Jump to content

Deň Zeme a prírodné zdroje našej planéty


game
 Share

Recommended Posts

podľa posledných zistení - je ich veľa, a nie je to priveľmi nová záležitosť, nejaký čas to už vieme - nielenže je svetové more zaplavené obrovskými ostrovmi odpadkov, vtáci a ryby umierajú v plávajúcich kilometroch voľných umelých sietí kdekade...

 

v telách morských rýb sú mikroskopické čiastočky umelých hmôt, čo skôr neskôr muselo prísť

a myslím, že sú dokonca aj v nás

 

ale to, čo je zle... raz pred časom sme tu kdesi písali o konzume, o konzumnom spôsobe života, na ktorom nie je ovšem priveľa zla, ale zlo je to, že to podľa mňa dokonale preháňame.

 

mám ten pocit roky, a pritom som prežila časť života v socizme, kde toho konzumu až tak nebolo, ale že to preháňame, ako ľudstvo, je isté... podľa mňa nabetón.

 

pripomenulo sa mi to znovu, keď som sa pustila trochu do upratovania šuflíkov, kde som len ja mala tuším tri sluchátka na mobil,

ja viem, nie som smerodatná, kopy ľudí ich používa, ja nie. ale koľké kopy sa ich predávajú a končia po neustálych výmenách mobilov kde?

 

práve som čítala v novinách, že pestovatelia slovenského ovocia sa za posledné roky pozbierali, pestujú skvelé veci, oceňované aj v zahraničí,

len nastal ďalší problém, je rok od roku väčší:

tento rok viac než polovica úrody zostala neobraná na stromoch, kríkoch a poliach, vrátane jahôd a kdečoho, pretože to nemal kto oberať...

 

chápem, že talian si dovolí zaplatiť brigádnikom viac, ale už aj tam sú problémy...

 

k tomu sucho, klimatické zmeny, polka obyvateľstva planéty nemá prístup k zdravej pitnej vode, za celé lode a kontajnery potravín sa vyhadzujú, niekedy si poviem, že som šibnutá, keď vyhodím jednu dve rajčiny či pár kúskov načatého ovocia či kúsok chleba a mám z toho výčitky svedomia...

 

je super, že dnes človek vojde do obchodu a má sto variant na superantibakteriálny čistič záchoda, a to je len čistič záchoda...

 

možno... raz nás skutočne táto planéta neskutočne kopne do zadníc.

Link to comment
Share on other sites

ze mozno?

skutocne je obdivuhodne si mysliet, ze sa nic nestane, minulost je dokazom ze civilizacia ludi mala vzdy problemy, navyse teraz je aj 7 miliardova, a ludia samozrejme sa nepoucia z minulosti ani si nepripustia, ze sa moze cokolvek stat. A dokonca aj inteligetni  ludia si to myslia (potom az tak inteligetni nebudu :) ), asi nas vsemocna technologia zachrani, to je taky bezny opiat

Link to comment
Share on other sites

ja si rozhodne nemyslím, že sa nič nedeje a nič sa nestane... deje sa, viditeľne, robíme zle a preto ma to trápi.

 

a áno - na tých už takmer 7 a pol miliardy ľudí som zabudla.

 

 

mám jeden starý pamätník - spomínam to preto, lebo kedysi dávno som si ja do neho niečo zapísala, a jedna kamarátka mi odpísala niečo také:

nezúfaj, na svete je 4,5 miliardy ľudí a len jeden xy...

 

hrozné a desivé na tom je to, že to bolo napísané roku 1978.

 

odvtedy sme kompletne zaprasili planétu, seba, zvieratá, moria, píšeme 2018 a je nás 7,5 miliárd. des.

Link to comment
Share on other sites

udivujucejsie je, ze clovek napriek vedomostiam, technologii v podstate nic nezmenil, je to stale rovnaka bakteria, ktora sa premnozi lebo moze a zaroven potom aj vyhubi. Takze vsetky poznatky su tym ludom uplne zbytocne, akurat aby to dotiahli k 15 miliardam a potom to padne cele.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Ekonómovia tvrdia, že naša existencia je možná iba pri neustálom raste. V skutočnosti nejde o existenciu, ale o zisk. Aby takáto expanzívna ekonomika fungovala, musí neustále rásť spotreba a populácia. Takáto politika vytvára  tlak na prostriedky, zabezpečujúce nové investície. Ak reálne prostriedky neexistujú, vytvoria sa virtuálne, devalváciou a nárastom zadĺženosti. Je jasné, že takáto politika nemôže fungovať donekonečna. Ale momentálne táto politika napĺňa kontá investorov, developerov a oligarchov. Často sa hovorí, že si "prežierame" budúcnosť. To je ale nezmysel. Tak, ako platí zákon zachovania energie, alebo hmoty, nemôžeme si "prežierať" niečo, čo je budúce, virtuálne. Každú pôžičku, nekrytý úver niekto musí zaplatiť teraz, z reálnej súčasnej hodnoty. Prerozdeľuje sa teda súčasná hodnota majetku väčšiny v prospech menšiny. A tieto sociálne nožnice vytvárajú každý deň väčší rozdieľ.

Link to comment
Share on other sites

lebo ekonomika je postavena na dlhu, zadlzenost je motor ekonomiky a teda musia rast lebo opak by znamenal problemy pre dlznikov a ekonomicku recesiu, to je nas model, od toho sa odvija aj ta spotreba. k prerozdelovaniu dochadza prave vtedy ked dlznici nemaju pracu v recesii ceny vsetkeho klesaju, halvne nehnutelnosti predavaju pod cenu, predavaju teda na najnizsich cenach, informacie sa stavaju evolucna vyhoda, to paraziti vedia a prisposobili sa tomu. Okrem toho cely system stat verzus populacia je raj pre parazitov a oligarchov, je to ich pecienka, to je dalsi silny dovod na prerozdelovanie majetku a penazi. 

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

tono,    daj nejaky odkaz na ekonomov  co to tvrdia.  ekonomia totiz nie je normativna veda,   nehovori ci mas rast alebo nie, hovori o spravani ludi a dosledkoch v ekonomickych vztahoch.  Ten tlak na rast je od ludi,  ludia sa chcu mat lepsie.   Mozes si mysliet ze je to zle a su mnohi co si to myslia a podla toho sa spravaju.  Ale vacsina ludi sa chce mat lepsie.

Tie dalsie vety su tiez take nejasne,   pod prezieranim buducnosti sa da chapat vselico, malokedy to dava jasny zmysel.  napriklad kazda tazba surovin znamena ze nebudu v buducnosti.   Znovu nie je jasne ci je to dobre alebo zle,  druhy pohlad hovori ze ak sa chceme mat lepsie v buducnosti, tak musime dnes dobre investovat. Do efektivnejsej vyroby, do technologii, do vedy, skolstva atd.  Ale ludia sa chcu mat dobre aj teraz aj v budocnosti a tak velku cast minu a neinvestuju. Znovu to nie je ani dobre ani zle pokial nepovies co je dobro a zlo.    Ekonomia ti povie dosledky rozhodnuti  a nie ci je to dobre alebo zle.

 

A dalej hovoris o raste socialnej nerovnosti, to znovu by to chcelo nejake zdroje.   Pretoze podla toho to je aj nie je pravda.   Ak meriame pomer  toho co ludia dostanu a spotrebuju za rok, tak  nerovnost vsade na svete klesa a sucasne rastu taketo prijmy.   A nie len to, rastie kvalita zivota podla vsetkych materialnych kriterii. 

Ale druhy pohlad je na majetok,  bez ohladu na to ci z neho su prijmy alebo nie. Tu nerovnost rastie,  majetok nerastie rovnomerne ale rychlejsie u bohatych. 

A tak dnes si mozes ci chces byt optimista alebo pesimista.  A podla toho si najdes dovody :).

Link to comment
Share on other sites

Ale to ze extremne chudobni ludia uz nie su az tak extremne chudobni vdaka technologickému pokroku a nadbytku, kedze toto je spotrebna spolocnost nie je ziaden argument, ze sa nieco vyrovnava, naopak medzi naozaj bohatymi ludmi a zvyskom populacie narast v nerovnosti za zvysuje. To umoznil práve tento model penazi a statu. Na to hadam ani netreba hladat zdroje, kedze to vidiet v kazdej spolocnosti. 

 

Zadlzenost nie je ten najhorsi problem, pretoze vladny dlh sa moze odpisat, a to sa aj stane v pripade nejakej vyznamnej recesie, vid priklady z minulosti, takze cely tento model financuje vacsina a nie je to zadarmo. To ze je ludstvo na tom relativne fajn je dosledok technologickeho rozvoja, no kedze stroje preberaju pracu ludi, stane sa to pre vacsinu problem, nebudu mat totiz v buducnosti kvalifikaciu na inu pracu, samozrejme je to cele zamotanejsie, ale mysliet si ze mozeme len rast ako civilizacia bez opacneho vyznamneho poklesu aj v populacii je hlupost, skor ci neskor zacnu vsetky vyznamne problemy korelovat.

 

a k tazbe surovin. Samozrejme ze pre civilizaciu to otvara noznice, ked spotrebujes fosilne paliva ci nerastne suroviny, tak ich proste nemas a musi sa hladat alternativa, nie vsetko sa da pekne nahradit v relativne kratkom case a ekonomicky su taketo nove riesenia ovela drahsie zpociatku, co bude pre spolocnost sok, samozrejme nie sme az tak hlupi aby sme nehladali uz alternativy teraz, lebo vieme ze to raz dojde, recyklacie su vzdy drahsie, vesmirna tazba zatial v nedohladne technicky a ekonomicky narocna, takze to je proste tak, ze spotrebuvavame vela aktualne a alternativy su len doplnok, a vela veci nie je dotiahnutych

Link to comment
Share on other sites

ja to nejdem nejak studovat, ani to nie je podstatne, ze sa nerovnost znizuje, kedze je to premenlivy faktor. ked si zoberies minulost daleko vsetci sme boli v jaskyniach a na lukach boli sme si rovnejsi ako teraz, ja na taketo arguemnty z wikipedie nereagujem, pretoze veci sa menia nemusi sa len nieco prehlbovat v case a ide opacne, ale myslim ze v munulosti som videl nejaku statistiku toho co vlastni male % ludi a zvysok populacie, takze nerovnost tu je a poriadna, a neni vycarovana musela sa niekedy v case zacat zvysovat..

Link to comment
Share on other sites

to je ta druha statistika,    ale  to je podla mna nezmysel.   To je zhruba tak, ak budes vlastnit  Tatry, tak sice budes najbohatsi slovak ale nic z toho nebudes mat.    To uplne ignoruje realne prerozdelovacie mechanizmy, dane,  atd. 

A ano musela sa zvysovat ale teraz prave sme v obdobi ked klesa.    A ani neviem aka by mala byt idealne.    Len ked pises ze sa zvysuje a ze to umoznil model statu, tak  sa pytam na zdroj aby som aspon vedel o akej nerovnosti hovoris.

Link to comment
Share on other sites

tak ked sa zvysovala a aktualne znizuje o doveryhodnosti pomlcim, kedze ani neviem co porovnavaju, ja som povodne tvrdil, ze rozdiel medzi naozaj bohatym a priemerom rastie, ci momentalne klesol o 0,05% ma nejak netrapi, no kde asi nastala zmena? tak priemyselna revolucia tu zmenu urcite umocnila, vsak vtedy mas zavedeny modderny bankovy system centralne banky, plus uloha statu ako pandura a zdieraca co samozrejme kapne bozsku aby to nejak fungovalo. Ja ani nejdem pisat co je zle a dobre, je to uhol pohladu, ak chces aby prezili bohati a chudobni isli do kytek tak je to dobre nastavene. Cele je to uplne inak, riadi to evolucia, prezije ten co je najlepsie prisposobení tomuto svetu statisticky. Zaacem bukvy, ale ked chceme najst pricinu tak je to podla mna tato pricina, plus samozrejme technologicky pokrok, ten umoznil a vyclenit od rozvojovych krajin. Mas rozdiely na globalnej urovni a mas rozdiely aj u jednotlivcov, nie je to teda tak, ze sa rozdiely znizuju dlhodobo.

Link to comment
Share on other sites

robopol, ved si pozri udaje.   Ale chudobni sa maju stale lepsie,  to plati v celom svete.  

pred priemyselnou revoluciou sme si boli rovni v chudobe,  co vyjadruje koeficient 0,42   - kde 0  znamena ze mame vsetci rovnako a 1 ze jeden ma vsetky prijmy.

potom to rastlo a vrchol to dosiahlo zhruba v 90 rokoch minuleho storocia a od vtedy to klesa a dost vyrazne. 

To je svet,  na slovensku to bolo inak, za komunizmu bola rovnost vysoka a tak to este rastie ale v EU je to obecne dost rovnostarske  okolo 0,4  a my sme este tuto hranicu nedosiahli. 

A teda tvoje zakladne predpoklady nesedia, a v case ked nerovnost dost prudko klesa  rozpravat ako sa to zhorsuje je jednoducho divne.

 

A navyse vyspele a BOHATSIE staty maju nerovnost nizku,   ta je vysoka v chudobnych krajinach.   S nejakymi vynimkami ako je Brazilia kde je extremne nerovnosti,   USA kde je to dlhodobo vyssie ako v EU a v cine kde to rastie na uroven ameriky a zvysuje sa. 

Link to comment
Share on other sites

ach boze,

divne? co je divne, sak si sam videl nedavno statistiku ze par percent mozno 1-2% vlastni skoro to co zvysok, to sa ti zda male rozlozenie? a kedy to teda narastlo ked od 90 rokoch to klesa?

Link to comment
Share on other sites

ta statistika bola divna,   aj jej metodika.  Isli na to cez investicne fondy a hladali kto ich ovlada.   Uplne z toho vypadli sukromne majetky, pretoze toto ti meria len firmy.   Ty podla tejto metodiky nevlastnis nic ak nemas akcie.

Mozno to hovori o tom aka je koncentracia a prepojenia ci o ekonomickej moci ale nemam pocit ze to hovori o rozdeleni bohatstva

 

 

 

 

Preto vytahujem iny pohlad,  cez prijmy.  Kolko penazi dostanes rocne  a ako je to rozlozene. Tieto udaje sa daju zistit lahsie, kedze to vie danovy urad.

Link to comment
Share on other sites

tam neslo len o akcie ale urcite to bolo nejake skreslenie, myslim ze to preratavali na penaznu hodnotu. Ale uprimne ja moc tymto statistikam neverim, neberiem to ako ty ze to je fakt, zalezi do metodiky, co presne sa porovnava a aka je realita, to je ako keby si chcel vediet statistiku kolko politickych stran je a ako financovanych a kto ovlada vlastne politiku, vsetci tusime ze su za tym financne skupiny, dava to dobry dovod a obist zakony ci neplatit dane sa tiez da, ty veris na objektivnost udajov od statu ja nie, moze to nieco ukazovat, ale preco by aj malo, kedze ak si naozaj bohati a mas peniaze aby si si kupil celu krajinu mas moc aj zamaskovat ze si, proste neverim ze statistiky su nejak objektivne pri takychto veciach ako su peniaze. To ale podstatne nie je, vidis sam ze prerozdelenie suvisi s technickym pokrokom, bankovnictvom , priemyselnou revoluciou, a statom, ak nie bohuzial, pretoze to dava dobry zmysel preco je to tak ako to je, nie je to tym ze je niekto chytrtejsi a usilovnejsi az natolko aby mohol vlastnit to co vlastia miliony ludi dokopy.

Link to comment
Share on other sites

robopol,  su udaje a udaje.  Ok, danovy urad sa urcite da oklamat  ale kedze ten sa snazi branit tak tam chyba nebude radova.  Hodnota firmy ktora je na burze je tiez dost objektivna a potom pride podozrivejsie udaje. Odhadnut hodnotu tvojho majetku znamena zobrat nejaky prieskum a potom bude chyba kludne aj radova. 

A prerozdelovanie skor suvisi s danami a dalsimi faktormi statu.

 

A inak existuje rebricek najbohatsich ludi,  urcite nevlastnia to co miliony ludi dokopy.   Tak podme hned na najbohatsieho Gatesa, jeho majetok su akcie Microsoftu.  To je ale dost virtualna hodnota,  nemoze ich predat pretoze ich hodnota by klesla,  ma  slusny prijem z dividend ktory dava na charitu.  Ale nema  o prijem o tolko vyssi ako ma nejaky bankovy manager co nevlastni nic.

Link to comment
Share on other sites

gates ked uz ho spominas ma imanie aj milion slovakov, kolko to bude indov ci africanov? no mozes to predat aj za tretinu stale je to dost, ale kolko je tych skrytch bohacov, tento je oficialny, mame tu este aj rozsiahlu ciernu a sedu eknomiku kde sa nezdanuje skoro nic, mozno je to aj 20% kto toto vie, zas len odhady, a tak sa mozeme bavit dookola, mozno sa prerozdeluje v tojom linku len ta oficialna vrtva strednej chudobnej a bohatej vsrstve ako si tu spominal co maju danove priznania, ale super bohatych, to sa spomina tak akurat facebook microsoft.

Link to comment
Share on other sites

Evolučne druhy, ktoré mali v danom prostredí nejakú výhodu, vždy dočasne expandovali. V prírode neexistuje status quo, nejakej rovnováhy. Našou evolučnou výhodou je mozog a teda schopnosť adaptovať sa na zmeny. Lenže náš mozog sa rozvíjal len vďaka efektívnejšiemu využívaniu jestvujúcich zdrojov. Je na mieste otázka, či dnes inteligenciu v globálnom merítku ekonómovia aj používajú. Ekonómia nie je exaktná veda. Status quo totiž v podnikaní žiadne zisky investorom neprinesie.  Ale kontinuálna expanzia je z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Expanzia, na úrovni jedinca, firmy, alebo civilizácie je evolučne motivovaná podobným pudom, ako sexualita. Nesexujeme len preto, aby sme, ako druh prežili. Sex uspokojuje aj naše libido. A budeme to robiť dovtedy, kým na tejto planéte budeme mať zdroje. Po vyčerpaní zdrojov pre našu expanziu, na zdevastovanom prostredí, pravdepodobne získajú evolučnú výhodu zas iné druhy. Zrejme omnoho primitívnejšie. Ale schopnosť prispôsobiť sa nevyžaduje nutne inteligenciu, stačí mať iba nižšie nároky na prežitie. Po vyčerpaní zdrojov pre expanziu druhu homo sapiens, sú nižšie nároky na prežitie nepopierateľná evolučná výhoda pre iní druh. Možno touto cestou prechádza každá potenciálna civilizácia vo Vesmíre. A preto je projekt SETI neúspešný. Zrejme každá civilizácia nakoniec spotrebuje lokálne dostupné zdroje pre svoju expanziu a zanikne, alebo degeneruje. V Drakeovej https://cs.wikipedia.org/wiki/Drakeova_rovnice rovnici  je časový faktor L, ktorý limituje dobu existencie danej civilizácie, z hľadiska časovej koencidencie dvoch vyspelých civilizácií, možno rozhodujúci.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

tono tebe sa nejak zapacila ta evolucia:) Projekt SETI je tu chvilku a vesmir je obrovsky. Ja si toto vobec nemyslim, rozum, resp. inteligencia je evolucna vyhoda, ibaze ludia maju na prvom mieste svojom rebricku, to co maju aj ine zivocichy, aj ked si to len tazko priznavaju ci dokonca chapu, ich rozhodnutia su limitovane mozgovym kmenom. Takze ked si maju vybrat medzi rozumnym riesenim, alebo pudovym riesenim , tak si vyberaju pudove. Ziju v presvedceni ze sa rozhoduju slobodne a ze maju veci pod kontrolou, no nieco aj ano, ale to je len take pozlatko.

Link to comment
Share on other sites

 Projekt SETI je tu chvilku a vesmir je obrovsky... 

 

Ale z hľadiske pravdepodobnosti na tom nezáleží, ako dlho projekt SETI funguje. Predstav si, že náhodne strelíš do kŕdľa vtákov. Existuje hodnota pravdepodobnosti p1, že jedným výstrelom zastrelíš nejakého vtáka. Táto pravdepodobnosť závisí iba od hustoty vtákov v kŕdli. Ak budeš strieľať opakovane (SETI meria v nejakom čase), budeš s rovnakou pravdepodobnosťou strieľať ďalších vtákov. Opakovaním streľby (dlhodobého merania SETI) bude samozrejme pravdepodobnosť narastať p2=p1+p1+..., lebo opakované výstrely sú z hľadiska pravdepodobnosti už závislé javy. Pravdepodobnosť p1 by mala byť ale konštantná, ak predpokladáme, že rovnaký počet civilizácií vznikne a zanikne. Ak by nejaké civilizácie nezanikli, pravdepodobnosť p1 , by narastala v čase až do hodnoty 1.  A práve preto, že vesmír trvá miliardy rokov, je na mieste Fermiho paradox https://sk.wikipedia.org/wiki/Fermiho_paradox ,"Kde sú?" Na základe týchto odhadov je pravdepodobnejšie, že existencia potenciálnych civilizácií vo vesmíre je vždy časovo limitovaná. A my zrejme "veľmi úspešne" smerujeme k tomuto bodu. 

Link to comment
Share on other sites

Tono,

 

Hladat civilizaciu mimo nasej galaxie znaci, ze ju hladame v minulosti a vyznamnej, uz len andromeda aj jej svetlo putuje miliony rokov k nam. Takze nase hladanie sa v podstate by malo sustredit na nasu galaxiu, ale zivot zas nemusi v nej byt taky casty, povedzme nech tu je do 10 civilizacii nasej vyspelosti, stale mas pocit ze najst tych 10 v 200 miliardach hviezd je take pravdepodobne za kratky cas hladania? pricom samozrejme ze na tom zalezi ako dlho hladame take civilizacie, hladame ich nahodne (nahodny signal), ale budeme ich hladat aj cielene, tak ako postupuje vyvoj exoplanet.

 

A fermiho paradox:

Tu je predpoklad ze kazda civilizacia ked dosiahne istu uroven sa bude sirit po celej galaxii, nuz takto, to nebude take jednoduche, po preve su obrovske vzialenosti, takze potrebuje naozaj dobru technologoiu, nestaci ale len niekam prist, kym sa civilizacia usadi a rozmnozi by trval isty cas, mozno narazi na dalsie limity o ktorych my netusime, ale mozno uz nie je vylozene pudovas civilizacia a nepotrebuje sa rozmnozit vsade kde pride, podla mna keby si bol takto vyspely, nepotreboval by si budovat dalsich a dalsich vsade kde prides.

No a mozno je to aj tak, ze naozaj kopu civilizacii  aj skoncilo, ze sa znicili, alebo nedokazali dalej rast, co dava dobry zmysel, kedze vesmir je naozaj limitujuci a o vela limitoch este netusime, napr. limit dlzky zivota ci prisposobenia sa okoliu, ale napr. ked sa troska do toho vzijeme, tak prvy vesmirny osidlovaci by mohli byt stroje, lenze stroje uz nie su biologicke entity, ktore sa potrebuju mnozit a zakladat kolonie, takze mozu byt viac menej prieskumnici, ktori napr. aj skoncili nejakou udalostou, moze byt vsetko z toho co sa spomina, ale urcite to neznamena, ze sme jedina civilizacia v celom vesmire.

Link to comment
Share on other sites

.. ale urcite to neznamena, ze sme jedina civilizacia v celom vesmire.

 

Určite nie sme jediná civilizácia vo vesmíre. Z tak nízkej pravdepodobnosti ale vyplýva, že inteligentný život je vo vesmíre veľmi zriedkavý. Z vonkajšieho pohľadu sme v našej galaxii unikát. Z perspektívy Zeme sa už naša civilizácia správa menej inteligentne. Moc je sústredená v rukách jedincov, ktorý neovplývajú  nijakou zvláštnou inteligenciou a ani z morálneho hľadiska nepredstavujú elitu. Skôr naopak, disponujú nacistickými sklonmi a hlavne oportunizmom. Je paradoxom, že práve týmito vlastnosťami si vytvárajú charizmu, na základe ktorej im voliči ochotne dávajú hlasy. Do ich rúk delegujeme moc, kam bude smerovať náš budúci vývoj a smerovanie našej civilizácie. A oni pritom nemajú žiadnu víziu. Ak, tak iba víziu osobnej realizácie, maximálne do konca ich mandátu. A to si my voliči nahovárame, že sme vraj vo vesmíre inteligentné tvory. A podobne to zrejme fungovalo aj v dávnej minulosti. Možno je toto správanie masy zákonité a preto nakoniec každá civilizácia skončí rovnako.

Link to comment
Share on other sites

to preco sme ako civilizacia v ohrozeni je mozgovy kmen, pretoze nerozhoduje rozum, to je zdanie. Ale aj s rozumom to bude tazke, ved to si myslim aj ja ze inteligetny zivot je skor vzacnost, ved to dava dobry zmysel, kolko nahod musi vzniknut, aby sa vytvoril? iny zivot primitivny nema nadej na prezitie, pretoze, ak odhliadnem od toho ze by sa mohli prepravovat cez komety, kazdy taky primitivny zivot caka rovnaky osud, my teraz slapeme velmi rychlo a to bude mat nasledky ze nieco nezvladneme ale ako druh budeme celit vela vyzvam, dufajme ze sa nevyhladime, ale moj nazor je skor ten ze stvorime umelu inteligenciu a ta ma vacsie sance kolonizovat vesmir, alebo prezit vo vesmirnej pustatine, my ako ludia na to proste nemame, to by sme museli prejst velkym vyvojom a v podstate sa prerobit.

Link to comment
Share on other sites

Aký význam má kolonizovať vesmír umelou inteligenciou, na báze strojov? Aj keby boli stroje schopné replikovať sa z dostupného materiálu v ďalekom vesmíre, nemali by sme s nimi už kontakt. Jediné vysvetlenie je, že v človeku je túžba po nesmrteľnosti. Ak fyzicky nemôže prežiť naše telo, tak nech po nás prežíva aspoň spomienka. V primitívnejšej forme to robíme v podobe budovania honosných náhrobných kameňov, pyramíd, alebo v sofistickejšej forme, akou je myšlienka, ktorá nás prežije. Ak bude odkaz našej existencie šíriť umelá inteligencia v podobe strojov, ktoré sa dokážu replikovať, staneme sa tak svojím spôsobom nesmrteľný. Je to v podstate prejav komplexu menejcennosti, ktorý pociťujeme, keď si uvedomujeme našu bezvýznamnosť tu na Zemi, ale hlavne pri pohľade do vesmíru, ktorého rozmery si nedokážeme ani predstaviť. Ak by to bolo realizovateľné a podobné komplexy menejcennosti by mali aj iné civilizácie, ktoré tu boli milióny rokov pred nami, museli by sme sa pravdepodobne s ich "vyslancami" umelej inteligencie stretnúť. To, čo tu zatiaľ po sebe nechávame je skôr bordel, ktorý vypovedá iba o našej túžbe využiť teraz čo sa dá, bez ohľadu na budúcnosť. Ak by po nás prišli na túto planétu mimozemšťana, "čudovali" by sa prečo je táto planéta tak zdevastovaná, keď pod náhrobnými kameňmi sú pochovaní iba milí, láskyplní, obetaví otcovia, matky, babky dedkovia... Kto túto planétu vlastne zdevastoval? 

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • omar
      By omar
      Takto to dnes chodí - říkají lidé a fatálním způsobem se smiřují s mnohostrannými projevy zla. Zlo se stává samozřejmostí a něčím zcela normálním. Lidé se smiřují s nečestností, nepoctivostí, nespravedlností a přizpůsobují se jim. Je jen málo takových, kteří věří, že zlo na této zemi může být zničeno. A přece, i když se to zdá neuvěřitelné, zničeno bude! A přece padne, ačkoli dnes to málokdo považuje za možné! Jak k tomu dojde?
       
       
      V každém člověku, ať je již jakkoli špatný se vždy nachází přece jen něco dobrého. Každý člověk má kromě temných osudových vláken, které si tká svou náklonností ke zlému i světlé vlákna chtění k dobrému.
       
       
      K zničení zla na zemi dojde zvýšeným vyzařováním Světla do všech osudových vláken lidí, které si utkaly svým myšlením a jednáním. Záře, tlak a neuvěřitelným způsobem zvýšená síla se tedy vlije do absolutně všech osudových vláken dobrého i zlého chtění lidí této země.
       
       
      Odolat této záři, tomuto tlaku a této síle však budou moci pouze pevné vlákna dobrého chtění! Pouze pevné a silné osudové vlákna vytvořené člověkem, usilujícím o dobro, čestnost, spravedlnost a ušlechtilost. Tato vlákna, posílené nebývalou silou pak zesílí ještě více a člověka doslova vymrští směrem ke Světlu tak, jak napnutá tětiva luku vymrští šíp. Každý takový člověk bude prudce povznesený ke Světlu vstříc štěstí, míru a radosti. Vyhne se tak mnohým nebezpečím a bude od nich uchráněn.
       
       
      Co se však stane s lidmi, kteří sice mají dobré chtění, ale žel ne až tak silné? Jejichž vláken dobrého chtění je proto jen velmi málo a jsou slabé? Takové slabé vlákna nemohou odolat zvýšenému tlaku, síle a záři Světla a proto se potrhají! Potrhají se a shoří, neboť chtění k dobrému u dotyčného člověka sice existovalo, ale nebylo silné. Bylo pouze slabé a tyto slabé vlákna nebyly schopny vydržet zvýšení vyzařování síly Světla.
       
       
      Takový člověk, který nevyvinul dostatečnou intenzitu dobra, čehož důsledkem byly pouze slaboučké vlákna jeho dobrého chtění, které proto nebyly schopny odolat tlaku síly Světla, takový člověk zůstane pak svázaný už jen se svými temnými osudovými vlákny. Zůstane tak vydán napospas temnotě! Napospas zlu, které bylo u něj převažující a nakonec i převážilo, i když tento člověk měl v sobě i něco dobré. To dobré v něm však žel nebylo dostatečně silné, aby odolalo zvýšenému tlaku Světla, který brzy obepne tuto zem.
       
       
      Dobro bude tedy povzneseno a zlo zahubí všechny, kteří s ním zůstanou spojení svými osudovými vlákny. Stane se tak proto, že Světlem posíleny nebudou jen světlé vlákna dobrého chtění, ale i temná vlákna špatného, nečistého, nespravedlivého a neušlechtilého myšlení a jednání lidí. Zatímco však to dobré čeká prostřednictvím zvýšené síly Světla povznesení, to špatné se vzájemně zhustí natolik, že ve vystupňované zlobě roztrhá samo sebe. Neboť jen v dobře a ušlechtilosti je možný trvalý vývoj bez konce. Vrcholem zla, vystupňovaného silou Světla až na maximum je však sebezničení.
       
       
      Takto tedy zvítězí dobro a bude zničeno zlo na zemi. Způsobí to síla vyzařování Světla a síla odolnosti osudových vláken našeho dobrého chtění, které nebo odolají, nebo budou roztržené.
       
       
      Aby tedy člověk obstál a nemusel být uchvácen zlem, měl by v sobě vědomě pěstovat silné chtění k dobrému. Měl by začít dbát o to, aby jeho myšlení a celý jeho vnitřní život byl jen dobrý, čistý a ušlechtilý. Aby jeho slova byla jen ušlechtilé. Aby vše jeho jednání a činy byly pouze ušlechtilé a dobré.
       
       
      Není to těžké. Třeba pouze vážně chtít. Vážně chtít být dobrým člověkem, který ušlechtile myslí, mluví a jedná. Který o to dbá při všech svých povinnostech a bere to na zřetel. Takový člověk tím totiž pracuje na zesilování vláken svého dobrého chtění, aby mohly odolat zvýšenému tlaku síly vyzařování Světla a on mohl být skrze ně povznesen.
       
       
      Kdo však nedbá o dobro a ušlechtilost, kdo vědomě nepracuje na posilování vláken svého dobrého chtění, kdo nedbá o čistotu svého vnitřního života, kdo mluví neušlechtilo a nečestně jedná, ten posiluje pouze své temné osudová vlákna, dokud vlákna jeho dobrého chtění zůstávají slabé a tím i neschopné ustát zvýšení tlaku síly Světla . Musí se proto roztrhnout a člověk zůstane odpojen od Světla a všech podpor vydán napospas už jen temnu a tím zničení.
       
       
      V každém člověku je něco dobré. Otázkou pouze zůstává, zda to dobré v něm je i dost silné. A to, zda opravdu je dobro v něm dostatečně silné prověří záře Světla Nejvyššího, která se blíží k této zemi, aby se pro jedny stala povznesením a pro druhé záhubou.
       
       
      Dnes je doba, v níž člověk musí vědět o těchto skutečnostech. Doba, kdy má být v tomto směru vědomým, aby se mohl zařídit tak, aby obstál. Každý z nás, pokud mu na sobě co i jen trochu záleží, by proto měl urychleně začít upevňovat osudové nitky svého dobrého chtění, protože pouze v silném chtění k dobrému se pro nás skrývá možnost naší další existence v tomto stvoření.
    • Sniper
      By Sniper
      V poslednom období vediem niekoľko diskusií o náboženstvách. Dospel som k názoru, že náboženstvá sú rakovinou ľudstva. Existuje niečo dobré, čo náboženstvá priniesli ľuďom? Podľa môjho názoru takmer nič. Náboženstvá priniesli vojny, konflikty, terorizmus, nenávisť, násilie, atď. Na našej Zemi žije viac ako 6 miliárd ľudí. Predpokladá sa, že za nejakých 40-50 rokov to bude okolo 9 miliárd. Zdroje našej planéty sa rapídne znižujú. Vo svete sú konflikty medzi moslimami, kresťanmi, hinduistami, atď. Keď bude ľudská populácia väčšia a väčšia, tak tie konflikty budú horšie a horšie. Žijeme v 21 storočí. V blízkej budúcnosti (v tomto alebo budúcom storočí) pocestujeme na Mars alebo k iným planétam, a keď objavíme niečo také ako "subpriestor" môžeme dosiahnuť iné hviezdy. Ľudia by mali spolupracovať na našej budúcnosti a pochovať náboženstvá do histórie. Čo myslíte, majú náboženstvá ešte pre nás zmysel? Hovorím: "Ver v Boha, ale nepoužívaj svoje náboženstvo ako zbraň proti iným ľuďom".
    • 1vladimir
      By 1vladimir
      Aké horniny tvorili Zem, hneď po vzniku? 
      Existuje nejaké logické vysvetlenie čo bolo prv, íl alebo bridlice, piesok alebo pieskovec?
      Môžete stláčať i nahrievať íl koľko chcete,  nikdy z neho nevznikne bridlica. To isté platí aj o pieskovci. Na Zemi prebieha iba zvetrávanie.
      Vedecká teória o vzniku sedimentačných hornín je hlúposť.
      Bridlice i pieskovce sú pôvodné horniny, ktoré vznikli hneď pri vzniku planéta a ich zvetrávaním vzniká íl i piesok.
    • lopata555
      By lopata555
      Ako sa správate k životnému prostrediu ? Tento test vám približne ukáže že koľko planét by sme potrebovali keby všetci ľudia na Zemi žili tak ako vy. Samozrejme že z výsledky ukazujú že keby sa napríklad každý znás správal tak ako Američania tak by sme potrebovali viac ako štyri planéty :) ... napríklad priemer na Slovensku je 1,6 čo tiež nie je žiadna sláva.

      http://www.ekostopa.sk/moja-ekologicka-stopa

      Mne vyšlo číslo 1,51 takže musím na sebe ešte popracovať :) ale som rád že som podpriemerom :lol:
    • Sniper
      By Sniper
      Rotácia Zeme dlhodobo spomaľuje, je to prirodzený proces, ktorý nastáva z dôvodu, že vesmírne telesá na seba vzájomne gravitačne pôsobia a 'ideálny' stav nastane vtedy, keď obe telesá sú k sebe obrátené tou istou stranou - tento stav sa nazýva viazaná rotácia. Pozorujeme ju v prípade Pluta a jeho mesiaca Cháron, ale aj v prípade nášho Mesiaca, ktorý nám ukzauje stále tú istú stranu. Mesiac pôsobí aj na Zem, a jej rotácia sa stále spomaľuje. Podobne pôsobí na Zem aj Slnko a teoreticky niekedy ďaleko v budúcnosti bude Zem ukazovať Slnku len jednu stranu (myslím, že tento stav nastal v prípade Venuše alebo sa k nemu blíži).
       
      Uploadol som zaujímavé video o spomaľovaní rotácie Zeme. Nič dobré pre civilizáciu, predĺženie dňa len o púhe dve hodiny by už spôsobilo katastrofu:
       
      http://www.mojevideo.sk/v/6e7b3d433d413d39384338
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy