Jump to content

Deti, povaha a správanie sa detí


Recommended Posts

iskra
pred 2 hodinami, Jovzin napísal:

No ano uz 8 v auguste uz 9. Tiez to nechapem ako ten cas leti uff.

Bianka bude mat uz 6 rokov v maji. 

 

Inak vnucka zlata :)   

:smile:

 

Ďakujem :)

Link to post
Share on other sites
  • Replies 1.2k
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • slimak

    677

  • Vilma Flinstonova

    208

  • game

    80

  • D'Ady

    32

Top Posters In This Topic

Popular Posts

V UK deti do školy zatiaľ chodia, aj keď rodičia nikdy netušia dokedy ešte. V každom maily očakávajú pokyny ako to bude ďalej. Od budúceho týždňa by mali mať prázdniny, ale či budú iba také, ako bolo

Dievcatko sa samo islo vcera dva krat sankovat. Doobedu samo(chalan sa siel korculovat,najprv mal plan sankovat,ale potom to zmenil na hokej),ale iste cakala ze tam budu nejake deti poobede ,prisla je

Tiez sa mi paci ako si vie Ondra uz spravit sam prazenicu, alebo spagety, dokonca aj polievku sackovu.  Celkom sa mi paci ako sa uz zacina sam o sebe starat. Rano si spravi sam svacinu do skoly.   Zac

Posted Images

iskra

:smile: vnučka už vie urobiť potrebu  do nočníka.. :huraa: už je veľká slečna :kiss: šikulka

  • Like 1
  • Thanks 2
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova
pred 8 hodinami, iskra napísal:

:smile: vnučka už vie urobiť potrebu  do nočníka.. :huraa: už je veľká slečna :kiss: šikulka

šikulka, vraj dievčatká sú na toto šikovnejšie a chlapci lenivší, ale ja to neviem posúdiť., ked mám dcéry.

naše baby (teraz hovorím o vnučkách, isto sú po mame aj tetke) boli na toto šikovné, odmalička používali nočníček, vlastne vďaka tomu oni málo minuli na plienky. Tá druhá, čo má chlapčeka, má inú filozofiu. Tá mu dáva plienky aj teraz, a to o mesiac bude mať 2 roky. Ale vraj tak mesiac dozadu jedno pekné ráno, keď mu chcela dať čistú plienku, odmietol to a povedal, že nechce. A pýtal sa sám na šerbeľ. Párkrát sa mu ešte stala nehoda, ale vraj sa už pýta. Na noc ale ešte má. Hoci aj to sa zobudí a pýta sa, je to už len pre istotu. 

Dnes sme mali videohovor, bol zaujatý niečím iným, ale nezabudeol dedka nazvať nezbedníkom a vypýtať si "kokoša" (detská pesnička, kde sa toto skovko vyskytuje). Flinstone je z neho  nadšený, lebo Šimi chce, aby mu spieval, kým Ninka keď jej chcel spievať, sa rozplakala a spev mu zatrhla, že Prestaň,  a Nelka tak isto. Chlapi skrátka  držia spolu :zubiska:

  • Thanks 1
  • Haha 1
Link to post
Share on other sites
  • 3 weeks later...
Vilma Flinstonova

navečer po dlhom čase sa u nás objavila dcéra s deťmi, tie keď zistili, že nemáme toho na jedenie moc, zaliezli do izby k stavebnici a my s dcérou sme si po tom, čo som jej zložila veci, ktoré som pôvodne chcela predať, ale prejavila o ne záujem, pozerali staré fotky. Decká boli celkom v pohode, hrali sa v izbe, vystrájať začali až po tom ako zazvonil zaťko, že ich dolu už čaká s autom. Zrazu chceli jesť, cikať, kakať, ešte to, ešte ono, ale ísť sa obliekať ani za ten živý svet. Trpezlivosť nie je zaťkovou silnou stránkou, viem si celkom dobre predstaviť, aký bol blažený, kým čakal, kedy sa baby prestanú jašiť a upokoja sa a zlezú aj s mamou dolu. 

pri upratovaní jednej zo skríň som našla akési staré prázdne diplomy, čo som mala ešte z čias kedy som robila vedúcu v táboroch, tak som Ninuši jeden vypísala, vzala si ho aj domov. 

Dostali sme za úlohu kúpiť nejaké pekné náplaste na rany, lebo Ninuš si poranila vonku prst a u nás si ho dala ošetriť, ale my sme mali len tie obyčajné. A keď boli na odchode, Neli si zahryzla do pery a tiež ju to bolelo, ale bolesť ju rýchlo prešla, ked som jej to "natrela" mastičkou - tým takým malým vajíčkom z Oriflamu, teda som sa robila akože si naberám na prst a mažem jej to. Zázrak fungoval, Neli prestala revať a zas bolo dobre :) To je ten Placebo efekt. U detí, aspoň u našich, dosť často funguje. 

 

  • Like 1
Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

zajtra idem strážiť mladšiu vnučku Nelinku, to som náramne zvedavá, čo bude, lebo vraj to bude na dlhšie. Ninuša mi každý deň volá, že kedy môže prísť k nám spať. Háda, jej tento týždeň to prianie budem môcť splniť, doma ju už mrle žerú. V posledných 4 dňoch sme chodili čistiť a upratovať zasa otcov byt, lebo nájomníci dali výpoveď. Oni boli zlatí, slušne sa správali a platili vždy načas, ale čo tam bolo, tak to tí dvaja tam snáď celý rok neupratopvali, nevysávali, neumývali, všade bola zažratá špina, no hrôza. Flinstone sa tam najprv bol pozrieť sám a dobre, že som s ním nešla, lebo vo vysávači našiel červíky, keby som toto videla, asi by ma dr*lo. Netuším, kam sa dostali, ale aby som ja tam mohla fungovať, tohoto ma musel Flinstone zbaviť. A tak sme tam chodili, vyhadzovali staré potraviny, upratovali bordel, čistili zažratú i menej zažratú špinu...a nakoniec sme chceli položiť koberec, ale to bolo treba premiestniť veľké postele, a tie sú pre mňa ťažké, tak Flinstopne povolal zaťka, a ten doviedol celú brigádu, t.j. celú rodinku. baby si to užívali, po tom ako sa položil koberec a postele i skrine uložili na miesto, a samozrejme povysával sa koberec novým vysávačom (ten starý Flinstone odniesol do TPD), baby behali z izby do izby, zakotvili v sprchovom kúte, kam si odniesli poumývané šamrlíky a tam sedeli ako kukučky. Keď ich to omrzelo, Ninuš objavila Rodoped, a snažila sa čo najrýchlejšie na ňom "ísť", a potom pred seba posadila Neli a že ju "povozí". A náramne sa jej to tam páíčilo, až tak, že tam chcela ostať spať :zubiska:

celkom ma aj cuká, že kým tam nemáme ďalších nájomníkov, aj by sme tam mohli prespať, nech má zas niečo iné. Len tam nie je televízor, takže rozprávka sa konať tam určite nebude. Iba ak by som vzala knižku a čítala jej. Uvidíme. 

  • Like 1
Link to post
Share on other sites
slimak

deti a povaha, to maju od rodicov... co som ja navystrajal za poslednych 7 dni. Nechcem aby sa len cast nalepila na chalana.

6 dni som bol aj prikladom.

Link to post
Share on other sites
iskra

Každé dieťa potrebuje cítiť prijatie, cítiť, že je milované bezpodmienečnou láskou, cítiť sa v bezpečí... rodičia sú mu príkladom, vzorom, veľmi dôležitými ľuďmi v živote, sú požehnaním, šťastím.. no žiaľ vieme, že  nie vždy a každému dieťaťu je dopriate mať milujúceho rodiča alebo oboch  milujúcich rodičov.. je veľa opustených detí v detských domovoch, ale  aj nešťastných detí aj keď žijú v rodinách... vtedy je to pre dieťa nie požehnaním, ale ťažkým, smutným obdobím...niektorí rodičia narobia viac škody ako úžitku a ich vinou,  trpia hlavne tí najzraniteľnejší,  deti... dieťa si nevyberá rodičov, nepýta sa na svet, a každý rodič by si mal uvedomiť, že dieťa je vzácny dar, je to nový život z lásky dvoch ľudí,  že zodpovednosť za život dieťaťa  je v ich rukách, mali byť príkladom, vzorom a  spraviť všetko preto v živote, aby dieťa, deti,  boli milované, šťastné.

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

S malou sme to zvládli dobre, len čo sa mamka so staršou sestričkou vytratili, začala sa obliekať, že ona chce ísť k nám. Tak sme teda išli. Celkom pohodička.

V stredu doobeda telefón, Ninka, že kedy už bude môcť u nás spať, a ja že vo štvrtok, tak začala ulikať, že ona by chcela už dnes, už je aj zbalená...no, nestihla som doma porobiť všetko, čo som plánovala, ale vybodla som sa na to a sľúbila jej, že teda pre ňu prídem. Bola u nás do včera večera. Bola úplne v pohode, chvíľami, keď som mala nejakú robotu v kuchyni, pri ktorej nemohla asistovať, sa pohrala aj sama, ráno a večer si pozrela rozprávky, občas mi "pomáhala" v kuchyni, rozklepla si sama vajíčka aj rozšľahala vidličkou ako som jej to ukázala, na vajcový (bezlepkový) chlebík, ktorý si priala na večeru, vymyslela si na obed plnený baklažán, tak som jej ho spravila, ale olejom si ho natierala sama, pokúšala sa ho aj vydlabávať, ale to jej moc nešlo. Tiež si každý večer pekne po sebe upratala hračky, čo teda som čumela, lebo toto som u nej ešte nevidela, že by sama od seba, bez toho,a by jej to mamka nakázala. A skúšala som ju naučiť vybrnkať Kočka leze dírou, to je ľahké, a ja som to kedysi u mojej babky sama zvládla v 4 rokoch. Dokonca prejavila aj trpezlivosť, a skúšala si to. Virtuóz z nej nebude, ale možno časom sa jej nejaký nástroj zapáči, v poslednej dobe už nemá hudobný hluch, ale celkom pekne jej to ide a vadí jej, keď jej niekto do jej spevu falošne kvíli.

Skrátka, dalo sa mi s ňou dobre dohodnúť, ale ukázalo sa zasa len, že deti vedia vycítiť, z koho čo vytiahnu. Len čo sa objavil Flinstone, už sa s ním ťahala von, do obchodu, a dedo roztomilej vnučke neodolal, a nakúpil jej cukríkov aj novú hračku (aspoň že ju neomrzela, a hrala sa aj s ňou). A všetko mohlo byť v úplnej pohode, keby sa neobjavila včera večer dcéra s Nelkou. Pôvodný plán bol, že príde zať po ňu, ale šla s Flinstonom do obchodu, a stretli vonku prichádzajúcu mamu s mladšou sestričkou. 

Koniec pohody, Ninka revala ako pominutá, vôbec som nechápala, čo to do nej zrazu vliezlo, úplne iné decko z nej bolo. A tak je to vždy. keď som s ňou sama, tak idylka, pohodička - a len čo sa objaví matka, koniec pohody.  ked tam má mater, tak nepočúva nikoho. nerozumiem tomu. 

Ak ju zoberiem takto zasa na pár dní, tak len s tým, že ja si ju odveziem a ja ju aj doveziem nazad. Ale takéto cirkusy ja naozaj nemám za potreby. A ak sa chce dcéra silou mocou hádať, nech sa háda so zaťom alebo so susedmi, a mne nech dá pokoj.. 

 

  • Like 1
  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
  • 2 weeks later...
Vilma Flinstonova

Ako som už viackrát spomenula, Ninka má bezlepkovú diétu. Je mi ľúto, že jej nemôžem vypekať a vyvárať také dobroty ako iné babky vypekajú a vyvárajú svojim vnúčatám, ale oceňujem, že napriek tomu, že  má len 6 rokov, v tomto je veľmi rozumná a aj keď akú dobrotu vidí, povie vždy, že toto ona nemôže. Ani čokoládu nemôže hocijakú, a ak aj náhodou nejakú pýta, čo u nás vidí, a z obalu jej prečítam, že môže obsahovať xy..., a teda ona ju nemôže, cirkus sa nekoná, ona to pochopí a zmieri sa s tým. Ešte som ju nepočula drankať...v tomto je veľmi disciplinovaná. 

najnovšie im spravili závesnú hrazdu, teda keď majú decká chuť cvičiť, zavesia im ju, dlážku obložia paplónmi, a baby môžu cvičiť, dokedy sa im chce. Aspoň sa nenudia. 

Aj my sme mali kedysi doma urobenú hrazdu, naša staršia chodila na športovú gymnastiku. No, bejvávalo. Vtedy vedela všetko, preskoky saltá, premety a neviem čo ešte, teraz akurát tak mlynské kolo (v ich reči premet bokom). Dodnes mám odloženú hračku černoška, ktorého v necelých 5 rokoch vyhrala v súťaži. Opatrujem ju ako oko v hlave. 

  • Like 1
  • Thanks 1
Link to post
Share on other sites
  • 3 weeks later...
Vilma Flinstonova

včera som bola strážiť baby. Kým mladšia neli pozerala rozprávku, my s Ninkou sme piekli nejaký koláč, na ktorý už bolo cesto v miske, len ho ešte nevládala riadne vymiešať, tak s tým som jej pomohla, ale šikovne mi nachystala tortovú formu, aj ju vystlala papierom na pečenie, že vraj aj mama to tak robí, už som to tam len vyliala a dala piecť. Potom sme išli na chvíľku aj my k rozprávke, ale potom Ninka že poďme sa nejako zahrať - tak sme šli do ich izbičky, kde sme najprv hrali takú hru že sa hádzalo kockou a príslušnej farby potom kartu si ten, čo je na ťahu, zobral z kôpky tej farby. Na karte bol nakdeslený nejaký predmet alebo zviera, a na spodnej časti tri dierky, nad každou tou dierkou bol nejaký obrázok. Hráč mal uhádnuť, ktorý z tých obrázkov súvisí s predmetom na tej karte. a strčiť prst do príslušnej dierky. Ke´d kartu otočil na rub, správna dierka mala farebné ohraničenie. Preto to popisujem, lebo som zistila, že tá malá opica trojročná sa pokúšala podvádzať, ale ako! Ke´d si myslela, že sa nikto nepozerá, dala siruku vyššie, kartu ani neotočila, len rýchly kukuč pohľadom zdola, a nenápadné presunutie prsta do správnej dierky!  prekvapilo ma, že Ninka jej to tolerovala, ešte mňa hamovala že babka, nechaj ju, ona je malá. Keď sa bijú o hračku, to nie je malá.

A potom že pexeso. Ale tam sa ukázalo, že aj tá malá trojročná vie pochopiť pravidlá, a pamätá si. Ja som nedopadla o nič lepšie ako ona. Ale v pexese bola najlepšia Ninka. ja som aspoň 5x otočila tú istú nesprávnu kartičku, a správny obrázok, ktorý som hľadala, bol hneď vedľa, vedela som to,a aj tak som vždy trafila vedľa, tak som sa akože hnevala a baby sa na tom náramne bavili. A pri tom ako sme sa tam rehnili spolu, sa vrátili mladí domov...

Bolo to milé popoludnie. A zasa som zistila niečo nové o vnučkách.

  • Like 1
  • Thanks 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • slimak
      By slimak
      Dnes sme pochovali krstnu mamu. Mala slzicka mi pri obrate presla. Ked zomrela stara mama som smoklil v kuse.
      Krstna mama - otcova sestra bola urcite dobra zena, osobne nemam ziaden zly zazitok,ani sprostredkovany z druhej strany prikl. mojej mami.

      Ale dnes pocas cirkevneho ale vlastne celeho obradu som sa pokusal na nu spomenut. Pamatal som si ju, viac som si pamatal ako sa spravala javila k svojej rodine(detom vnucatam a td.).

      Potom pri obrade som si predstavoval ako to bude pri pohrebe mojho otca, ci sestri. Ci mna. Sestrin syn je moj krstny syn. O 4,5 rokov uz bude dospely, zrejme zit mimo krajiny. Urcite bude mat na mna aj zle zazitky. Ale ine ma trapi. Moj kontakt,resp. kontakt s mojou vetvou rodiny je horsi(inak toto je nieco podobne ako u otca - ta moja krstna mama, - aj ked tam bol aj dost vyrazny vekovy rozdiel- moja sesternica mala starsie deti ako ja(sam)) ako so zeninou stranou. Ja mam lepsi(mozno len na oko) vztah s jej svagrami ako so sestrou ci bratom. Rozmyslam co stym?
      No nic, riesenie musime sa viac stykat, spravim si tyzdnovy vylet k jednemu aj druhemu.
      Ved oni su moja rodina, ci nie? Na rok idem do anglicka. Co ine?
    • Moonghost
      By Moonghost
      Čo myslíte, kedy je načase navštíviť psychóga? Dá sa pri poruche prijímu potravy hovoriť o akejsi "hypochondrii" alebo len namýšľaní si? Môže sa z toho človek dostať sám? Alebo je definícia anorexia správna v tom, že BMI musí ísť pod hodnotu 17,5?
       
      Každá odpoveď ma zaujíma :)
    • Vilma Flinstonova
      By Vilma Flinstonova
      Mať raz deti a rodinu je prirodzenou túžbou ženy. teda aspoň väčšiny žien. neberme teraz do úvahy možnosť otca na rodičovskej "dovolenke" ani rodičovstvo asociálov a indivíduí idúcich po rôznych príspevkoch od štátu, ktorí jakživ nepracovali a ani nebudú.
      Aj my s Flinstonom máme deti, už dospelé, a dokonca aj vnúča. Obe naše dcéry sú pracovití slušní ľudia, ani jedna našťastie nie je žiadny asociál a myslím, že sú prínos pre spoločnosť. Aspoň zatiaľ.
      Avšak stretla som sa s pre mňa nepochopiteľným názorom na ženy, ktoré majú deti a venujú sa ich výchove niekoľko rokov, a neletia ozlomkrky do práce. Chodila som nejaký čas do tých diskusií na sme, čo bývali k blogom, neviem, či to ešte je. A chodila tam jedna ženská, už som aj zabudla na jej nick, ale nezabudla som na jej nenávisť k matkám, k ženám, ktoré si dovolili mať deti. Podľa nej všetky ženy, ktoré sa venujú výchove detí, sú paraziti, sama seba tam vynášala za príklad prínosu pre spoločnosť, lebo jej prvoradým a jediným záujmom je práca, a tak by malo byť pre každého, ten, kto sa venuje výchove, nemôže byť pre spoločnosť prínosom a len parazituje a vyciciava aj ju osobne. Jej príspevky boli úplne presiaknuté nenávisťou až odporom ku všetkým matkám s deťmi.
      Prinútilo ma to zamyslieť sa nad dilemou: dieťa, alebo práca? výchova, alebo nejaká pestúnka či babka + práca?
      osobne si myslím, že každá žena, ktorá vychová slušných a poriadnych ľudí, je prínosom pre spoločnosť už len tým, že jej deti sú prínosom, určite väčším ako tá, ktorá síce v robote robí od rána do večera, ale na deti kašle a vychová z nich kriminálnikov, a že tá ženská buď nemohla mať deti, alebo nebol zo strany mužov o ňu záujem, a tak chrlila síru a oheň na to, čo sama mať nemohla, inak si toľkú nenávisť neviem vysvetliť. Iste, stretla som sa aj so ženami, ktoré nechcú deti, a asi ich ani mať nebudú, hoci by mohli a aj je s kým, ale jednoducho uprednostnili pohodlnejší život a kariéru, ale pritom sa na matky s deťmi nepozerajú tak nenávistne a pohŕdavo. 
      Bavme sa teda o dvoch rovinách: "matka, alebo zamestnankyňa", a "ach, ale je to hrozno kyslé, či prečo toľká nenávisť...?" zaujíma ma váš pohľad na tieto veci.
    • Lopatar
      By Lopatar
      Ahojte
       
      Potrebujem poradit lebo ozaj neviem co so mnou je. Moja situacia nie je zavideniahodna ani omylom, ale ja neplacem tak komentare typu (fuu to je zle to by som nechcel) si mozete odpustit. Mozem len potvrdit ze okrem toho mam dost v pohode zivot.
       
      Ked som bol maly tak som si zvykol pozeravat nejaku nemocnicnu literaturu (pretoze to bolo doma na polici) a tam boli rozne operacie a somariny a nebolo mi z toho nejak dobre. Ked som bol starsi ked este iba zacinal internet tak som navstivil medzi inym stranku cica.sk (pred 10 rokmi asi existovala) a boli na nej rozne hnusne drsne videa ako vrazdy a podobne. Videl som tam nejake videa ktore boli pre mna strasne brutalne a dodnes mi niekedy rezonuju v hlave (proste ja som citliva povaha a moj mozog si to pameta) Samozrejme ze som mal inak normalne detstvo so vsetkym co k tomu patri a nebol som nijak sikanovany ani nic, proste len som si sem tam pozrel veci ktore som asi nikdy pozerat nemal.
       
      Pred asi 10 rokmi som zacal mat velmi zle myslienky, bolo to vlastne presne vtedy ked padli dvojicky v newyorku, no doslovne som z toho mal asi posttraumaticky stres pretoze ma to velmi zobralo. Nevedel som proste prijat to ze sa tie budovy zrutili a zomrelo tolko ludi. V tej dobe sme sa mali stahovat z miesta kde som byval skoro 20 rokov a to tiez nijako neprispievalo k mojmu dobremu pocitu. Zacal som mat v hlave myslienky typu ze co keby som niekoho zavrazdil. Napriklad niekoho doma. V tu chvilu ako sa ta mysleinka v mojej hlave objavila (nie nebol to hlas, bola to iba myslienka) tak som sa brutaaalne spotil a dostal som panicky atack. Nie taky ten klasicky ale taky slaby ze mi zo zadnej casti hlavy vystrelovala taka mensia bolest do chrbta.
       
      Od toho dna ma akoby zacali prenasledovat taketo myslienky. Kazdy krat ked som mal taku myslienku tak som sa extremne spotil unavil a mal som slabsi panik atak. Povedal som to hned rodicom (nic som im nezatajil) a isli sme k doktorovi. Doktorka mi povedala ze pri depresii a velkom natlaku zvonka (trebars to stahovanie) je to vcelku normalne pretoze mozog vtedy napadaju ozaj rozne zle veci. Dala mi xanax a cipralex. Xanax na dva tyzdne a cipralex na rok a pol asi. Teda tolko som to bral. Poviem vam ze po dvoch tyzdnoch od brania lieku som bol tak ok ze to preslo na 100 percent. Cipralex som bral este ako vravim rok a pol ale to uz len ako preventivne lebo mi bolo povedane ze tieto lieky sa beru dlhodobejsie pre lepsi ucinok. Ok cize po dvoch tyzdnoch som bol uplne totalne v poriadku a musim zaklopat na drevo celych 9 rokov som bol potom 100 percent v poriadku (stres, nestres) bez jedinej zlej myslienky. Pred 4 rokmi (zase kopa stresu) sa mi to vratilo. Odvtedy to mam take nejake povedal by som ze neliecene, bral som nejaku nahradu cipralexu kedze doktorka mi v tej dobe povedala ze cipralex zdrazel o nejakych 800 percent. (nemal som na neho peniaze tak som bral liek s tou istou latkou ale lacnejsi) priznam sa ze nejak moc nepomahal iba trocha.
       
      Kedze sa priznam ze sa snazim aj studovat nejake veci o zdravom zivotnom style ako RAW food a podobne veci tak som sa proste skumal, nebral som lieky a skumal som sa ze co na mna ako posobi. Za tie roky skumania som zistil ze extremne zle na mna posobi kofein v akejkolvek podobe. Preto nepijem kolu, kavu, energy drinky, proste vobec nic co obsahuje kofein. Dalej som zistil ze aj cokolada nie je velmi koser takze nejem ani cokoladu kedze tiez obsahuje nejake zaujimave latky. Priznam sa ze ked nekonzumujem tieto dve latky citim sa celkom OK tie stavy ani moc nemam (mam ale pomenej a nie take silne) Premyslam ale ze pojdem si predsa len objednat ten cipralex lebo ten mi zabral na 100 percent.
       
      Ok aby ste viacej chapali co mi je tak vam to skusim opisat (pise sa mi o tom extremne velmi zle a neprijemne ale podelim sa mozno sa v tom niekto najde) Proste niekedy ked so napriklad s frajerkou alebo s niekym blizkym napdaju ma velmi destruktivne myslienky. Ako tomu cloveku ublizit, zabit ho, proste zdestruovat nejako a pritom si velmi uvedomujem ze keby som to akoze urobil tak sa psychicky zrutim na sra-cku. Proste moje telo akoby napadaju myslienky urobit nieco velmi zle aby ako efekt bol ten ze mna to totalne rozbije. Napriklad soferujem auto a niekedy ma napadne taka myslienka ze otocit volant na ludi na chodniku. (samozrejme ze ja sa viem ovladat a neurobim to ani omylom) ale ja sa z tej myslienky spotim ako svina a potrebujem sa z toho spametat pretoze je to extremne neprijemne, alebo drzim noz v kuchyni a nieco krajam a ked je niekto v kuchyni tak mam mysleinku ze ublizit mu tym nozom. A znova spotim sa ako svina, radsej odlozim noz a musim sa niekedy z toho az spamatat.
       
      Proste je to velmi neprijemne a neviem co s tym mam robit. Dolezite rozumiet je to ze to su iba take male myslienky ja nepocujem nijake hlasy v mojej hlave. Samozrejme dalsia dolezita vec je ta ze sa mi extremne v zivote nedari, mam dlhy, som v krajine ktora sa mi nepaci, mam priblizne 30 rokov a nic som v zivote nedosiahol, som proste looser. Akonahle sa nieco stane co je v mojom zivote pozitivne tak som dajme tomu celkom v pohode dokazem mat aj par dni pokoj, ale iba vtedy ked viem ze budem mat nejaky fajn program s kamosmi alebo proste budem robit nejake pozitivne veci fajn (akoze aj niekedy vtedy mozem mat nejaku myslienku zlu ale len velmi obzvlast) Proste ja si myslim ze moj mozog ma nejaky defekt z mladosti ako videl tie obrazky, videa ktore vidiet nemal a teraz sa na to nejak cudne zameriava v blbom slova zmysle.
       
      Preco o tom hovorim je ze ked som skumal ludi s Tourettovym syndromom tak oni napriklad nadavaju a nevedia to ovplyvnit. Ale zaujimave na tom je ze vacsinou nadavaju (sami sa hanbia ako fras) a teda aj vykrikuju alebo rozhadzuju rukami. Premyslal som ze ci moja porucha nemoze byt nieco ako tourettov syndrom (nehovorim ze mam tourettov syndrom) ze moj mozog sa proste zameriava na nejake debilne myslienky (podobne ako Tourettak na nadavky) a vyhadzuje mi ich na mysel ked sa nemam dobre (mam velmi velky stres, zlu zivotnu situaciu a pod) Pretoze co je zvlastne je ze moj organizmus na tieto myslienky velmi zle reaguje, spotim sa, bojim sa, chyti ma panicky atak doslovne z toho ze preco mna dobraka taketo zle myslienky napadaju.
       
      Inak zijem dost plnohodnotny zivot, nie som nijaky samotar, rad som v spolocnosti, ludia ma maju radi, niektori o mne vedia co mi je a su s tym absolutne v pohode co mi dodava energiu pretoze ked som respektovany tak sa citim dobre, ale zial je to situacia ktoru nemozem povedat kazdemu pretoze sa ma moze zlaknut ako nejakeho potencionalneho vraha. Proste ja sam mam zo seba strach ze co mi je a verim ze mi to prejde nejako, snazim sa velmi prevelmi aby som vsetky aspekty svojho zivota urobil tak aby som to mal co najmenej a aby to popripade uplne zmizlo
       
      V dnesnom svete kde je jedlo plne zlych chemikalii mozu niektori ludia byt velmi precitliveni na niektore tie Ecka alebo stabilizatory alebo kofein alebo neviem a toto moze byt priznak aj ked velmi neprijemny a netypicky.
       
      Pre vasu informaciu , nikdy som nepil alkohol a nikdy som nefajcil ani cigarety ani marihuannu, ani som nebral vobec nijake drogy. Cize z tohoto to byt nemoze. Kazda rada vitana a prosim vas este raz odpustite si komentare typu ze fuuu tak toto by som nechcel mat. Ano mam to a zijem s tym a co teraz narobim no.

×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy