Jump to content

Deti, povaha a správanie sa detí


Sniper
 Share

Recommended Posts

Zena zacala popri anglickemu kruzku - robit kruzok benbintonu.  Neviem co ju to pochytilo. dalsi tyzden maju ist na sutaz.  inak maju tam telocvikara co  bol moj ucitel ako ziaka - tenis si raz,dva ,tri za rok zahrame(inak je vasnivy benbintonista). Syn vie hrat futbal aj tenis(od zakladnej ciary - teda po odraze - ale vie sa hybat - to moze byt doplnok namieste stat, ci rychle sa pohybovat a reagovat , teda pre syna to moze byt zaujimave a moze nieco uhrat,lebo ma nieco natrenovane a ma s raketou skusenost) ,mal v ruke aj benbitonovu raketu, tam nieco zahra - vyhra vsetko,ak ma nieco vhlave. Mozno nie ,ale zena ze tym to detom ide. 

Dievcatko chodi na na malovanie - inak minuly tyzden som ju vyzdvihol. Mala tam na a4 ceruzkou nakresleneho clovekomotyla. A bolo to dobre. Syn uz asi nemaluje. Dcera cez vikend si nakreslila na A4 obrazok - mne to pripominalo Ringa Cecha uz ho prevyysuje.

Ci syn chce hrat florbal,ci si kupit hokejku - nech si to hra. A nech si ju kupi.  Preco si este nikdy nekupil loptu?  Aby sa sa hral a naucil klucky na zahrade? Mozno mu stacia futbalove treningy - on nane rad a sam od seba chodi. CHce hrat sa aj nieco ine. Inak posledne dve zapasy co som ho videl hrat  futbal, ho ozaj aj hral(ako som ho videl hrat prvy krat futbal, hral si dobre a tak hraj vzdy - povedal som mu dalsi zapas). posledne prehrali v Detve,nevidel nekomentujem. Ale v sobotu hraju so Zarnovicou a dalsiu sobotu pride Velky Krtis. Obe zapasy su unas - som na neho zvedavy.

Link to comment
Share on other sites

pred 14 minútami, slimak napísal:

Preco si este nikdy nekupil loptu?  Aby sa sa hral a naucil klucky na zahrade? Mozno mu stacia futbalove treningy - on nane rad a sam od seba chodi.

nekúpil si nikdy loptu, nerobil kľučky na záhrade, lebo mu to nenapadlo... ale napadlo mu chodiť na futbalové tréningy, pretože jeho milovaný otec miluje futbalové tréningy a od jeho malého veku si tatko potrpel, keď synátor hral futbal :)
možno chodí na tréningy kvôli tebe, slimak....
a som vyslovene rada, že si pozrel na výkresy svojho dievčatka... je talentovaná. Nemusí z toho raz v živote žiť, a je to ťažký život, ale talent rozhodne má.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

On na tie treningy chodi kvoli sebe. Lebo sa naucil trenovat a keby to nemal by mu to chybalo, chybali by mu chalani. Ale opytam sa ho preco do riti tam este chodi zabijat cas. 

Proti Banskej Stiavnici prvy polcas prehravali 0:1, dal som si pivo a ze mu poviem ako ma hrat.  ze pred nim ziaden super nemozemat loptu - ziaden hrac. lebo to to ten polcas bolo opacne nasi nemali loptu. Ci nik nemal loptu. 

Druhy polcas zacal hrat to co po nom si zelam. 

Dalsi zapas  s Kovacovou, tam lietal ako blazon. Ved spravil dve goly -prihral.  Mal tri strely na branu  asi 7 krat ako pravy bek mal loptu na nohe v 16.  Som sa ho spytal to kto ti povedal ze tak mas hrat? Trener? ze nikto, chcel - inak tam on ako pravy bek nemal koho branit , ani pravy zaloznik, ani ten utocnik - tam nik nebol od supera,ak tam od brankara prisla lopta o dve sekundy bola v superovej sestnastke. a to sa dialo vkuse.

Boli to relativne slabsie muzstva ,ale po zapasoch s nami vyhrali tie musztva aj so silnejsimi, co ma prekvapilo. 

My co mame slabinu asi v trenerovi - lebo tam ma vela sikovnych hracov, lavy bek je problem a niekedy aj brankar. Ale to su len dvaja slabsi hraci. Mozno v braneni aj cela lava strana. Ako ja som cez syna nevidel supera dat gol a to roky.  Ale on aj keby stal by cez neho nepresli - lebo je to ozaj slaba liga.  Aj ked tohto roku vyrovnana(na 2-7 mieste). Snad vyhraju nad Krtisom.

Chcel by som aby syn hraval futbal dalej, v Revucej bude hravat za starsi dorast. Inak ti nasi "mali futbalisti sa presadzuju" ,lebo ich niekto pred 5,6,7,8 rokmi naucil hrat futbal. Alebo sa im aspon venoval. 

Ze Kosice su predpred posledne? Mna to neprekvapuje ani ten vychod - ked im tam turnaje vyhravala Revuca.  Ci sa dostala medzi prvych troch - to su rovestnici syna. V Kosiciach je 10 odielov.  nevedia dat 10 hracov lepsich ako Podbrezova?  S Ruzomberkom sme raz hrali a raz vyhrali - ten jeden chalan si proti nim opat zahra.

 

 

Tabulka.png

Link to comment
Share on other sites

Dnes som prisiel pre zenu a deti do skoly a chlapca odviezol na stadion, bol unaveny asi prvy krat sa netesil na trening.  A ze co taky sklesli, ze prvu mali telesnu asi povedal ze hrali florbal, potom isli na ten turnaj bedmintonovy, to hrali 4 skoly medzi sebou ako maly davis cup dve dvojhry a potom storhra. Druzstvo chlapcov pod vedenim mojej zeny - anglictinarka ide na sportovy turnaj.  Chalan vyhral dve dvohry,jednu prehral, stvorhry prehrali vsetky. Inak vyhrali to cigani so Sirka. Zrejme sa im ich matikar venuje - na matemat. olympiadu to nejde,ale v sporte sa da.

Na treningu hrali futbal, som branil a daval dlhe prihravky. Komu? Gogovi. Inak Gogo hra za brezno II.ligu.  A je o rok starsi. 

2006 bolo asi 15 chlapcov na zaciatku, 2007 asi 10 a u nich boli asi 3(2008) - to bol skupina co od 6 rokov trenovala futbal. Znich asi 3-4 to prestalo bavit.  My nemame mladsi dorast, aj ked 7 hracov odislo do inych klubov 2 BB , 2 Brezno , 2 podbrezova ,1 Rimavska sobota. Starsi dorast hra  5 ligu. mozno tohto roku vybojuju 4.ligu - a to uz by nemusela byt zla liga - to su v podstate tie muzstva co hraju II. ligu ako ziaci v ramci BB kraja. Oni nechcu hrat III.ligu lebo tam by museli chodit do zilinskeho kraja, v II.lige este aj cely vychod. A hlavne sa im nechce mat u17. Dalsie druzstvo navyse.

https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/ssfz/s/3523/tabulky/

Moj syn uz na rok nebude moct hrat za starsich ziakov - neviem ci by chcel hrat futbal na vyssej urovni, hrat vie. Bolo by dobre aby sa dostali aspon do tej 4.ligy starsieho dorastu tam nehravaju 18 rocni - aspon myslim nikdy som ten zapas nevidel, sikovnejsi 18rocni hraju za dospelych(alebo aj tam aj tam). Tam si kludne zahraju aj 15 rocni.

4.liga dorastu

https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/ssfz/s/3522/tabulky/

Vsetky tie muzstva co hraju s nimi doteraz. + Rimavska Sobota.  III.ligu hraju nejake dediny a v II.lige tam musis chodit aj na ten vychod.

Link to comment
Share on other sites

Pýtala som sa asi pred mesiacom Ninky, ako sa jej páči v škole. A ona sa chvíľu ošívala, a potom z nej vyliezlo, že v družine sa jej páči, ale v škole ani moc nie, lebo nikdy nemá napísané veci dobre. Vždy jej tam pani učiteľla niečo červeným škrtne, a nikdy jej nedá hviezdičku ani nič iné. Že dostáva hviezdičky za čítanie, ale za písanie nie. Dosť mi jej chudinky bolo ľúto, povedala som jej, že aj doktori škaredo píšu, a žer samozrejme sa musí snažiť písať čo najkrajšie, ale dôležitejšie je, aby vedela dobre čítať a počítať, aby sa potom vedela naučiť aj ťažšie predmety. Keď bola potom na víkend u nás, hrali sme sa na školu, ona bola pani učiteľka a predpisovala mi znaky, aké sa v škole učia a aké to oni píšu do riadkov (príprava na písanie písmen), a ja som potom doplnila riadky (samozrejme, niektoré som urobila pekne, ale aj pár škaredých som tam švacla, nech má čo opravovať. 

A prezradila mi, že je nešťastná, lebo už mesiac nebola u druhej babky, je jej smutno, aj za zajačikom, ktorého tam majú aj s jej rovnako starou sesternicou. Zať sa vraj pochytil s mamkou a nerozprávajú sa, tak tam ani malu nevozí. 

Ešte k tomu jej písaniu, toto bolo asi pred mesiacom, odvtedy už nejaké tie hviezdičky prišli, a dcéra poprosila učiteľku, aby jej a ďalším, ktorí zatiaľ tak pekne nepíšu, aspoň nejakú inú pečiatku dala akože za snahu, nech deti potom nemajú nechuť chodiť do školy. 

A teraz v piatok Žilina chystá oslavu, náš malý vnúčik má meniny, ale Neli je chorá, tak ide iba Ninka, a berieme ju my vlakom. No to som zvedavá, čo sa zasa podozvedáme.

Vlastne obe dievčatká sú nováčikovia, Ninka v škole a Nelinka v škôlke. Nelinke sa v škôlke páči, dcéra hovorila, že je to niečo úplne iné ako Ninka, ktorej dlho trvalo, kým si škôlku obľúbila. To je fajn, ale v podstate ona keď sú vonku pred barákom, tak vždy chodí s tými deťmi, čo sa aj Ninka s nimi kamaráti, takže na kolektív je zvyknutá. A pevne dúfam, že sa to nezmení, a bude stále rada medzi rovesníkmi tak ako jej nerobí problém byť aj medzi staršími deťmi.

  • Like 1
  • Upvote 2
Link to comment
Share on other sites

pred 15 hodinami, Vilma Flinstonova napísal:

Pýtala som sa asi pred mesiacom Ninky, ako sa jej páči v škole. A ona sa chvíľu ošívala, a potom z nej vyliezlo, že v družine sa jej páči, ale v škole ani moc nie, lebo nikdy nemá napísané veci dobre. Vždy jej tam pani učiteľla niečo červeným škrtne, a nikdy jej nedá hviezdičku ani nič iné. Že dostáva hviezdičky za čítanie, ale za písanie nie. Dosť mi jej chudinky bolo ľúto, povedala som jej, že aj doktori škaredo píšu, a žer samozrejme sa musí snažiť písať čo najkrajšie, ale dôležitejšie je, aby vedela dobre čítať a počítať, aby sa potom vedela naučiť aj ťažšie predmety. Keď bola potom na víkend u nás, hrali sme sa na školu, ona bola pani učiteľka a predpisovala mi znaky, aké sa v škole učia a aké to oni píšu do riadkov (príprava na písanie písmen), a ja som potom doplnila riadky (samozrejme, niektoré som urobila pekne, ale aj pár škaredých som tam švacla, nech má čo opravovať.

Súhlasím s tým, že tvoja dcéra išla za učiteľkou, kto iný sa zastane svojho dieťaťa ak nie rodič. Dcéra predsa nežiadala pre svoje dieťa protekciu, ale trošku iný prístup, o povzbudenie takého malého dieťaťa. Však aj tá hviezdička môže mať inú podobu ... s bodkou, čiarkou ... a stačí povedať, ak to nabudúce bude krásne, hviezdička bude úplne čistá.

Vidím určitý rozdiel v prístupe učiteľa u nás a v UK. Mám pocit, že u nás je to akoby snaha dieťa potrestať ak niečo nie je super, zatiaľ čo v UK tých nešikovnejších sa skôr snažia povzbudiť ... bolo by dobré to urobiť takto.

Nemám teraz možnosť porovnávať ako je to v škole u nás, ale v časoch, keď chodili do školy moje deti, takýto dojem vo mne škola zanechala ...

Nikto z nás, dokonca ani my dospelí nie sme radi, keď sme stále iba prehliadaní, či kritizovaní, aj my sa cítime inak, keď nás niekto ocení, aj keď my to vidíme, či cítime skôr cez plat, či prémie. Ale tie malé detičky, ktoré sa so školou ešte iba zžívajú, tie to berú oveľa "tragickejšie".

Možno aj keď sa hráte na školu a Ninka je učiteľka, z toho ako sa pri tej hre vyjadruje, akým tónom hlasu sa s tebou rozpráva, aj z toho môžeš vycítiť, ako učiteľka na Ninku pôsobí.

  • Like 1
  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Vyrezávané tekvice so sviečkou vo vnútri sa v našich končinách vyskytovali už pred viac ako sto rokmi. Ľudia si nimi skrášľovali interiéry, aj exteríéry. S pribúdajúcimi rokmi akoby sa na svietiace tekvice u nás zabudlo. Netuším, ako je to u nás v súčasnosti, ale v UK sa Halloween oslavuje.

Pred pár dňami sa vnučka so svojou spolužiačkou dohodli, že pôjdu na zámok, na sviatok strašidiel. Deti oblečené v maskách, alebo s pomaľovanými tvárami sa prechádzali po ruinách zámku, plnili rôzne úlohy, za ktoré boli na konci odmenené nejakými maličkosťami. Nebola to "lacná zábavka", ale maminky si povedali, že ak sa takto zbierajú prostriedky na záchranu pamiatok, tak tie peniaze vďačne dajú.

V zámku boli tiež porozkladané rôzne tekvice, ale nie vyrezávané a vysvietené. Boli to tekvice zdobené rôznymi strašidelnými motívmi, ale maľovanými.  

Keď sa bola vnučka pozrieť v zámku v našom meste, bola sklamaná. Na ňu to pôsobilo  ako normálna stavba; u nich v meste je zámok ruina, ale udržiavaná a deti tam všade v sprievode dospelých môžu chodiť.

Ale Halloween mal aj pokračovanie, niečím, čo sa u nás zatiaľ s veľkou pravdepodobnosťou nekoná. Večer, keď je už vonku riadna tma, idú deti oblečené v maskách strašidiel v sprievode rodiča mestom, a tam, kde je pred domom uložená vyrezávaná a vysvietená tekvica, môžu zabúchať na dvere a od domácich dostanú nejakú sladkosť. Vnučka bola celým tým dejom úplne unesená, ale povedala, že na budúci rok asi bude radšej doma a ona bude deťom, ktoré u nich zazvonia, dávať rôzne sladkosti.

- okolie zámku - Stokeysay Castle -.jpg

- vyzdobená tekvica -.jpg

  • Like 1
Link to comment
Share on other sites

https://sport.aktuality.sk/c/bwy7h1x/zomrel-hrac-bratislava-capitals-boris-sadecky/?_ga=2.88862107.1465786508.1635956662-1178064409.1632728540

Ja ho poznam len zo statistik - z trencina ked tam hral s nim synovec. Vtedy 3 patky mali rovnake cisla(v bodovani aj tretia dala plno golov). Alebo zhruba. Este ako ziaci demolovali Bratislavu. Ale ci z nich hra dnes este hokej? neviem staci pozriet ich supisku z roku 2008. 

https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/284/1-liga-starsich-ziakov-b-8-sht-u14/match/54491/Stats#matchDetailTabs

Priklad tu hrali spolu. Synovec mal tri asistencie a dalsi rok a od vtedy zije vo svedsku.  Synovec uz kvoli zraneniu prestal s hokejom. Je aj viac dolezite ako sport. to si hovorim pre seba. Ztej supisky neviem ci hra niekto hokej. Tie pre mna najznamejsie mena aj rok starsich aj snimi synovec hraval asi ani nie. A to sa da povedat boli najlepsi na Slovensku, vtej dobe. Ziaci nehrali celo statnu sutaz,ale synovec bol na turnaji 9viatakov(ako osmak), bol to turnaj v Prievidzi - z kazdeho kraja(V,S,Z) tam hral asi kazdy s kazdym a trencin skoncil asi druhy -- vyhral to Zvolen.

Dobre si pamatam.

https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/standings/285/1-liga-starsich-ziakov-a-9-sht-u15?StatsType=overall&TournamentPartID=1400

Tabulka je zmatocna pod nou.

O poradí družstiev sa rozhodlo podľa čl. 69 a nasl. SP SZĽH: 1. HKm Zvolen 8 bodov, skóre 20:9 (+ 11) 2. Dukla Trenčín 8 bodov, skóre 15:9 (+ 6) (vzájomný zápas Zvolen - Trenčín 2:2) ===================================== Družstvo HKm Zvolen sa stalo Majstrom SR starších žiakov 2010/2011 a získalo zlaté medaile. Na druhom mieste sa umiestnilo a strieborné medaile získalo družstvo starších žiakov DUKLA Trenčín. Na treťom mieste a bronzové medaile získalo družstvo starších žiakov P.H.K. Prešov n.o.

 

 

Link to comment
Share on other sites

toto je hokej. a moja tema. Hop zalozil ju sniper. Ale ten prispevok moj predchadzajuci bol o tom, ze sport  nieje to najdolezitejsie, a ani ti najsikovnejsi 14 rocni sa nim zivit nebudu. Sport ma byt zabava, naucit  sa discipline ,ma byt o radosti z pohybu,naucit sa fair play. to ma zmysel. niekedy sa zatnut.

 

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

 

Citát

 

https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-dusan-pasek-ml-smrt-profil-bratislava-capitals-generalny-riaditel/

Nie je ľahké byť synom slávneho otca. Najmä, ak chcete ísť v jeho šľapajach. Dušan Pašek mladší to vedel, nepripúšťal si však porovnávania s otcom Dušanom.

Hokejovú kariéru nemal takú oslnivú ako majster sveta z roku 1985, získal však tri slovenské tituly. V mladom veku sa stal z neho úspešný funkcionár, klub Bratislava Capitals vnímal ako svoje dieťa. 

Keď v apríli 1998 oslavoval bratislavský Slovan zisk majstrovského titulu, na ľade bol pri tom aj Dušan Pašek. Nie však starší, ale jeho vtedy trinásťročný syn.

 

Patri to sem? Na hokej portali uz ta tema nieje. Nasli ho obeseneho asi na Kamziku,ta imformacia uz nieje. 

Ja dufam, ze som po otcovi, vraj sa pohadal s mojou matkou ci mal ist vcera na ockovanie. Isiel.  na tretie, na jar mi matka volala aby som si snim siel,ze chce. Moze aj otec tarat, neviem si predstavit ,ze by ho od toho odhovarala.  Aj ked ona sa ani... , ja som ju ani nepresviedcal ani otca. Otca som nemusel,lebo chcel, matku som nechal na sestre(ano sa asi tiez nedala). Matku sa ani neda - lebo to je lobotomia ako Kotleba - aj ked ti povie ine dovody(mna ani nezaujimaju- nie ,nie,dobre). Ale ak by naozaj odhovarala otca od ockovania -to by bol pruser maximalny. Vidime sa naposledy.

S matkou boli vzdy tazke rozhovory. Ona ma nazor ,ze lekari od nas nepojdu na zapad lebo su lenivi a nikdy sa cudziu rec nenaucia.  Jaj jej na to ,ze su to ti najsikovnejsi, co studuju najviac a oni sa nenaucia nemecky co si ty ako osetrovatelka(to robila na dochodku) sa naucila? A podobne.

Ja zdedit nemam co, ja som svoj podiel dostal ked som mal 15 rokov. Dostali sme to traja a dvoch suredencov som vyplatil. Dlhy nemam a kludne si viem kupit aj taky isty majetok vedla, ako dalsi,ale dalsi dom nepotrebujem.

S ludmi s kotlebovskym syndronom sa velmi tazko komunikuje - inak patri tam aj moj otec - ale ten chcel a che prezit - preto serie na Fica.

Link to comment
Share on other sites

@secretka keď naša dcéra chodila do 1. triedy, mali síce mladú holku, čo si ešte len robila pedagogickú fakultu, ale naučila ich, dala im slušné základy. Ona im dávala pečiatky, každé decko nejakú dostalo. Tuším od 2. polroku už sa aj známkovalo, naša kočka rada chodila do školy, a pani učiteľku si veľmi obľúbila. Až tak, že sama chcela byť učiteľkou...a toto jej vydržalo až kým sa ňou aj naozaj nestala. Po asi 5 rokoch učenia už sa po materskej do školy nevrátila. 

Tam vlastne tresty boli až keď niekto niečo vyviedol.

Aj my sme mali učiteľa, ktorý bol prísny, báli sme sa ho a zároveň ho zbožňovali, a on hovoril, že on je zvedavý na to, čo vieme, a nie čo nevieme. To ale bolo až na druhom stupni...

Žilinu sme teda absolvovali, Ninka sa tešila, lebo sme spali v penzióne a ona spala na veľkáčskej posteli. Šimi má samé také chalanské hračky, ale Ninku zaujala stavebnica, akoby taká zmenšenina jednej reálonej preliezačky na jednom super ihrisku u nás, a tak si tam spolu hádzali guličky, ktoré potom prechádzali rôznymi žľabmi a pomocou nejakých lopatiek boli presúvané ďalej do rôznych otvorov, na tom reálnom ihrosku na tej reálnej preliezke tam takto decká sypú kamienky do lievika vedúceho do "potrubia". Nedošlo k nijakému incidentu, obe deti sa dobre znášali. Ninka je vlastne v nevýhode. Keď chce pozerať nejakú rpzorávku, doma musí pozerať to, čo chce Neli, a u tety zas čo chce Šimi, tak aspoň u nás jej pustím to, čo ona chce. 

V penzióne ale sme rozprávku nestihli, tak som jej čítla z Nevedka. Pobadala som jednu podivnú črtu a netuším, čím to je. Ona sa nikdy nepýta, čo ten alebo onen výraz znamená, len počúva. Viackrát sme narazili na nejaký výraz, ktorý som si myslela, že nemá skade poznať, a keď som sa jej spýtala, či rozumie tomu slovku, tak priznala, že nie. Jasné, že som jej to vysvetlila, len nechápem, prečo sa sama nepýta. Raz mi povedala, že ju zaujímajú veci, ktorým nerozumie, že jej nevadí, že tomu nerozumie, ale že to rada pozoruje. Vôbec to nechápem, moje baby v jej veku sa vždy pýtali, a mladšia, ktorá skvele spievala šarišské pesničky, sa ma vždy pýtala, čo to znamená, čo sa tam spieva, potom to aj skvele odspievala. Aj ja ako decko som sa pýtala a domŕzala až kým som nedostala nejakú odpoveď. Ninka nič. Nerozumiem tomu. 

Dňa 3. 11. 2021 at 19:06, slimak napísal:

... Ale ten prispevok moj predchadzajuci bol o tom, ze sport  nieje to najdolezitejsie, a ani ti najsikovnejsi 14 rocni sa nim zivit nebudu. Sport ma byt zabava, naucit  sa discipline ,ma byt o radosti z pohybu,naucit sa fair play. to ma zmysel. niekedy sa zatnut.

 

za toto máš u mňa palec hore. Aj ked hokej sem asi nepatrí, ale toto, čo si napísal, sa mi páči. 

  • Upvote 3
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

včera sme mali obe kočky celý deň, ako to už býva, občas sa poškriepili, ale nič vážne, žiadne vresky sa nekonali.

Ninka nezdoba sa nechcela s nelkou podeliť o omaľovanky, vraj to sú jej a kúpili sme jej ich v Žiline, podivila som sa, že predsda ich chcela priniesť ako darček pre Nelku, ale ona že nie, že ona si ich vyfarbí a punktum. Tak som pohľadala doma iné, a tie som dala nelke, nech si teda vyfarbuje tie. Nelka sa s tým uspokojila a pomaličky si vyfarbovala až kým ju nezaujalo zas niečo iné. 

Poobedezrazu Ninka, ktorá si svoje omaľovánky už dávno vyfarbila, prevelice chcela, že ona si ich s Nelkou vymení, ale Nelka sa nedala ošidiť, darmo jej Ninka maľovala medové motúzy, mohla sa jej prihovárať anjelsky či čertovsky, nedala si tie svoje už. nepamätám sa, čo potom upútalo ich pozornosť, že na omaľovánky zabudli, ale prešlo to celkom bez nejakých zvád.

A zázrak nad zázraky, obe deti veľmi pekne jedli, sedeli okolo stola v kuchyni, obedovali sme všetci, Flinstone, ja a aj baby. Zblajzli aj polievku, mali sme kuraciu s bezlepkovými rezančekmi, Ninka má aj na mrkvu alergiu, tak som mrkvu uvarila zvlášť a pre nás som dala aj z toho mrkvového vývaru, babám som dala bezmrkvový vývar. A mali aj bezlepkové lievance, Ninka ich usilovne natierala domácim marhuľovým džemom a zlepovala, zblajzli skoro všetky, Flinstone ešte prirobil aj pre nás obyčajné lepkové palacinky, Nelka si aj z tých vypýtala. To sme teda čumeli, lebo celá rodina sa nevie vynačudovať, z čoho to dieťa tak rastie, keď papká ako vrabec, dcéra ju musí naháňať po celom byte s miskou a lyžičkou. Toto som ja nie ochotná, skrátka sme si sadli k stolu, Ninka prestrela (t.j. nachystala pekné servítky a na ne nakládla príbory), a nelke napodiv vôbec nevadilo sedieť pri stole a jesť pri stole...Ninka zahlásila, že oni nikdy doma spolu ani v nedeľu neobedujú, lebo tato ide jesť do reštaurácie alebo kam, a mamu nekomentovala. Zdá sa, že spoločný obed má niečo do seba... aj pre deti. Možno im tak lepšie chutí. 

Čítala som Ninke z knižky Pretekárske prasiatko, a hneď som jej aj povedala,, že ak niektorému slovku nerozumie, nech sa pýta, že jej to vysvetlím, aby aj mala niečo z toho čítania. Nuž a div sa svete, veru sa aj pýtala. To je dobre, že sa pýtala, konečne.

A ako všetky dievčatká, aj jej veľké potešenie spôsobovalo ňúrať sa v krabičke s korálkami, náramkami, náušničkami a rôznymi serepetičkami. To si skúšala všetky korále, čo tam boli, náramky či prstienky,,,pamätám sa, že keď som ja bola decko, tiež som sa s potešením ňúrala v mamkinej šperkovnici, mama to nemala rada, tak som to vždy presne tak poukladala, ako to mala, a veru jakživ nezistila, kedy som sa jej v jej pokladoch hrabala...toto by Ninka nezvládla, lebo aj ke´D TO POUKLADALA CELKOM SLUšNE, nebolo to tak ako pôvodne. Mňa to zas až tak moc netankuje, hlavne aby tam boli všetky tie veci a aby sa korálky nepomotali. 

Potom sme aj na klavír hrali, teda presnejšie, Nelka sa len pokúšala prepletať prštekmi, ale Ninka vytvorila jednoduchú melódiu, pokúšala sa ju zopakovať, to už sa jej nepodarilo, ale už to zakončila pekným céčkom, všetky svoje pokusy, a všetky tie jej pokusy prvýkrát, čo som ju kedy počula, aj mali aspoň trošku hlavu aj pätu...žeby predsa len aj napriek nie práve najlepšiemu hudobnému sluchu mala niečo z toho, že chodí na flautu? 

Vcelku príjemne strávený čas. Keď budú obe trochu väčšie, skúsim s nimi hry, čo sme hrávali s deťmi, ktoré som asi pred 8 rokmi mala na krúžku. 

  • Like 1
  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

najnovšie  s Ninkou. Volala dcéra, že Nelinka ochorela, a Ninka má ísť k zubárke, tak či by som ju tam nezobrala ja, lebo s choropu NELKOU JU TAM NEUVíTAJú PRáVE S NADšENíM. Tak ja že dobre. Lenže potom v deň D to vyzeralo, že Ninka tam jedine a jedine s mamou, skrátka zubárka je holt zubárka čo ako je milá...tak som nasľubovala, že potom pôjdeme do cukrárne, to zabralo, a Ninka ešte si vymohla, že aj pri škole ju budem čakať ja. I stalo sa, Dcéra naložila Nelku do auta, Ninku a mňa tiež a že nás tam odvezie, predstava bola taká, že po zubárke vezmem Ninuš do cukrárne a potom si u nás napíše úlohy, nasadneme do MHD a odvezieme sa k nim a ja slávnostne odcválam domov a ona na tanečnú. Všetko prebiehalo ako malo, až na to, že tam na recepcii zahlásili, že doprovod musí byť zákonný zástupca...prekrindapánasvatého, už aké ceremónie s tým robia, nakoniec si človek ešte aj na prdnutie bude musieť vypýtať povolenie. Tak som volala dcére, že nech im pošle mail, že môžem Ninku aj ja sprevádzať, ale dcéra ešte bola v aute aj s malou, ktorá sladko spala. A tak šla na recepciu povedať, že aj ja môžem, lenže Ninka akonáhle ju zbadala, už ju chytila za nohu a nie a nie sa jej pustiť. Iné mi neostalo ako utekať do auta strážiť spiacu Nelku a čakať, kým procedúra neprebehne...tak z cukrárne nebolo nič, a ani z písania úloh u nás. 

neli spala ako anjelik, nemala som srdce budiť ju, keď je chorá. Ona sa asi po polhodine zobudila aj sama, chvíľu kukala, dala som jej praclíky, čo to zamumlala, a veselo spala ďalej praclíky mačkajúc v ruke. 

 Po necelej hodine sa vrátili tie dve, Ninuš vysmiata ako lečo, mala to za sebou. 

 

  • Upvote 2
Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • slimak
      By slimak
      Dnes sme pochovali krstnu mamu. Mala slzicka mi pri obrate presla. Ked zomrela stara mama som smoklil v kuse.
      Krstna mama - otcova sestra bola urcite dobra zena, osobne nemam ziaden zly zazitok,ani sprostredkovany z druhej strany prikl. mojej mami.

      Ale dnes pocas cirkevneho ale vlastne celeho obradu som sa pokusal na nu spomenut. Pamatal som si ju, viac som si pamatal ako sa spravala javila k svojej rodine(detom vnucatam a td.).

      Potom pri obrade som si predstavoval ako to bude pri pohrebe mojho otca, ci sestri. Ci mna. Sestrin syn je moj krstny syn. O 4,5 rokov uz bude dospely, zrejme zit mimo krajiny. Urcite bude mat na mna aj zle zazitky. Ale ine ma trapi. Moj kontakt,resp. kontakt s mojou vetvou rodiny je horsi(inak toto je nieco podobne ako u otca - ta moja krstna mama, - aj ked tam bol aj dost vyrazny vekovy rozdiel- moja sesternica mala starsie deti ako ja(sam)) ako so zeninou stranou. Ja mam lepsi(mozno len na oko) vztah s jej svagrami ako so sestrou ci bratom. Rozmyslam co stym?
      No nic, riesenie musime sa viac stykat, spravim si tyzdnovy vylet k jednemu aj druhemu.
      Ved oni su moja rodina, ci nie? Na rok idem do anglicka. Co ine?
    • Moonghost
      By Moonghost
      Čo myslíte, kedy je načase navštíviť psychóga? Dá sa pri poruche prijímu potravy hovoriť o akejsi "hypochondrii" alebo len namýšľaní si? Môže sa z toho človek dostať sám? Alebo je definícia anorexia správna v tom, že BMI musí ísť pod hodnotu 17,5?
       
      Každá odpoveď ma zaujíma :)
    • Vilma Flinstonova
      By Vilma Flinstonova
      Mať raz deti a rodinu je prirodzenou túžbou ženy. teda aspoň väčšiny žien. neberme teraz do úvahy možnosť otca na rodičovskej "dovolenke" ani rodičovstvo asociálov a indivíduí idúcich po rôznych príspevkoch od štátu, ktorí jakživ nepracovali a ani nebudú.
      Aj my s Flinstonom máme deti, už dospelé, a dokonca aj vnúča. Obe naše dcéry sú pracovití slušní ľudia, ani jedna našťastie nie je žiadny asociál a myslím, že sú prínos pre spoločnosť. Aspoň zatiaľ.
      Avšak stretla som sa s pre mňa nepochopiteľným názorom na ženy, ktoré majú deti a venujú sa ich výchove niekoľko rokov, a neletia ozlomkrky do práce. Chodila som nejaký čas do tých diskusií na sme, čo bývali k blogom, neviem, či to ešte je. A chodila tam jedna ženská, už som aj zabudla na jej nick, ale nezabudla som na jej nenávisť k matkám, k ženám, ktoré si dovolili mať deti. Podľa nej všetky ženy, ktoré sa venujú výchove detí, sú paraziti, sama seba tam vynášala za príklad prínosu pre spoločnosť, lebo jej prvoradým a jediným záujmom je práca, a tak by malo byť pre každého, ten, kto sa venuje výchove, nemôže byť pre spoločnosť prínosom a len parazituje a vyciciava aj ju osobne. Jej príspevky boli úplne presiaknuté nenávisťou až odporom ku všetkým matkám s deťmi.
      Prinútilo ma to zamyslieť sa nad dilemou: dieťa, alebo práca? výchova, alebo nejaká pestúnka či babka + práca?
      osobne si myslím, že každá žena, ktorá vychová slušných a poriadnych ľudí, je prínosom pre spoločnosť už len tým, že jej deti sú prínosom, určite väčším ako tá, ktorá síce v robote robí od rána do večera, ale na deti kašle a vychová z nich kriminálnikov, a že tá ženská buď nemohla mať deti, alebo nebol zo strany mužov o ňu záujem, a tak chrlila síru a oheň na to, čo sama mať nemohla, inak si toľkú nenávisť neviem vysvetliť. Iste, stretla som sa aj so ženami, ktoré nechcú deti, a asi ich ani mať nebudú, hoci by mohli a aj je s kým, ale jednoducho uprednostnili pohodlnejší život a kariéru, ale pritom sa na matky s deťmi nepozerajú tak nenávistne a pohŕdavo. 
      Bavme sa teda o dvoch rovinách: "matka, alebo zamestnankyňa", a "ach, ale je to hrozno kyslé, či prečo toľká nenávisť...?" zaujíma ma váš pohľad na tieto veci.
    • Lopatar
      By Lopatar
      Ahojte
       
      Potrebujem poradit lebo ozaj neviem co so mnou je. Moja situacia nie je zavideniahodna ani omylom, ale ja neplacem tak komentare typu (fuu to je zle to by som nechcel) si mozete odpustit. Mozem len potvrdit ze okrem toho mam dost v pohode zivot.
       
      Ked som bol maly tak som si zvykol pozeravat nejaku nemocnicnu literaturu (pretoze to bolo doma na polici) a tam boli rozne operacie a somariny a nebolo mi z toho nejak dobre. Ked som bol starsi ked este iba zacinal internet tak som navstivil medzi inym stranku cica.sk (pred 10 rokmi asi existovala) a boli na nej rozne hnusne drsne videa ako vrazdy a podobne. Videl som tam nejake videa ktore boli pre mna strasne brutalne a dodnes mi niekedy rezonuju v hlave (proste ja som citliva povaha a moj mozog si to pameta) Samozrejme ze som mal inak normalne detstvo so vsetkym co k tomu patri a nebol som nijak sikanovany ani nic, proste len som si sem tam pozrel veci ktore som asi nikdy pozerat nemal.
       
      Pred asi 10 rokmi som zacal mat velmi zle myslienky, bolo to vlastne presne vtedy ked padli dvojicky v newyorku, no doslovne som z toho mal asi posttraumaticky stres pretoze ma to velmi zobralo. Nevedel som proste prijat to ze sa tie budovy zrutili a zomrelo tolko ludi. V tej dobe sme sa mali stahovat z miesta kde som byval skoro 20 rokov a to tiez nijako neprispievalo k mojmu dobremu pocitu. Zacal som mat v hlave myslienky typu ze co keby som niekoho zavrazdil. Napriklad niekoho doma. V tu chvilu ako sa ta mysleinka v mojej hlave objavila (nie nebol to hlas, bola to iba myslienka) tak som sa brutaaalne spotil a dostal som panicky atack. Nie taky ten klasicky ale taky slaby ze mi zo zadnej casti hlavy vystrelovala taka mensia bolest do chrbta.
       
      Od toho dna ma akoby zacali prenasledovat taketo myslienky. Kazdy krat ked som mal taku myslienku tak som sa extremne spotil unavil a mal som slabsi panik atak. Povedal som to hned rodicom (nic som im nezatajil) a isli sme k doktorovi. Doktorka mi povedala ze pri depresii a velkom natlaku zvonka (trebars to stahovanie) je to vcelku normalne pretoze mozog vtedy napadaju ozaj rozne zle veci. Dala mi xanax a cipralex. Xanax na dva tyzdne a cipralex na rok a pol asi. Teda tolko som to bral. Poviem vam ze po dvoch tyzdnoch od brania lieku som bol tak ok ze to preslo na 100 percent. Cipralex som bral este ako vravim rok a pol ale to uz len ako preventivne lebo mi bolo povedane ze tieto lieky sa beru dlhodobejsie pre lepsi ucinok. Ok cize po dvoch tyzdnoch som bol uplne totalne v poriadku a musim zaklopat na drevo celych 9 rokov som bol potom 100 percent v poriadku (stres, nestres) bez jedinej zlej myslienky. Pred 4 rokmi (zase kopa stresu) sa mi to vratilo. Odvtedy to mam take nejake povedal by som ze neliecene, bral som nejaku nahradu cipralexu kedze doktorka mi v tej dobe povedala ze cipralex zdrazel o nejakych 800 percent. (nemal som na neho peniaze tak som bral liek s tou istou latkou ale lacnejsi) priznam sa ze nejak moc nepomahal iba trocha.
       
      Kedze sa priznam ze sa snazim aj studovat nejake veci o zdravom zivotnom style ako RAW food a podobne veci tak som sa proste skumal, nebral som lieky a skumal som sa ze co na mna ako posobi. Za tie roky skumania som zistil ze extremne zle na mna posobi kofein v akejkolvek podobe. Preto nepijem kolu, kavu, energy drinky, proste vobec nic co obsahuje kofein. Dalej som zistil ze aj cokolada nie je velmi koser takze nejem ani cokoladu kedze tiez obsahuje nejake zaujimave latky. Priznam sa ze ked nekonzumujem tieto dve latky citim sa celkom OK tie stavy ani moc nemam (mam ale pomenej a nie take silne) Premyslam ale ze pojdem si predsa len objednat ten cipralex lebo ten mi zabral na 100 percent.
       
      Ok aby ste viacej chapali co mi je tak vam to skusim opisat (pise sa mi o tom extremne velmi zle a neprijemne ale podelim sa mozno sa v tom niekto najde) Proste niekedy ked so napriklad s frajerkou alebo s niekym blizkym napdaju ma velmi destruktivne myslienky. Ako tomu cloveku ublizit, zabit ho, proste zdestruovat nejako a pritom si velmi uvedomujem ze keby som to akoze urobil tak sa psychicky zrutim na sra-cku. Proste moje telo akoby napadaju myslienky urobit nieco velmi zle aby ako efekt bol ten ze mna to totalne rozbije. Napriklad soferujem auto a niekedy ma napadne taka myslienka ze otocit volant na ludi na chodniku. (samozrejme ze ja sa viem ovladat a neurobim to ani omylom) ale ja sa z tej myslienky spotim ako svina a potrebujem sa z toho spametat pretoze je to extremne neprijemne, alebo drzim noz v kuchyni a nieco krajam a ked je niekto v kuchyni tak mam mysleinku ze ublizit mu tym nozom. A znova spotim sa ako svina, radsej odlozim noz a musim sa niekedy z toho az spamatat.
       
      Proste je to velmi neprijemne a neviem co s tym mam robit. Dolezite rozumiet je to ze to su iba take male myslienky ja nepocujem nijake hlasy v mojej hlave. Samozrejme dalsia dolezita vec je ta ze sa mi extremne v zivote nedari, mam dlhy, som v krajine ktora sa mi nepaci, mam priblizne 30 rokov a nic som v zivote nedosiahol, som proste looser. Akonahle sa nieco stane co je v mojom zivote pozitivne tak som dajme tomu celkom v pohode dokazem mat aj par dni pokoj, ale iba vtedy ked viem ze budem mat nejaky fajn program s kamosmi alebo proste budem robit nejake pozitivne veci fajn (akoze aj niekedy vtedy mozem mat nejaku myslienku zlu ale len velmi obzvlast) Proste ja si myslim ze moj mozog ma nejaky defekt z mladosti ako videl tie obrazky, videa ktore vidiet nemal a teraz sa na to nejak cudne zameriava v blbom slova zmysle.
       
      Preco o tom hovorim je ze ked som skumal ludi s Tourettovym syndromom tak oni napriklad nadavaju a nevedia to ovplyvnit. Ale zaujimave na tom je ze vacsinou nadavaju (sami sa hanbia ako fras) a teda aj vykrikuju alebo rozhadzuju rukami. Premyslal som ze ci moja porucha nemoze byt nieco ako tourettov syndrom (nehovorim ze mam tourettov syndrom) ze moj mozog sa proste zameriava na nejake debilne myslienky (podobne ako Tourettak na nadavky) a vyhadzuje mi ich na mysel ked sa nemam dobre (mam velmi velky stres, zlu zivotnu situaciu a pod) Pretoze co je zvlastne je ze moj organizmus na tieto myslienky velmi zle reaguje, spotim sa, bojim sa, chyti ma panicky atak doslovne z toho ze preco mna dobraka taketo zle myslienky napadaju.
       
      Inak zijem dost plnohodnotny zivot, nie som nijaky samotar, rad som v spolocnosti, ludia ma maju radi, niektori o mne vedia co mi je a su s tym absolutne v pohode co mi dodava energiu pretoze ked som respektovany tak sa citim dobre, ale zial je to situacia ktoru nemozem povedat kazdemu pretoze sa ma moze zlaknut ako nejakeho potencionalneho vraha. Proste ja sam mam zo seba strach ze co mi je a verim ze mi to prejde nejako, snazim sa velmi prevelmi aby som vsetky aspekty svojho zivota urobil tak aby som to mal co najmenej a aby to popripade uplne zmizlo
       
      V dnesnom svete kde je jedlo plne zlych chemikalii mozu niektori ludia byt velmi precitliveni na niektore tie Ecka alebo stabilizatory alebo kofein alebo neviem a toto moze byt priznak aj ked velmi neprijemny a netypicky.
       
      Pre vasu informaciu , nikdy som nepil alkohol a nikdy som nefajcil ani cigarety ani marihuannu, ani som nebral vobec nijake drogy. Cize z tohoto to byt nemoze. Kazda rada vitana a prosim vas este raz odpustite si komentare typu ze fuuu tak toto by som nechcel mat. Ano mam to a zijem s tym a co teraz narobim no.
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy