Nárečia

jj, takze komu sa nechce klikat na odkaz, tak brazoletňa = naramok

ta spominana "nezrovnalost" s mamou spocivala v tom, ze som mal nejako zafixovane, ze brazoletňa je šperk vo vseobecnosti, teda aj nahrdelnik, brosna a pod.

ale teda nie, je to len naramok , brošňa je brošňa, nahrdelnik rozlisovali dvojaky - gorále alebo retiazka, nausnice boli zaušnice alebo oringle

jj, takze komu sa nechce klikat na odkaz, tak brazoletňa = naramok

  :) u nás babky vravia náramku aj  karperec

Vilma tu https://www.freespace.sk/tema/5389-syndr%C3%B3m-pr%C3%A1zdneho-hniezda/strana-5?do=findComment&comment=219437

 budem musieť drhnúť šporheľ a aj celú kuchyňu

to si od rozculenia tak napisala, alebo sa šporhelt u vas naozav vola šporheľ ?
take ani Ujo Gúgeľ nepozna na rozdiel od http://www.mojslovnik.sk/slovo/%C5%A1porhelt

a este - u nas sa hovori špohrelt (aspon ja to mam tak fixnute...) vid aj tu http://watson.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=411:qkesanka-kera-sprivatizuvala-tabaare-a-paprikuvy-mlynq-alebo-krasa-dialektu&catid=37:default

a u nas je to  šparhet  :zubiska: 

u nás doma v Šali to bol šporhelt ... :)

u nás je to tiež šporhelt, ale používa sa aj skrátená verzia šporhel, len to l na konci je tvrdé lebo u nás je šecko tvrdé :lol:

šporheľ sa hovorilo v Maríkovej, moja babka to používala. :)

šporheľ sa hovorilo v Maríkovej, moja babka to používala. :)

tak už je to jasné :) to je to mäkko-tvrdé nárečie akým sa hovorí v okolí TN

napríklad dzejďeš v Bošáci, alebo peňáze v Trenčíne :lol:

Maríková je pri Považskej Bystrici - ale naozaj je to také mäkko - tvrdé nárečie. napríklad tebe sa vyslovuje tvrdo, ale harmonika - čo mi reže uši - mäkko, tiež dzekajú a cekajú a majú aj kopu výrazov z nemčiny vylepšených po svojom, ako firhánky=záclony,  fertuška = tuším zásterka či také čosi, nepovedia futbal, ale fodbal...je to blízko moravsko-slovenskej hranice, tak aj dačo stade sa do ich slovníka dostalo.

neviem, asi je to všeobecne známe slovo, ale dnes som použila slovko zdžube sa ... pasovalo mi do kontextu :)

používame ho aj dnes / a používali sme ho hlavne ako pubertiaci, to veľmi radi / aj v tvare zdžube - v tom prípade ale znamenalo niečo úplne iné :)

a majú aj kopu výrazov z nemčiny vylepšených po svojom, ako firhánky=záclony,  fertuška = tuším zásterka či také čosi, nepovedia futbal, ale fodbal...je to blízko moravsko-slovenskej hranice, tak aj dačo stade sa do ich slovníka dostalo.

pôvodom nemecké výrazy sa pravdepodobne vyskytujú vo všetkých slovenských nárečiach, to je dedičstvo po karpatských nemcoch a habánoch.

blízkosťou moravy je ovplyvnené asi každé západoslovenské nárečie, a nielen slovami ale aj stavbou vety. napríklad u nás nejdeme obedovať (večerať) ale ideme g(k) obedu (večeri), použitie g alebo k sa líši od dediny k dedine. akurát k raňajkám nejdeme, ale to len preto že ideme frištukuvat, lebo ešte aj ten frištuk máme od nemcov :D

ale na druhej strane zas používame správny výraz "kočka" , na rozdiel od zvyšku slovenska ktorý z neznámych dôvodov používa nesprávne slovo "mačka", myslím že je najvyšší čas aby s tým jazykovedný ústav konečne niečo začal robiť a zjednal nápravu :smilieee:  

mne napríklad dosť rezalo uši keď jeden bývalý kolega, pôvodom tuším od Brezna, tak strašne mäkčil že plyn vyslovoval ako pľin a hajzel ako hajzeľ :lol:

v tejto suvislosti je zaujimave, ako sa moze cudzie slovo rozne modifikovat do slovenciny (videli sme to uz na priklade špohrelta)
nemecke raňajky Frühstück su u nas frušťik a nie frištuk ;)

a mäkko, mily clovek, mäkko :D

mne napríklad dosť rezalo uši keď jeden bývalý kolega, pôvodom tuším od Brezna, tak strašne mäkčil že plyn vyslovoval ako pľin a hajzel ako hajzeľ :lol:

a mäkko, mily clovek, mäkko :D

stredoslovenské "mäkko" ma vždy znovu praští do uší, keď hovorím s jednými susedmi - obaja stredoslováci, ona má mierne spevavý pomerne mäkký prejav, ale hlavne zvláštne výrazivo ...

nikdy napríklad nejde normálne domov, ale vždy len "do chaľupy" - aj keď je tá chalupa na treťom poschodí v činžiaku :)

on zásadne hovorí mäkko všetko, hajzeľ je úplne normálne slovo, čo ma dorazilo pred viac než dvadsiatimi rokmi, keď som to prvýkrát počula z jeho úst, bolo slovo "miňimum" ...

dokonca dnes si uvedomujem, že som musela pozerať ako na zjavenie :) odvtedy už som ho počula kdečo pekne mäkko, už som zvyknutá, ale píli mi to ako zarytému západoslovákovi uši furt! :)

... majú aj kopu výrazov z nemčiny vylepšených po svojom, ako firhánky=záclony,  fertuška = tuším zásterka či také čosi, ...

ako píše človek, z nemčiny to máme všade. u nás sú firhangy (záclony), fartuch (zástera), frištik (raňajky) a šparhet (sporák na drevo)... a máme dokonca aj také, že ambrela (dáždnik) :) (ale to nie je z nemčiny)

pôvodom nemecké výrazy sa pravdepodobne vyskytujú vo všetkých slovenských nárečiach, to je dedičstvo po karpatských nemcoch a habánoch.

blízkosťou moravy je ovplyvnené asi každé západoslovenské nárečie, a nielen slovami ale aj stavbou vety. napríklad u nás nejdeme obedovať (večerať) ale ideme g(k) obedu (večeri), použitie g alebo k sa líši od dediny k dedine. akurát k raňajkám nejdeme, ale to len preto že ideme frištukuvat, lebo ešte aj ten frištuk máme od nemcov :D

ale na druhej strane zas používame správny výraz "kočka" , na rozdiel od zvyšku slovenska ktorý z neznámych dôvodov používa nesprávne slovo "mačka", myslím že je najvyšší čas aby s tým jazykovedný ústav konečne niečo začal robiť a zjednal nápravu :smilieee:  

 

mne napríklad dosť rezalo uši keď jeden bývalý kolega, pôvodom tuším od Brezna, tak strašne mäkčil že plyn vyslovoval ako pľin a hajzel ako hajzeľ :lol:

joo, hajzeľ hovorila aj moja mamka, kým neprestala nadávať. A tiež v slovách harmonika, minister, Monika, panika a pod, hovorí ako Moňika, harmoňika, paňika, miňister a pod...mne to síce trhá uši, ale aj bratranec z jej strany tak hovorí, a tam skade pochádza, tak skoro všetci rozprávajú, takže mám pre to pochopenie, aj keď mi to tie uši trhá....a ešte aby som nezabudla aj na BORDEĽ...

ako píše človek, z nemčiny to máme všade. u nás sú firhangy (záclony), fartuch (zástera), frištik (raňajky) a šparhet (sporák na drevo)... a máme dokonca aj také, že ambrela (dáždnik) :) (ale to nie je z nemčiny)

ambrela je z angličtiny. Čula som to už aj vylepšené na ambréľu. :zubiska:

aka ze ta ambrela... ambrél je to ! TEN ambrél !

a mimochodom, to co vam zatienuje oblok je roľetňa ;)

 

a mäkko, mily clovek, mäkko :D

tak to pójde velice taško, lebo jako som tun už tušín kedysik písav, u nás máme šecci tvrdé huby, ešče aj tí naše kočky robá mnav a nije mňau. dĺho som nevedzev že od čoho máme tý naše huby také tvrdé, ale ščúl som na to došóv: robí to voda! lebo tun na zápanném slovensku je skoro šade voda tvrdá a tak aj vypráváme tvrdo, na strenném východe je vačšinu voda makká a tak sa tam aj makko vypráva, a na dalakém východe majú vodu zas volačo tvrčšú a tak aj vyprávajú o kúsek tvrčšié oproci strennému východu. kebys náhodu volakerým slovám čo som napísav nerozumev, tak game ci to preloží, ona tomu rozumié asi šeckému čo som písav, lebo tutok kolo Váhu od Piéščán až po Šalu sa šade vypráva skoro jennako.

ambrela je z angličtiny. Čula som to už aj vylepšené na ambréľu. :zubiska:

no a Angláni to zas asi majú, tak ako veľa ďalších slov, od Rimanov. v taliančine je to ombrella.

dáždnik = ambrela, parazol (u nás na východe ) :) no napadá ma však aj umbrella :D

dáždnik = ambrela, parazol (u nás na východe ...

v poľštine hovoríme parasol

v poľštine hovoríme parasol

parazol, parasol = dáždnik, slnečník.. :) 

parazol, parasol = dáždnik,  :) 

Páči sa mi to vaše slovo: dáždnik

je jasne viditeľný pôvod slova z dažďa

v poľskom jazyku by to muselo byť deszczownik

(v poľštine ž prešlo v sz, preto dažď = deszcz)

ale to nemôže byť deszczownik, pretože je už deszczownica = zariadenie do zavlažovania

poľnohospodárskych plodín dažďovú sprchou

(však ż zachovalo sa vo slove dżdżownica (dážďovka, lat. Lumbricida, nem. Regenwürmer

- to je taký červ, ktorý vychádza zo zeme po daždi)

No, ale to je len odrazom moje voľné refleksie z jazykovedy,

neviem, či má niekto vôbec záujem o túto ?  :smile2:

David, celkom kľudne tu môžeš nárečovo reflexovať ...

neviem, či tu už bolo spomenuté, prezrela som to tu, nenašla, dáždnik je miestami aj parapel ...

možno aj parapeľ, ale to už nedám ruku do ohňa :)

( vždy mi pri tom automaťicky naskočí prastarý český film z radu s Vacátkom a mladým Brzobohatým Pěnička a paraplíčko ... :) )

parapel (paraplé) je z francuzstiny -> parapluie

ale mne sa velmi paci, co napisala iskra: parazol, parasol = dáždnik, slnečník

Páči sa mi to vaše slovo: dáždnik

je jasne viditeľný pôvod slova z dažďa

v poľskom jazyku by to muselo byť deszczownik

(v poľštine ž prešlo v sz, preto dažď = deszcz)

ale to nemôže byť deszczownik, pretože je už deszczownica = zariadenie do zavlažovania

poľnohospodárskych plodín dažďovú sprchou

(však ż zachovalo sa vo slove dżdżownica (dážďovka, lat. Lumbricida, nem. Regenwürmer

- to je taký červ, ktorý vychádza zo zeme po daždi)

 

 

 David, :) všimla som si, že sa Ti páči aj náš slovenský jazyk.

dáždnik, dážď .. kvapky dažďa..

u Vás deszczownik ...  my na východe poznáme dišdžovník, to je od slova dišč = dážď

dišdžovník = pršiplášť, pláštenka

Tebou spomínaná dżdżownica :)  = dážďovka, u nás nárečím = hľista :D 

game :)  áno, aj parapeľ  

parapeľ = dáždnik http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=parape%C4%BE

parapel (paraplé) je z francuzstiny -> parapluie

 

ale mne sa velmi paci, co napisala iskra: parazol, parasol = dáždnik, slnečník

pekná aj francúzština.. :) že: parapluie

ďakujem pekne, je to milé od Teba, je  mi potešením, keď spôsobím niekomu radosť... :)

 ...  my na východe poznáme dišdžovník, to je od slova dišč = dážď

tebou spomínaná dżdżownica :)  = dážďovka, u nás nárečím = hľista :D 

dišč = dážď  u nas górale  nárečím  hovoria dyszcz 

 hľista = glisda, nie len dżdżownica, ale tież hovorovo iné podobné červie, podlhovasté, vinutie volame glista

ako sme na niti o daždi, ako rozumieť slovo "prší" znamená to, že prší jemný dážď, mrholenie?  :D