Šéf

ste si sami sebe šéfmi, máte šéfov, mali ste, akých...

ako ste spolu vychádzali, ako šéf vychádza/l so svojimi podriadenými ...

ambiciózny manažér, ľudský, človek ?

 

aké máte skúsenosti so šéfmi, aké máte skúsenosti ako šéfovia ?

v starej firme sa mi zmenilo vela sefov

prvy bol taky ze "ked tomu nerozumies tak tomu sefuj" - des a hruza, nic nevybavil, ani som s nim poriadne do kontaktu nastastie neprichadzal

druhy bol celkom dlho a bol to taky kecalek, nasluboval hory doly, ale nic neslubil.. casto dosiel do kanclu len tak niekoho zdrbat..

treti, bol spolumajitelom firmy, a vyborny sef, ludsky, co slubil to splnil, a dalo sa s nim vzdy rozumne dohodnut

potom dalsi, bol taky ze super technik naprd sef a tak to aj vyzeralo (v tomto obdobi som mal vlastne sefa a jeho sef bol aj mne sef takze trosku komplikovane ale patri to na oboch)

ked som zmenil robotu, nastupil som a moj sef bol talian... moc som nezazil jeho sefovanie, lebo hned po par tyzdnoch moju teamleaderku vymenovali za manazerku a jeho tym sa rozdelil, ja patrim pod nu... nemozem si stazovat, vzdy sa s nou da dohodnut, nieje zakerna, proste ferova sefka, co sa zaujima o svojich ludi

Dokopy som mal asi... piatich šéfov.

 

Zásada č.1: vychádzalo sa s nimi dobre ak videli že viem robiť a aj sa snažím rozumieť tomu čo robím :lol:

 

Všeobecne som s nimi dobre vychádzal. Inak je mi jedno kto mi šéfuje, pokým mi do ničoho nekecá a nechá ma robiť si svoju robotu tak sme spokojní obaja.

Ja som vždy pracoval v menších firmách a vzťahy so šéfmi som mal vždy dobré čo sa týka pracovnej aj ľudskej stránky. Nikdy som nemal pocit, žeby niektorý z nich zneužíval svoje postavenie voči podriadeným a keď sa vyskytli nejaké nezhody vždy sme si ich dokázali vydiskutovať.

Ja som zatiaľ len v druhej práci, ale nemôžem sa sťažovať. V tejto práci mám super nadriadenú a aj riaditeľ je fajn. Férový, dá sa s ním pokecať.

 

Najvyššieho šéfa - ministra - som stretol len raz. :) Aj to sa pekne pozdravil. Však preto. :lol:

 

V prvej práci som mal viacej šéfov. Všetko ženy. So všetkými sa dalo, len bolo treba vedieť ako na ne. A postupne za šesť rokov som sa stal šéfom ja tej prvej. To len bolo zaujímavé. Ale v dobrom zmysle slova.

šéfov som až tak veľa nemala, každý mal nejaké muchy, ale zvyčajne sa s nimi dalo vyjsť, aj keď spôsobili občas krušné chvíle, hlavne jedna šéfka svojou trochu nestálou povahou ... všetkých odvial čas, posledný je zlý sen

trochu parafrázovať Axela : " Inak je mi jedno kto mi šéfuje, pokým mi do ničoho nekecá a nechá ma robiť si svoju robotu tak sme spokojní obaja." - kecá hlavne do toho, čo - nevie, prečo je tak ... kanceláriu má na tri metre, ale v čase najväčšej práce zavolá, prečo je tam najviac práce, prečo klienti čakajú dlhšie ... vyrušil ma z rytmu, z práce, mohla som sa pomýliť, ale on si zašéfoval ...

slušne som mu zložila telefón, ale samozrejme po skončení práce si ma zavolal, a veľmi ma chcel riešiť ...

a to je len jedna vec z tých mnohých ... a mnohých

vrchol šéfovania je rozdeľovanie pracovných smien, zastupovaní a veľkodušné povoľovanie dovoleniek alebo ich zamietanie v sprievode ľadových pohľadov a pripomienok, že jeho nezaujíma, že autobus prichádza o päť minút neskôr : nie dvadsaťpäť minút, ale tridsať minút pred začiatkom tam človek má byť a nezaujíma ho nič iné a punktum ... - šéfuje.

nie je týždňa, že by niektorá kolegyňa nechcela kvôli nemu podať výpoveď .

keď je treba niečo závažnejšie vyriešiť, vyžiadať nejaký prístroj, alebo len obyčajné perá, máme si to vyriešiť sami.

pán váhu a tatier šéfuje ináč ... strachom o svoj manažérsky plat, hlavne.

pritom je to chlap, ktorý ako tridsaťšesťročný skončil externe vš, človek by čakal, že vie ... s ľuďmi nevie vôbec

robím priamo pod ním tri týždne, z toho som tri preplakala, jedna kolegyňa odišla a jedna podala výpoveď, ďašie tri si hľadajú iné zamestnanie ... vrátane mňa.

 

kdesi som raz čítala, že každý dobrý veliteľ musí vedieť, že autoritu možno najjednoduchšie stratiť vydávaním nezmyselných rozkazov a ignorovaním podriadených.

pre mňa ešte jedna nie celkom príjemná okolnosť - neskutočne mi vizážou a studeným pohľadom a silenou prísnosťou pripomína môjho otca ... mrazí ma z neho.

nado mnou je clovek,ktory sa snazi svojim pristupom zbytocne nestresovat,...robi priatelsku atmosferu, popritom ftipkuje, rozoberaju sa aj osobnejsie veci...tykame si, co este viac uvolnuje atmosferu...

 

clovek snazi motivovat k vyssim cielom

 

ja sa nestazujem.... :lol:

Jeden z mojích terajších šéfov je docela fajn, dokoca práve píšem z jeho kompu tento príspevok. :lol:

náš dnes zasa cítil potrebu si zašéfovať ... tak šéfoval ... zasa najprv šéfoval, až potom rozmýšľal ... ale zašéfoval si

ach jo

V sucasnej dobe by som si nevedel predstavit nad sebou ziadneho sefa. Rad si robim veci po svojom. Ak by mal byt sef, urcite by to mal byt taky, co mi da priestor. Inak by to nefungovalo... No a samozrejme jasne korektne vztahy.

mal som niekolkych sefov a kazdy z nich mal svojsky pristup. najviac sa mi pacil moj uplne prvy sef, 27 rocny chalan, s ktorym som sa v priebehu casu skamaratil, furt sme sa doberali, no napriek tomu si zachoval svoju autoritu citlivym pristupom - vedel povedat, co kedy potrebuje, a ked sa nieco stalo, riesil to so vsetkymi a pocuval ludi. samozrejme, aj vyvodil dosledky, ak bol niekto na vine, ale ten dotycny si bol priciny vzdy vedomy. skratka vynikajuci clovek na dobrom poste.

 

dalsia sefka bola pohromou. dostal som (za doveru vo firme ako vynikajuci a kvalitny pracovnik) najtazsi projekt, zacal som travit vecery v praci, odchadzal som vacsinou ako posledny a podarilo sa mi skazit niekolko veci (cisto z nepozornosti alebo preklepom). sefka si ma zakazdym odvolala do meeting roomu a zacala sa vypytovat, preco som nieco skazil .. a ja som tam len tak sedel ako pet penazi a nevedel som, co povedat. vzdy som nazaciatku skonstatoval, ze to bola moja blbost, ale ona sa chcela vo vsetkom rypat az do krvi, pricom ziadna hlbsia pricina tam nebola. nemohol som to vystat. navyse, ked mi po stvrtroku dala neopodstatnene hodnotenie 40% (a to som dovtedy nemal nizsie ako 95), totalne ma to zdemotivovalo (to naozaj vedela, najme kvoli vecerom stravenym v praci som si to vobec nezasluzil) a odvtedy som to akosi cele zacal mat v pake. navyse som voci nej, ako voci kazdemu nadriadenemu co vystupuje zo svojej pozicie viac ako by mal, zacal mat averziu, vykaslal som sa chodit na hodiny do prace tak ako stanovila ona a parkrat som si otvoril hubu, odvtedy ma nemala rada a praca sa pre mna stala dost utrpenim. esteze si to po polroku niekto kompetentny vsimol a zacal to riesit.

 

od noveho roka je to celkom vpoho, mam za sefku madarku narodenu na slovensku s ceskym obcianstvom :lol: ale je velmi vpohode a ked clovek robi to co ma, tak mu do kapusty nelezie. raz za tyzden sa s nou stretnem na polhodky, povie, co sa jej paci a co nepaci, ja tiez. vykecame, co treba spravit a tym to hasne. hodnoti ma vpohode, aj ked som spravil par chyb, ale aspon viem, za co tych 80% bolo. je normalna, vtipkuje, pokojna, ked sa vyrobi chybka, a hlavne ma ludsky pristup, co velmi ocenujem.

 

 

mojim problemom v buducnosti bude to, ze nenavidim autority, ktore to so svojou autoritativnostou prehanaju, no v skutocnosti na tu pracu nemaju predpoklady. potom si otvaram hubu a vyrabam zbytocne problemy.

mojim problemom v buducnosti bude to, ze nenavidim autority, ktore to so svojou autoritativnostou prehanaju, no v skutocnosti na tu pracu nemaju predpoklady. potom si otvaram hubu a vyrabam zbytocne problemy.

neboj niesi sam s tym problemom :)

akurat som sa naucil, ze ked som dobry, mozem si aj hubu otvarat...v biznise funguje jedna dobra paralela, aspon v IT...cim si lepsi, tym si viac mozes hubu otvorit :lol:

otazne je, ci si to dana autorita zobere k srdcu...v starej robote sme vystvali jednu neschopacku z pozicie az po tom, co sme dali dvaja vypoved s rovnakym dovodom...

Ja sa riadim heslom,že rodinu a šéfa si nevyberáme :lol: ... aj keď v tom druhom prípade je to diskutabilné :) .

So šéfom sa snažím vychádzať a pokiaľ neide o principiálne veci,alebo moju dôstojnosť,tak mu vždy uhnem.Tu mám ďalšiu zásadu - "proti vetru neštím :) " Keď som bol mladý junec,tak som išiel aj hlavou proti múru --- úúj ako to veľmi bolelo ;) ...ale aj rýchlo som sa pozviechal a na zemi som nikdy neležal dlho.

Takže suma sumárum,svojho bosa rešpektujem,ale nie vždy súhlasím s jeho nápadmi.

riadim heslom,že rodinu a šéfa si nevyberáme

heslo priliehavo prispôsobené životu, aj summa summarum, až na to, že keď nie je čo rešpektovať, ...

všetci kolegovia už mali iných šéfov, mnohí nie jedného, všelijakých, takže pohľad na toho nášho je dosť objektívny

viem, že je tlačený zhora, je len jedným z menších šéfov, na ľudských kvalitách to nič nemení

veľmi zriedkavo sú tie jeho nápady chvíľu životaschopné, až kým sa neukáže, že také nie sú, zvyčajne sú také, ktorými sa snaží budovať si rešpekt, tvrdo a dvojako šéfujúc ... podarilo sa mu už kdečo, len získanie si rešpektu ani náhodou

hra na tvrdého šéfa merajúceho dvojakým metrom nie je o rešpekte

S niektorými sú fakt problémy, nevedia jednať s ľuďmi, nerozumejú problematike, myslia si, že tomu rozumejú najviac zo všetkých a nedajú si poradiť.

 

Takým to treba dať vštko vyžrať. :lol:

Takým to treba dať vštko vyžrať.

to je síce pekné

už Goethe hovoril že šedivá je každá teória ale zelený je strom života ... ja tam potrebujem ešte chvíľu existovať ... a keď je blbec ten druhý, ja necítim potrebu byť

bolí ma hlava dosť aj bez toho, aby sa nejaký dôležitý pán manager po mne vozil, to on rád aj tak

ako by si mu to dal vyžrať ?

game ja osobne som to dal tak vyzrat v byvalej robote neschopnej teamcoordinatorke, ze som kvoli nej podal vypoved, hned na to aj dalsi kolega a to sme boli dvaja uz z tych skusenejsich ludi, co potom pocitili...a este nez sme odisli jej odobrali funkciu a dali robit nieco ine :lol:

ono vsetko sa da :)

kvoli nej podal vypoved, ...a este nez sme odisli jej odobrali funkciu a dali robit nieco ine :lol:

ono vsetko sa da :)

A nie je Ti ľúto za tou robotou ?

Vieš,ja si myslím,že nie je dôležité,či jej dali kopať kanále,ale ako som dopadol ja :) .

Mne je dnes voľné,či šéfov povyšujú,či ponižujú.Pre mňa je v práci priorita udržať si svoje pozície.Kopem za svoje farby ;)

chrust praveze ja som vdaka tomu isiel do lepsieho...lepsi plat, lepsia praca :)

ja do horsieho nechodim :lol:

Tak je to potom v poriadku :lol: .

Mne sa už aj také stalo,že som išiel do horšieho.....nebolo iného východiska :)

dnes bol presne rok, čo ma šéf "privítal" na novom pracovisku . veľmi mu ďakujem za prvú rannú polhodinu v práci, celé príjemné mesiace ľudského mobingu, pseudopsychologických žvástov, myšlienok na samovraždu a za jeho presvedčenie, aký je nekompromisný skvelý autoritatívny šéf, len podriadených má nevďačných naničhodníkov ... podaktorých

ešteže som nemala čas na to dnes moc myslieť ... ale teraz si to práve vynahradilo

 

 

 

tak. môžete pokračovať v debate :lol:

Ja už s tým mojím válčim vyše 10 rôčkov :lol: .Ale našťastie nie proti sebe,ale kopeme za jedny farby.Po tých rokoch mi už nechal voľné ruky a spolieha sa na moju kreativitu :)

ste si sami sebe šéfmi, máte šéfov, mali ste, akých...

ako ste spolu vychádzali, ako šéf vychádza/l so svojimi podriadenými ...

ambiciózny manažér, ľudský, človek ?

 

aké máte skúsenosti so šéfmi, aké máte skúsenosti ako šéfovia ?

môj šéf je zároveň aj najvyšším šéfom, takže žiadne medzičlánky...

riadi ma priamo majiteľ firmy...

je to fakt dobrý šéf...váži si ma...nemôžem sa sťažovať...

chcem sa podeliť s jedným postrehom ohľadom šéfa a plnení pracovných úloh...

tento postreh som viackrát podrobil skúške a u mňa platí stopercentne...

 

Ak si ťa šéf váži, tak ťa o to poprosí, ak si ťa neváži, tak ti to nariadi...

 

A ako je to u vás?

veľmi veľa závisí od toho, aký je to človek

to nie je také jednoznačné pravidlo ... keď nie je schopný odzdraviť pozdraviť, poďakovať poprosiť, takmer nikomu, lebo by tým dal najavo nejakú slabosť či čo, tam niečo nie je v poriadku s osobnosťou, tam nemožno testovať ani zlaté pravidlá.

sef si ta vazit moze, ale tiez nie je dobry sef ako dobry sef.... moja matka mala troch sefov rovno v tom istom zamestnani... jeden si ju strasne vazil, a predsa sa nou aj on vybabral. hoci ho to mrzelo, smola sa stala, hmm...

 

ako o sefoch mozem zatial hovorit iba ako pozorovatel, lebo otec mi casto hovori o svojich sefoch, matka o svojich, a z toho mozem usudit jedno: ak je sef hovado, si v ri*i a je jedno aky su super inteligent a co vsetko vies... obaja mali dobrych ale aj zlych sefov, ale otec si vie so svojimi lepsie poradit, vie sa s nimi dat do reci a prebojovat sa pracou ako bojiskom a zatial mal vzdy velky respekt aj zo strany sefov, hoci teraz, pri tej krize, hm.... co som ja mala taku dvojtyzdnovu prax, tak ta sefka ani nevedela, ze existujem :lol: mohla som si robit, co som chcela, co som ale nezneuzila, kedze som charakter :) ale to uz pomimo...