Skočiť na obsah

Deti, povaha a správanie sa detí


Sniper

Odporúčané príspevky

pred 8 hodinami, iskra napísal:

:smile: vnučka už vie urobiť potrebu  do nočníka.. :huraa: už je veľká slečna :kiss: šikulka

šikulka, vraj dievčatká sú na toto šikovnejšie a chlapci lenivší, ale ja to neviem posúdiť., ked mám dcéry.

naše baby (teraz hovorím o vnučkách, isto sú po mame aj tetke) boli na toto šikovné, odmalička používali nočníček, vlastne vďaka tomu oni málo minuli na plienky. Tá druhá, čo má chlapčeka, má inú filozofiu. Tá mu dáva plienky aj teraz, a to o mesiac bude mať 2 roky. Ale vraj tak mesiac dozadu jedno pekné ráno, keď mu chcela dať čistú plienku, odmietol to a povedal, že nechce. A pýtal sa sám na šerbeľ. Párkrát sa mu ešte stala nehoda, ale vraj sa už pýta. Na noc ale ešte má. Hoci aj to sa zobudí a pýta sa, je to už len pre istotu. 

Dnes sme mali videohovor, bol zaujatý niečím iným, ale nezabudeol dedka nazvať nezbedníkom a vypýtať si "kokoša" (detská pesnička, kde sa toto skovko vyskytuje). Flinstone je z neho  nadšený, lebo Šimi chce, aby mu spieval, kým Ninka keď jej chcel spievať, sa rozplakala a spev mu zatrhla, že Prestaň,  a Nelka tak isto. Chlapi skrátka  držia spolu :zubiska:

  • Díky! 1
  • Haha 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

navečer po dlhom čase sa u nás objavila dcéra s deťmi, tie keď zistili, že nemáme toho na jedenie moc, zaliezli do izby k stavebnici a my s dcérou sme si po tom, čo som jej zložila veci, ktoré som pôvodne chcela predať, ale prejavila o ne záujem, pozerali staré fotky. Decká boli celkom v pohode, hrali sa v izbe, vystrájať začali až po tom ako zazvonil zaťko, že ich dolu už čaká s autom. Zrazu chceli jesť, cikať, kakať, ešte to, ešte ono, ale ísť sa obliekať ani za ten živý svet. Trpezlivosť nie je zaťkovou silnou stránkou, viem si celkom dobre predstaviť, aký bol blažený, kým čakal, kedy sa baby prestanú jašiť a upokoja sa a zlezú aj s mamou dolu. 

pri upratovaní jednej zo skríň som našla akési staré prázdne diplomy, čo som mala ešte z čias kedy som robila vedúcu v táboroch, tak som Ninuši jeden vypísala, vzala si ho aj domov. 

Dostali sme za úlohu kúpiť nejaké pekné náplaste na rany, lebo Ninuš si poranila vonku prst a u nás si ho dala ošetriť, ale my sme mali len tie obyčajné. A keď boli na odchode, Neli si zahryzla do pery a tiež ju to bolelo, ale bolesť ju rýchlo prešla, ked som jej to "natrela" mastičkou - tým takým malým vajíčkom z Oriflamu, teda som sa robila akože si naberám na prst a mažem jej to. Zázrak fungoval, Neli prestala revať a zas bolo dobre :) To je ten Placebo efekt. U detí, aspoň u našich, dosť často funguje. 

 

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

zajtra idem strážiť mladšiu vnučku Nelinku, to som náramne zvedavá, čo bude, lebo vraj to bude na dlhšie. Ninuša mi každý deň volá, že kedy môže prísť k nám spať. Háda, jej tento týždeň to prianie budem môcť splniť, doma ju už mrle žerú. V posledných 4 dňoch sme chodili čistiť a upratovať zasa otcov byt, lebo nájomníci dali výpoveď. Oni boli zlatí, slušne sa správali a platili vždy načas, ale čo tam bolo, tak to tí dvaja tam snáď celý rok neupratopvali, nevysávali, neumývali, všade bola zažratá špina, no hrôza. Flinstone sa tam najprv bol pozrieť sám a dobre, že som s ním nešla, lebo vo vysávači našiel červíky, keby som toto videla, asi by ma dr*lo. Netuším, kam sa dostali, ale aby som ja tam mohla fungovať, tohoto ma musel Flinstone zbaviť. A tak sme tam chodili, vyhadzovali staré potraviny, upratovali bordel, čistili zažratú i menej zažratú špinu...a nakoniec sme chceli položiť koberec, ale to bolo treba premiestniť veľké postele, a tie sú pre mňa ťažké, tak Flinstopne povolal zaťka, a ten doviedol celú brigádu, t.j. celú rodinku. baby si to užívali, po tom ako sa položil koberec a postele i skrine uložili na miesto, a samozrejme povysával sa koberec novým vysávačom (ten starý Flinstone odniesol do TPD), baby behali z izby do izby, zakotvili v sprchovom kúte, kam si odniesli poumývané šamrlíky a tam sedeli ako kukučky. Keď ich to omrzelo, Ninuš objavila Rodoped, a snažila sa čo najrýchlejšie na ňom "ísť", a potom pred seba posadila Neli a že ju "povozí". A náramne sa jej to tam páíčilo, až tak, že tam chcela ostať spať :zubiska:

celkom ma aj cuká, že kým tam nemáme ďalších nájomníkov, aj by sme tam mohli prespať, nech má zas niečo iné. Len tam nie je televízor, takže rozprávka sa konať tam určite nebude. Iba ak by som vzala knižku a čítala jej. Uvidíme. 

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Každé dieťa potrebuje cítiť prijatie, cítiť, že je milované bezpodmienečnou láskou, cítiť sa v bezpečí... rodičia sú mu príkladom, vzorom, veľmi dôležitými ľuďmi v živote, sú požehnaním, šťastím.. no žiaľ vieme, že  nie vždy a každému dieťaťu je dopriate mať milujúceho rodiča alebo oboch  milujúcich rodičov.. je veľa opustených detí v detských domovoch, ale  aj nešťastných detí aj keď žijú v rodinách... vtedy je to pre dieťa nie požehnaním, ale ťažkým, smutným obdobím...niektorí rodičia narobia viac škody ako úžitku a ich vinou,  trpia hlavne tí najzraniteľnejší,  deti... dieťa si nevyberá rodičov, nepýta sa na svet, a každý rodič by si mal uvedomiť, že dieťa je vzácny dar, je to nový život z lásky dvoch ľudí,  že zodpovednosť za život dieťaťa  je v ich rukách, mali byť príkladom, vzorom a  spraviť všetko preto v živote, aby dieťa, deti,  boli milované, šťastné.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

S malou sme to zvládli dobre, len čo sa mamka so staršou sestričkou vytratili, začala sa obliekať, že ona chce ísť k nám. Tak sme teda išli. Celkom pohodička.

V stredu doobeda telefón, Ninka, že kedy už bude môcť u nás spať, a ja že vo štvrtok, tak začala ulikať, že ona by chcela už dnes, už je aj zbalená...no, nestihla som doma porobiť všetko, čo som plánovala, ale vybodla som sa na to a sľúbila jej, že teda pre ňu prídem. Bola u nás do včera večera. Bola úplne v pohode, chvíľami, keď som mala nejakú robotu v kuchyni, pri ktorej nemohla asistovať, sa pohrala aj sama, ráno a večer si pozrela rozprávky, občas mi "pomáhala" v kuchyni, rozklepla si sama vajíčka aj rozšľahala vidličkou ako som jej to ukázala, na vajcový (bezlepkový) chlebík, ktorý si priala na večeru, vymyslela si na obed plnený baklažán, tak som jej ho spravila, ale olejom si ho natierala sama, pokúšala sa ho aj vydlabávať, ale to jej moc nešlo. Tiež si každý večer pekne po sebe upratala hračky, čo teda som čumela, lebo toto som u nej ešte nevidela, že by sama od seba, bez toho,a by jej to mamka nakázala. A skúšala som ju naučiť vybrnkať Kočka leze dírou, to je ľahké, a ja som to kedysi u mojej babky sama zvládla v 4 rokoch. Dokonca prejavila aj trpezlivosť, a skúšala si to. Virtuóz z nej nebude, ale možno časom sa jej nejaký nástroj zapáči, v poslednej dobe už nemá hudobný hluch, ale celkom pekne jej to ide a vadí jej, keď jej niekto do jej spevu falošne kvíli.

Skrátka, dalo sa mi s ňou dobre dohodnúť, ale ukázalo sa zasa len, že deti vedia vycítiť, z koho čo vytiahnu. Len čo sa objavil Flinstone, už sa s ním ťahala von, do obchodu, a dedo roztomilej vnučke neodolal, a nakúpil jej cukríkov aj novú hračku (aspoň že ju neomrzela, a hrala sa aj s ňou). A všetko mohlo byť v úplnej pohode, keby sa neobjavila včera večer dcéra s Nelkou. Pôvodný plán bol, že príde zať po ňu, ale šla s Flinstonom do obchodu, a stretli vonku prichádzajúcu mamu s mladšou sestričkou. 

Koniec pohody, Ninka revala ako pominutá, vôbec som nechápala, čo to do nej zrazu vliezlo, úplne iné decko z nej bolo. A tak je to vždy. keď som s ňou sama, tak idylka, pohodička - a len čo sa objaví matka, koniec pohody.  ked tam má mater, tak nepočúva nikoho. nerozumiem tomu. 

Ak ju zoberiem takto zasa na pár dní, tak len s tým, že ja si ju odveziem a ja ju aj doveziem nazad. Ale takéto cirkusy ja naozaj nemám za potreby. A ak sa chce dcéra silou mocou hádať, nech sa háda so zaťom alebo so susedmi, a mne nech dá pokoj.. 

 

  • Páči sa mi to 1
  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

Ako som už viackrát spomenula, Ninka má bezlepkovú diétu. Je mi ľúto, že jej nemôžem vypekať a vyvárať také dobroty ako iné babky vypekajú a vyvárajú svojim vnúčatám, ale oceňujem, že napriek tomu, že  má len 6 rokov, v tomto je veľmi rozumná a aj keď akú dobrotu vidí, povie vždy, že toto ona nemôže. Ani čokoládu nemôže hocijakú, a ak aj náhodou nejakú pýta, čo u nás vidí, a z obalu jej prečítam, že môže obsahovať xy..., a teda ona ju nemôže, cirkus sa nekoná, ona to pochopí a zmieri sa s tým. Ešte som ju nepočula drankať...v tomto je veľmi disciplinovaná. 

najnovšie im spravili závesnú hrazdu, teda keď majú decká chuť cvičiť, zavesia im ju, dlážku obložia paplónmi, a baby môžu cvičiť, dokedy sa im chce. Aspoň sa nenudia. 

Aj my sme mali kedysi doma urobenú hrazdu, naša staršia chodila na športovú gymnastiku. No, bejvávalo. Vtedy vedela všetko, preskoky saltá, premety a neviem čo ešte, teraz akurát tak mlynské kolo (v ich reči premet bokom). Dodnes mám odloženú hračku černoška, ktorého v necelých 5 rokoch vyhrala v súťaži. Opatrujem ju ako oko v hlave. 

  • Páči sa mi to 1
  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

včera som bola strážiť baby. Kým mladšia neli pozerala rozprávku, my s Ninkou sme piekli nejaký koláč, na ktorý už bolo cesto v miske, len ho ešte nevládala riadne vymiešať, tak s tým som jej pomohla, ale šikovne mi nachystala tortovú formu, aj ju vystlala papierom na pečenie, že vraj aj mama to tak robí, už som to tam len vyliala a dala piecť. Potom sme išli na chvíľku aj my k rozprávke, ale potom Ninka že poďme sa nejako zahrať - tak sme šli do ich izbičky, kde sme najprv hrali takú hru že sa hádzalo kockou a príslušnej farby potom kartu si ten, čo je na ťahu, zobral z kôpky tej farby. Na karte bol nakdeslený nejaký predmet alebo zviera, a na spodnej časti tri dierky, nad každou tou dierkou bol nejaký obrázok. Hráč mal uhádnuť, ktorý z tých obrázkov súvisí s predmetom na tej karte. a strčiť prst do príslušnej dierky. Ke´d kartu otočil na rub, správna dierka mala farebné ohraničenie. Preto to popisujem, lebo som zistila, že tá malá opica trojročná sa pokúšala podvádzať, ale ako! Ke´d si myslela, že sa nikto nepozerá, dala siruku vyššie, kartu ani neotočila, len rýchly kukuč pohľadom zdola, a nenápadné presunutie prsta do správnej dierky!  prekvapilo ma, že Ninka jej to tolerovala, ešte mňa hamovala že babka, nechaj ju, ona je malá. Keď sa bijú o hračku, to nie je malá.

A potom že pexeso. Ale tam sa ukázalo, že aj tá malá trojročná vie pochopiť pravidlá, a pamätá si. Ja som nedopadla o nič lepšie ako ona. Ale v pexese bola najlepšia Ninka. ja som aspoň 5x otočila tú istú nesprávnu kartičku, a správny obrázok, ktorý som hľadala, bol hneď vedľa, vedela som to,a aj tak som vždy trafila vedľa, tak som sa akože hnevala a baby sa na tom náramne bavili. A pri tom ako sme sa tam rehnili spolu, sa vrátili mladí domov...

Bolo to milé popoludnie. A zasa som zistila niečo nové o vnučkách.

  • Páči sa mi to 1
  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

Doma sa vnučke v uplynulej školskej pauze venovala prevažne maminka, keď však po Vianociach strapatý blonďák vyhlási zatvorenie škôl na v tom čase neurčitú dobu, doma dohodli, že si "školské povinnosti" rodičia rozdelia. Tatkovi prischla hlavne matematika a fyzika ... sčitovanie zlomkov, percentá, sily, magnetizmus ... to je pre nás dospelákov pomerne jednoduché, ale vysvetľovať to sedemročnému dieťaťu takým spôsobom, aby to pochopilo, to bolo trošku náročné ... teda, nielen trošku. 

Keď nastúpil do funkcie "domáceho učiteľa" tatko, zaevidoval pre prípad potreby kontakt na seba. Keď vnučka úlohy ako hotové odklikla, najskôr pani učiteľka napísala hodnotenie, ale potom sa ozvala telefónom osobne. Zasmiala som sa, že pani učiteľka "berie na tatka", ale myslím si, že skôr to bola akoby kontrola, či si tatko svoju povinnosť naozaj plní, či so svojou dcérou úlohy robil, alebo či vôbec bol prítomný. Tatko má však dostatočnú "vyřídilku", dcérka je pre neho stredobodom "vesmíru", tak si dokázal s pani učiteľkou dostatočne pokecať.

Druhýkrát si s pani učiteľkou pokecal opäť tatko ... vnučka odklikla odpoveď a zo strany učiteľky prišla reakcia, že OK. Ale po pár hodinách sa pani učiteľka opäť ozvala a vytkla niečo, čo si ona predstavovala ako úplne správnu odpoveď. Kto sa zastane svojho dieťaťa ak nie rodič ... a tak aj tu to tatkovi nedalo a vysvetľoval, že odpoveď bola správna v zmysle zadania. Až napokon súdružka učiteľka uznala, že bude musieť dávať pokyny tak, aby boli úplne jednoznačné. Maminka sa iba usmievala, že ona síce tiež mala ten istý názor ako tatko, ale ona by to nebola vedela vyriešiť tak kulantne, ako to urobil on.

Prvý týždeň školy po nekonečnom "voľne" bol zasvätený testom. Ale asi ani nie preto, aby deti dostávali hodnotenie, ale aby učiteľka vedela v akom stave vedomostí sa deti vrátili po dlhodobých "prázdninách". A nastalo v triede veľké premiestňovanie, asi podľa toho, ktorým deťom sa bude treba venovať viac, a ktoré už nemusia byť až pod takou kontrolou.

Keď sme sa hrali na školu a mali sme matematiku, vnučka chcela, aby sme ju skúšali násobilku. Medzi rečou som jej povedala, že keď som chodila do školy ja, tak nám učiteľ povedal: násobilku, aj keď vás niekto zobudí o polnoci, musíte sypať ako z rukáva. Po pár príkladoch z násobilky sa rozhodla hovoriť nám násobky čísla osem, spočiatku spustila ako "guľomet"  ... 24, 32, 40 ... ehm 48 ... ehm ... a zrazu sa začala smiať ... starká ja nesypem. Nedalo mi, a hovorím jej ... to teda nesypeš, ale keby si hovorila len trošku pomenej, ani jazýček by si si nezahrčkala a mala by si čas poukladať si tie čísla v hlávke. A zrazu to šlo.

Mamka jej chcela trošku obzvláštniť domáce vyučovanie, a tak jedného dňa sa vnučka vyobliekaná, s taškou na pleciach, kde mala box s jedlom a fľašu s vodou jednou stranou z domu vybrala akože do školy, obišla dom a druhou stranou prišla dnu. Spolu s ňou prišli aj imaginárne spolužiačky Hortenzia a Filoména ... odkiaľ berie práve takéto "divoké" mená, to teda netuším. Doma si už potom iba sadli pred počítač a čakali, kedy sa začne vyučovanie.

V škole bola vnučka vyhodnotená ako najlepšia žiačka ročníka ... zatiaľ, čo u nás bolo zvykom odmeňovať žiakov knihami, o ktorých som ja mala dojem, že iba zaberali miesto v skladoch a nikto nemal záujem čítať ich, tu rodičia dostali šek na nákup knihy podľa vlastného výberu. Knihy sú tam dosť drahé, ale rodičia vďačne doplatili a kúpili dokonca dve knihy, ktoré si vnučka vybrala.

Už Ježiško vedel, že v tomto roku sa v škole budú učiť o pyramídach, doniesol pod stromček knihu – 100 faktov o pyramídach. Navrhla som vnučke, že každý deň si môže prečítať jeden fakt a potom to bude učiť nás. V čase domáceho vyučovania, keď bolo dlhšiu dobu ticho, pýtala som sa, kedy nás už niečo naučí ... ale ja nemám čas, ja mám toľko roboty, že až. Od koho len toto mohla tá malá počuť?!

Zatiaľ, čo moje deti vyrastali na programoch, ktoré ponúkala televízia, nikoho netrápilo striedanie českých a slovenských rozprávok. Nepamätám si, že by sa ma niekedy boli pýtali čo ktorý výraz znamená, chápali zmysel podľa toho, čo videli a počuli. Nikdy sa tiež nestalo, že by sa im ako deťom pri rozprávaní zaplietli do vety české slovíčka. Všetci sme vyrastali na oboch jazykoch a čeština sa nám dostala tak pod kožu, že ja si napr. ani neuvedomujem v akom jazyku program sledujem. Vnučka ale rozdiel týchto jazykov veľmi vníma, a tvrdí, že ona tomu nerozumie. Ani rozprávky s českým dabingom ju nelákajú.

Čo sa týka stravovania, je na tom úplne inak ako môj syn ... raz sa nám na skype ukázala s hrčou na líci s tým, aby sme hádali čo tam má. Mala tam hrču mäsa, ktoré nechcela zjesť. Nedalo mi, tak som sa jej spýtala, prečo to nespapá ... ja to nemôžem zjesť, ja to musím vypľuť. Keď urobila, čo ona pokladala za to najvhodnejšie, opýtala som sa, či jej mäsko nechuti ... to bolo predtým zvieratko, ktoré žilo, niekto ho musel zabiť a ja to nemôžem zjesť. Je síce pravda, že ona mäso jesť nikdy nechcela, ale nikdy som sa jej na dôvody nepýtala a ani neviem, odkiaľ také vysvetlenie zobrala. Obaja rodičia mäso jedávajú, a tak aj teraz, keď doma budú rezne, ona si pýta rezeň bez mäsa /vypražené prézle s vajíčkom/. Jedlo, ktoré by mohla hádam aj niekoľkokrát denne jesť sú špagety a k tomu nakrájaná zelená uhorka. Najobľúbenejšia polievka je polievka s množstvom rezancov a v mlieku by sa aj kúpala. Oželie všetko, ale mliečinko musí byť.

  • Páči sa mi to 2
  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Citát

 

BRATISLAVA. „Deti nikdy nechceli ísť do školy. Dokonca, keď tam začali starší dvaja chodiť, hovorili, že doma bolo lepšie, aj keď mama bola prísnejšia ako pani učiteľky v škole,“ vraví Kristína Štefinová. Je vdova a samoživiteľka štyroch detí – dvanásťročného a desaťročného syna a dvoch dcér, ktoré majú sedem a osem rokov.

„Na začiatku sme s manželom túžili vzdelávať deti tak, aby to rešpektovalo ich prirodzené potreby a záujmy a zároveň sme ich rozvinuli na maximum,“ vysvetľuje motiváciu ostať s deťmi doma a byť im mamou aj učiteľkou v jednej osobe.

SkryťVypnúť reklamu

Kristína a ďalšie štyri matky pre SME rozprávajú o tom, ako fungujú rodiny s domškolákmi, prečo sa pre takéto vzdelávanie svojich detí rozhodli a čo im na ňom najviac vyhovuje.

Článok pokračuje pod video reklamou

Rodič pozná dieťa najlepšie

Manželia Štefinovci si po čase uvedomili jedno. Všetky povinné predmety pre daný ročník dokážu s deťmi pokryť aj doma. A to omnoho rýchlejšie než v škole. Ostane im tak viac času, ktorý môžu tráviť spoločne ako rodina.



Čítajte viac: https://zena.sme.sk/c/22648643/do-skoly-nechodili-ani-pred-pandemiou-ako-sa-zije-rodinam-ktore-vzdelavaju-deti-doma.html

 

Neviem si predstavit, ze by som svoje deti doma ucil, ani by ma to nebavilo,ani by som to nevedel. Ani matematiku by som ich nevedel naucit,lebo neviem ako sa to robi. To ze im nieco ukazem,ako vyriesit nejaku ulohu z olympiady, ci pytagoriady. To neznamena ,ze som ich to naucil. Aj ked tu kontkretnu ulohu mozno,ale na kratko.  Lebo vskole to oni budu brat o 2 roky,tak po roku to zabudol. Riesenie dvoch rovnic o dvoch neznamych som mozno ako 5taka syna naucil, a vyriesil niekolko prikladov ale ako siedmak to nevedel.Neviem ci dnes to riesit vie. Ale naucit sa to vedel ako piatak, tak snad ked bude prvak na strednej to pochopi. Ine predmety ani matiku by som ich neucil. Moja zena ucitelka anglictiny, by ich mohla naucit anglictinu, ona uci aj zemepis(svoju tiedu, kazdy triedny ucitel uci svoju triedu zemepis) - nemali zemepisara. Pochybujem,ze by aj zena co ma pedagogicke vzdelanie sla tymto smerom. 

Vcera sme sadili zemiaky, za dcerou prisla kamaratka, ze moze ist, syn ako moze pomoct, zena ze budes robit toto, po chvilke, lebo sa mi to nepacilo, nech ide pozbierat hovienka za psom, aby tam zbytocne nedupal. Nemal nam ako pomoct a ja som to chcel mat cim skor za sebou. Nakoniec prisiel, posledny hriadok kde uz stal na chodniku, ja som plel a kopal jamky,  zena sadila zahrnala s tym ze do roskopala, chalan nech zahrnie dierku so zemiakom, zahrnul aj tam kde zemiak nieje.

Nie je vyuzitelni este pri tychto pracach(to nieje lahka praca, tu uzitocni boli aj klobuk pred nimi, tam v podstate nic pokazit nemohli,teda som ich ani kontrolovat nemusel). Roznosit 5 m3 kompostu vedia, aj pobranit, ale tu este vyuzitelni aby ma nespomlovali niesu.

Kreslit by sme ich nenaucili. Nechapem,kvoli comu by som mal deti ucit a dokedy? Po druhy stupen vysokoskolskeho vzdelania? Mozno uctovnika by uz teraz vedeli robit. Alebo keby som ich to ucil o dva roky, by to vedeli robit.

  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Z diskusie pod clankom sme.

Citát

Ester Ledeckú tiež rodičia učili doma. Spomínal to v rozhovore jej otec. A Ester nepôsobí dojmom, že by jej to uškodilo. Na druhej strane, koľko rodín na Slovensku dokáže žiť z jedného platu. Takže uznávam, že Ledeckí nie sú práve typický príklad.

Ester Ledecka, zemepis nepotrebuje. Ako revucke cigancata zemepis, ktore neboli ani v Murani. Ester Ledecka okrem lyzovania, nic poriadne robit nebude po lyzovani. Ona to bude robit poriadne,ale maximalne co?  Trenerku lyzovania.

https://plus.sme.sk/c/22647698/sport-vydavky-platy-dotacie-prispevky-analyza.html

A ved tam bude najprospesnejsia ak ju to bude bavit. Ked zostane u sportu. A bude sikovna. Sikovna ako trenerka.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ninka mala nejaký pohovor do 1. triedy online, ale ostala z toho nejaká zarazená, a vraj na všetko okrem ako sa volá, odpovedala, že nevie. Pritom na nejakých testoch, kde bola osobne a ktoré trvali pol dňa, tam excelovala. Takže dúfam, že ked pojde do školy, tak už bude normálne chodiť osobne do školy, a nie že škola online.

teraz v sobotu má zas nejaký pohovor, to tam, kde na online pohorela. Tak ktovie, či tam nejdú aj zbytočne. No, keby aj, nech sa kočka oťuká.

tento víkend sme chceli cestovať do Žiliny, a Ninka mala ísť s nami vlakom, a ked sa dozvedela, že má akurát ten pohovor, no, pohroma...pôvodne sme si povedali, že podľa predpovede počasia aj tak má byť nie najkrajšie, tak ju nebudeme tam ťahať so sebou, ale bola chudinka malá taká sklamaná, že toto jej nemôžeme urobiť, a.kvôli nej sme museli cestu odložiť o týždeň.  Ešteže žilinčania nemali už nejaké plány na vtedy. Náramne som zvedavá, ako s ňou stihneme vlak o 8 ráno. Dcéra sľúbila, vraj ju poučí...

  • Páči sa mi to 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja com som polroka pocuval online vyucovanie. Dceru som nepocul ani raz,syna vkuse. Ci odpovedal, aj nato ci niekto je nanete, ci nemoze,to boli odpovede len nato ci je kto nahodine. Ucast. Ale aj potom ,ci uz to bola anglictina, matematika,dejepis,zemepis,slovencina,jeho som dobre pocul aj toho ucitela,ajked som bol v spalni za stenou a pozatvarane dvere. Syn s tymi svojimi ucitelmi ma budili a otravovali o 8. Aky klud teraz. Dobre rano a bolo po spanku. Som bol nuteny ist do roboty.

Dceru som nepocul vobec ani ich ucitelov. Tiez ma izbu vedla spalni, zastenou. Anglictinu dceru uci zena,sedeli vedla seba. Tak tam a Laurika. To neznamena ze by sa dcera menej naucila. 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...

tak Žilina sa o týždeň posunula, takže sme tam boli ten víkend pred týždňom. Ninuša spala v piatok u nás a ráno sme futašovali na vlak. Bola úplne skvelá, ráno nevymýšľala, tešila sa na výlet a na Darinku a malého. Mali sme lístok do 1. triedy, dúfala som, že budú kupé, ale prd makový, ako naschvál bol otvorený vagón, a tak sme sedeli jak päť peňazí a Ninka poslednú hodinu cesty každých 5 minút domŕzala, kedy už tam budeme. Vôbec sa jej nedivím, lebo pozerať z okna ju bavilo tak prvú hodinu, čítanie z knižky tiež tak chvíľu, ale museli sme byť pomerne ticho, aby sme nerušili ostatných cestujúcich. No my blbci, mali sme kúpiť lístky do detského vagóna, ale to nás napadlo neskoro. 

V Žiline  nóvum, vrbozať pre nás neprišiel, že nemá sedačku, ako by Ninka potrebovala, tak sme šli trolejbusom, ale my sme na MHD zvyknutí a Ninke to tiež nijako nerpekážalo, bola rada, že už je z toho nudného vagóna vonku. Po obede sme boli vonku na ihrisku, stavili sme sa na kávu v stánku, Ninuš dostala džús, a ihrisko vybrala ona, tak bola spokojná. Malý tiež sa vyhral do sýtosti, ešte sa hrali aj potom v byte. 

Večer sme Ninke napustili vaňu. mladí majú veľkú vaňu, väčšiu ako majú starší mladí doma, tak Ninka bola v siedmom nebi a nevedela som ju z tej vane dostať. Ale bola taká unavená, že potom zaspala ako keď luskne. Inokedy má milý zvyk - treba ju škrabkať po chrbte. 

Ráno ako obvykle, bola skoro hore, ale to chudinka musela byť ticho, lebo malý dlho spí. To boli pre ňu muky, ale prežila to. Von sa ísť nedalo, lebo vonku pršalo, a nemala gumáčiky. Tak keď sa malý zobudil, hrali sa v byte. celkom to fungovalo. 

A prišlo poobedie, ešte sa chvíľu hrali, Ninka bola malý generál, chvíľu pozerali nejakú rozprávku v angličtine a potom malý išiel spať, a my sme sa zbalili domov. Vrbozať nás odprevadil na trolejbus. Ninka už dopredu bola otrávená, že zas do toho otravného vlaku...ale tentokrát sme vyfasovali kupé, pekné a pohodlné sedadlá. Jediná sranda bola, že boli dva vozne označené naším čislom vagóna, my sme si to pre istotu odpočítali aj od posledného vozňa, takže sme sedeli v tom správnom vozni. Niekde v trenčine či tak nejak, presne už neviem, nastúpila nejaká rodinka a chceli nás vyhnať z nášho fajnového kupé. Navrhla som im, aby zavolali sprievodcu, toto ich nenadchlo, snažila som sa im vysvetliť, že sú zle označené vagóny, skrátka sú dbe 8-ky namiesto 7 a 8, a odporučila som im pohnúť sa o vagón ďalej, to bude ten ich, toto je náš a sme správne, a asi na tretí pokus tomu konečne aj porozumeli, a odišli, Už sa nevrátili. Boli sme v kupé smi. A ako bola cesta tam pre Ninku otravná, tak sa jej teraz cesta naspäť páčila. Nadšene vyhlásila, že veru ešte rada s nami pôjde vlakom, ak budeme mať takéto dobré miesta. Sledovala z okna, čo uvidí, a uvidela, zajace, tiež vo Flinstonovom mobile pozerala nejaké videá, bolo to v angličtine, a pýtam sa jej: Ninka, a ty tomu aj rozumieš, čo tam vravia? A ona že Nie, ale to nevadí, mama vraví, že aj tak sa na mňa niečo nalepí. 

Ale aby som nezabudla, malý už celkom pekne rozpráva, a to opakuje aj jednoduché anglické vety, podľa toho, čo práve videl a počul. je veľmi šikovný. 

ešte jedno som si všimla. Ninka je ale pekná potvorka. Vždy vyláka deda do obchodu, a vždy tam od neho vydranká nejakú hovadinu. A Flinstone jej to, akože inak, kúpi. teraz v piatok dostala nafukovací čln. Aj ho nafúkol, a tak som ho celý týždeň mala v baráku v izbe. V sobotu som ho vyfúkla, zabalila do origoš krabice, a pribalila zaťovi do tašky so zabudnutými vecami. Tak majú doma čln a ešte dve nafučky. :)

  • Páči sa mi to 2
  • Haha 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Kym mali deti od 3-5rokov do 8-10 som robil turistiku, Teraz ako byvam v dome,mame zahradu ma to uz nezaujima. Deti stale chodia na vytvarny kruzok. Vcera som tam pre ne bol po tenise,rovnako nam to skoncilo.  Ta vytvarna sa mi paci. Chalan vynechal trening futbalovi,lebo chcel byt na vytvarnej. 

Chalanovi dnes som mu povedal, ze zacneme s tenisom. Kurty mame,mozme hrat kedy chceme. Skusime to cez vikend,len cez vikend to ide -tam vtedy nik nieje(nejde to cez tyzden kvoli vytvarnej ,ci futabalu). Prve dva tyzdne si pozicim raketu od spoluhraca,lopticky(vybitych lopticiek je tam vo  vedre za vedro) - ak uvidim ze ho to bavi,mu kupim aj tenisoveu raketu aj tenisky(aj sebe uz sa mi rozpadaju) .  Tak ako som z detmi chodil na turistikuked mali 5-10,lebo som musel, ak som nechcel v sobotu len chlastat. Tak to budem musiet robit dalej. Dcera so psom na cvicisku a ja pinkat so synom na tenisovom ihrisku. Inak to ide aj v rovnakom case a tie priestory su vedla seba relativne. Jeden synov spoluhrac aj hral futbal, neslo mu to na stoperovi,ale je sikovny ako lyziar, ci aj tenista. Teda snad 5 krat si zahram so synom ja a ho natrenujem tak aby si potom rozdaval zapasy s tym co to uz vie hrat. A si dohovoria zapasy chalani medzi sebou.

Ten chalan mozno nebol najhorsi na stoperovi. Ale zas boli lepsi. Nielen v rocniku. Aj o dva rocniky nizsie( o rok mladsich ved ti to budu hrat tam ziaden stopr nie,moj syn vie branit ale nikdy stoperom nebude, a nik ho tam neda,nwviea nechce hrat hlavou - drbat hlavou do lopty). Ale v inych spoortoch mu to moze ist.

Zaplietol som chalana aj stym chalanom. Z mojho syna stoper nebude,pravy bek,ci lavy, Zaloznik aj stredovy, lepsieho aj tak nebudu mat, ak si udrzia utocnika rak golova budu mat dost, jemu nahravat na goly bude syn z hocijakej pozicie a hocijaky priestor si obsadi super si na tom priestore nezahra. Lebo branit vie a ta druha liga,tam su dobre Dudince. Ti nas mozu aj porazit,  Proste strasne mala konkurecia. Do 6 miesta nas  musztva mozu potrapit - Tornala.

Oni uz trenuju co bude dalsia sezona. 2007 - tie maju hrat za starsich ziakov,ale tych maju asi 5?( brankar ze ide do BB, je sikovny ale nech ide do BB - toje nieco ako Pospisil) Teda tam musia bytaj 2008 aj tych je par, A potom 2009 ,neviem v minulosti ich bolo dost a boli sikvni.

Teda syn, utocnik a zaloznik - co vyhravali turnaje, aj ked oni boli vtedy len nahradnici. Tam stale hraju a trenuju -utocnik to minulu sezonu sabotoval. Nehral netrenoval. Som zvedavy na svojho syna. Utocnik je vraj o hlavu vatcsi.  Narastie aj syn. A zdemoluje aj o 30 kil tazsieho.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dnes chvilu neprsalo do obeda, tak som dievcata(dceru a jej kamaratku) odviezol na cvicisko so psami. Pinkol si so synom tenis. Myslim, ze sa mu to pacilo. Pojdem snim tak 10 krat, teraz hral s takou detskou raketou hlavu nema ani uplne malu,ale rucku ma kratku. Na pinkanie okolo ciary na podanie je to dobre, od zakladnej s tym som ani ja nevedel zahrat. Tri ,styri taketo pinkania a potom mu kupim normalnu raketu,resp, nejaku vacsiu. Lebo s mojou na prvy krat ako snou hral akoby ju nezvladal. Chytal ju aj druhou rukou.  Ak sa trosku nauci, tak snad si najde nejakeho spoluhraca. O jednom jeho spoluhracovi na futbale viem ,ze hra tenis. Viem ze je aj nejaky kruzok pre deti,aj ked tie neviem kde hravaju,u nas na kurtoch nie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

haha, naša Ninka má nejakého kamoša v škôlke. Bola s Flinstonom na ihrisku, a že tam bol aj nejaký chlapček, ktorý sa hneď mal k nej, ale aj ona k nemu, a veľmi sa tešili, že sa stretli, vraj ju hned schmatol za ruku a odtiahol ju ku hre. 

Potom už u nej doma do nej vŕtali, že kto to bol. Ona zatĺkala, že spolužiak zo škôlky, ale keď sa jej spýátala dcéra, že ako sa k nej správa, tak že zahlásila nie práve nadšene, že jej bozkáva ruku - tak s tým som sa ešte u škôlkárov nestretla...celkom ma to pobavilo, aký rytier! Že ruku...

  • Páči sa mi to 1
  • Díky! 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

dnes k večeru sme mali deti, dcéra musela byť v obchodíku a venovať sa zákazníkom. Flinstone zobral Ninku (staršiu) do obchodu, kým ja som bola s mladšou Nelinkou. Tí dvaja vrátili sa s nákupom, okrem iného kúpili aj jogurt s nejakými nálepkami vo vnútri obalu. keď som deťom chcela dať niečo na jedenie, Nelka silou mocou chcela ten jogurt, kým Ninke som spravila maslový bezlepkový chlebík s medom. Nelka ma prekvapila. V tom jogurte boli dve nálepky (určite kvôli nim chcela ten jogurt). Ninka sa jej pýtala, či jej jednu tú nálepku dá, a Neli jej vraví:

-Nie, nič ti nedám.

A po chvíľke:

- Puepáč, Ninka, jednu dám mame, duhú tatinovi, puepáč...

Taká bola zlatá, toto som ešte u nej nevidela. 

  • Páči sa mi to 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vcera bola sutaz Hviezdoslavou Kubin. Okresne kolo  a vsetky deti z ciganskej skoly sa umiestnili medzi prvymi troma(teda idu na kraj) okrem mojej dceri. Tej  pred 7dmi rokmi ani vlastna mat nerozumela a to doslovne. 5-6 rokov snou chodila k logopedicke a aby sa naucila povedat kazde pismeno z abecedy. Polovicu pismien trenovala, nie len r. Polovicu.

Chalan skoncil druhy. Ja som pocul aj dceru aj dnes chalan mi to predniesol. Chalan je sikovny. Aj dceru som pocul a nebolo to az take zle. Co ma prekvapilo,ze chalanovi vybrala text zena - ze to hladala.  Ja som o tom nevedel. A ten text bol ako dobry. 

A pri chalanovi sa prvy a posledny krat usmial jeden rozhodca. Mu povedal, ze bol jediny co ho rozosmial. 

 

  • Díky! 3
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dňa 11. 6. 2021 at 17:45, slimak napísal:

Vcera bola sutaz Hviezdoslavou Kubin. Okresne kolo  a vsetky deti z ciganskej skoly sa umiestnili medzi prvymi troma(teda idu na kraj) okrem mojej dceri. Tej  pred 7dmi rokmi ani vlastna mat nerozumela a to doslovne. 5-6 rokov snou chodila k logopedicke a aby sa naucila povedat kazde pismeno z abecedy. Polovicu pismien trenovala, nie len r. Polovicu.

Chalan skoncil druhy. Ja som pocul aj dceru aj dnes chalan mi to predniesol. Chalan je sikovny. Aj dceru som pocul a nebolo to az take zle. Co ma prekvapilo,ze chalanovi vybrala text zena - ze to hladala.  Ja som o tom nevedel. A ten text bol ako dobry. 

A pri chalanovi sa prvy a posledny krat usmial jeden rozhodca. Mu povedal, ze bol jediny co ho rozosmial. 

 

tvoja dcéra má čosi za sebou. Na to, aký mala štart, je na tom celkom dobre a som presvedčená, že to bude šikovné dievčatko. Neviem, či je to naozaj tak, to vieš najlepšie ty a tvoja žena, ale tak sa mi zdá, že tvoj syn dostal veľa do vienka a nemusí nejakú extra námahu vynaložiť na to, aby mu veci išli, kým dcérka sa nadrie, ale prináša to ovocie. A čím ďalej, tým to bude lepšie. To vôbec nevadí, že nepostúpila, že sa neumiestnila, recitačnou súťažou sa nič nekončí.

  • Díky! 1
  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov