Obsedantno-kompulzívna porucha

bože

normálne som sa v niektorých príspevkoch našla

síce v menšej miere, ale predsa len :lol:

andy,

 

ja tam píšem, že som sa nikdy neobrátila na žiadnu odbornú pomoc, ale vtedy, keď ma to držalo najsilnejšie, ambulancie psychológov a psychiatrov neboli na každom rohu ... dnes nájsť pomoc nie je problém, keď to u teba presahuje mieru, ktorú zvládaš, alebo sa snažíš tých nutkaní zbaviť, jednoducho zaklop na najbližšieho psychológa ... a uvidíš, či zostaneš, či ti pomáha, či to stojí za to, či sú tvoje obsesie - kompulzie ako tak v norme

 

drží ma to stále, svoje nutkania mám stále, hlavne, keď som v psychickej nepohode ... vlastne s nimi spolužijem už dosť dlho, a ako to tu čítam, asi niet človeka, ktorý by nemal v menšej väčšej miere podobný problém ...

 

jednoducho choď ako k lekárovi, dnes chodí k psychológovi, k psychiatrovi kopa ľudí, uvidíš ... možno sú to len obyčajné nutkania, ako píše tiborco, hranice medzi chorobnými OCD a každodennými nutkavými ritálmi sú niekedy veľmi veľmi úzke ...

Presne, hlavne s poslednou vetou aboslútne súhlasím...čo sa týka mňa, tak ja som sa roky psychicky trápil...mal som minulý rok aj také obdobie, keď sa mi darilo silou vôle prekonať všiliaké nutkanie...no to trvalo krátko...kadžý kto má podobné problémy, alebo lepšie povedané silno ho trápia obsesie by mal navštívať odborníka - žial, k psychiatrovi treba výmený poukaz/byrokracia/, čiže v tom prípade musíš ísť za obvodným...alebo aj ako game napísala - skús psychológa a potom sa uvidí... :lol: Ja chodím k veľmi dobrým odborníčkam, čo už samo o sebe pozitívne vplýva na moju psychiku...

Ahojte, podla mna najdolezitejsie zo vsetkeho je neprikladat tomu OCD az taky velky vyznam, proste zbavovat sa tych myslienok, ked pride tak ju zbytocne nerozoberat a nezamotavat sa do nich, ked pride ono to zasa odide, hlavne najdolezitejsie je verit tomu, ze je to len

blbost a nic viac, tiez mi zacalo OCD po velkej hormonalnej burke v tehotenstve a uz som vyskusala 4 druhy antidepresiv,

momentalne beriem fevarin, mam kamosku, ktora to mala a uplne sa z toho dostala, brala ten fevarin a to mala velmi tazku formu, proste verila, ze jej pomozu lieky a potom zacala verit aj sebe, a nie je pravda, ze by antidepresiva nemali vplyv resp. aj liecebny ucinok na OCD, len zalezi aj na tom, co komu sadne a samozrejme na samotnej voly cloveka, viem, ze niekomu napr. pomohla cymbalta a dostal sa z toho tiez uplne, mal strach z akehokolvek chytania sa ludi a nakoniec skoncil ako

kontrolor na letisku, ktory musi prezerat ludi, proste sa z toho uplne dostal, cize, aby som Vas povzbudila tak su pripady , kedy ide sa z toho dostat uplne, ja sa momentalne liecim a dufam, ze sa z toho dostanem a drzim palce aj Vam vsetkym.

Ten, kto tvrdil, ze liecenie liekmi je len povrchoveho razu, hovoril o latke alprazolamum, ktora ma naozaj len povrchny ukludnujuci ucinok, obsahuje ho napr. neurol, ale nehovoril o antidepresivach na serotoninovej a dopaminovej baze, ktore by

mali mat ten ucinok hlbkovy. Ja tu inak neobhajujem ziadne lieky , pokial sa to da vyliecit bez nich, je to asi najlepsie, len niekedy to asi tak bohuzial nejde. Ja osobne som uplny novacik v tejto uzkostnej poruche resp. ako to nazvat, pred tehotenstvom som nicim takym vobec netrpela, zacalo to az obrovskymi strachmi niekedy uplne nerealneho charakteru pocas tehotenstva a po nom to pokracovalo ako OCD, tak Vam aj sebe drzim vsetkym palce.

Ono to je práve najťažšie - neprikladať obsesiám veľký význam...aj keď sa človek niekedy snaží ako sa len dá predsa začína pociťovať silnú úzkosť a potom nastupujú kompulzie...a ohaľadom liekov súhlasím - sú dôležité, bez nech sa OCD a ostatné podobné psychicko-neurologické poruchy nedajú až tak úspešne liečiť...samozrejme lieky nie sú všemohúce, no najlepšia je psychoterapia v kombinácii s liekmi...a ešte vytrvalosť

 

danula

 

Momentálne berieš len ten fevarin? A prípadne aké lieky na báze SSRI si ešte brala?

Psychiatrička po mojom zhoršenom psychickom stave za posledný mesiac/nechuť do učenia, nezáujem o vykonávanie hobby, zvyšujúca sa úskozť, epizódy OCD a pod./ sa rozhodla vysadiť doterajšie lieky...od soboty beriem Asentru/taktiež ako Seroxat patrí do skupiny SSRI, ale pomocnou látkou je sertralin, pri Seroxate je to paroxetin/, Frontin a Mirtazapin...a ako sa dalo čakať, dostavali sa niektoré nežiadúce účinky, hlavne po vzatí Mirtazapinu som neskutočne ospalý, no má to aj svoje pozitíva - cítim, akoby som sa nahúlený :lol: Ale vážne - dúfam, že do pár týždňov ma naštratujú....pozitívne je to, že som na tom nebol ako pred rokom a pol, som na tom stále podstatne lepšie :)

počuj, tiborco, zaujímalo by ma ako ti to diagnostikovali, resp. akými konkrétnymi vyšetreniami si pri diagnostike prešiel.

 

Pýtam sa preto, že si nie som celkom istá, či niečo podobné nebolo príčinou mojich niekdajších stavov, s ktorými som aj skončila u psychiatra, ale dostala som lieky na depresiu, ktoré som zožrala za 2 dni (balenie na mesiac) a po čase som tam prestala chodiť a vsugerovala som si, že som len hypochonder a nič mi nie je a musím to prekonať sama, čo sa sčasti aj podarilo. Lenže poslednú dobu sa to vracia a prestávam mať pocit, že ide o vnútorné prejavy celkom zdravého človeka. Pričom mi vadí skôr obdobie keď som roztekaná a prchká, strašne vážne berem každú blbosť, s úplne nepodloženého vnuknutia si vytvorím totálne katastrofický príbeh, všetko na všetko nadväzuje a dopľňa sa a podporuje moju teóriu a ja tomu potom naozaj aj sama verím a mám strašný strach, že sa to naozaj tak stane, ako som si vymyslela a podobne, preto musím kontrolovať, či sa niekomu niečo zlé nestalo atď v podstate ako píšeš. V takom období mám proste takmer neustále také podvedomé napätie, niekedy fakt strašnú úzkosť (hlavne v MHD a v miestach kde je veľa ľudí), občas celkom bez dôvodu záchvat úzkosti alebo ako by som to nazvala, začnem mať strašný strach a mrte mi búši srdce a mám vysoký tlak a zimomriavky a mravčenie v končatinách, čo mi celkom normálne nepripadá. Proste by som si rada len overila tvojou odpoveďou, že tie testy mi robili a nič nenašli a všetko je ok :lol:

Vyslovene mi psychiatrička žiadne testy nerobila - keďže dlhodobo som mal epizódy OCD, úzkostné stavy a strach, tak som zašiel vtedy za obvodnou/keďže som sám nevedel či si mám vyhladať psychológa alebo psychiatra/ a tá ma poslala za psychiatričkou - proste som začal rozprávať, aj keď sa mi triasol hlas, ale som mal na mysli, že snáď mi je pomoci...a postupne sa vypytovala na rôzne záležitosti, či už každodenné, alebo okolo toho čo som hovoril, od kedy som začal mávať podobné myšlienky, kedy sú najintenzívnejšie, moje "rituály" a pod...inak už keď som hovoril, že "5. krát skontrolujem klučku dverí, lebo mi zomrie zvyšok rodiny" a pod., tak už mala hneď jasno...ale myslím si, že záleží to od daného odborníka aké metódy používa a pod...chodím taktiež k psychologičke/k nej chodím len od leta/, u nej som robil "vstupné testy" a potom mi predkladala obrázky, kde boli abstraktné kresby a mal som vysloviť čo mi pripomínajú a pod...k nej chodím na terapiu /raz za mesiac na 30 minút, klasické rozprávanie/

 

Zatiaľ toľko v stručnosti :lol:

Po značnom zhoršení stavu vyplávajúc z účinkov vyššie uvedených liekov/silné závraty, niekoľkohodinové živé sny, zvýšený krvný tlak/, ktoré som bral len 6 dní, som dnes bol opäť u psychiatričky...prebrali sme situáciu, nakoniec po dlhom rozmýšlaní mi predpísala Cipralex, Spitomin a Zopiclon...zároveň aj volala psychologičke, keďže nemá od nej spisy, ktoré by mohli situácii napomôcť...v utorok idem za psychologičkou/termín už bol ale nezávisle daný ešte pred necelým mesiacom/...K psychiatričke idem o 10 dní, povedala mi, že keď tieto lieky tiež vyvolajú tak silné nežiadúce účinky, tak už bude nutná hospitalizácia...

 

Uvidím, čo bude v najbližších týžďnoch...

ani len naznačiť nechcem, že tomuto rozumiem ... ale nie je aj v psychiatrii bežné vymeniť prisilné lieky za slabšie ?

alebo aspoň za také, ktoré majú čo najmenej vedľajších účinkov a nie je potrebná hospitalizácia na čo vlastne ? budú pozorovať vedľajšie účinky či dávať ďalšie lieky na zmiernenie vedľajších účinkov ? to asi zo mňa hovorí len nechuť k nemocniciam ...

Práveže mi vymenila za teoret. slabšie lieky, i keď Seroxat ani Xanax SR tiež neboli nejak "prisilné lieky", pár mesiacov mi relatívne dobre účinkovali...žial dopadlo to tak, ako to dopadlo...momentálne sa mám o čosi lepšie, myslím teda tým, že nemám časté závraty a o čosi viac energie cítim...ale stále mi nie je bohvieak...snáď za pár týžďnov sa to začne hýbať :lol:

ahojte, tiez mam zrejme OKP, co dosvedcuje aj to, ze uz pri registracii do tohto fora som mal nezmyselne opakovacie ritualy citania a chorobnej kontroly. Urobil som si taku vlastnu studiu vysledkov dlhodobeho sebapozorovania priznakov a podozreni na symptomy vraviace v prospech toho ze mam asi OKP. Bez pisania to nejde...a zabralo mi to pekne dlhu dobu, s tymto papierom hodlam ist aj k odbornikovi, uz sa na tom pracuje, ale povazoval som za prijatelnu cestu aj tuto doplnujucu moznost - podelit sa s ostatnymi, pacientami-nepacientami o svoje zazitky a strasti z choroby, o ktorej som presvedceny ze ju mam. Mam 22 rokov a precitajte si to a povazte...mam to alebo nie? mam na to brat lieky? je to akutne alebo mozem nad tym sam zvitazit? zatial sa mi to nedari, stale sa to len zhorsuje, viete odporucit dobrych odbornikov v BA? (som z petrzalky). Pripadne mi napiste svoje postrehy a rady na mail, budem vam povdacny - michal.87@hotmail.com.

 

Domnievam sa, že prvý výskyt príznakov OKP som zaznamenal už približne v 13. roku veku (...) Symptómy nadobudli radikálny a intenzívny spád so značne sa zhoršujúcimi tendenciami asi od roku 2006, kedy som maturoval (...) CHCEM LIEKY!!! Uvedomujem si, že celé to čo sa odohráva v hlave a úporná, nutná snaha naplniť, poslúchnuť kompulziami tieto otravné obsesie, otročenie týmto obsesiám a všetky javy, ktoré to obnáša, JE ÚPLNE ABSURDNÉ, ale keby som tak nečinil, cítil by som značnú nepohodu, nervozitu, pocit silného vnútorného tlaku do hlavy, pocit že by som nemohol bez toho existovať. Chcem byť zdravý a myslím si, že základnú vec, ktorú treba urobiť, aby som to dosiahol je, aby som sa mohol NAUČIŤ CHCIEŤ. Chcieť si veriť aj bez alkoholu, nemať úzkosť, depresie. Chcem aby sa na mne odhalili prípadne aj iné podozrenia na psych. choroby; cítim totiž že môj problém nemusí byť len OKP.

 

moje priznaky OKP:

 

1.myšlienkový chaos, čierni „démoni“, „chrobáci“, „šamani“ v HLAVE, pocit rozožierania, títo rituálne „tancujú“ okolo „vriaceho kotla“ – môjho mozgu, majú nado mnou stopercentnú utláčateľskú a prikazujúcu kontrolu (...)

 

2.stála kontrola určitých vecí (vrecká, predmety na stole, vlastné myšlienky a napísané slová, chorobné kontrolné porovnávanie či niečo „sedí“ – vidím, že niet rozdielu, no napriek tomu s rituálnym opakovaním porovnávam..., chorobné kontrolné a nejasné čítanie, nezmyselné zastavovanie sa v tokoch myšlienok

 

3.opakovanie tých istých úkonov veľakrát, nezmyselné rituálne opakovanie HOCIČOHO (úkon, myšlienka, predstava, nápad a chorobná, opakovaná myšlienková analýza spomenutého s priam architektonickými, matematickými rozbormi, zoraďovaním a usporadúvaním fragmentov spomínaného do určitých skupín, aby mohol vzniknúť logicky ucelený a prehľadne uprataný celok toho čo chcem povedať, napísať, urobiť, aby bol kľud a prípadne aby dotyčný mal čo najjasnejšiu a najhodnovernejšiu predstavu, priam kópiu momentálneho obsahu a myšlienkových vírov mojej hlavy a aby mohol absolútne prijať a najlepšie pochopiť môj zámer alebo myšlienku...ťažko popísateľné!)

 

4.píšem si čo mám povedať (urobiť atď.), aby mi „nevybuchla“ hlava od nánosov pozliepaných myšlienok (rozpŕchnutosť, prskanie, vírenie vo veľmi rýchlych pohyboch všetkými, nekonečnými smermi, akoby spermie), fantázií (veľmi rád fantazírujem), predstáv a bludov (prvé výskyty tohto symptómu sa určite vyskytli už v 14. roku veku, pamätám si)

 

5.niekedy aj neustále počítanie (neviem povedať konkrétne)

 

6.často sa mi v hlave víria (alebo si ich vymýšľam...) nezmyselné slová alebo frázy, fiktívne mená, slová, frázy, celé vety a zoznamy

 

7.ak neurobím, čo mi myšlienky kážu, cítim napätie a úzkosť, nepohodlnosť, vypätie, nervozitu

 

8.pričasté a chorobné zaznamenávanie väčšiny vlastných myšlienok (mobil, dátový súbor, facebook) a celých diskusií (chatov) s kamarátmi (...) – ukladanie, archivácia, pedantné „šuflíkovanie“

 

9.častokrát sa stáva, že vtieravo nutkavé myšlienky či predstavy (sú to bludy, nezmysly, alebo doslova rozvracačské, akoby z „inej sily“ prichádzajúce nápady, provokácie „čohosi iného“, veľmi ubližujúce, otravné, často intenzívne sa premietajúce a odohrávajúce v mysli) sú nezlučiteľné s vôľou, mravným a citovým presvedčením (niečo čo by som nikdy neurobil, napr. násilie – predstavy násilia páchanom na príbuzných, vtieravé predstavy sexuálnej delikvencie na nich, niečo zvrátené, scestné, neprípustné, predovšetkým však nezlučiteľné so skutočnými pohnútkami, túžbami a presvedčením!!!!!)

 

10.rituály: myšlienka / čin ...

 

11.neustála a chronická sebakontrola – vnútorná aj vonkajšia – vo všetkom, prehnane, perfekcionisticky. Som presvedčený, že s tým priamo súvisí aj večná nespokojnosť so svojím vzhľadom, kedy sú tiež charakteristické rituálne kontroly. Niekedy sa uspokojím, ale stáva sa aj, že nespokojnosť je taká intenzívna, až prerastie do výbuchov zlosti a hysterických záchvatov. Toto sa však nemusí týkať len výzoru. Napríklad, na konci prvého zimného semestra bc. štúdia, niekedy v januári 2009 sa mi tak nedarilo s učením a prípravou, až ma pochytil taký „hysák“, že som skončil na pohotovosti kvôli silným kŕčom v bruchu

 

12.značné ťažkosti s vnímaním, sústredením sa (text, človek, monológ, dialóg, prednáška, snaha pochopiť všeličo), učením a čítaním

 

13.zásadný postreh: keď pijem (požívam alkohol), cítim, ako mi napr. víno eliminuje a potláča OKP

 

14.pocit uvoľnenia, šťastia a malého tromfu nad tým, keď môžem vidieť, ako mám napr. na stole malý neporiadok, veci sú porozhadzované, také normálne položené – typicky pre chalana, a ja som vtedy rád keď cítim ako nemusím nič zoraďovať a upratovať. Prevažuje však presne opačný faktor s príznačnosťou navonok – všetko musí byť zoradené, prehľadné apod.

 

15.chorobne prehnaný detailizmus, ktorý tiež nepríjemne zdržuje (napr. úprava dokumentov, poznámok a textov)

 

16.kvôli OKP mi všetko veľmi dlho trvá...!

 

17.ľahšie je mi písať ako hovoriť

 

18.bez tohto papiera by som bol stratený a keby som mal oň prísť, psychológa by som nenavštívil, alebo by som si myslel, že kvôli absencii takéhoto materiálu alebo strate týchto poznámok by nemal takú hodnovernú predstavu o mne a mojich problémoch

 

19.metrický cyklus „strieľavého“ chrlenia myšlienok a sebakontroly: model 2 x 8, resp. ixkrát 2 x 8 ALEBO 2 x 4, resp. ixkrát 2 x 4

 

20.niekedy neviem rozšifrovať ani vlastné myšlienky, keď po sebe čítam

 

21.stáva sa mi aj, že si v hlave opakujem myšlienku, pripomienku, aby som na niečo nezabudol a robím to „rituálne“. Najlepšie je, ak je po ruke mobil, aby som si mohol všetko značiť do poznámok a diára, čo jednoducho NESMIEM zabudnúť. Mobil, počítač, internet, sa stávajú zálohovacími mediálnymi piliermi môjho svedomia, identity a spomienok, sú poistnou ochranou uchovávania poriadku v mojej hlave (. . .)

 

22.nervozita, poddajnosť, rezignovanosť a trpké sklamanie vtedy, keď sa prichytím, ako sa neviem vyjadriť, alebo keď mám občasné ťažkosti s vyjadrovaním. Zažívam muky, keď mi niečo nevyšlo povedať, znázorniť, vysvetliť, tak ako som to cítil v myšlienkach – čisto, rýdzo, jasne. Ťažkosti s pretavovaním tejto myšlienkovej čistoty do verbálneho vyjadrovania

 

23.nezmyselné dotýkanie sa predmetov...

 

Iné príznaky:

 

1.úzkosti, zúfalstvo, znechutenie, veľmi častá otupenosť, útlm, zlá nálada, POCITY ABSOLÚTNEJ NEUTRALITY A VYPRÁZDNENOSTI, častý stres, neurózy a nervozity

 

2.ZÁVISLOSTI (......)

 

3.niekedy sklony k paranoickému uvažovaniu, ale aj cielenému navodzovaniu paranoických predstáv

 

4.veľmi časté, hlboké depresie, som rád keď ich nemusím mať, vtedy sa cítim tak neutrálne, až mierne dobre (chuť k plaču, ale absolútna neschopnosť to urobiť, môžu tu byť aj isté morálne zábrany... Hlboké depresie ma paralyzujú, vysávajú zo mňa energiu, životaschopnosť, silu niečo robiť, otupujú a potláčajú vôľu, robia ma veľmi vyčerpaným a unaveným, zároveň potláčajú chuť plakať)

 

5.pomerne častá, ale ničím podložená PODOZRIEVAVOSŤ

 

6.občasné výbuchy chorobnej podráždenosti a PRECITLIVENOSTI (...), snaha vnútorne „utekať“ od situácií a javov, ktoré sú citlivé, depresívne, predstavujú nápor na duševno, psych. pohodu a rovnováhu

 

7.nízka sebadôvera a sebaistota, strach z odvážnosti a neznámeho /úspešne potláčané ALKOHOLOM!/

 

8.samovražedné myšlienky veľmi často, sebadeštruktívne túžby, niekdajšie sebapoškodzovanie

 

9.zúfalstvo, pocit dna a túžba so všetkým skoncovať

 

10.prepiate lipnutie na človeku (najlepší kamarát, najbližší kamaráti, kamarátky, proste blízki ľudia, priatelia), ťažšie znášanie lúčenia sa, veľmi časté nostalgie, ktoré sa vyskytujú dokonca aj v posledné ubiehajúce minúty trvania niečoho čo je nositeľom nostagie, resp. sa objavia bezprostredne za tým. Býva pravidlom, že u mňa nostalgia prerastie v hlboký smútok. Chvíle bez kamarátov a priateľov často prežívam veľmi ťažko, čím vznikajú, domnievam sa, paranoidné pocity, ničím nepodložené, že sú proti mne, nemajú ma radi, zakrývajú mi nejaké skutočné podstaty a pravdy, ktoré mi z úcty nechcú povedať a pri najbližšej príležitosti, napr. stretnutie, posedenie, zábava a pod. sa ukáže, že som si nahováral a nechal sa oklamať ilúziami a frustráciou

okp je zrejme častejšie, než sa zdá, to je jedna vec

 

môžeš sa tu poradiť s ľuďmi, ktorí tým trpia a majú okp diagnostikovanú / či ani nemajú /, viacerí už tu popísali slabšie či silnejšie príznaky, niekto s tým bojuje sám, a minimum jeden z nás môže porozprávať vlastné skúsenosti s liečbou, keď to bolo silnejšie než zvládol sám

 

to áno, pohovoriť si o probléme je fajn

moja skúsenosť je, že v mladosti, v puberte a dospievaní sú kompulzie a obsesie niekedy priam neznesiteľné, riadia človeku takmer život

 

keď sa človek trochu ukľudní, život sa trochu znormalizuje, zmiernia sa, ale sú kedykoľvek pripravené v životnej neistote, problémoch, ťažkostiach, túžbach, bolestiach na človeka vyskočiť

 

človek to buď nejako zvládne, alebo je toho priveľa a sám to nezvládne

ale to vedia zrejme lepšie odborníci

 

podľa mňa by si najlepšie urobil, keby si vytlačil na papier celý ten svoj príspevok, aby si nezabudol žiadne príznaky, lebo ich je veľa ... a zašiel s tým k svojmu lekárovi ... on bude vedieť, čo ďalej

 

 

 

 

btw. ten alkohol je skutočne jedinečné riešenie

Máš dosť tých príznakov a žiaľ musím skonštatovať, že ako som čítal tvoj príspevok, tak som mal miestami pocit, akoby som to bol ja.....čo ale nezvyknem mávať, alebo mávam ich zriedkavo, sú samovražedné myšlienky...paranoidné myšlienky naopak mávam, hlavne keď mi napr. niekto nezavolá, alebo mi neodpíše, tak si začínam namýšlať...

Najlepšie urobíš, keď pôjdeš za lekárom...

nerozumiem tomu modelu "metrický cyklus 2 x 8, resp. ixkrát 2 x 8 ALEBO 2 x 4, resp. ixkrát 2 x 4". co to znamena?

cudujem sa vam ze este chodite po psychiatroch mam tiez ocd od roku 2004 a psychiatri mi znicili zivot nednak jednanim a jednak liekmi ktore som bral zhorsila sa mi pamat a zrak spal som v kuse 17 hodin a tych 7 bolo tiez s driemanim naposledy povedal psychiater ze ine druhy liekov uz nie su uzival som fevarin seroqel zyprexu.................... dnes beriem homeopatika a je mi podstatne lepsie znamenie som baran nie panna podla mna na znameni nezalezi bol som tiez sikanovany na zakladnej skole to to asi sposobilo a prave v tom roku 2004 a 2005 stres nepokoj to to sposobuje

Tak to jasné, na znamení nezáleží, i tak ja neverím na horoskopy a pod...

A čo sa týka skúseností, každý má zo psychiatrie rôzne, ja mám vcelku kladné, i keď s liekmi je to rozporuplné, je obtiažne nájsť ako tak vhodné lieky...vymenil som už pár liekov, nie je to síce až taká sláva s nimi, ale ako tak pomáhajú...

 

S tou pamäťou sa to ako začalo prejavovať? lebo bojím sa, že aj ja mám trochu podobný problém...

pre tiborca: pamatam si vsetko co bolo pred 2004 normalne ale po 2004 uz len nejake vyznamne momenty tazsie sa mi uci

Aj mne sa nejak ťažšie učí, ale myslím si, že u mňa je to spôsobené práve OCD, teda, že neviem sa sústrediť, lebo robím milión iných prkotín...

teraz neviem, co som zac .. kopa priznakov na mna sedi (otupelost, vnutorna vyprazdnenost pomerne casto, citovy chlad, podozrievavost), ale kopu z nich si zase dokazem vysvetlit podla toho, co som zazil .. nepodareny vztah, velke emocionalne vypatie a obrana pred nim, naberanie zivotnych skusenosti a obrusovanie hran osobnosti ..

 

bud mam nejaku psychicku poruchu alebo sa pomaly dostavam do pozicie studujuceho cloveka 21.storocia, kde si kazdy hladi na svoje, sprava sa podla toho co zazil, a flaka sa :lol:

Ja si myslím, že prakticky každý človek má nejakú psychickú deformáciu :lol: ale vážne, dnes je to už úplne normálne, že keď človek si nevie rady tak ide za psychiatrom alebo psychológom...proste v takej dobe sme

dobry vecere priatelia. k tomu metrickemu cyklu / 2 x 8, 2 x 4 / - ak som to pochopil spravne, tak presne ten isty problem zasiera pravidelne moju gebulu - aspon myslim, ze ide o vykonavanie roznych kompulzii v nejakych ucelenych davkach. najlepsie po 2, 4, alebo niekedy 6 alebo 12 ale myslim, ze cisla 4 a 8 su aj pre mna a pre vacsinu neurotikov symbolom dokonaleho pocitu zadostucinenia. napriklad pri pisani tohto prispevku som si rozpisany text v roznych fazach skopiroval pre istotu asi 20 krat a zasadne kopirujem systemom ctr+c+c.

Takto text kopírujem bežne aj ja a nemám pocit, že by som s touto témou mal niečo spoločné.

OCP sa na rebricku popularity zacina vyrovnavat depresiam

 

cakam objavenie sloganu, "kto nie je so svojou OCP na facebooku, jednoducho nie je ..."

 

tym sa samozrejme nevysmievam tym, ktori ju maju objektivne diagnostikovanu

 

BTW tiez sa bez priciny casto dotykam predmetov, pripisujem to skor ale spoznavaniu prostredia hmatom, co je tiez jeden zo zmyslov

Takto text kopírujem bežne aj ja a nemám pocit, že by som s touto témou mal niečo spoločné.

 

Asi som to zakríkol, v poslednom období akosi pocity eufórie striedajú pocity depresie, najprv mám veľa plánov čo všetko dnes alebo zajtra spravím, potom len apaticky browsujem po nete a nerobím nič. No uvidím čo bude ďalej :lol: