Hrady, zámky, pevnosti a ruiny

lopata.. tak moment..

čosi mi na tom nesedí, horel svah od "obce", nie od "osady", tá je na opačnej strane kopca..

povedal by som, že toto je na dlhšie vyšetrovanie

ja som vychádzal z tohoto

Ako Pravdu.sk informoval Erik Hrivnák z Krásnej Hôrky, pravdepodobnou príčinou požiaru bolo vypaľovanie trávy pod hradom, kde sa nachádza väčšia rómska osada

Čítajte viac: http://spravy.pravda...3#ixzz1ojnEKJ8A

pán Hrivnák asi nepozná vlastnú dedinu..

http://maps.google.c...ublika&t=h&z=15

stačí sa kuknúť na mapu

horelo od "bielych"

jedna kamaratka pisala, ze videla rozhovor, kde hovorila obyvatelka OBCE, ze v tych miestach pravidelne vypaloval miestny OBCAN

je mi do placu... ale asi 80 % zbierok vraj je neznicentych, tak snad aspon daco sa im podari zachranit... je to ale obrovska skoda, mam etu na vychode jeden poriadny hrad, ktory nam nezburali kvoli povstaniam a aj ten nam takto dopadne... :(:(:(

Ja som tam bol 4-5 krat. Aj za poslednych 5 rokov. Isiel som tam naposledy s kamaratom z Bratislavi. Podla mna opravit by to mali velmi rychlo(kludne zbierka). Neschopnost zodpovednych ma zaraza. 21. storoci si vypalit pamiatku je na, ani nie zamyslenie.

00:50:

Lipšic sa vyjadril ku Krásnej Hôrke. Za veľké šťastie považuje, že nezhorel celý hrad, len strecha. Poďakoval za rýchly zásah hasičov. Páchatelia sú identifikovaní, avšak nakoľko ide o maloletých, bude ťažké trestné stíhanie.

ojojoj..

Takže na margo názvu témy píšem, že na Slovensku pribudla ďalšia ruina.

http://roznava.korza...po-poziari.html

Normalna krajina by to v lete otvorila. My taka nie sme, ale neverim ze to bude ruina.

Aj unas sa hrady opravuju a mali by sa viac. Aj profesionalne. Niektore sa aj rozpadaju.

http://www.castillod...=historia&btn=1

nelustroval som tu stranku,ale co som videl a pamatam opravovali to cez 20 rokov trebars 1905 -1930.

Si pozrite ako to vyzera teraz.

Pre lenivych dam link.http://www.google.sk...pBsrRtAbHloj4Cw

Ak by sa ten chlap do toho nepustil v tom roku trebars 1905 dnes by na tom kopci nic nebolo(videl som aj take nic,ako nase zrucaniny). vstupne 5 eur. V dedinke dvakrat kava, kym sme cakali na otvaraciu dobu. V kaviarni o 10:00 prezeniem polovica dediny.

Ale ozaj, by ste neverili, oni to maju otvorene aj rano o 6:00, v kaviarni na ranajky a plno ludi.

nejaky link na mestecko

http://www.christa-und-christober.es/

a dam link na cintorin, to by som mal mat v PC.

Chcel som dat nejaku verejnu fotku,ale nenasiel.

http://tinypic.com/r/11kxobo/5

Proste tento hrad, zrucaninu vyuzivaju ako cintorin. Bol som aj na inom a ten vyuzivali ako parkovisko.

Priklad. iny hrad pekny, boli sme radi ze sme ho nasli, hodinu predtym sme boli na zrucanine,ale aj ta bola zaujimava. mozno seknem link. na hrade mali cintorin, a bolo kratko pred dusickami a sli tam ludia, ja ze turisti a sli sme za nimi. A tam mali cintorin a cistili si ich. Dam link urcite.

A ten dalsi

http://www.panoramio.../photo/23087763

Hrad, kde nieje nic. Co vidiet. Resp. na nadvori hradu su normalne domy a ziju tam ludia. a v hrade(v hradbach, ten hrad je relativne vacsi) je hotel. Aj galeria, nesli sme tam. Hrad na kopci ako krasna horka, len je vacsi, v hradbach a budovach je hotel a na nadvori domy ako vidite na obrazku. Niekolko uliciek a predajni so suvenirmy.

Je tu novy clen co chce ist do Maroka. Ja som nad tym spekuloval tiez. Ale rayn air lieta na juh Spanielska. Kym tam lieta treba to vyuzit. Je to krasa. A za relativne lacne peniaze. Bol som na prelome oktobra - novembra a myslim ze to je idealne obdobie. Menej turistov, nizsie ceny, izsia teplota len 20-25 C.

Kamarat organizuje cestu pre turistov do Rumunska. A neviem ci najlacnejsie ale ze za noc 25 eur. Aj polpenzia. Ja som to mal v Spanielsku. Bez polpenzie, ale Rununi ci my sme tak rovnako drahy ako oni?

Jemu ci mladym by som ci kazdemu odporucal andaluziu. Priletis do Malagy a dva tyzdne mozes na bicykli obchadzat sierru nevadu. na nej som nebol Musel som sa otocit kvoli snehu na ceste.

http://roznava.korza...-opat-hori.html

Su tam a im to hori. Nenormalna hamba.

vnútro hradu Krásna Hôrka po požiaroch a uhasení ...

http://roznava.korzar.sme.sk/c/6295408/vnutro-hradu-krasna-horka-po-poziari.html

Keď nevybývajú tak podpália!!!

Hmm a presne rano v sobotu sme kecali so Stevkou ze tam este nebola na Krasnej Horke tak som planoval ze ju tam zoberem na narodky v juni.

Skoda kym sa to u nas na SK opravi tak moje deculo bude mat mozno aj 10 rokov. Lebo u nas vsetko trva a treba potunelovat najprv a najst najdrahsi tender na opravu hradu urco... :(

zopár info,

nielen pre fórumákov trpiacich malomeštiackou verziou xenofóbie

http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/krasnu-horku-znicila-lahostajnost-a-burina.html

(pre netrpezlivých, druhá polovica videa)

Vraj hradný kopec Spišského hradu je tiež v plameňoch :o

http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/krasnu-horku-znicila-lahostajnost-a-burina.html

to je fakt zaujímavá reportáž..

"z osady boli.. ale hasiť.."

a "burina burina burina.."

až ma napadá, taká otázka ako je to u nás s "ochranou prírody" v "kultúrnej krajine"?

kto bol zodpovedný za to rozhodnutie, že sa to tam nechá zarásť ako taká džungľa?

a spišský hrad?

tam tiež býva na okolo dosť rómov.. možno deti.. že..

http://krimi.cas.sk/clanok/219310/pri-spisskom-hrade-horela-sucha-trava-zasahovali-hasici.html

ako som už povedal "každý slovenský hrad, je aj uhorský hrad.."

http://www.youtube.com/watch?v=CS7unLK3vXc

tá skupina Karpatia, tá teda má v svojom repertoári fakt husté "historické vypaľovačky" :smilieee:

"Preskočím" teraz od vypaľovania trávy do ďalekej histórie ...

3 nejúspěšnější architekti starověku: Lidé je uctívali jako bohy

Stovky kilometrů se plahočí znavení poutníci do Sakkáry, ke svatyni Imhotepa. Doufají, že je bůh-léčitel zbaví všech neduhů. Kolem roku 200 př. n. l. to tu tepe životem. Míří sem početná procesí a všichni cestou skupují obětní dary.

Málokdo si v době, kdy Egyptu vládne dynastie Ptolemaiovců (304–30 př. n. l.), ještě uvědomuje, že zbožštělý Imhotep o nějakých 2400 let nazpátek nebyl jen talentovaný lékař. Vynikal také jako významný architekt, který svému králi splnil ta nejtajnější přání…

1/ Génius vymyslel pyramídy

Architekt: Imhotep

Kedy: 27. storočie pred n.l.

V službách: faraóna Džosera

Slávna stavba: pohrebný komplex faraóna Džosera v Sakkáre

Zaujímavosť: Vynikal aj v medicíne

Opálení muži pracujú v blízkosti egyptskej Sakkáry. Majú za úlohu vybrať jemný púštny piesok z plochy väčšej ako jedno futbalové ihrisko a dostať sa až na vápencové podložie. Až potom môžu byť do kameňa vyvŕtané šachty a začať s budovaním podzemného labyrintu, ktorého chodby budú merať približne šesť kilometrov.

Otroci na nosidlách pravidelne prinášajú na stavbu pyramídy svojho pána a vrchného architekta Imhotepa /asi 2650-2600 pred n.l./, z ktorého hlavy pochádza celá konštrukcia rozľahlého pohrebného komplexu faraóna Džosera /vláda približne 2630-2611 pred n.l./ z tretej panujúcej egyptskej dynastie. "Na tú mastabu navŕšime ďalšie," uvažuje staviteľ /mastaby sú tehlovými hrobkami kráľov, majú tvar ihlanu, ktorému však chýba ihlanovitý vrchol http://sk.wikipedia.org/wiki/Mastaba / a odtiaľ už je len krôčik k vzniku stupňovitej pyramídy. Imhotep nakoniec vybuduje Džoserovu pyramídu zo šiestich mastáb na sebe a navyše, po ​​prvýkrát v histórii Egypta pracuje s kameňom

Imhotep nie je iba Džoserovým staviteľom, ale aj verným radcom. "Strážca pečate kráľa Dolného Egypta, prvý po kráľovi Dolného Egypta, správca veľkého paláca, dedičný pán, najväčší z veľkňazov v Iunu, Imhotep, staviteľ, sochár, zhotoviteľ kamenných váz." Tieto slová sú vyryté do podstavca jednej z dochovaných Džoserových sôch.

Okrem staviteľstva vyniká aj v medicíne. Dokonca býva považovaný za jedného z najstarších doložených lekárov na svete. Náuku o ľudskom tele totiž nespája s magickými rituálmi, nespolieha na bohov, ale dáva výhradne na svoj zdravý rozum. Evidentne si získava rešpekt aj Džoserovho nástupcu Sechemcheta /vláda približne 2611-2603 pred n.l./, ktorý si u neho objednáva ďalšiu pyramídu, ale tá zostáva nedokončená, pretože Imhotep svojho pôvodného zamestnávateľa o mnoho rokov neprežil. Za jeho verné služby sa mu ale neskôr dostáva nesmiernej pocty - ako jeden z mála obyčajných Egypťanov je uvedený medzi bohmi. Stáva sa patrónom pisárov a ďalších vzdelancov, ktorého kult sa rozvíja približne od 13. storočia pred n.l.

http://www.google.sk...iw=1058&bih=785

2/ K nebesiam poslal dva obelisky

Architekt: Senenmut

Kedy: 15. storočie pred n.l.

V službách: kráľovná Hatšepsut

Slávna stavba: Hatšepsutin zádušný chrám v Dér-el-Bahr

Zaujímavosť: uživil by sa aj ako astronóm.

Slávny staviteľ Senenmut /† asi 1460 pred n.l./ je zarytý starý mládenec a je jedným z mála prostých Egypťanov, ktorým sa podarí prebojovať sa na vrchol. Jeho meno je neodmysliteľne spojené s kráľovnou Hatšepsut /vláda približne 1479-1458 pred n.l./, pre zmenu jednou z mála žien, ktorá sa v Egypte chopila moci ako neobmedzené vládkyňa.

"Chcem obelisk. Nie jeden, ale dva, "prikazuje jedného dňa panovníčka Senenmutovi. Staviteľ osobne dohliada na spracovanie kameňa v lomoch, dopravu i vztýčenie dvoch obeliskov v Karnaku, pričom je to práca neuveriteľne náročná a dodnes nie je celkom jasné, ako starí Egypťania bez akejkoľvek modernej techniky tenké kamenné stĺpy stavali k nebu bez toho, aby sa zlomili. Vztýčenie obeliskov si mohol dovoliť naozaj len mocný a bohatý faraón. Hatšepsut nechce o svojom suverénnom postavení nechať nikoho na pochybách a poveruje preto svojho dvorného architekta, aby jej vybudoval aj veľkolepý zádušný chrám pri vstupe do Údolia kráľov v Dér-el-Bahr. V tomto prípade sa Senenmut opäť prekonáva. Zanecháva po sebe jednu z najúchvatnejších staviteľských pamiatok staroveku.

Senenmut si v blízkosti Hatšepsutinho miesta posledného odpočinku v Údolí kráľov buduje vlastnú hrobku, ktorého strop zdobí prekrásna, dopodrobna vyobrazená hviezdna obloha. Podľa nej vedci usudzujú, že sa Senenmut nezaujímal len o staviteľstve, ale bol aj amatérskym astronómom. Na Hatšepsutinom dvore zastáva aj iné posty, nielen post hlavného architekta. Stáva sa vychovávateľom Hatšepsutinej jedinej dcéry Neferure. Neskôr zrejme na dvore stráca na význame, ale nedá sa vylúčiť, že to súvisí s predčasnou smrťou princeznej alebo s úmrtím jeho samotného.

http://www.google.sk...iw=1058&bih=785

http://www.google.sk...iw=1058&bih=785

3/ Kvôli kráľovi skoncuje so životom

Architekt: Amenhotep, syn Hapu

Kedy: 15.-14. storočie pred n.l.

V službách: faraóna Amenhotepa III.

Slávna stavba: Amenhotepov zádušný chrám, prestavba Karnaku

Zaujímavosť: Za odmenu si mohol postaviť vlastný zádušný chrám.

Až do svojich približne 50. narodenín zostáva Amenhotep "obyčajným" pisárom vo svojom rodnom meste Athribis v nílskej delte severne od Káhiry. Potom je však povolaný na faraónov dvor, aby organizoval pracovné sily pri panovníkových stavbách a zrejme sa náramne osvedčí, pretože po spoločenskom rebríčku stúpa závratnou rýchlosťou nahor.

Keď sa zhruba v tridsiatom roku svojej vlády chystá vtedajší faraón Amenhotep III. /vláda približne 1388-1351 pred n.l./ usporiadať veľkolepé oslavy spojené s radom rituálov, nahrádza pri nich staviteľ Amenhotep samotného následníka trónu, korunného princa, ktorý zomrel krátko predtým. Tiež je mu dovolené, aby si už za svojho života začal budovať vlastný zádušný chrám, čo je výsada, ktorej sa v Egypte obvykle dostáva len korunovaným hlavám s modrou krvou. Amenhotep, syn Hapu, sa však podľa všetkého teší u svojich súčasníkov obrovskému rešpektu a už sa počíta s jeho posmrtným vyhlásením za boha rovnako ako v prípade jeho slávneho predchodcu Imhotepa.

Presná náplň práce architekta dodnes známa nie je, ale uvádza sa, že pre svojho pána Amenhotepa III. buduje zádušný chrám v západných Tébach, z ktorého dnes už ostali len tzv. Memnonove kolosy, dve obrie sochy faraóna Amenhotepa III., výšky 18 m a ich váha je odhadovaná na 720 ton.

Súčasní historici v Amenophisovi identifikujú faraóna Achnatona /vláda približne 1350-1333 pred n.l./, syna Amenhotepa III. Ten sa však zrieka mnohobožstva a upína sa k jedinému slnečnému bohu Atonovi. Vtedy sa Amenhotep, syn Hapu zľakne pomsty bohov a podľa Manetha spácha samovraždu.

http://www.google.sk...iw=1058&bih=785

Zdroj: History revue 4/2012

Pohnuté dejiny Pražského hradu.

Na ľavom brehu Vltavy, asi 150 km od jej prameňa sa k nebu týči mohutný komplex budov ... Pražský hrad, odveký symbol českého štátu, miesto, kde sa písali dejiny.

Na Pražskom hrade sa tvrdo pracuje, niekoľko robotníkov ťahá ťažký kamenný blok, iní prinášajú opracované drevené koly. Uprostred voľného priestranstva stojí knieža Spytihněv I. /asi 875-915/ a udeľuje rozkazy. "Celý areál začal budovať zrejme už Spitihněvův otec Bořivoj," píše historik Karel Fiala /1862-1939/. Deje sa tak okolo roku 880. V tej dobe však ide len o nevzhľadné hradisko.

Píše sa rok 1303 a pražskými ulicami sa nesie - "Horí, horí!" ... Hrad zachvátil najväčší požiar v jeho histórii a po jeho skončení zostanú z pýchy českých kráľov len obhorené trosky. Do rekonštrukcie "sa dáva" až cisár Karol IV. /1316-1378/. "Krátko nato začal stavať palác kráľovský na Hrade pražskom" píše kronikár Beneš Krabice Veitmile /† 1375/. Práca je zverená skúsenému staviteľovi Matyášovi z Arrasu /asi 1290-1352/. V roku 1344 začína budovať katedrálu sv. Víta, ktorá sa následne stane miestom korunovácie českých kráľov. Po Matyášovej smrti sa stavby ujíma dvadsaťtriročný Petr Parléř /1332-1399/ a ten tu vybuduje najmä kaplnku sv. Václava.

Ďalším významným architektom, ktorý zanecháva na Pražskom hrade nezmazateľnú stopu je Benedikt Rejta /1454-1536/. Z popudu českého kráľa Vladislava II. Jagelovského /1456-1516/ tu stavia ranne renesančné Ludvíkovo krídlo, Jazdecké schody a predovšetkým Vladislavský sál. Pri jeho budovaní sa však stretáva s obrovskými problémami, údajne mu dokonca po prvýkrát spadne strop a úspech prinesie až druhý pokus. Sála následne slúži k najrôznejším účelom, dokonca sa tu konajú aj rytierske turnaje.

Cisár Rudolf II. /1552-1612/ sa v prstoch pohráva s najnovším prírastkom do svojej zbierky kuriozít, s dýkou, ktorou bol údajne zavraždený Július Caesar /100-44 pred n.l./. Cisár má ale podobných exponátov toľko, že už ich nemá kam dávať, a tak necháva na Pražskom hrade postaviť rad ďalších budov. Vzniká tak dnešná Rudolfova galéria a predovšetkým slávna Španielska sála. Nový kabát dostáva Hrad za panovania Márie Terézie /1717-1780/. Za účasti talianskeho staviteľa Carla Luraga /1615-1684/ je vykonaná jeho klasicistická prestavba. Posledné významnejšie zásahy čakajú Pražský hrad až v 20. storočí a postará sa o ne slovinský architekt Josip Plečnik /1872-1957/.

Bájna kňažná Libuša by z nich určite mala radosť!

Zdroj: Akta History revue 2/2011

http://www.google.sk...iw=1040&bih=701

http://www.scheufler...856-1900,3.html

Pevnosť Boyard, postavená neďaleko brehov Francie je nám asi aj vďaka televízii známa všetkým.

Sú však pevnosti, ktoré nie sú až natoľko zviditeľňované ...

Zámok Deal, Anglia, postavený v rokoch 1539-1540.

Anglický kráľ Henrich VIII. /1491-1547/ sa v roku 1538 obával možnej nepriateľskej invázie. Aby mohol kľudne spávať v celej krajine rozširoval budovanie všetkých možných obranných stavieb. Jednou z najpôsobivejších stavieb je práve zámok Deal v tvare kvetu, ktorého architektom je s najväčšou pravdepodobnosťou rodák z Moravy, architekt Stefan von Haschenperg /zom. 1543/. V priebehu rokov sa toto opevnenie dočkalo rady úprav, zahralo dokonca svoju úlohu ešte aj za II. svetovej vojny.

http://www.google.sk...biw=994&bih=777

Pevnosť Bourtange, Holandsko, postavená v rokoch 1580-1593

Holandská revolúcia proti nadvláde Španielska bol v plnom prúde, keď vodca rebélie Viliam I. Oranžský /1533-1584/ v roku 1580 rozhodne neďaleko mesta Groningen /na severe dnešného Holandska/ vybudovať pevnosť, čím predpokladá mať pod kontrolou jedinú prístupovú cestu z Nemecka a utne prísun zásob nepriateľovi. Tradičný kruhový tvar opevnenia však nepripadá do úvahy, pretože by ho bolo možné delami ľahko dobyť. V priebehu 13. rokov tak Holanďania budujú jedinečnú pevnosť v tvare päťcípej hviezdy , obohnanej vodnou priekopou. Opevnenie fungovalo až do roku 1851, kedy sa z pevnosti stala obyčajná dedina ...

http://www.google.sk...biw=994&bih=777

Zdroj: History revue 11/2012

krása. ako sa v tom vyžívali, keď to nevideli zhora ? :)

myslím, že estetika nebol ten pravý motív. skôr technická stránka obrany, z ktorej vyplynul tento tvar. raz o tom dávali nejaký dokument. ;)

ten posledný mi okamžite pripomenul hrad v Nový Zámkoch ...

úlohu obrany hrali zrejme podobné hľadiská, kedysi dávno mal otec knihu, kde som obrázok tohto hradu videla, ... tento tvar ma odvtedy a vždy mierne fascinoval :)

okrem toho bol aj v Leopoldove :

A mne zase pevnost Jozefov - Jaromer. Dnes miesto, kde sa kona kazdy rok jeden z najvacsich rockovych-metalovych festivalov v CZ.

San Leo ... tajomná diera pre mága Cagliostra

Pevnosť San Leo patrí k najväčším v Taliansku a určite je zo všetkých najslávnejšie. Nachádza sa zhruba 32 km od známeho letoviska Rimini. Hoci prvú pevnosť postavili na vrcholku skaly už starí Rimania a medzi jej majiteľmi sa v priebehu vekov vystriedala celá rada slávnych mien, najviac ju preslávil pápežov väzeň, ktorý v San Leo strávil presne 4 roky, 4 mesiace a 4 dni. Bol to gróf Alessandro Cagliostro, pôvodným menom Giuseppe Balsamo. Od roku 1527 bola totiž pevnosť pápežským väzením pre najťažšie zločincov.

Ako sa prostý chlapec zo Sicílie stal pápežovým väzňom?

Pre odpoveď je potrebné vrátiť sa o pár desiatok rokov naspäť.

Giuseppe Balsamo sa narodil na Sicílii 2. júna 1743, od mlada však viedol dobrodružný spôsob života, už v 17. rokoch mal opletačky so zákonom, a tak ušiel na Maltu. Stal sa tam kvalifikovaným lekárnikom, študoval okultné vedy a zaoberal sa aj alchýmiou. V roku 1768 odišiel do Ríma, kde sa mu podarilo získať prestížne miesto sekretára u kardinála Orsiniho. Táto práca ho však začala nudiť, a tak začal žiť dvojitým životom. Na jednej strane to bol počestný úradník, na druhej strane mazaný podvodník; falšoval obrazy starých majstrov, falšoval úradné dokumenty, a tie potom predával.

Spoločníčku a neskôr aj spolupáchateľku jeho nespočetných podvodov mu na cestách robila manželka, krásna a ctižiadostivá Lorenza Feliciano, s ktorou sa oženil v roku 1768.

Najväčšej slávy sa mu však dostalo v Londýne, kde úspešne predpovedal čísla do lotérií a zázračne vyliečil niekoľko vysoko postavených veľmožov.

Objavil kúzlo vtedy najzáhadnejšieho spoločenstva - slobodomurárov a vstúpil do ich londýnskej lóže. 12. mája 1777 bol prijatý ako Alessandro Conte di Cagliostro - tento titul užíval až do svojej smrti.

Cagliostro cestoval po Švajčiarsku, Taliansku, so Seraphiniou sa usadil v Ríme a snažil sa späť získať späť svoju povesť veľkého mága. Neuvedomoval si však, že práve v tej dobe sliedila svätá inkvizícia po tých najmenších prejavoch čarodejníctva, kacírstvo alebo slobodomurárstvo. Preto bolo pochopiteľné, že inkvizítorom pripadal Cagliostro ako ideálne sústo. 7. mája 1791 ho súd svätej inkvizície odsúdil na trest smrti a uväznil ho v Anjelskom hrade v Ríme, ale pápež Pius VI. mu zmenil trest smrti na doživotný žalár. Prevezený bol do pápežského väzenia v pevnosti San Leo, umiestnený do miniatúrnej cely bez okien a dverí. Jedinou spojnicou s vonkajším svetom je bola diera v strope, kadiaľ mu dopravovali jedlo. V súčasnosti je jeho bývalá kobka opäť sprístupnená dvermi a na drevenej prični je stále kytica kvetín. Cagliostro je dodnes mnohými Italmi stále uctievaný ako zázračný liečiteľ a svätec.

V temnej kobke zomrel po viac ako štyroch rokoch a jeho smrť je rovnako záhadná ako jeho život. Existujú napodiv dva oficiálne zápisy o jeho smrti. Jeden hovorí, že zomrel 26. augusta 1795 na poludnie a druhý, že k tomu došlo 28. augusta o polnoci. Tvrdí sa, že bol zahrdúsený a jeho súčasníci tvrdili, že zo svojej kobky tajomne zmizol.

Rakva, v ktorej ho pochovali bola údajne prázdna. O jeho konci sa špekuluje dodnes ...

http://www.google.sk...iw=1043&bih=736

Zdroj: Svět na dlani