Jump to content

Obsedantno-kompulzívna porucha


tiborco
 Share

Recommended Posts

D'Ady: kedysi dávno som absolvoval biorezonančné vyšetrenie, kde bola vyšetrená aj (in)tolerancia na potraviny. niektoré veci sedeli, ale aj tak dávam k tejto metóde veľký otáznik.

Link to comment
Share on other sites

uz som sa tu na to pytal (asi)  v inej teme - kde robia test na intoleranciu potravin ? u bezneho alergologa som na to nenatrafil, tu podla mna nejde o konkretne jednotlive potraviny, ale skor o nejake skupiny... ci ?

 Jednorázová súprava FOOD DETECTIVE stojí asi 70 Euro a dá sa ňou otestovať 46 potravín a ja som si to urobil sám. Človek si do malej trubičky nechá natiecť trochu krvi z prsta, to dá do fľaštičky s chemickým roztokom. Roztok sa vyleje do malej plastovej vaničky, kde je 46 krúžkov, každý pre konkrétnu potravinu. 

 

Napríklad: ovos, pšenica, raž, ryža, kukurica, raž, glutén(lepok), mandle, para orechy, kešu orechy, čaj, vlašské orechy, kravské mlieko, vajcia, sladkovodné ryby, mix rýb, kuracina, hovädzie mäso, bravčové mäso . . . . rôzne druhy ovocia a zeleniny . . .

 

Ak je človek intolerantný na niektorú z nich, krúžok vo vaničke viac alebo menej zmodrie. Test je za hodinu hotový.

 

Ja môžem ľuďom trpiacim psychickými problémami test takéhoto druhu (je ich veľa druhov dostupných) len odporučiť. Hlavne lepok v pšenici a kazeín v mliečnych výrobkoch vedia byť ukrutné "potvory" a treba prípadný pozitívny výsledok testu na tieto zložky brať veľmi vážne. Ja som lepok (pšenicu, raž, jačmeň, ovos) úplne vylúčil zo stravy, kazeín silne obmedzil (Jedine 400 g kyslej smotany 1 krát za dva týždne, a priaznivý výsledok sa dostavil.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • Moonghost
      By Moonghost
      Čo myslíte, kedy je načase navštíviť psychóga? Dá sa pri poruche prijímu potravy hovoriť o akejsi "hypochondrii" alebo len namýšľaní si? Môže sa z toho človek dostať sám? Alebo je definícia anorexia správna v tom, že BMI musí ísť pod hodnotu 17,5?
       
      Každá odpoveď ma zaujíma :)
    • Lopatar
      By Lopatar
      Ahojte
       
      Potrebujem poradit lebo ozaj neviem co so mnou je. Moja situacia nie je zavideniahodna ani omylom, ale ja neplacem tak komentare typu (fuu to je zle to by som nechcel) si mozete odpustit. Mozem len potvrdit ze okrem toho mam dost v pohode zivot.
       
      Ked som bol maly tak som si zvykol pozeravat nejaku nemocnicnu literaturu (pretoze to bolo doma na polici) a tam boli rozne operacie a somariny a nebolo mi z toho nejak dobre. Ked som bol starsi ked este iba zacinal internet tak som navstivil medzi inym stranku cica.sk (pred 10 rokmi asi existovala) a boli na nej rozne hnusne drsne videa ako vrazdy a podobne. Videl som tam nejake videa ktore boli pre mna strasne brutalne a dodnes mi niekedy rezonuju v hlave (proste ja som citliva povaha a moj mozog si to pameta) Samozrejme ze som mal inak normalne detstvo so vsetkym co k tomu patri a nebol som nijak sikanovany ani nic, proste len som si sem tam pozrel veci ktore som asi nikdy pozerat nemal.
       
      Pred asi 10 rokmi som zacal mat velmi zle myslienky, bolo to vlastne presne vtedy ked padli dvojicky v newyorku, no doslovne som z toho mal asi posttraumaticky stres pretoze ma to velmi zobralo. Nevedel som proste prijat to ze sa tie budovy zrutili a zomrelo tolko ludi. V tej dobe sme sa mali stahovat z miesta kde som byval skoro 20 rokov a to tiez nijako neprispievalo k mojmu dobremu pocitu. Zacal som mat v hlave myslienky typu ze co keby som niekoho zavrazdil. Napriklad niekoho doma. V tu chvilu ako sa ta mysleinka v mojej hlave objavila (nie nebol to hlas, bola to iba myslienka) tak som sa brutaaalne spotil a dostal som panicky atack. Nie taky ten klasicky ale taky slaby ze mi zo zadnej casti hlavy vystrelovala taka mensia bolest do chrbta.
       
      Od toho dna ma akoby zacali prenasledovat taketo myslienky. Kazdy krat ked som mal taku myslienku tak som sa extremne spotil unavil a mal som slabsi panik atak. Povedal som to hned rodicom (nic som im nezatajil) a isli sme k doktorovi. Doktorka mi povedala ze pri depresii a velkom natlaku zvonka (trebars to stahovanie) je to vcelku normalne pretoze mozog vtedy napadaju ozaj rozne zle veci. Dala mi xanax a cipralex. Xanax na dva tyzdne a cipralex na rok a pol asi. Teda tolko som to bral. Poviem vam ze po dvoch tyzdnoch od brania lieku som bol tak ok ze to preslo na 100 percent. Cipralex som bral este ako vravim rok a pol ale to uz len ako preventivne lebo mi bolo povedane ze tieto lieky sa beru dlhodobejsie pre lepsi ucinok. Ok cize po dvoch tyzdnoch som bol uplne totalne v poriadku a musim zaklopat na drevo celych 9 rokov som bol potom 100 percent v poriadku (stres, nestres) bez jedinej zlej myslienky. Pred 4 rokmi (zase kopa stresu) sa mi to vratilo. Odvtedy to mam take nejake povedal by som ze neliecene, bral som nejaku nahradu cipralexu kedze doktorka mi v tej dobe povedala ze cipralex zdrazel o nejakych 800 percent. (nemal som na neho peniaze tak som bral liek s tou istou latkou ale lacnejsi) priznam sa ze nejak moc nepomahal iba trocha.
       
      Kedze sa priznam ze sa snazim aj studovat nejake veci o zdravom zivotnom style ako RAW food a podobne veci tak som sa proste skumal, nebral som lieky a skumal som sa ze co na mna ako posobi. Za tie roky skumania som zistil ze extremne zle na mna posobi kofein v akejkolvek podobe. Preto nepijem kolu, kavu, energy drinky, proste vobec nic co obsahuje kofein. Dalej som zistil ze aj cokolada nie je velmi koser takze nejem ani cokoladu kedze tiez obsahuje nejake zaujimave latky. Priznam sa ze ked nekonzumujem tieto dve latky citim sa celkom OK tie stavy ani moc nemam (mam ale pomenej a nie take silne) Premyslam ale ze pojdem si predsa len objednat ten cipralex lebo ten mi zabral na 100 percent.
       
      Ok aby ste viacej chapali co mi je tak vam to skusim opisat (pise sa mi o tom extremne velmi zle a neprijemne ale podelim sa mozno sa v tom niekto najde) Proste niekedy ked so napriklad s frajerkou alebo s niekym blizkym napdaju ma velmi destruktivne myslienky. Ako tomu cloveku ublizit, zabit ho, proste zdestruovat nejako a pritom si velmi uvedomujem ze keby som to akoze urobil tak sa psychicky zrutim na sra-cku. Proste moje telo akoby napadaju myslienky urobit nieco velmi zle aby ako efekt bol ten ze mna to totalne rozbije. Napriklad soferujem auto a niekedy ma napadne taka myslienka ze otocit volant na ludi na chodniku. (samozrejme ze ja sa viem ovladat a neurobim to ani omylom) ale ja sa z tej myslienky spotim ako svina a potrebujem sa z toho spametat pretoze je to extremne neprijemne, alebo drzim noz v kuchyni a nieco krajam a ked je niekto v kuchyni tak mam mysleinku ze ublizit mu tym nozom. A znova spotim sa ako svina, radsej odlozim noz a musim sa niekedy z toho az spamatat.
       
      Proste je to velmi neprijemne a neviem co s tym mam robit. Dolezite rozumiet je to ze to su iba take male myslienky ja nepocujem nijake hlasy v mojej hlave. Samozrejme dalsia dolezita vec je ta ze sa mi extremne v zivote nedari, mam dlhy, som v krajine ktora sa mi nepaci, mam priblizne 30 rokov a nic som v zivote nedosiahol, som proste looser. Akonahle sa nieco stane co je v mojom zivote pozitivne tak som dajme tomu celkom v pohode dokazem mat aj par dni pokoj, ale iba vtedy ked viem ze budem mat nejaky fajn program s kamosmi alebo proste budem robit nejake pozitivne veci fajn (akoze aj niekedy vtedy mozem mat nejaku myslienku zlu ale len velmi obzvlast) Proste ja si myslim ze moj mozog ma nejaky defekt z mladosti ako videl tie obrazky, videa ktore vidiet nemal a teraz sa na to nejak cudne zameriava v blbom slova zmysle.
       
      Preco o tom hovorim je ze ked som skumal ludi s Tourettovym syndromom tak oni napriklad nadavaju a nevedia to ovplyvnit. Ale zaujimave na tom je ze vacsinou nadavaju (sami sa hanbia ako fras) a teda aj vykrikuju alebo rozhadzuju rukami. Premyslal som ze ci moja porucha nemoze byt nieco ako tourettov syndrom (nehovorim ze mam tourettov syndrom) ze moj mozog sa proste zameriava na nejake debilne myslienky (podobne ako Tourettak na nadavky) a vyhadzuje mi ich na mysel ked sa nemam dobre (mam velmi velky stres, zlu zivotnu situaciu a pod) Pretoze co je zvlastne je ze moj organizmus na tieto myslienky velmi zle reaguje, spotim sa, bojim sa, chyti ma panicky atak doslovne z toho ze preco mna dobraka taketo zle myslienky napadaju.
       
      Inak zijem dost plnohodnotny zivot, nie som nijaky samotar, rad som v spolocnosti, ludia ma maju radi, niektori o mne vedia co mi je a su s tym absolutne v pohode co mi dodava energiu pretoze ked som respektovany tak sa citim dobre, ale zial je to situacia ktoru nemozem povedat kazdemu pretoze sa ma moze zlaknut ako nejakeho potencionalneho vraha. Proste ja sam mam zo seba strach ze co mi je a verim ze mi to prejde nejako, snazim sa velmi prevelmi aby som vsetky aspekty svojho zivota urobil tak aby som to mal co najmenej a aby to popripade uplne zmizlo
       
      V dnesnom svete kde je jedlo plne zlych chemikalii mozu niektori ludia byt velmi precitliveni na niektore tie Ecka alebo stabilizatory alebo kofein alebo neviem a toto moze byt priznak aj ked velmi neprijemny a netypicky.
       
      Pre vasu informaciu , nikdy som nepil alkohol a nikdy som nefajcil ani cigarety ani marihuannu, ani som nebral vobec nijake drogy. Cize z tohoto to byt nemoze. Kazda rada vitana a prosim vas este raz odpustite si komentare typu ze fuuu tak toto by som nechcel mat. Ano mam to a zijem s tym a co teraz narobim no.
    • dead
      By dead
      Nebudem rozoberat autizmus ako nejaky deficit, bude iba hlavnej ulohe jedneho konkretneho a skutocneho pribehu.
       
      Pred chvilou som sa bol povozit autom po meste, Hladali sme ho s jeho manzelkou a nenasli sme ho, nebol tri dni doma. Maju 4,5 rocneho syna. Nedavno malemu diagnostikovali nejaku formu autizmu. To by nebol problem, aspon nie teraz. Problem je jeho otec. 
       
      Pozname sa dost dlho, sice som vnimal, ze sa sprava inak, ale kedze som s nim nikdy neriesil nic dolezite, pripisoval som to na vrub jeho povahe. Podobne to asi vnimala aj jeho dnesna manzelka, ked sa zoznamovali. Pred casom sa mi vsak zdoverila s problemami, ktore ma.
       
      -Neda sa s nim otvorene porozpravat. Bude s vami kecat o pocitacoch, IT /v tom je macher/, o kulture o vsetkom moznom, ale akonahle sa debata preklopi na osobnu rovinu, dostane blok, nastupuje tupy obranny usmev a dalej uz odpoveda iba ako nahodny generator prazdnych fraz. 
       
      -Nie je schopny prejavit ziadny cit a emocie, ani k najblizsim. 
       
      -Absolutne postrada zodpovednost za seba a za rodinu. Minuly rok bol niekolko tyzdnov v Prahe, bez toho, aby niekomu nieco povedal, "kratke" 5-10 dnove tripy ako tento sa opakuju tradicne. Telefon nechal u rodicov, kluce pod kobercom na chodbe a ked manzelka prisla z poobednej, jednoducho nebol doma, od utorka. Ked sa vrati, tvari sa ako by sa nic nestalo, proste otvori dvere s vyrazom, akoby bol prave vysypat smeti. Minule leto sme ho nasli na jednej chate. Ten isty vyraz, tupy usmev, tusim sa nas aj prvy opytal, ako sa mame..
       
      -Sice si vie najst, ale nie udrzat pracu. Bol zamestnany ako ITckar, dobry plat, sef bolo ochotny tolerovat jeho vylety asi pol roka..
       
      -Logicky nastupuju existencne problemy. Ona robi na dve smeny kdesi na pase za par supov, o maleho sa niekedy staraju svokrovci, niekedy si musi brat volno. Sama plati najomne/uver za byt a jemu zdravotne odvody, lebo je zivnostnikom -bez prace.
       
      Malemu diagnostikovali autizmus nedavno. Do tejto chvile nikoho z nas ani len nenapadlo, ze by niecim podobnym mohol trpiet aj jeho otec. Sice zatial nebol u lekara a ani nepojde, ale symptomy myslim hovoria dost..
       
      No, a ake su riesenia.
       
      Rozvod. Matka sa rozhodla dat maleho do specialnej skolky, ta vsak funguje iba 4 hodiny denne, tym padom by sa musela vzdat prace - a jedineho prijmu, ktory ma. Ocakavat nejake vyzivne zo strany otca by bolo asi dost naivne. Pripravila by sa aj o aku taku oporu svokrovcov.
       
      Otec na materskej, No ehm. Aj ked nie je schopny prejavit ziadny cit, myslim ze by zvladol postarat sa osem hodin denne sam o seba a o svojho syna. Trochu by si pomohli aj z financnej stranky. Po chvili drilovania by to snad vyliecilo jeho nutkanie flakat sa a polozilo zaklady aspon stipke zodpovednosti.
       
      Uz viackrat som jej hovoril, aby s nim isla k psychologovi, on to samozrejme vytrvalo odmieta. Dnes som jej povedal, aby tam sla sama, tak hadam pojde.
       
      Je tu este moznost, invalidny dochodok otca, ale zatial iba v rovine dost uletenych uvah.
       
      Co by ste robili na jej mieste vy?
       
       
    • gandalf
      By gandalf
      dobry den..chcel by som sa vas nieco opytat...s mojo partnerkou sme spolu uz viac ako rok...skusili sme asi 5x sex ale stale to dopadlo tak ako to dopadlo. problem je..ze pred sexom mi zlyhava :lol: ak sa uspokojujem sam,alebo ma uspokojuje priatelka alebo ked mame predodhru, nemam s nim problem s erekcou som nad mierou spokojny. ale ked uz ma prist k sexu, tak mi ochabne. a nie a nie sa postavit. vie mi niekto prosim poradit? je to psychycky problem? laebo nieco podobne? dakujem za pomoc
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy