Jump to content

bad_guy

Recommended Posts

hmmm, toto moj mozog neberie... experiment vidim, vysledky su jasne

neostava mi ine, len verit ludom, ktori sa tomu rozumeju ;)

 

btw - kedysi sme mali taku hracku, tusim Inspiro sa to volalo, vselijake ozubene kolieska s dierkami, do ktorych sa vpichla ceruzka lebo pero a ked sa okolo chodilo po papieri, tak to kreslilo take pekne obrazky ako v tych linkoch na wiki

tu je uz take v modernom prevedeni http://www.svethracek.net/detail/ostatni-ostatni-z-ostatnich-inspiro-ve-tvaru-srdce-13-cm/

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Tono to co pises za blbosti?

 

V tom linku co tu tyso dal mas popis pohybu hmotneho bodu po trajektorii so suradnicami x, y.

obvod kruznice je rovanky? ci o co ti ide?

Link to comment
Share on other sites

  • 4 years later...

stale nevenie čo to to svetlo/elektromagneticke žiarenie(ez) je?

 

- respektíve stále sa ez vlní bez média?

 

- stále je to isté ez raz kilometrová vlna, raz milimetrová?

 

- má ez výšku? alebo ako funguje polarizované svetlo a 3D okuliare v kine?

 

- stále je (em) vyrovené aj z elektrónu, ktorý je menší (elektrón bodová častica) ako vlna ktorú vyžiari?

 

ďakovala za odpoved

Link to comment
Share on other sites

stale nevenie čo to to svetlo/elektromagneticke žiarenie(ez) je?

- respektíve stále sa ez vlní bez média?

- stále je to isté ez raz kilometrová vlna, raz milimetrová?

- má ez výšku? alebo ako funguje polarizované svetlo a 3D okuliare v kine?

- stále je (em) vyrovené aj z elektrónu, ktorý je menší (elektrón bodová častica) ako vlna ktorú vyžiari?

ďakovala za odpoved

možno tento moj príspok treba prehodiť do vlákna - co je to svetlo,

 

aj ked to preco má svetlo konstatnú rýchlost bude tý ze co to to svetlo je,

takze by sa kludne tieto dve vlákna mohli spojiť,

ale to je len detail;)

Link to comment
Share on other sites

odpoved dost zavisi od toho v akej casti fyziky sa hybes.    Ak sa bavime o QED, tak svetlo je foton,    existuje len pravdepodobnost interakcie medzi nim a nosicom naboja.    Rovnako polarizacia je kvantova vlastnost fotonu.

Nie je vyrobeny z elektronu, elektron ho moze vyziarit.

 

Ak sa bavime o klasickom elektromagnetizme  tak ide o elektricke a magneticke vlnenie,   ktore su kolme na smer sirenia.   

 

A svetlo nema konstatnu rychlost, ta zavisi od prostredia.     Zrejme  hovoris o teorii relativity, kde sa hovori  o rychlosti svetla vo vakuu.  Ale to je dosledok vlastnosti casu a priestoru  nie svetla ako takeho.

 

Rovnako by sa mali spravat vsteky elementarne castice s nulovou hmotnostou, teda napriklad aj gluony.  

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

 

A svetlo nema konstatnu rychlost, ta zavisi od prostredia.     Zrejme  hovoris o teorii relativity, kde sa hovori  o rychlosti svetla vo vakuu.

 

Pokial pod prostredim myslis latkove prostredie, tak aj v nom sa foton medzi zrazkami atomov pohybuje rychlostou svetla vo vakuu. Po naraze je foton pohlteny a po nejakom case nasledne vyziareny. Kvoli tymto zdrzaniam je jeho zdanliva rychlost prechodu cez latky pomalsia, ale v ziadnom okamziku nenamerias spomaleny foton.

 

Pokial si mal pod prostredim na mysli rozpinajuci/zmrstujuci sa priestor, tak tam rychlost svetla je konstatna iba lokalne.

stale nevenie čo to to svetlo/elektromagneticke žiarenie(ez) je?

 

- respektíve stále sa ez vlní bez média?

 

- stále je to isté ez raz kilometrová vlna, raz milimetrová?

 

- má ez výšku? alebo ako funguje polarizované svetlo a 3D okuliare v kine?

 

- stále je (em) vyrovené aj z elektrónu, ktorý je menší (elektrón bodová častica) ako vlna ktorú vyžiari?

 

ďakovala za odpoved

 

- ano, vlni sa bez media - eteru.

- ano, dlzka vlny moze byt aj milimetrova aj kilometrova

- svetlo nema "vysku", ale vektorovu orientaciu intenzity elektrickeho pola E (ako aj magnetickej intenzity H), ktora je kolma na smer sirenia. Polarizacnym filtrom sa da vyfiltrovat iba jeden smer.

- svetlo nie je vyrobene z elektronu. Elektricke a magneticke pole je hmotne, ma teda aj zotrvacnost. Naivne si teda mozes predstavit, ze ked elektoronm prudko trhnes, elektricke pole sa  nepohne cele s nim, ale cast z neho sa oddeli a vznikne z toho foton.

Link to comment
Share on other sites

  • 4 years later...
Dňa 8. 3. 2018 at 3:37, smiley napísal:

 

Pokial pod prostredim myslis latkove prostredie, tak aj v nom sa foton medzi zrazkami atomov pohybuje rychlostou svetla vo vakuu. Po naraze je foton pohlteny a po nejakom case nasledne vyziareny. Kvoli tymto zdrzaniam je jeho zdanliva rychlost prechodu cez latky pomalsia, ale v ziadnom okamziku nenamerias spomaleny foton.

 

Pokial si mal pod prostredim na mysli rozpinajuci/zmrstujuci sa priestor, tak tam rychlost svetla je konstatna iba lokalne.

 

- ano, vlni sa bez media - eteru.

- ano, dlzka vlny moze byt aj milimetrova aj kilometrova

- svetlo nema "vysku", ale vektorovu orientaciu intenzity elektrickeho pola E (ako aj magnetickej intenzity H), ktora je kolma na smer sirenia. Polarizacnym filtrom sa da vyfiltrovat iba jeden smer.

- svetlo nie je vyrobene z elektronu. Elektricke a magneticke pole je hmotne, ma teda aj zotrvacnost. Naivne si teda mozes predstavit, ze ked elektoronm prudko trhnes, elektricke pole sa  nepohne cele s nim, ale cast z neho sa oddeli a vznikne z toho foton.

Viem, že svetlo je hmotné. Čím to je - keď pokojová hmotnosť fotónu je nulová? Druhá vec je, že ak je hmotné, mal by mať fotón pri svojej rýchlosti nekonečnú hmotnosť.

Link to comment
Share on other sites

tu je problem zo slovami,   co znamena hmotne ?   Ale tak to upresnime,   svetlo ma hybnost (a energiu).  A teda nema nekonecnu hmotnost,  to je realita.   A druhy problem je co je to pokojova hmotnost fotonu ?   Foton nikdy v klude nebol.

Kludova hmotnost je teda fyzikalna fikcia aby sme nekomplikovali rovnice,  ale foton sa podla fyziky pohybuje LEN rychlostou svetla, takze sa ho narastanie hmotnosti netyka. 

Link to comment
Share on other sites

Fotón je v "svojej sústave" v takom zvláštnom postavení. Pre neho z hľadiska STR neplynie čas. Ak by sme boli v sústave fotónu, tak by bol pre nás Vesmír statický. Nie je to dosť dobre predstaviteľné, že celú existenciu Vesmíru v čase, by sme zo sústavy fotónu videli, ako okamih. Ak by sme to tak chceli vidieť, potom by sme ale nemohli mať kľudovú hmotnosť.

To nastoľuje otázku, ktorý fotón je starší, keď bol v našom čase emitovaný neskôr, ako iný. Lenže v sústave, kde neplynie čas, je irelevantné definovať, čo bolo skôr a čo bolo neskôr, ak sa nekonečný čas "scvrkne" do jedného okamihu - bodu. Všetky fotóny, sú podľa STR, rovnako "staré", bez ohľadu na to, kedy boli v našej sústave emitované. Ak tomu nerozumiete, nezúfajte, aj Einstein povedal, že fotónu nerozumie, aj keď bol jeho "otcom".

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy