Viete si predstaviť veľkosť planét a hviezd?

Povodne som nevidel video, je az v dalsom prispevku, a tam to bol dost nepriehladne(nevedel som porovnat viacej objektov naraz len asi dve, tri), lebo som mal akoby dojem, ze sa kamera hybe a velkost mozes porovnovat len ak mas rovnaku vzdialenost od stredu objektov.

Pokial nepouzijeme rovnolahle zobrazenie, ze ano :)

Vazne pochybujem ze v tom videu bol priemet s perspektivou.

 

Inac velmi pekne videjko :lol:

Betelgeuse je srdcovka pre viacerých, podľa mňa je vo fáze keď v jadre (alebo skôr v okolitých vrstvách) spálila "palivo" a chystá sa zapáliť vonkajšie vrstvy aby jadrová fúzia pokračovala. Zmenšovanie je len dočasné, neskôr sa zastaví a nafúkne ešte viac. Viac v téme Supernovy.

 

Axel a to slnko v porovnani s tou velkou hviezdou je v rovnakej vzdialenosti(rovnaky zorny uhol ci ako to nazyvali)?

 

Je to fyzické porovnanie veľkosti hviezd, teda ako keby si porovnával basketbalovú loptu so zrnkom piesku (VY Canis Majoris vs. Slnko)

 

Vcera som videl Grigara v TV a vysvetloval zatmenie slnka. vraj v nasej slnecnej sustave na ziadnej inej planete nemozno pozorovat zatmenie slnka iba na zemi. A pritom mesiacov(prirodzenych druzic) je cca 68. je to kvoli velkosti druzic, resp ich drahou(vzdialenostou od planety). No a len unas je to idealne ze velkost(priemer) slnka je 800 krat vacsia ako velkost mesiaca, ale vzdialenost je tiez 800 krat vacsia. Preto mame stastie a mozme vydiet uplneädokonale) zatmenie. Ale kedze draha mesiaca sa meni, sa zvacsuje, o "par rokov" ani na zemi to nespozorujeme.

 

Grygara. To je jasné, že iba na Zemi sa dá pozorovať zatmenie Slnka, na iných planétach Slnko nemá čo zakryť. Možno keby bol pozorovateľ na 'povrchu' Saturnu a medzi neho a Slnko by vliezol jehe najväčší mesiac Titan tak možno k nejakému menšiemu zákrytu by došlo. Ani na Zemi to nebude pravidlom, Mesiac sa od Zeme neustále vzďaľuje, takže v budúcnosti budú zatmenia väčšinou len prstencové, časom všetky budú len prstencové.

Ale ja si myslím že keď nastanú už len prstencové zatmenia slnka tak ľudstvo tu už nebude :lol:

mne robí problém predstaviť si veľkosť plynných obrov v našej sústave

Zem si viem predstaviť, to je jasné...potom veľa planét a mesiacov, ktoré sú veľkosťou podobné Zemi

 

hviezdy to je niečo iné

ale teraz sa zamyslieť nad niečim iným ako je guľatá hviezda, čo takto nejaký hustý mrak plynov ako napríklad slávne stĺpy stvorenia (Orlia hmlovina)...byť v nejakej lodi vzdialenej niekoľko desiatok miliónov kilometrov od tých stĺpov - to by musel byť gigantický pohľad

 

toto video v podstate ukazuje veľkosti len niekoľkých hviezd ale v krajšom grafickom prevedení a tiež pri nich je uvedené ich štádium, v ktorom sa nachádzajú a na záver hrá skladba od Vangelisa (Blade Runner - End titles) no tak

http://www.youtube.com/watch?v=HEheh1BH34Q

 

tu je porovnanie veľkostí aj maličkých hviezd a tiež známych extrasolárnych planét

http://www.youtube.com/watch?v=2FwCMnyWZDg&feature=youtube_gdata

...a ešte si neviem predstaviť to nepredstaviteľne veľké množstvo života vo vesmíre

Vylucene. Zivot existuje iba na bohom vyvolenej placke presne uprostred.

a vrcholom vyvoleného tvorstva je jeden jediný nemenovaný vyvolený :D

 

 

raz som v akejsi knihe čítala o možnostiach foriem vyššieho života ... samozrejme tam boli veľmi dôsledne odôvodnené veľkosti planét a hviezdnych systémov, na ktorých inteligentný život môže vzniknúť / drakeovu rovnicu z greenbanku rozoberáme v inej téme : ) /

 

tie veľkosti pravdepodobných hviezdnych systémov sa približujú tomu nášmu ... ale malo to súvis aj s dĺžkou života hviezdy a pravdepodobným časom na vytvorenie inteligentného života ...

starí a primladí a studení a červení obri nosičom života nie sú ... len sú dokonale neuveriteľní vo svojej obrovitosti ...

 

 

 

edit.

formy života som preniesla k drakeovej rovnici, vrátane vyvolených, sem : https://www.freespace.sk/tema/1069-mimozemske-civilizacie/page__pid__131468#entry131468

:D

Pekná grafika porovnania planét a hviezd:

 

 

Originál v rozlíšení 6400*4200 nájdete na wikipedii.

úchvatné. len kúsok z toho čo tam je, len zopár porovnaní ...

vždy mi pri pohľade na čokoľvek z univerza napadne tá stará veta, použil ju Sagan ? už nepamätám, kdesi som to už písala : keď vám ktorýkoľvek vedec povie, že si vie predstaviť nekonečnosť vesmíru, klame ...

 

Canis Maioris je najväčšia doteraz objavená biliardová guľa ?

Canis Majoris je súhvezdie Veľkého psa, leží pri nohách Orióna. VY Canis Majoris leží v tom súhvezdí a je doteraz najväčšou objavenou hviezdou.

Ja zvyknem pre zlepšenie predstavy o rozmeroch Slnečnej sústavy a jej telies

použiť model (rozmery sú mierne zaokrúhlené, aby sa dali lepšie aj zapamätať):

Majme guľu o rozmere asi 1m (napr. veľká plážová nafukovacia lopta), ktorá by predstavovala Slnko.

Potom Zem bude veľká asi 1cm (napr. bobuľa hrozna) a bude od Slnka asi 100m

(v opačnej bránke futbalového štadiónu).

Jupiter by mal asi 1 dm (napr. grapefruit) a bol od Slnka asi 500m.

Saturn o trošku menší asi 1km od Slnka, Neptún asi 3km.

Už tento "priestor" je sakramentsky prázdny.

Skúste si teraz odmyslieť ten štadión a predstavte si to kdesi na rovnej hladine mora.

Samá voda. Nájsť také teleso v tejto vode je asi ako hľadať ihlu v kope sena.

A poďme ďalej. Najbližšia ďalšia hviezda by bola od Slnka ďaleko takmer 30 000 km

(to je skoro 3/4 obvodu Zeme). A medzitým samá voda. Vlastne ani tá nie!

A ďalej je to už len pre "rojkov" s obrovskou fanatáziou (ten preklep som nechal schválne).

Predstaviť si stred našej Galaxie ešte asi 10000x ďalej

a najbližšiu galaxiu v Androméde (ak si odmyslíme nepodarky Magellanove mraky)

ešte ďalších 25x ďalej a...

Tu sa už strácam a stále sme len u "susedov". Prázdno, prázdno, dlho prázdno,

potom nula celá nič a znova prázdno.

Ale keď sa v noci pozriem na hviezdnu oblohu plnú hviezd,

tak ma aj to prázdno napĺňa.

Presnejšie tá Zem je 107 metrov od Slnka, čo je tiež celkom dosť oproti 100 metrom. Ale chápem, že si to chcel zaokrúhliť.

nedavno sa o mna kdesi obtrela informacia, ze Mesiac, aj ked je k nam relativne blizko, tak vsetky planety nasej slnecnej sustavy, by sa do tejto vzdialenosti svojimi priemermi lahko zmestili (neviem, neoveroval som...)

Áno, je to pravda, všetky planéty by takmer úplne presne vyplnili priemernú vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom.

toto je zaujímavé porovnanie veľkostí ... takto mi nikdy nenapadlo nad tým rozmýšľať. tie miriady hviezd a pravdepodobne aj planét dostávajú ešte obludnejší rozmer,

a hlavne my dostávame veľmi zaujímavý rozmer ...

aj keď tu dokola porovnávame, napr. tu, a ešte je tu zopár porovnávacích videí

 

Pekná grafika porovnania planét a hviezd:
star-sizes.jpg

 

vždy mi pri tom napadne, čo raz povedal tuším Carl Sagan, asi takto:   ak vám niekto raz povie, že si vie predstaviť nekonečnosť vesmíru, klame.
vlastne si bežne nevieme úplne predstaviť ani vzdialenosti v niekoľkostotisícoch kilometrov ... nie je to človečia mierka, nie sme na ňu zvyknutí : )

 takmer úplne presne vyplnili

tak to nemoze byt nahoda ;)

Je to o čiernych dierach, ale je to o ich porovnaní, iný massaker :o

 

Je to o čiernych dierach, ale je to o ich porovnaní, iný massaker :o

 

Čo máš na mysli, keď používaš slovo „masaker“? Čim je čierna diera väčšia, tým sú menej dramatické fyzikálne zákony na jej horizonte. Často sa v blízkosti horizontu čiernych dier používa expresívny výraz špagetizácia. V prípade supermasívnych čiernych dier nič také nehrozí. Hustota hmoty na horizonte supermasívnej čiernej diery je porovnateľná s hustotou našej atmosféry a gradient gravitačného potenciálu je menší, ako na povrchu  Zeme. Astronaut pri prechode horizontom supermasívnej čiernej diery by zrejme nič pozoruhodné nezaznamenal. Ak by celá hmotnosť vesmíru skolabovala do čiernej diery, jej hustota by bola zhruba 1e-26kg/m^3, čo je vákuum, ktoré nie sme na Zemy technicky schopný ani vytvoriť. Mimochodom je to práve kritická hustota Vesmíru. Čo však takáto supermasivna čierna diera dokáže svojím gravitačným potenciálom vytvoriť v svojom okolí je impozantné. Pre mňa je skôr paradox, že horizont udalosti takejto supermasívnej čiernej diery sa pokladá za diskrétnu hodnotu. Na základe takejto diskrétnej predstavy je založená aj Hawkingova teória vyparovania čiernych dier a problémy so zachovaním informácie. A to je odvážne tvrdenie, ak je tento rozmer porovnateľný napríklad s polomerom obežnej dráhy Jupitera. Takéto diskrétne dimenzie už predsa nie sú v ráde rozmerov kvantovej fyziky, pre ktoré platí Schrodingerova rovnica. Einsteinova teória popisuje makroskopické telesá, teda akúsi strednú hodnotu.

Tono,

Toto sice nepatri do tohto vlakna, ale pozrime sa na to lepsie. Aj pri masivnej diere ako je sagitarius horizont udalosti ponuka dve reality co sa mi uz nezda vsetko v poriadku, na jednaj strane sa rozprestries ako informacia na horizonte, v druhej realite preletis a nic si nevsimnes, cez horizont, cierne diery su magig box a dost sa o tom pise hovori, ale je tu velke ale, dve reality??

Hustota hmoty na horizonte supermasívnej čiernej diery je porovnateľná s hustotou našej atmosféry a gradient gravitačného potenciálu je menší, ako na povrchu  Zeme. Astronaut pri prechode horizontom supermasívnej čiernej diery by zrejme nič pozoruhodné nezaznamenal. Ak by celá hmotnosť vesmíru skolabovala do čiernej diery, jej hustota by bola zhruba 1e-26kg/m^3, čo je vákuum, ktoré nie sme na Zemy technicky schopný ani vytvoriť.

 

Takže TON618, ktorá má hmotnosť 66 miliárd Sĺnk je z vákua?? :o

Takže TON618, ktorá má hmotnosť 66 miliárd Sĺnk je z vákua?? :o

 

Na horizonte čiernej diery sa podľa Schwarzschildovej metriky žiadna hmota nenachádza. Je to vákuové riešenie Einsteinovej rovnice, takže hmota sa nachádza niekde pod horizontom, ale nevieme aký má vlastne čierna diera rozmer. Pri vákuovom riešení sa predpokladá, že čierna diera je hmotný bod. To samozrejme asi nie je fyzikálna realita. Ale čo sa deje pod horizontom, to súčasná fyzika nevie. Všetky tie sci-fi konštrukcie, ako červia diera a podobné exotické teórie, sú viac menej nepodložené matematickým riešením. Možnosťou existencie červej diery  sa zaoberal už Einstein. Podľa Schwarzschildovej metriky sa musíme vyrovnať s faktom, že existencia čevej diery je vylúčená. Je to pri rozmeroch vesmíru zlá správa pre potenciálnych vesmírnych cestovateľov, ale dobrá pre zachovanie kauzality.

Ale lokalne pojde zakrivovat priestrocas, to by mozno slo co je pre vesmirnych cestovatelov dobra sprava, ja tiez neverim ze cervia diera je mozna, keby aj tak je nestabilna a vydrzala by strasne kratko. To je naozaj tazke scifi. Ale chystam sa napisat nieco o tom ze ano OTR nie je cela, aj o temnej energii. Dobry predpoklad je ten ze priestor aj zanika a vznika. Nie len zakrivuje. S tym rata obecna relativita no to je podla mna nie vsetko , navyse to zakrivuje "AZ moc"

robopol

 

Nepísal som teraz svoje názory, ale to, čo sa vo fyzike akceptuje. Schwarzschildova metrika je dnes jediným uznávaným analytickým, statickým, sféricky symetrickým riešením Einsteinovej rovnice. Rôzne substitúcie, "vytvorenie súradníc na inak zakrivenej ploche" sú podľa podľa mňa, citujem z: http://tonoh.blogspot.com/p/blog-page_47.html " Je to podobné, ako odstrániť pacientovi hrb na grafickom editore, alebo zoštíhliť obézneho v krivom zrkadle." Nevidím ani riešenie v nejakej lokálnej sústave. Preto, že ak niečo diverguje, neexistujú dva body, ktoré by si mohol považovať za konečne vzdialené. Schwarzschildova metrika je vákuové riešenie a v priestore s nejakým rozložením energie, napríklad gravitačnej, ju nemôžeme použiť. A gravitačnú energiu fyzici zas nevedia lokalizovať. Takže aj závery, ktoré z Schwarzschildovho riešenia plynú, treba chápať v tomto kontexte.