Povinné čítanie

neviem ktorý psychopat by čítal tie knihy veď by z toho zmagoril

Neveril by si, ale tých psychopatov - z donútenia bolo stovky tísíc.Všetci vysokošoláci do nohy od r.1950 do 89= 39 rokov. Ak si dobre pamätám v niektorých odboroch až 3 skúšky - M-L fillozofia, ekonomika socializmu?, dejiny MRH) Bralo sa to úplne vážne a mnohí na to "dojeli" Myslím, že aj pani prezidentová Kováčová sa vyznamenala v tomto fachu asi sa vyspovedala - lebo robí frontmena v kostoloch.

Dodatok: S tým zákazom štúdia pre prenaslledovaných, Kováčovci obaja VŠ- jedenCSc, Čarnogurský ml.- právo, a tam sa nedostal hoc-kto, atc.

dozvies sa, lebo sa tam o tom pise :lol:

 

povinne citanie je dobre na to, aby decka este v mladom veku nadobudli zakladny prehlad v literature. neskor uz nebudu mat cas citat hromady knih len tak.

s tým povinným čítaním je to u mňa veselé ... práve dnes mi písala mail neter, aby som nezabudla priniesť, keď prídem na dušičky domov, svoj starý čitateľský denník ...

nedávno sme sa o tom rozprávali, a zistili sme, že kopu našej vtedajšej povinnej literatúry majú v prvom ročníku na strednej aj oni ...

 

ten čitateľský má niekoľko desiatok rokov, priznávam, že som z tých kníh v skutočnosti prečítala minimum, ale opisovať z hodnotení na konci kníh som vedela dokonale ... a strašne ma bavilo vyhrať sa s ním, kresliť do neho, a preto si ho strážim ako oko v hlave ...

 

má niekoľko desiatok rokov, a prešiel rukami mnohých detí mojich kolegov ... je to mimoriadne užitočný môj najdrahší čitateľský denníček, starý ako matuzalem :lol:

ja si svoje citatelske odkladam prave z tychto dovodov..ked som si ich pisala, tiez som rada vyuzila odlozene citatelske mojej sestry a este aj mojej mamy :lol:

my sme to riesili tak, ze sme vzdy poriadali sgn. "besedu o literarnom diele tom a tom", a to bola na hodinach literatury udalost roka. bralo sa to strasne vazne a mali sme z toho hrozny strach. a tam sme glossovali jeden vyrok hoci o troch slovach typu "laska je laska" na tridsat riadkov a rozoberali kazdu autorovu ideu az do mrte. a jedno slovicko trosku odveci a uz bolo zle. alebo ked niekto naopak povedal nieco prilis banalne a malo vzletne, zase zle. a ked ste uz aj mali na jazyku cely filozoficky traktat o tom, preco sa Godot prestahoval z osmeho poschodia na siedme, ale zacali ste vetu slovickom "takze.." :lol: ale este strasidelnejsie nez filozoficke duchaplnosti bola sgn. "reprodukcia", cize v hociktorom zadanom ramci prerozpravat dej uplne dopodrobna. a to bol postrach aj bez povinnosti zmienovat vselijake jemne nuancy. vsak ked pocujem tituly ako Babicka alebo Jar Adely Ostroluckej, ktore tu niekto spominal, nechapem, ze z casu na cas este siahnem po knihe :)

ale zlate stare casy, hned by som to vratil spat :)

Povinne citanie je uzitocna vec, pretoze:

 

1) Vybrane diela maju potencial poskytnut citatelom vhodne namety na premyslanie.

2) Piluju esteticke vnimanie.

3) Ukazuju literaturu ako tvorivu pracu a remeslo - co je dobre napisane a co nie.

4) Povinnost, vnucovanie a nasilie posobia vychovne - t.j. na ludske kvality cloveka.

5) Pestuju spolupracu a vzbudzuju vynaliezavost v pokusoch hladat nahradne riesenie.

Povinne citanie je rovnaka kravina ako zakon o vlastenectve. Vztah k niecomu sa neda nanutit, a donucovanim sa da dosiahnut priamo opacny efekt. Nejaky ziak na zakladke ma tu tvoju tvorivost, estetickost vies kde.

Povinne citanie aboslutne nezohladnuje vkus citatela a nutia sa mu knihy, ku ktorym nema povahovo ziadny vztah a velmi lahko sa tym moze vytvorit odpor ku kniham vseobecne. Nehovoriac o tom, ze sa detom davaju citat knihy, ktore nemaju miestami sancu pochopit.

 

edit: a to nehovorim este o sposobe akym je povinne citanie hodnotene. Ak ziak pochopi dielo inak ako je dogmaticky spravne, tak sa mu to pekne odrazi na znamke.

s hodnotením a odporom k povinnému súhlasím,

lenže úlohou školy je učiť, vychovávať, oboznamovať, . . .

a ako inak primäť-ukázať decká k čítaniu literatúry

nechaním to čisto na ich rozhodnutie, čítanie kníh poklesne

 

to ma privádza k myšlienke trochu pomimo témy,

či je to s tým čítaním skutočne tak zlé ako sa uvádza

veď fungujúcich kníhkupectiev máme dosť

a že by hlásili straty, resp. nízky predaj kníh,

som nezaznamenal

potom by nemali byť presne určené konkrétne knihy, ktoré sa majú čítať

"povinnej literatúre" som sa nikdy nevyhýbala (aj keď som mohla, nekontrolovali to), ale občas sa stávalo, že ma vybrané knihy nijak nezaujali, až potom som našla (často od toho istého autora) knihy, ktoré sa mi páčili omnoho viac.

presne ako povedal dark, nezohľadňujú vkus čitateľa

 

nechaním to na rozhodnutie detí čítanie možno poklesne, ale aspoň nestúpne počet tých, čo tak radi vyhlasujú "nenávidím knihy" atď

Postoj "nenavidim knihy" nie je definitivny, ale je iba reakciou na natlak. Ale skola musi na svojich zverencov vyvijat natlak, pretoze skola je agentom zmeny vo vyvine mladistveho cloveka. Proces zmien je v ziackom veku velmi rychly - len co sa mlady clovek udomacni v novych podmienkach, musi ho skola z nich vytrhnut a posunut ho dalej - predostriet mu nove okolnosti, a ked sa s nimi oboznami, opat ho potlacit dalej a touto cinnostou rozsirovat jeho obzory, az kym nedospeje do stadia, kedy bude schopny napredovat sam.

 

Pre tento "bolestivy" ucinok v mladom veku je skola jednou z najnasilnickejsych institutov v zivote cloveka. To je velmi spravne, pretoze bez vedenia by mladistvy clovek nevykonal ani krok dalsim smerom, jeho intelektualny a esteticky vyvin by sa zastavil a vzhladom na fyzicky rast by ludsky celkom zakrpatel.

 

Postoj "nenavidim knihy" je iba prirodzenym obrannym prejavom voci ucinkom zmeny a progresu. A bude trvat tak dlho, pokym clovek rozumovo a osobnostne nedospeje. Potom, ked uz bude dostatocne daleko, obzrie sa nazad a uvidi to inak, a zhodnoti, ze tak to bolo spravne.

 

A to plati nielen pre povinne citanie, ale pre mnohe dalsie povinne a nasilne veci v zivote deti a mladistvych.

Postoj "nenavidim knihy" nie je definitivny, ale je iba reakciou na natlak.

Ale ak sa clovek potom vrati ku knihe, tak je to z jeho vlastnej iniciativy a nie kvoli tomu, ze mal v skole nejake povinne citanie. V tomto pripade teda nema povinne citanie vyznam.

 

Ale skola musi na svojich zverencov vyvijat natlak, pretoze skola je agentom zmeny vo vyvine mladistveho cloveka.

Toto nieje nic viac, ako prazdna fraza. Natlakom sa vztah k nicomu nevybuduje. Pokial je jedinou ulohou skoly len do teba nadzgat informacie, tak ano, v takom pripade mozes v pohode pouzit natlak. (To ze tie informacie potom tiez vyfucia za pol roka, je na dalsiu temu) Ale pokial chces rozvijat zaujem, tak nie..toto este nikto natlakom nedosiahol.

 

Postoj "nenavidim knihy" je iba prirodzenym obrannym prejavom voci ucinkom zmeny a progresu. A bude trvat tak dlho, pokym clovek rozumovo a osobnostne nedospeje. Potom, ked uz bude dostatocne daleko, obzrie sa nazad a uvidi to inak, a zhodnoti, ze tak to bolo spravne.

Dovolim si tvrdit, ze som rozumovo a osobnostne dospel, ale stale nehodnotim, ze to bolo spravne.(Takze tam mas logicky spor, nabuduce skus pouzit nejaky dokaz, kym tu prezentujes takto postaveny vyrok :lol: ) Prestan povysovat svoju honosnu 'logicku' pravdu na nejaky vyssi princip. Boli knihy, ktore ma zaujali, ale tie ma zaujali uz vtedy. Babicka pre mna navzdy ostane nudna a bezducha kniha. Neexistuje jedna kniha, ktora by ma zaujala spatne. Rovnako je to kontraproduktivne, clovek si vybuduje vztah k nejakemu autorovy/zanru, ale nemoze sa mu venovat, pretoze mu skola podhazuje veci, ktore ho nezaujimaju.

 

Rovnako tak nesuhlasim s dalsimi 'nasilnickymi' vecami. Napr. vztah k sportu by telesna tiez nemala budovat tak, ze raz za rok vsetkych vyzenie 12minut behat okolo ihriska...

Mladistvy clovek nie je schopny - pokym dospeje, ini ho musia cepovat, viest, usmernovat, ukazovat mu to, co by inak nevidel. To je poslanim skoly. Skola musi ziaka vychovavat bez ohladu na to, ci to ten maly schvaluje. Pretoze skola vie, co je pre neho dobre, kym on to este nevie posudit.

 

Povinna literatura je jednym z nastrojov aparatu vzdelavania a vychovavania. Povazujem ho za prospesny, pretoze ma prinajmensom dvojnasobny ucinok: rozsiruje intelektualny a esteticky rozhlad ziakov a nuti ich prekonavat lenivost ako prejav rezistencie voci procesu neustaleho napredovania a zmeny.

Mladistvy clovek nie je schopny - pokym dospeje, ini ho musia cepovat, viest, usmernovat, ukazovat mu to, co by inak nevidel.

Tato diskusia nieje o tom, ci skola ma alebo nema usmernovat cloveka, ale o sposobe akym ma toto usmernovanie robit. Daju sa pouzit daleko lepsie sposoby ako vybudovat vztah cloveka ku kniham, ako mu nanutit nieco, co ho absolutne nezaujima.

 

 

Skola musi ziaka vychovavat bez ohladu na to, ci to ten maly schvaluje.

Kto tu hovori o malom? Ty si nejako stratil nit? Otazka bola, ci ma povinne citanie vyznam => ci ho schvaluju ludia tu na fore, nie nejaky ziak, ktory si to musi odbyt.

 

Pretoze skola vie, co je pre neho dobre, kym on to este nevie posudit.

Na zaklade akeho predpokladu stavas tento vyrok? Dieta casto nevie, co je prenho dlhodobo najlepsie, ale ze by toto mala absoluticky vediet skola? Vsak ta ma ziakov tak rozdielnych, ze asi tazko budu aplikovane metody tie najlepsie pre kazdeho jedinca.

 

Povinna literatura je jednym z nastrojov aparatu vzdelavania a vychovavania. Povazujem ho za prospesny, pretoze ma prinajmensom dvojnasobny ucinok: rozsiruje intelektualny a esteticky rozhlad ziakov a nuti ich prekonavat lenivost ako prejav rezistencie voci procesu neustaleho napredovania a zmeny.

Vobec nic nerozsiruje. Povinne citanie nijakym sposobom nerozsirilo moj intelektualny a esteticky pohlad. Knihy, ktore som bol nanuteny precitat som len prebehol ocami, rychlo nieco spisal a bolo. Mne nikdy 3nevadila, a aspon som sa mohol venovat veciam, ktore ma zaujimali. Do tyzdna som nevedel o com ta kniha bola. A niekedy ani to.

 

Pokial decko nema rado ovsenu kasu, tak ho mozes tou kasou stopat aj 3x denne, rovnako je nebude mat rado. Ba naopak, este tu kasu znenavidi. A ziadne honosne kecy o rozsirovani gastronomickeho rozhladu dietata nezmienia nic na tom, ze dieta tu kasu znenavidi.

Vobec nic nerozsiruje. Povinne citanie nijakym sposobom nerozsirilo moj intelektualny a esteticky pohlad. Knihy, ktore som bol nanuteny precitat som len prebehol ocami, rychlo nieco spisal a bolo. Mne nikdy 3nevadila, a aspon som sa mohol venovat veciam, ktore ma zaujimali. Do tyzdna som nevedel o com ta kniha bola. A niekedy ani to.

lenže toto isté môžeme povedať o matematike, fyzike, chémii, . . .

 

kopec ľudí zabudlo, čo sú integrály, vektor, exotermické reakcie, . . .

taktiež im stačilo za 3 a mohli sa venovať tomu, čo ich baví

 

povinné čítanie je akýmsi zoznámením sa s ikonami

tunajšej, či svetovej literatúry a ich dielami

 

a aj tí, kt. to nečítajú

majú aký taký prehľad

tým, čo o čítanie záujem majú to ponúkne nové možnosti

(aj keď si to nepriznajú - lebo neradi zostávajú pri povrchu

a radi sa predierajú k jadru)

a tí, kt. "nenávidia knihy" sú menej otupení ako by boli bez povinného čítania

Cielom matematiky, fyziky, chemie, biologie, dejepisu... je naucit ta nejakym zakladnym poznatkom v tychto vednych oboroch, nie vybudovanie vztahu k tymto vednym odborom. V tom je zasadny rozdiel medzi beznym predmetom a povinnym citanim.

Cielom 'povinneho' citania by malo skor budovanie vztahu ku kniham. Zakladne znalosti ti dava predmet literatura.

Ale, ano pokial ma byt cielom povineho citania, to aby si clovek 'precital' par naordinovanych knich, a spravil k nim zapis s predom danym obsahom, tak ano, potom povinne citanie splna svoj 'vyznam'.

a aj tí, kt. to nečítajú

majú aký taký prehľad

Prehlad mam vdaka literature, nie vdaka povinnemu citaniu.

 

edit: no tak tomuto som venovat svoj 2tisici post skutocne nechcel :lol:

Neviem ci som spravne, pripadne to presunte.

Este si nieco pamatate zo skolskych cias?
http://www.aktuality.sk/clanok/260857/otestujte-sa-ako-dobre-poznate-diela-a-postavy-v-povinnom-citani/

zaujímavé je, že väčšinu odpovedí som si nepamätala z hodín literatúry, ale z neskorších pozbieraných čriepkov, čo sa na človeka nalepia za roky. vlastne aj aj ...

 

s povinným čítaním som bola na tom tak, že povinné čítanie som čítala len výnimočne, ale zato čitateľský som mala / a mám stredoškolský dodnes doma / vždy najlepší a najkrajší ... to sa nechválim, kdesi som tu už písala, že som rada kreslila a dávala si záležať / až po štvrtý ročník, tam už to bolo všelijaké /, a to sa učiteľom zvyčajne páčilo ... :)

práve voľaktorý deň som mala v rukách môj čitateľský - sú tam dokonca prázdne strany, čakajú na spracovanie a na povinné knihy, ktoré sa tam nikdy nedostali, a nikdy ani nikomu už nechýbali ... aj tak bol ten čitateľský dobrý :)

 

a pretože povinné som priveľmi nečítala, len výnimočne, dopadol tak aj test - 18 z 20 :)

dorazili ma Ťapákovci, o ktorých neviem vonkoncom nič, a otázka č. 6. o ktorej netuším vonkoncom nič :innocent:

Ja som dal 16. Hanbim sa. Ale Tapakovcov aj tu 6 som vedel.

19 z 20 :thumbsup: ..no pohorela som na Hamletovi..aka tragedia :zubiska:

14/20

ale teda pri niektorych otazkach nema autor testu privelku fantaziu...
a ako suvisi s povinnym citanim rozdiel medzi tragediou a dramou ???

 

a ako suvisi s povinnym citanim rozdiel medzi tragediou a dramou ???

to je predsa jednoduché.

dráma začína keď sa spolužiačka rozhodne učiteľke nabonzovať že si tú povinnú knihu nečítal, ale výcuc z nej si do čitateľského denníka od niekoho opajcoval.

a tragédia je z toho vtedy keď si na ten bonz spomenie učiteľka na konci školského roku a náležite to ocení známkou na vysvedčení :lol: