Skočiť na obsah

tiborco

Odporúčané príspevky

Tiborčo, díky, dosť dobre som sa nasmiala pri raňajkách - super si to vystihol. :)

 

V našom prípade boli podobnou mafiou vrabce. Náš biely kocúr sa rád chodieval vyhrievať na balkón a ostával tam v kľude dovtedy, kým nepriletel jeden malý prefíkaný vrabec. Vrabec – mafián v momente, ako zbadal kocúra, začal tak pišťať, akoby ho ktosi z peria dral; a to Ti ten lapaj len volal na svojich kamarátov... Zrazu sa nám na balkón zbehol celý kŕdeľ vrabcov a všetky začali bláznivo dobiedzať do kocúra. Kým ony na neho pišťali ako zmyslov zbavené, on na ne hnevlivo mraučal a strašne sa pri tom triasol, takže človek nevedel, či sa tých vrabcov bojí, alebo či sa chce na ne z pažravosti vrhnúť. No, úplná komédia. Takže vždy, keď sa nešťastný kocúr vytrtúlil na balkón, bolo už len otázkou času, kedy ho odhalí špión vrabec a bohapustý randál bol na svete. Ešte že susedia mlčali ako hrob a nikto sa nesťažoval. Tie vrabčiská keď začnú pišťať, ani slovo nepočuješ, ale sranda bola s nimi. :lol:

 

Jo, raz ráno som sa zobudila na také zvláštne hrdelné ku-kú-ku. S otcom sme si nevedeli predstaviť, čo to je, dlho sme boli presvedčení, že je to zmutovaná hrdlička, jednoducho, nejaký kríženec hrdličky a holuba, zrejme sa pošťastilo.... Prešiel dlhší čas, kamarátka zmutovaná hrdlička sa ozývala dosť často, ale bohužiaľ sa nám ju nikdy nepodarilo vypátrať. Až raz, keď som opäť začula to hrdelné ku-kú-ku, vravím si, sakra, čo to je?! Ten zvuk prichádzal zo stromu oproti, tak som schmatla dedov ďalekohľad, pozriem a čo nevidím - na strome si rozšafne sedí holubisko obrovský ako svet, žiadna zmutovaná hrdlička, ako sme si pôvodne mysleli. Pozrela som sa do atlasu a to bol ten holub hrivnák, čo spomína tiborčo! Rozdiel je v tom, že kým hrdlička sa prejavuje jemným clivým ku-kú-ku, holub hrivnák zo seba vyráža dosť drsné hudrúúú-kú-kú-ku. Neviem, odkiaľ sa k nám prisťahoval, dovtedy o ňom nebolo ani počuť, ale teraz ho (alebo jeho potomkov) už pravidelne vídavame na strome. Riadna cháska, títo operenci.

 

Jesus, mestské holuby ... tie sú také lenivé a drzé, že im pri chôdzi takmer stúpam na hlavu. Bežne robia sviňačiny typu "Amigos, poďme ju vystrašiť, spravme nálet!", niekedy ich mám fakt plné zuby... V praxi to vyzerá tak, že sa z ničoho nič oproti Tebe vyrúti holub a mieri si to do Teba, pričom v poslednej chvíli vytočí zákrutu, a potom sa niekde pri lavičke váľa od rehotu, aký šok Ti spôsobil. Strašný zver, no comment...

 

Aha, ešte som sa rozpamätala na tú sýkorku, čo som spomínala v prvom príspevku. V zime sme sýkorkám sypali zrnká a samozrejme sme predpokladali, že sa medzi sebou rozdelia. Lenže naša hrdinka bola tak pažravá, že zvykla pojesť všetky zrnká ešte skôr, ako dorazili jej kamarátky, a potom sa brat so smiechom sťažoval, že chúďa sýkorka má už také veľké bruško, že nedokáže vliezť do drevenej búdky. Darmo, pažravosť sa nevypláca. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Skrátka vtáky sú podarané - už som párkrát videl, že drozd utekal za mačkou a nie opačne   ;) a s tým hrivnákom - ja som ho videl prvý krát pred dvoma rokmi, aj ja som si myslel, že nejaká hrdlička, no potom som videl ako ten veľký nemotorný hrivnák so svojím tučným bruškom presúva po konároch...no a odvtedy sa tu pekne rozšírili ;) často sa stáva, že tu v noci, jeden alebo aj dvaja spia a potom nás ráno s tým "frfllaním" a tým hrkútaním zobudia  :) (inak hrivnáky vypúšťajú nehorázni trus :) ;) )...mne je skoro vždy do smiechu, keď púlia tými očami  ;) Kedysi sa vyskytoval prevažne len v lesoch, ale teraz, keďže lesov ubúda a pod., tak si zvykajú aj na mestské prostredie  ;) No a z holubovitých patrí podľa mňa medzi najkrajšie  ;)

 

Jesus, mestské holuby ... tie sú také lenivé a drzé, že im pri chôdzi takmer stúpam na hlavu. Bežne robia sviňačiny typu "Amigos, poďme ju vystrašiť, spravme nálet!", niekedy ich mám fakt plné zuby... V praxi to vyzerá tak, že sa z ničoho nič oproti Tebe vyrúti holub a mieri si to do Teba, pričom v poslednej chvíli vytočí zákrutu, a potom sa niekde pri lavičke váľa od rehotu, aký šok Ti spôsobil. Strašný zver, no comment...

Heh  :lol: Ono je s nim ten problém, že sa strašne premnožili, v mestách je ich neúrekom...na činžiaku v ktorom bývam, je nová stecha a holuby sú si toho vedomí, že je to ešte relatívne čisté, takže plno holubov tu sedí - no keď človek pozerá von oknom, tak musí si dávať pozor - holubie chvosty sú pripravené na "útok", niekotrí sa len tak blbo obzerajú...ale na druhes trane mi pripadajú dosť srandovní, páči sa mi ako hrkútajú, často sa bavím, tým, že ich ponaháňam ;) ...len fakt je ich nehorázne, keď uvidia rozsypané omrvky, tak len fakt treba dúfať, že nejaký ten holub ako aj ty si písala, sa "nevyrúti" na človeka

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Jo, to ubúdanie lesov by vysvetľovalo, prečo sa kamarát hrivnák rozhodol skúsiť viesť svoj život blízko ľudských obydlí. Ale zdá sa mi, že to isté platí aj pre dravcov - raz za mesiac cestujem cez Dunajskú Stredu do Bratislavy a dosť často vidím, ako nad opustenými roľami osamelo krúži nejaký dravý vták. Najlepšie sú však bažanty, keď ich vyruší okoloidúci vlak. Splašene vyletia z kríkov, alebo sa nemotorne snažia čo najrýchlejšie zaberať "labkami", a vtedy vypudia aj poľné zajace, ktoré utekajú ozlomkrky cez celé pole. Je to kuriózne, lebo kým na jednu stranu sa hodí zajac, na tú druhú sa vrhne zmätený bažant...

Hrivnák je krásny vták, vravím, mne je sympatický a už som si zvykla aj na jeho hundranie - brblanie - dudranie. Musím si o ňom opäť čo - to prečítať, mňa len mrzí, že väčšinu času trávim v Starom meste, kde sa zdržujú akurák tak drozdíci.

(inak hrivnáky vypúšťajú nehorázni trus)

Čo, nebodaj Ťa zasiahol? :)

holuby sú si toho vedomí, že je to ešte relatívne čisté, takže plno holubov tu sedí

To poznám. Nám nehorázne kadili na balkón, zničili nám kvety a zašpinili prádlo, čo mamu dosť naštvalo, takže sa s nimi porozprávala v hladine alfa a čudujsasvete, milé vtáky odtiahli šarapatiť na druhý dom. Možno zhoda náhod, ale veľmi zaujímavá, každopádne bol od nich na istý čas pokoj.

Čo sa týka holubov, vedia byť zábavní, keď dvoria samičkám. Holubiak našuchorený ako blázon behá raz za jednou, potom za druhou samičkou, ale nikdy ho žiadna nechce (asi majú migrénu). :lol: Tak nerozumiem, prečo sú tak premnožení, veď podľa toho, čo vidím, ich musia klonovať...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Cat

 

Čo, nebodaj Ťa zasiahol? ;)

No, neviem či to bol on, ale pred dvoma rokmi ma pravdepodobne on zasiahol a celý ten trus bol nehorázne veľký - to bol ale trapas, rýchlo som padal domov  :) Predpokladám to podľa toho, aký trus zanechávajú hrivnáky na betóne - zvlášť, keď tu nocujú  a na druhý deň ráno, keď idem von, tak hneď vidím tie ich "bomby"  :lol: Ale i napriek tomu, ich mám rád a vždy idem ihneď k oknu, keď ho počujem...a taktiež je veľmi zlatý, keď sa našuchorí, taká veľká gulička  :)

 

Čo sa týka holubov, vedia byť zábavní, keď dvoria samičkám. Holubiak našuchorený ako blázon behá raz za jednou, potom za druhou samičkou, ale nikdy ho žiadna nechce (asi majú migrénu). Tak nerozumiem, prečo sú tak premnožení, veď podľa toho, čo vidím, ich musia klonovať...

No asi preto, lebo samci skúšajú ďalej šťastie, nevdázvajú sa  ;) Teraz v poslednej dobe som videl pár úspešných samcov ;) Ale inak holuby vedia na seba byť veľmi agresívne, neraz sa odháňajú a dokonca sa aj bijú - často vidím zo strechy ako jeden druhého udiera krídlami, druhý mu to vracia a pod...no a samozrejme, keď ešte ide o jedlo (ale to je aj väčšiny zvierat).

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

ale pred dvoma rokmi ma pravdepodobne on zasiahol

Mne sa to už stalo tiež, človek sa potom cíti ako zbitý pes a ide si nohy dolámať, aby bol čo najskôr doma, ale v podstate o nič nejde. No ... stane sa. Ale keď to už spomínaš, rozpamätala som sa na takú tragikomickú udalosť: syn našej krstnej, v tom čase značne pod vplyvom silného alkoholického opojenia, si zadovážil kvantá vtáčieho trusu a zasypal nimi celú plochu záhrady, vraj je to vynikajúce hnojivo (trágya) a zelenina bude rásť, ako by nad ňou bičom plieskal. Celá dedina mu vravela, že je to somarina, ale nedal si to vyhovoriť. Samozrejme, špeciál kuracie hnojivo im doničilo celú úrodu, v záhrade im nevyrástol ani gram papriky, takže odvtedy nemohol o vtákoch ani počuť.

často vidím zo strechy ako jeden druhého udiera krídlami, druhý mu to vracia a pod

A že zvieratká nemajú dušu... Však sa prejavujú ako ľudia. Známy v Čechách má papagája, ktorý je strašne hanblivý a keď sa na neho díva viac ľudí naraz, skryje si hlavu pod krídlo, alebo sa túli k majiteľovi a strká si hlavu pod jeho pazuchu. Asi si myslí, že keď on nevidí druhých, tak ani tí druhí nevidia jeho.

 

Jeden starší článok, ktorý by Ťa mohol rozosmiať:

 

Krkavce Darma a Greg obťažovali ľudí

 

Darma a Greg sa dostali do Zoologickej záhrady v Bojniciach preto, lebo v Bratislave útočili na starých ľudí.

 

Pekné ?kvietky? pribudli do Zoologickej záhrady v Bojniciach. Krkavce Darma a Greg sa sem dostali za trest - v Bratislave napádali a ďobali starých ľudí! Osobitne nesympatické im boli babičky a dedkovia s paličkami. V Bojniciach si však nežijú zle. Dostali veľkú voliéru a čas si krátia tým, že návštevníkov zdravia, alebo im nadávajú.

 

?Darmu a Grega odchytili v Bratislave. Žili v centre mesta a ohrozovali starších ľudí. Po príchode do Bojníc boli najprv v karanténe, potom v rehabilitačnej klietke. V nej však po čase znervózneli, chýbali im ľudia,? povedal Ivan Kmeť zo Zoologickej záhrady v Bojniciach. Najmä Darma odlúčenie od ľudí znášala ťažko.

 

?Krkavčia dáma si od nervozity vyšklbala perie. Preto putovali do voliéry, kde si môžu ,pokecať? s návštevníkmi. Dokážu povedať ahoj aj štekať. To všetko sa naučili počas života v meste, opakujú to, čo počuli. Vedia preto aj nadávať,? dodal I. Kmeť.

 

Darmu a Grega navyše lákajú lesklé predmety. Návštevníci sa preto musia mať na pozore a držať od nich okuliare či kľúče čo najďalej. ?Ak ich uchmatnú, sú schopné odniesť si ich do hniezda,? dodal I. Kmeť.

 

Návštevníci sa musia mať pred nimi na pozore. Sú schopné aj cez mreže ukradnúť im hodinky či kľúče. Rád kradne...

Krkavec čierny je najväčší druh krkavcovitých vtákov. Na severe žije v čase polárnych nocí, kde sa mu dych mení na ľad, a na púšti zas slnko rozpaľuje jeho perie tak, že iné vtáky by neprežili. V potrave sú tiež mimoriadne prispôsobivé. Chutí im mäso, loj, kuriatka, ale aj sladké pečivo či ovocie. Krkavce sú schopné naučiť sa rozprávať a lákajú ich lesklé predmety.

 

Článok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

;)

 

Je to dôkaz, že skutočne krkavocvité vtáky patria vôbec medzi najinteligetnejšie zvieratá :) ...a tiež majú problémy s dôchodcami, nečudujem sa im ;) ....žiaľ mnohí ich zatracujú, kvôli blbým poverám a boli časy, keď krkavce boli ohrozené, teraz ich počet našťastie rastie... :lol: Fascinuje ma to, že oni akoby fakt rozmýšlali, sú veľmi učenlivý....stačí vidieť, keď tu poletujú havrany, ako všetko skúmajú, naučia s tým doslava narábať, hravo si získajú potravu...to dokáže aj iné vtáky, ale krkavcovité sú vždy akoby o krok dopredu  :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Niekto mi skosil článok, ňuchám, že to bol Cactales... :lol: :)

 

Ja som bola dlhú dobu presvedčená, že veľkí čierni mafiáni, čo k nám prilietajú na zimu a prznia nám polia, sú vrany, ale mýlila som sa. Sú to havrany. Mne veľmi imponuje ich dôstojnosť - všimol si si, ako sa tí srandisti tvária, keď si ladne vykračujú po tráve/snehu?

Ešte keď som bývala v Karlovke, chodil nás tam navštevovať jeden obrovský čierno-sivý vtáčisko, ktorý nás ráno rád budil svojím megafónovým krákaním. Pohyboval sa veľmi zvláštne - pri chôdzi sa knísal zboka na bok a keď ho dačo vyrušilo, doslova cválal po betóne, skratka, bol to veľmi zaujímavý exemplár. Podľa atlasu to bola vrana šedivka, pripájam obrázok. Už dávno som však žiadnu vranu nevidela ... chýbajú mi.

 

Obrázok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

u nas su v poslednej dobe strasne velke havrany

sedia si na moste po ktorom kazde rano prechadzam, je fakt ze maximalne meter odo mna, vklude na mna kuka a clovek aby mal pocit ze "bacha lebo mi klofne do oka" :lol:

ale ked ich vidim viac pokope, tak to mam aj respekt :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tento pocit mám z nich už dlho

vždy keď ich vidím kdesi húfne a zblízka, ako sa vôbec neboja áut ani ničoho, mi napadne film Vtáci ... že keby si zmysleli, raz dva s nami spravia poriadok, proti tým ich veľkým zobákom by sme veľa šancí nemali : )

 

páčia sa mi ako húfne vylietavajú ráno z lesíkov raňajkovať a večer húfne do lesíkov spať, ako si nosia v zobákoch ulovené orechy, majú len jednu chybu, že sú predzvesťou zimy : )

raz som ich zažila ako v obrovských kŕdľoch na jar odlietali ... čierne a krákajúce bolo nebo

 

musím to v zime pozrieť poriadne, čo k nám vlastne prilietava ... odjakživa som tak vedela, aj od starých rodičov som počula tak, že vrany

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Havrany sú úžasné  :) A inak mnohí si myslia, že sú to vrany, no ja sa pamätám, že ešte na škole nás riaditeľ učil, že sú to havrany a zdroje to len potvrdzujú - mám knihy o vtákoch a potom net  :) Havran Poľný  ;) Mne sa to taktiež lúbi ako krkavcovié vtáky sa tak tackajú, zozadu vyzeré ešte vtipnejšie  :lol: Ale oni sú veľmi spoločenský, na jeseň je ich neúrekom na poli...a celkovo sa havrany zaraďujú skôr medzi užitočné zvieratá - zjedia rôzne škodce...hraboše, zrazené živočíchy...sranda je keď rohlíky majú v zobáku...no a človeku, neublížia, keď sa sa ich pokúšam ponaháňať ako zvyknem mestských holubov, tak odletia preč, či odskočia....ale inak keď je ich tu húfne, tak sa v pohode všade prechádzajú 

No a čo si pripojila fotku - prezýva sa šedivka, "oficiálne" sa volá Vrana Túlavá východoeurópska. Západoeuropská je celá čierna  ;)

No a sem tam vídávam Kavky tmavé - tiež podarené krkavcovité vtáky, zvláštne svetlé oči má.

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

u nas su v poslednej dobe strasne velke havrany

Inak zvláštne, lebo ja som mala z detstva zafixované, že havrany k nám prilietavali začiatkom zimy, a potom na jar odlietavali, ale to sú zrejme havraní kamaráti zo vzdialených severných krajín. Ale niektorí vytrvalci sa u nás zdržujú celý rok. Čítam, že ak sa k nim približuje dravý vták, celý kŕdeľ vzlietne a letí mu oproti s hlasným krákaním. No, to musí byť riadna symfónia. Vraj ich aj spolu s vranami v minulosti s obľubou konzumovali Košičania, ale to je asi bohapustý výmysel. ;)

keď sa sa ich pokúšam ponaháňať

To fakt?! Naháňaš havrany? No ja mám dosť... :lol: :) Ja som takto zvykla naháňať lenivé holuby, teda ani nie naháňať, ale kráčať tesne za nimi - chúďa holub sa chvíľu trepotal, potom sa obzrel a keď pochopil, že som mu neustále v pätách, tak sa snažil čo najrýchlejšie zdúchnuť. Lenže sa mu, lenivcovi, nechcelo vzlietnuť, tak sa chvíľu iba tmolil z boka na bok, až kým sa neodkymácal niekam do bezpečia.

 

Kavku mi ani nespomínaj, to je iný pacient! Perfektne sa šplhá po stromoch a zručne preskakuje z konára na konár, ale čo sa týka toho krákania, ktoré vydáva... Hm...

 

Ozaj, trápia niekoho ráno škorce? U nás sa ozývajú dlhým, uši píliacim "čííííííír", majú prekrásne lesklé perie, behajú v tráve ako splašené a okrádajú svojich spolubratov o potravu. ;) Ale niečo je na nich predsa len výnimočné: predvádzajú prekrásny zásnubný tanec, neskutočne nádherný pohľad... :)

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

..Ozaj, trápia niekoho ráno škorce? U nás sa ozývajú dlhým, uši píliacim "čííííííír..

o piatej ráno.. :lol: .. a každý deň!

 

spím pri otvorenom okne, inak sa to v lete ani nedá a ten operený pazúr krpatý mi každé ráno huláka pod oknom. na okolí máme pár čerešní aj višní, veľa ľudí pestuje hrozno a to ich láka.

 

objavuje sa tu ešte jeden krikľúň, taký malý, akýsi žltozelený. neviem ako sa volá, ale keď sa mi podarí urobiť foto, ukážem vám ho. :-)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Valcik

Ja som mala tento istý problém - otvorené okno a pišťajúce operené chromty, ktoré vraj už nevyplaší ani výstrel z pušky. Je to presne, ako vravíš, lákajú ich čerešne a hrozno. Obsadili stromy v našej mestskej nemocnici a požierajú všetko, čo sa len trochu podobá na čerešne... Inak, tento istý problém sme mali s drozdami; nejaký optimista sídliaci na našom strome začal okolo druhej nadránom trilkovať ako zmyslov zbavený a stalo sa to pre neho akýmsi denným rituálom. Čo s ním? :) V jednu noc začal takto bláznivo pišťať akýsi vrabčiak, zrejme sa mu niečo nepekné snívalo, ale chudák mal smolu, pretože zobudil celý kŕdeľ a ten sa do neho nemilosrdne pustil, zrejme mu vyčítajúc, prečo ich, preboha, v túto nekresťanskú hodinu budí?! Takže sa strhol obrovský vreskot, ktorý však za okamih stíchol akoby uťal a už bol pokoj. Práve pred dvoma dňami dávali v televíznych novinách reportáž, kde sa dobrí ľudia sťažovali, že ich skoro ráno budia drozdy. :) To už asi fakt niet o čom hovoriť, iba o takýchto pakovinách...

Teším sa na fotku žltozeleného krikľúňa, nezabudni to potom sem postnúť. :lol:

 

Tiborčo

Rook sa nezaprie, len ma mrzí, že na i-nete nedokážem nájsť žiadnu solídnejšiu stránku o vtákoch v slovenčine. Sovs.sk je v pohode, len je na môj vkus veľmi stručný. Tak keby si ešte poznal nejakú dobrú stránku ... tak sem s ňou! ;)

 

Ak by mal niekto chuť na relax, odporúčam vypočuť si toto.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

objavuje sa tu ešte jeden krikľúň, taký malý, akýsi žltozelený. neviem ako sa volá, ale keď sa mi podarí urobiť foto, ukážem vám ho. :-)

Teším sa na fotku žltozeleného krikľúňa, nezabudni to potom sem postnúť. :lol:

tipnem si, že to malé žltozelené bude kanárik záhradný ... nikdy predtým som ho nevidela, ale v týchto oblastiach, kde býva aj valcik, žije, pozerala som na neho ako na čudo prvýkrát ... ale počkám si na foto :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Kanárik Záhradný je bežný vtáčik vo veĺkej časti EU, u ná sa nevyskytuje akurát cez zimu  :lol: ale priznávam sa, že som ho nejak často nevidel, tak dokopy 2-3 krát som ho videl.

 

Inak na strome, čo tu je pred činžiakom sa vyhliahli mláďatá hrdličky záhradnej, pravdepodbne ešte vo štvrtok a vidno ich z našeho okna, i keď trochu obmedzene... :) Niektorí deň ich plánujem odfotiť... :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Sranda, ako si kukuuku obľúbili ľudí - tie naše nám dobre že nie priamo z ruky kradnú potravu. Práve čítam, že zimné kŕmenie môže našim kamarátom vtákom veľmi uškodiť, dokonca celkovo to má negatívne dopady na životné prostredie, ale ja nemám to srdce... A už sa teším na fotky malých hrdličiek!

 

Zaujal ma ale tento článok:

 

Nyní se vědci věnovali ptačímu mozku strnadců také. Zaměřili se ale zcela jiné údobí jejich života. Pominuli dobu jejich rajzování po světě s mozkem přepnutým na spánkový deficit a zaměřili se na dobu pohody a čas lásky. Neurony v mozcích pěvců jsou opatřeny samo destrukčním zařízením, které udeří na konci rozmnožovacího období a část buněk mozku jim zničí. V podstatě jde o navázání na starší poznatky Christophera Thompsona a Eliota Brenowitze z University of Washington, které ukázaly, že neurony v mozkové oblasti zvané HVC začnou upadat v průběhu dvanácti hodin po odeznění účinku steroidního hormonu testosteronu. HVC oblast je oblast mozku, která má na starosti ptačí zpěv. A laicky řečeno - když je po sex sezóně, tak se příroda s mozkovými buňkami nepáře a jak jim evoluční dizajnér naprogramoval, tak buňky samy sebe řízeně přivedou cugrunt. V jejich sebevraždě zvané apoptóza asistuje enzym zvaný kaspáza. Když tento enzym vyřadili vědci ze hry, mozkové buňky ptákům nedegerovaly.

článok

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Off Topic:Tak o tomto som absolútne nevedel....skvelý článok  :lol: Privítal by som v budúcnosti, keby sa vyrábali antidepresíva na báze inhibítorov kaspázy(o kaspáze počujem prvýkrát v živote)....súčasné antidepresíva sa tiež používajú na Alzheimera, ale majú len minimálny účinok...

 

:)  Teraz ani neviem koĺko tam je tých malých hrdlčiek...každopádne sa mi jedno podarilo odfotiť(v galérii je fotka) a za tie štyri dni už dosť povyrástla  :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Nepovyrástla... Zmohutnela! :lol: Však sa tam iná hrdlička už ani nevprace, chúďa rodičia budú musieť zainvestovať a kúpiť malému väčší byt, ak nie hneď rodinný dom.

 

Ale stala sa mi taká celkom veselá príhoda. Ako si tak kráčam po ulici, zrazu začujem srdcervúci piskot, obrátim sa a na chodníku na mňa vreští malý našuchorený vrabček. Jeho rozďavený zobáčik vyzeral asi takto, len pôsobil tak trochu kultivovanejšie. :)

 

Obrázok

 

Takže tento malý uvrešťaný zámotok na mňa nešťastne púlil oči a tak kričal, ako by ho všetci rohatí na nože brali. Pfú, vravím si, sorráč, starec, ale ja Ti asi z tejto Tvojej situácie nepomôžem. Čo čert nechcel, odrazu predo mnou pristáli dva hulákajúce vrabce, zrejme rodičia malého krikľúňa, a s hlasným pišťaním ho hnali do kríkov, asi s nemilosrdným odporúčaním, aby sa okamžite schoval. Chúďa vrabček sa tmolil ako našuchorené dezorientované klbko, ale napokon poslušne spolu s rodičmi zmizol v tráve. Som rada, že si po neho prišli, nerada by som sa stala adoptívnou mamou opusteného vrabca (lebo náš kocúr by ho...). Zrejme sa učil lietať, akosi mu to na prvýkrát nevyšlo, ale komédia to bola teda riadna... :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Je mi naprd  :) ....To debilné počasie(zima, prší, vetrsiko), napokon vyvrátilo konár a hniezdo hrdličky spadlo...a pritom toľko už vydržalo - orkán, búrky, vetry...ale asi už toho bolo priveľa. Na zemi som našiel malú premoknutú, podchladenú hrdličku - od tej chvíle som sa rozplakal - chuderka, odniesol som ju hore do teplúčka, či sa mi ju nepodarí zachrániť - a bohužial nie, srdičko nebilo, na nič nereagovala, dole ešte nemala perie...ja som tomu nechcel uveriť...10 minút som ešte dúfal....Nakoniec som ju odniesol dole, premokol som, ale to ma netrápilo, vyhrabal som zeminu a pochoval :lol: Druhé mláďa som nenašiel, bohvie ako skončilo  :)

 

ja viem, že to vprírode už tak chodí...ale vôbec prvýkrát som v živote držal v ruke vtáčika a to hneď mrtvého... 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

To je mi fakt strašne ľúto, Tiborčo. :lol: Ono to už tak, ako Ty píšeš, v prírode býva, len sa nám občas zdá, že si príroda berie tých nesprávnych.

Viem, ako sa cítiš - ako malé dieťa som priniesla domov zraneného holuba s presvedčením, že mu môj otec určite pomôže a že ho zanedlho vylieči. Chúďa nevládny tvor sa ku mne nástojčivo túlil a ja som mala dobrý pocit, že zachraňujem... Vtedy som nevedela o smrti nič, bola som presvedčená, že otec vie vyriešiť všetko, a že vtáčik bude onedlho v poriadku. Nestalo sa tak... Holúbok mal bohužiaľ celkom dotrhané krídlo, veľmi trpel a už by mu nebol pomohol ani zverolekár. Otec ho musel uspať, nebolo inej možnosti.

Vtedy som prvýkrát pochopila, čo je to tá smrť a bolo mi z toho nanič.

Holuba sme s ťažkým srdcom pochovali na Mŕtvom ramene a vždy, keď sme šli okolo, sme si na neho spomenuli.

Bohužiaľ, takto to v prírode chodí, sakra, nezmeníme to. :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov