Obsedantno-kompulzívna porucha

No, ono poradiť je dosť ťažké...z vloastnej skúsenosti viem, že nezmysel povedať, že nemysli tak a pod...tu je fakt potrebná tá lekárska pomoc...

Ja mám vyslovene vtieravé - že ak neurobím toto(napr., že musím zaklopať na skriňu), tak napr. do rána zomriem(to sú ale už tie horšie prípady, ale našťastie sa už redukujú takéto typy myšlienok u mňa, je to u mňa skôr zriedkavé)...no a potom klasicky vtieravé, čo som aj vyššie popisoval...

Prajem ti veľa šťastia v boji s touto poruchou, sám viem, že ako to brzdí človeka...jeho sebavedomie a pod. :lol:

ako dieťa som nevedela, čo to je, len som tie vtieravé myšlienky jednoducho mala

myslela som si, že ich má každý, tak som o tom nikdy nikomu nepovedala, niekedy ich bolo viac a nutkavejšie, niekedy menej, až po dlhých rokoch som zistila, že to závisí od miery stresov, od momentálnej pohody či od toho, ako úporne nad niečím premýšľam, ako mi na niečom záleží, akú dilemu mám vyriešiť ... že som podvedome - alebo vedome sama sebe sťažovala život, keď som veci, ktoré som nemohla ovplyvniť, podmieňovala tým, či budem stúpať na čiary na chodníku či nie ... keď som niečo, čo sa malo vydariť, sama pre seba podmieňovala tým, že som si musela myslieť pravý opak, vytvárala som katastrofické scenáre, pretože keď som si myslela, že niečo, hocičo, dopadne dobre, nikdy to dobre nedopadlo ... hlúposti ako písomka z matiky či to, či sa na mňa dnes spolužiak pozrie či nie ... neskôr to zosilnelo, potom zoslablo, niekedy som celé mesiace nemala žiadne vtieravé myšlienky, niekedy to prešlo celkom rýchlo ... momentálne ich mám znovu ... potláčam ich, občas sa mi darí, občas menej, ale aspoň sa darí to, že tomu, či mláku obídem z jednej strany, či z druhej, sa mi podarí niekedy vyhnúť sa tým, že vojdem rovno do nej ... a som šťastná, že sa mi podarilo jednu myšlienku dobehnúť, aby sa vzápätí objavila ďalšia ... ale nedovoľujem im príliš ovplyvňovať mi život, len tak trochu a len niektorým ...

pre mňa dôležité veci v taške kontrolujem neustále, mobil, kľúče, peňaženku vložím do tašky a ešte päťkrát vzápätí skontrolujem, či tam je, na čiary na chodníku kašlem, do mlák sa dá aj stúpiť, ale pre mňa dôležité pojivo so svetom, mobil, najradšej držím v ruke, aby som si bola istá, že ho mám, a ešte šnúrkou obmotaný okolo ruky, pre istotu ... a ešte kopu všeličoho, čo už bolo a čo občas je, nech, aspoň sa môžem zasmiať aj sama na sebe : )

dá sa s tým žiť ... určite si kdekto všimol, že mobil nosím ako kočka kočence, ale nevadí ... nech si každý myslí čo chce

nikdy som s tým nevyhľadala pomoc, nemala som nikdy pocit, že by som ju potrebovala ... s mojimi malými šialenstvami si žijem len tak pre seba ...

No, tak dnes som išiel na pohovor k psychiatričky, teraz som to aj dosť potreboval, fakt si mi toľko toho už nakopilo a vrcholom všetkého bol minulý piatok...dala mi dobé odporúčania a trochu mi zmenila lieky - vyradila mi Xanax SR, namiesto toho budem brať Lexaurin 1,5 mg a ešte mi zvýšala dávku Seroxatu...no a potrebujem veľa vzduchu a

ked toto citam, hned mi pride na um prva scena Ryana Phillipeho u psychologicky vo Velmi nebezpecnych znamostiach (Cruel Intentions) :lol: ty este aj vyzeras ako on, sa mi zda.

Heh...pamätám si na ten film...

 

Dnes som bol u psychiatričky, rozobrali sme isté problémy - a dochádza k ďalšej výmene liekov...je pravda, že po čase treba tie lieky obmieňať

Teraz sa v poslednom čase cítim dosť bez nálady a vyčerpaný, ale to najmä kvôlli tej mononukleóze...no a dnes mi vysadila aj Sexroxat a namiesto toho som dostal lieky Alventa a Wellbutrin SR...

to sú stále lieky na obsesie ? akosi ich je veľa ... a kdesi som čítala, že sa necítiš práve najlepšie je to po liekoch alebo napriek liekom ?

 

tie moje obsesie sú občas zaujímavé, kontrolujem dokola vždy to, čo je pre mňa veľmi dôležité - momentálne

včera to bol mobil a peňaženka ... zajtra to budú mobil a viac kľúče, lebo budem mať cudzie kľúče ... hm

a zasa ma chytá stúpanie na čiary, ale iba keď na to myslím, konkrétne na niečo, čo od tých čiar závisí ... akože .. hm hm :lol:

Jaj, len teraz som si všimol tvoj príspevok :lol:

 

No tieto lieky niesú špeciálne na OKP, ale Alventa je vychytávač serotonínu + noradrenalínu (SRNI) no a Wellbutrin SR je vychytávač katecholamínov (noradrenalínu a dopamínu)...

Ono, keď som bral Seroxat, tak som nemal nejak silné depky...jasné občas som mal depky, ale obsesie a násldné kompulzie klesali...lenže v dôsledku niektorých problémov som začal cítiť väčšiu úzkosť a napätie a tak mi ich zmenila...

Ešte stále si trochu zvykám na tieto nové lieky - v prvých dvoch týžďnoch som mával popoludní časté závraty, niekedy mi bolo na odpadnutie, no potom sa to zlepšuje, i keď občas ešte mám závraty, no rozhodne nie každý deň a sú fakt len chvílkové...ale začal som mávať veľmi divné sny a boli veľmi intenzívne a dlho trvajúce, že väčšinu si ich pamätám - akoby také živé sny, často s divnými sexuálnymi nádychom, všeliaké udalosti sa mi tam poskladali...našťastie posledné dve noci som nemal také intenízvne sny, takže cez deň som si na ne ani nespomenul...

Čo je pozitívne je to, že mám menšie úzkosti...ale zas za posledné tri dni sa mi nejak zvýšili obsesie a kompulzie, tie myšlienky nie sú až tak intenzívne, no núti ma to, aby som viackrát skontroloval či je chladnička zatvorená, či nemám na sebe tričko opačne, rátam písmená a pod. :)

 

No uvidím, ako ďalej, bol by som rád, keby tie obsesie neboli silnejšie...

Tak dnes boli tie myšlienky ešte intenzívnejšie, väčší tlak som cítil a pod., takže som išiel k psychiatričke - Alventa, Wellbutrin SR a Lexaurin sú out, opäť mi nasadila Seroxat a Xanax SR 0,5 mg...verím, že to bude podobne ako na začiatku roka, keď som sa pod účinkom týchto liekov cítil veľmi dobre (potom som mal ale zistenú mononukleózu, takže čiastočne aj preto mi vtedy pokusne psychiatrička zmenila na Alventu a Wellbutrin)....

Situácia nie je uspokojivá - dnes som šiel za psychiatričkou, proste som to potreboval, rozprával som sa s ňou a na zajtra mi objednala termím k psychoterapeutičke - pretože dostávam ambulantnú dávku liekov,striedala mi lieky, boli časy, keď sa stav zlepšoval, no som na vlne a obsesie a kompulzie neviem ani s vôlou a ani s liekmi dostatočne potlačiť - teda lepšie ako minulé roky, no horšie ako na začiatku roka a necítim sa šťastný celkovo...proste ako na hojdačke...a aj moja psychiatrička hovorila, že proste nebol dosiahnutý dostatočný zlom a nechce s tými liekmi veľmi experimentovať, takže budeme "spolupracovať" s tou ďalšou odborníčkou...

Tiborčo, premýšľam, že tieto Tvoje stavy musia mať nejaký reálny základ. Ja osobne mám k liekom tohto charakteru veľmi negatívny postoj a podľa môjho názoru potláčajú symptómy, ale neodstraňujú príčinu Tvojej choroby. Základom každej úspešnej liečby je odhaliť príčiny choroby a odstrániť ich, ak sa to dá, nie potláčať symptómy, pretože to Tvoj problém nevyrieši. Moja mama síce berie Frontin, čo je vlastne anxyolitikum na báze alprazolamu - faktom je, že sa počas jeho užívania cíti lepšie, ale jej zdravotný stav sa tým neporieši, iba sa potlačili symptómy, toť vsjo.

Nie je mojím cieľom zneistiť Ťa, práve naopak, prajem Ti, aby si sa čo najskôr z toho dostal.

Čítala som Tvoj príspevok z januára 2008, až som sa postupne prepracovala až k Tvojmu dnešnému príspevku, a akosi nadobúdam pocit, že hoci berieš nemálo liekov, veľa sa toho odvtedy nezmenilo.

 

Možno ma tu niekto nakope do zadku, ale nebavili ste sa niekedy s Tvojou psychiatričkou o klasickej hypnoterapii?

Nie, o tom sme sa ešte nebavili... :lol: ale ono myslím si osobne, že ma lieky nakopli - samozrejme neodstránia psychické problémy, len ich zmerňujú, potlačujú, no aj to je dôležité...ale teraz som už ozaj v tom štádiu, že viacmenej lieková terapia mi nestačí a moja psychiatrička povedala, že jej cieľom je, aby už nastal ten zlom...nechce mi už zvyšovať dávky, sama to vie, že lieky nie sú všetko...

Rozumiem, ale zmiernenie príznakov neznamená vyliečenie. Dosť by ma zaujímalo, čo navrhne ďalej, ak sama vie, že lieky nie sú všetko. :lol: O hypnóze si môžeš prečítať tu, nájdeš tam i článok o klasickej hypnoterapii.

Držím palčeky.

No uvidí sa, každopádne vďaka pekne  :lol:

Tak v poslednom čase sa môj stav zlepšuje - u psychologičke som bol už trikrát, včera som bol za psychiatričkou...lieky mi zostávajú, no to, že ešte mám plus k psychiatričke(pohoďárka) aj psychologičku(tá je veľmi trpezlivá, pokojná), mi ešte viac pomáha a navyše všeobecne sa mi viac darí....OCD príznaky mávam, ale darí sa mi ich ignorovať niektoré stále nie(kontrola trička, či je spávne na mne), no i tak mi to nedevastuje tak psychiku, stačí keď niečo začnem robiť a vtedy to mizne... :lol:

No to znie veľmi pozitívne, tiborčo. :)

(kontrola trička, či je spávne na mne)

Voľakedy dávno bolo dostať bundy, ktoré boli nositeľné z obidvoch strán - neviem, či to dnes ešte predávajú... Ale napadlo ma, že mať takú bundu by nebolo zlé; predstav si, že by si ju mal na sebe a vždy by bola na Tebe správne. Hneď by Ťa tá vášnivá snaha o kontrolu prešla. :) :lol:

Heh, takú mal môj bývalý spolužiak  :lol: ...ale keď mám košelu na sebe som nejak pokojnejší  :)

Zdravim. Vsetko sa zacalo sa to myslienkami typu "ked nespravim to tak sa urcitej osobe nieco stane". Nezmyselne som sa teda casto skrabal po hlave, mal zovrete prsty na rukach a nohach a pod. No to bola este prechadzka ruzovou zahradou. Postupne sa to zhorsovalo a po dlhsom case prislo nieco ovela horsie. Boli to obsesie okultneho charakteru, a tu to zacalo byt uz velmi vazne. Obsesie okultneho charakteru mi spociatku prikazovali niekoho preklínat a to som samozrejme nikdy nespravil. Uzkost sa stale zvecsovala a zvecsovala a prerastla do depresie ktora mi vzala vsetky idealy, ambicie, ktore som dovtedy mal. Stratil som absolutne chut do zivota, nic ma od vtedy nebavi, neviem sa z nicoho tesit skoro uz ani z najvecsich veci. Potom prisli myslienky ktore preklinaju ludi sami a robia podobne veci a neviem sa ich zbavit. Ta istota ze to funguje je neodbureatelna (mozno aj skutocne opodstatnena) mi sposobuje utrpenie. Pomyslenie si ze vzhladom k tomu ze to nie je umyselne a preto to fungovat nemoze mi pomaha asi v piatich 5% pripadov a vecsinou sa to este viac skomplikuje. Pri obsesiach ktore neboli okultneho charakteru som si uvedomil ze to fungovat nemoze no pri tych okultnych to nejde pretoze myslienky okultneho charakteru mozu skutocne fungovat . Je to neznesitelne a neda sa to vydrzat. To je len zlomok mojich obsesii. Mohol by sa k tomu niekto z vas vyjadrit?

Tak to máš ozaj dosť silné príznaky OCD - už ako si to charakterizoval prvou vetou, že keď to tak nespravíš, tak si tebe alebo nejakej inej osobe niečo stane - akokoľvek som sa aj ja snažil, nešlo to....občas hej, dalo sa to, no koncom minulého roka to už bolo neznesiteľné...ale o tom som už v tejto téme popísal...inak minulý rok v lete som často nevedel zaspávať, lebo vtieravé myšlienky mi vtĺkli blbosti ako je vyvolávanie duchov a ja som nechcel žiadnych vyvolávať, no veľmi som sa bál, bol som vystresovaný, vyčerpaný a potom som už išiel za lekárkou...v súčasnosti vtieravé myšlienky viem skôr odignorovať - niektoré neviem, ale stále lepšie ako minulý rok/a to niekedy podstatne lepšie/...skôr častejšie mávam tie kompulzie a rituály...ako rituály má každý človek, samozrejme ale je rozdiel medzi klasickými a potom tými vyslovene kompulziami....v súčasnosti mám oveľa vyššie sebavedomie, stále som síce taký kŕčovitý, každopádne, snažím veciam pristupovať pozitívne, alebo občas flegmaticky...a s humorom...ale sám to človek bez pomoci ťažko zvládne

 

A ozaj, bol si u psychiatra alebo psychológa?Lebo to je dôležité krok...no veľa trpezlivosti treba a často to nejde ani tak...každopádne dúfam, že sa ti podarí do budúcna sa odpichnúť z dna  :)  A veľa šťastia  :lol:

janci943: Ahoj podla toho co tu citam tak mam tiez OKP a mam presne tie iste problemy ktore si napisal ze mas ty tak ak chces mozeme sa o tom porozpravat

Každopádne si myslím, že návšteva psychiatra je potrebná...alebo aspoň návšteva u psychológa...OCD sa dá navyše úspešne liečiť...

obsesiami a kompulziami trpí oveľa viac ľudí, než si bežne myslíme ...

 

zatiaľ zvládam bez psychológa, nutkavé trafené činnosti, nestúpať na čiary a nestúpiť na pukliny v chodníku, zísť dolu z cesty len na mojom, určitom obrubníkovom kameni a podobné šialenosti sa mi darí občas vedome obchádzať, a výsledok, kvôli ktorému to všetko robím, je rovnaký, ako bez dodržania týchto rituálov ...

niekedy je to nevedomé obchádzanie, keď premýšľam nad nejakým problémom, len zbadám trebárs v polovici cesty domov, že veselo porušujem svoje obsesie, a potom s nimi začať sa mi zdá na smiech ...

 

najviac ma trápia, keď mám skutočný problém, ktorý ma trápi, problém psychický, niečo, čo chcem, aby bolo, aby mi niekto zavolal, aby sa niečo splnilo, napríklad, aby niečo vyšlo dobre ... ale v najmenšom riešenie či konečný výsledok neviem ovplyvniť, nezávisí odo mňa, tak sa mi ocd zhoršuje ...

keď sa mi podarí s tým vyrovnať, že či stúpim na ten kameň pravou nohou či nie, že si budem hovoriť, že som úplne nanič, aj keď som, nič to nezmení na tom, čo sa stane niekoľko sto kilometrov odo mňa

 

kedysi som mala ... a občas mám aj nutkavé konania o akých píšete ... smrť, nešťastia, niečo, čo mojím nutkavým konaním dokážem odvrátiť ...

nedokážem ... doškrabala som si hlavu do krvi, dodržovala mnou vytvorené rituály, kopy ... nemalo to vplyv na nič, rovnako, ako to nemá vplyv na nič ani teraz, keď to občas robím

 

mobil a kľúče a peňaženku v taške budem tľapkať stále, zavriem tašku, otvorím, zavriem, otvorím, presvedčím sa sedemnásťkrát, či to tam všetko je, behom piatich minút, a znovu a znovu ...

ale toto neriešim ... nech si myslí kto chce čo chce, v mobile mám kontakty na ľudí, je dôležitý, kľúče sú kľúče k istote, bez peňazí človek ďaleko nedôjde, ani len do autobusu nemôže nastúpiť ... viem, že preto ma tie obsesie držia, lebo tie predmety sú pre mňa dôležité ... ale toto skutočne riešim len keď už to preháňam

 

nechcem tým povedať, aby ste nehľadali pomoc - keď si ju nájdete u psychológa či akéhokoľvek odborníka, je to dobré, keď vám pomôže, je to ešte lepšie ...

 

mňa kopa vecí prešla, kopu som zapudila kamsi do tmavého šuflíčka v mozgu sama, s tými, ktoré mi zostali, sa snažím vychádzať kamarátsky ...

 

ja viem, že je to niekedy ťažké

obsesiami a kompulziami trpí oveľa viac ľudí, než si bežne myslíme ...

To je pravda - asi 90 % ľudí má obsesie, konieckoncov prakticky každý ich má...s tými klúčmi je to asi u väčšiny ľudí a pod....na druhej strane "reálne OCD" je niečo iné - ľudia ktorým tým trpia, prikladajú veľký význam ku kompulziám/ako aj ja som zvykol a etše občas zvyknem/ a sám som roky mal depky z toho, keď som niečo neurobil podľa svojich myšlienok...našťstie teraz to mám v normále, stabilne s malými výkyvami...

na druhej strane "reálne OCD" je niečo iné - ľudia ktorým tým trpia, prikladajú veľký význam ku kompulziám/ako aj ja som zvykol a etše občas zvyknem/ a sám som roky mal depky z toho, keď som niečo neurobil podľa svojich myšlienok...našťstie teraz to mám v normále, stabilne s malými výkyvami...

o tom píšem, tiborco ...

ja viem, že máš problémy, ale sám píšeš, že ich je priveľa a má ich priveľa ľudí

ktoré obsesie sú skutočnejšie, je trochu záludná otázka ...

ani obsesia, ktorá ma núti kontrolovať s rukou v taške v priebehu pár minút desaťkrát kľúče, vidieť ich tam, vzápätí znovu otvoriť, chytiť, potľapkať, zvrieť s rukou v taške, aby som si bola istá, že sú skutočne tam, a toto všetko zopakovať behom pár minút desaťkrát, nie je celkom v poriadku

a to sú len kľúče

kompulzie, že keď niečo nespravím tak a tak, niečo sa stane, niekto nebude mať šťastie, niekomu sa stane niečo zlé, keď nebudem premýšľať o nejakej veci negatívne, nikdy sa nemôže skončiť pozitívne, je kompulzia ako vyšitá ...

a to všetko som si prešla a prechádzam v zlom psychickom rozpoležení statočne ... niekedy slabšie, niekedy silnejšie.

niekedy je to hnus, ale už roky sa na sebe aj dokážem zasmiať, občas, a už to málokedy beriem až tak tragicky ... ale niekedy to položí

Tak hej, hranice medzi OCD a klasickými rituálmy sú niekedy veľmi úzke...každopádne niektorí ľudia majú ešte oveľa horšie príznaky, napr., niekto si hodinu v kuse umýva ruky, vydezinfikuje si ich doslava,  ničoho sa skoro nedotkne aby nebol nakazený a pod....trochu mám aj tieto príznaky, každopádne u mňa je to ale celkom v normále - proste starám sa dosť o svoju hygienu a niekedy to trochu preháňam, každopádne tá hygiena je aj často potrebná...napr. keď vynášam smeti, tak vtedy si zoberiem papierové vreckovky do ruky a tak cez ne chyím sáčok... :)

 

Inak myslím si, že si dokážeš tieto nutkavé myšlienky brať s humorom, tak to svedčí o tvojej silnej vôle...a často aj dávam toho všetko a aj mne sa darí niektoré tie nutkania brať s flegmatizmom...a veruže to občas pomáha  :lol:

Tiež mám veľmi podobné problémy. Chcel by som sa vás opýtať, čo vás prinútilo, alebo ako ste sa prinútili obrátiť sa na psychológa resp. psychiatra. Ako mi iste dáte za pravdu je ťažké rozhodnúť sa zveriť niekomu úplne cudziemu. Vďaka. Andrej