Česko-Slovenskí prezidenti

História vládnutia prezidentov Česko-Slovenska bezpochyby patrí medzi najzaujímavejšie udalosti spoločných česko-slovenských dejín od vzniku Československej republiky v roku 1918 až po zánik Česko-Slovenskej Federatívnej republiky v roku 1992.

V ankete môžete označiť tých prezidentov o ktorých si myslíte že boli pre Česko-Slovenské dejiny najosožnejší, môžete ich označiť viac.

 

Veľmi stručne si priblížime ako jednotliví prezidenti vládli, čím sa zaslúžili, resp. o čo sa nezaslúžili vôbec:

 

 

 

Tomáš Garrigue Masaryk (* 7. marec 1850 - + 14. september 1937)

 

 

Masaryk na začiatku svojej politickej kariéry obhajoval zachovanie Rakúska(-Uhorska), s tým aby sa reformovalo na štát rešpektujúci všetky národy.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny v r. 1914 už však spracoval prvú predstavu o Česko-Slovenskom štáte. Keďže pochyboval o udržaní Rakúsko-Uhorska, emigroval na konci roku 1914 do západnej Európy, kde nadviazal styk so zahraničnými priateľmi Čechov a Slovákov a postavil sa do čela odboja za rozbitie R-U a vytvorenie Česko-Slovenska.

 

V r. 1916 založil spolu s Edvardom Benešom a M. R. Štefánikom Česko-Slovenskú národnú radu, ktorej sa stal predsedom.

18. 10. 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, v ktorom deklaroval vytvorenie samostatného, demokratického česko-slovenského štátu.

 

14. novembra 1918 ho Národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) zvolilo za prezidenta, ale až 20. decembra 1918 sa vrátil z emigrácie do Čiech. Dňa 22. decembra 1918 prečítal členom vlády svoje prvé prezidentské posolstvo.

Hoci Masaryk mal k Slovákom veľmi dobrý vzťah, bol zástancom Čechoslovakizmu, Čechov a Slovákov považoval je jeden národ a odmietal uznať emancipačné úsilie Slovákov.

V rokoch 1920, 1927 a 1934 ho parlament opätovne zvolil za prezidenta, ale v decembri 1935 odstúpil zo zdravotných dôvodov. Zomrel o dva roky neskôr.

 

 

 

Edvard Beneš (* 28. máj 1884 - + 3.september 1948)

 

 

Beneš sa 18. 12. 1935 po Masarykovej abdikácii stal druhým Česko-Slovenským prezidentom.

Prezidentom bol len sotva tri roky, keď po Mníchovskej dohode (zrade) abdikoval na svoju funkciu a odletel do Londýna.

 

V r. 1939 v Paríži založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja (zanikol 9. júl 1940, kedy sa - už v Londýne - rozhodlo, že sa pretvorí na dočasné česko-slovenské zriadenie - teda vládu).

V r. 1940 - 1945 počas Druhej svetovej vojny bol Česko-Slovenským prezidentom v exile.

Medzitým v decembri 1943 v Moskve uzavrel spojeneckú zmluvu so ZSSR a zároveň tam začal rokovať s česko-slovenskými komunistami o povojnovom Česko-Slovensku.

 

V máji 1945 sa triumfálne vrátil do Prahy a krátko nato (máj - jún 1945) vydával tzv. Benešove dekréty, ktoré sa o.i. týkali problémov s Nemcami a Maďarmi.

 

V októbri 1945 bol potvrdený vo funkcii prezidenta a znovu zvolený o necelý rok neskôr.

25 februára 1948, v tom čase už chorý svojou nerozhodnosťou umožnil komunistický puč v Česko-Slovensku tým, že prijal demisiu ministrov demokratických strán a zostavením novej vlády poveril Klementa Gottwalda.

 

V máji 1948 po podpise niekoľkých komunistických zákonov sa rozhodol komunistom vzoprieť a nepodpísal Ústavu 9. mája.

7. júna 1948 abdikoval na úrad prezidenta; jeho nástupcom sa stal Klement Gottwald.

 

 

 

Emil Hácha (* 12. júl 1872 - + 27. jún 1945)

 

 

Hácha sa stal prezidentom potom čo Beneš abdikoval a odletel do Londýna. Bol prezidentom Česko-Slovenskej republiky (1938-1939) a štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava (1939-1945).

Hácha mnohými historikmi nie je považovaný za nástupcu Beneša, pretože Beneš viac-menej bol nútený opustiť ČSR (aby sa nakoniec vrátil ako prezident tretej Česko-Slovenskej republiky).

 

Česko-Slovenským prezidentom nebol ani 4 mesiace, preto sa mu príliš venovať nebudeme. V krátkosti - ako štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva českého národa. Protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vysokoškolských študentov. Bol iniciátorom vzniku "Národního souručenství", ktoré malo byť zastrešujúcou organizáciou českého obyvateľstva Protektorátu.

 

Hácha bol prakticky po celý čas svojej vlády pod silným tlakom nemeckých okupantov, a pod vplyvom zhoršujúceho sa stavu postupne stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj okupantov a ich prisluhovačov.

 

Krátko po skončení vojny Emila Háchu zatkli na lánskom zámku a dopravili do väzenskej nemocnice na Pankráci, kde za 6 týždňov zomrel.

 

Ako priznal aj povojnový Národný súd, od januára 1943 nebol Hácha zodpovedný za svoje činy. Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistického aktivizmu. Tento pokrivený obraz Háchovej osobnosti prežíva u staršej generácie dodnes.

 

 

 

Klement Gottwald (* 23. november 1896, - + 14. marec 1953)

 

 

Gottwald bol prvým komunistickým prezidentom Česko-Slovenska, celkovo tretím.

 

Krátko po vojne 10. mája 1945 sa Gottwald vrátil zo ZSSR do Prahy ako podpredseda česko-slovenskej vlády a predseda Národného frontu.

Od toho istého roku až do svojej smrti bol zároveň predsedom KSČ. Po víťazstve strany v kvázi demokratických voľbách v máji 1946 sa stal predsedom vlády. Hoci spočiatku sa štylizoval do polohy rozvážneho politika, v skutočnosti už pracoval na tom aby sa chápadlá komunizmu dostali do všetkých štruktúr vtedajších demokratických strán, organizácií a zriadení.

 

Na jeseň 1947 už bolo jasné že demokracia na čele s komunistami nebude možná. Nekomunistickí členovia Národného Frontu pochopili že hra na demokraciu sa končí a postupne abdikovali na svoje funkcie.

Tento fakt využil Gottwald na definitívne uchopenie moci. Vo Februári 1948 (40 rokov označovaný ako Víťazný Február, do demokratickej reči preložené ako Nástup Zla) pomocou nátlakových akcií presvedčil vtedy chorého a až príliš nerozhodného prezidenta Beneša aby demisiu nekomunistických ministrov prijal a schválil kandidátov navrhnutých Gottwaldom.

Hneď na to predniesol asi najslávnejší komunistický prejav v histórii Česko-Slovenska, ktorý začínal slovami: "Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky..." Celý prejav si môžete vypočuť tu:

 

 

https://media.freespace.sk/images/politics/cs_prezidenti/1948_gottwald_projev.mp3

 

 

14. júna 1948 bol Gottwald po abdikácii Beneša zvolený do funkcie česko-slovenského prezidenta a v bývalom Česko-Slovensku nastala doba teroru.

 

V krajine začali rozhodovať a fakticky vládnuť sovietski poradcovia. V ekonomike bola presadená koncepcia ťažkého priemyslu a násilná kolektivizácia poľnohospodárstva. Bol zavedený monopol komunistickej moci na školstvo, vedu a kultúru. Hlavný záujem poradcov sa sústredil hlavne na bezpečnosť, armádu, prokuratúru a súdy.

 

Za Gottwaldovej vlády došlo na začiatku päťdesiatych rokov k mnohým vykonštruovaným politickým a náboženským procesom, bol rozpútaný ideologický teror. Bol nastolený stalinský model kasárenského komunizmu, ktorý likvidoval akýkoľvek odpor, iný názor a samostatné myslenie.

 

Gottwald keď sa 11. marca 1953 lietadlom vrátil z pohrebu svojho veľkého vzoru Stalina, sťažoval sa že mu nie je príliš dobre. Mal problémy so srdcom a let lietadlom jeho stav zrejme rapídne zhoršil. Zomrel o dva dni neskôr.

 

 

 

Antonín Zápotocký (* 19. december 1884 - + 13. november 1957)

 

 

Zápotocký bol druhým česko-slovenským komunistickým prezidentom, celkovo v poradí štvrtým.

 

21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky, týždeň po zosnulom Klementovi Gottwaldovi.

Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady (pod článkom si môžete vypočuť jeho vianočný prejav z r. 1952 a pobaviť sa). V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka - hovorí, že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže. Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.

 

Zápotockého vianočný prejav:

 

https://media.freespace.sk/images/politics/cs_prezidenti/1952_zapotocky_vanocni_projev.mp3

 

Úloha Zápotockého je často idealizovaná - býva označovaný za otca robotníkov, človeka z ľudu. Nie je to však celkom pravda. Udalosti po smutne známej menovej reforme v roku 1953 dokazujú, že Zápotocký dokázal byť tvrdý a neústupčivý voči robotníkom, ktorí dávali najavo nesúhlas s komunistickou vládou,

 

13. novembra 1957 zomiera Antonín Zápotocký na infarkt, na jeho miesto nastupuje Antonín Novotný.

 

 

 

Antonín Novotný (* 10. december 1904 - + 28. január 1975)

 

 

Novotný bol piatym Česko-Slovenským prezidentom, ktorým sa stal 19. novembra 1957 a vládol do 22. marca 1968.

 

Podieľal sa na nezákonnostiach v 50. rokoch a až do začiatku 60. rokov brzdil revíziu politických procesov i rehabilitácie. Svojimi dogmatickými a subjektivistickými postojmi prispel k vyhroteniu rozporov vnútri vládnucej garnitúry (veľmi ostro vystupoval proti slovenskej reprezentácii), čím otvoril cestu k miernej liberalizácii.

 

V rokoch 1967 - 68 bol ostro kritizovaný; najprv vo vedení KSČ, potom (na jar 1968) aj v širokej verejnosti. 5. januára 1968 odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. marca 1968 aj z úradu prezidenta republiky. V apríli a máji 1968 bol zbavený všetkých zostávajúcich funkcií a odišiel z politického života.

 

Všeobecne to bol veľmi neobľúbený prezident.

 

 

 

Ludvík Svoboda (* 25. november 1895 - + 20. september 1979)

 

 

Svoboda bol česko-slovenským šiestym prezidentom v rokoch 1968 až 1975.

 

V rámci Pražskej jari bol 30. marca 1968 zvolený za prezidenta po abdikácii Antonína Novotného. Podporoval reformných komunistov na čele s A. Dubčekom. Za augustovej okupácie na jednej strane odmietol vymenovať kolaborantskú robotnícko-roľnícku vládu Vasila Biľaka a Aloisa Indru, ale na druhej strane sa v nasledujúcich rokoch spolu s Gustávom Husákom podieľal na tzv. normalizácii.

 

29. mája 1975 napriek dlhodobým zdravotným problémom sa odmietol vzdať prezidentskej funkcie, federálne zhromaždenie preto prijalo zvláštny zákon, na základe ktorého bol zbavený prezidentskej funkcie.

Zomrel o štyri roky neskôr.

 

 

 

Gustáv Husák (* 10. január 1913 - + 18. november 1991)

 

 

Gusto bol siedmym prezidentom ČSSR.

 

V priebehu šesťdesiatych rokov bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ, v období tzv. pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec A. Dubčeka. V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší, než umiernený Dubček. Ešte v utorok 20. 8. 1968 v Žiari nad Hronom vystúpil s najradikálnejším proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakove vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

 

Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vstupe spojeneckých armád vstup odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, ktorý oznámil vstup armád a predložil text pozývacieho listu tvrdiac "V Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a že proti boli iba Smrkovský a Kriegel". Potom 6 z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli Falťan, Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, Viktor Pavleda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Gustávovi Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text: "Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom?" čo sa aj okamžite stalo. Takto sa aj vďaka Husákovi rozbil plán pozývateľov a vstup spojeneckých vojsk nezískal okamžitú legitimitu, nemohli zasadnúť revolučné tribunály, ktoré by podobne ako v Maďarsku 1956, fyzicky likvidovali reformátorov.

 

Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák pragmaticky "zmenil kurz" a stal sa Brežnevovým spojencom. V roku 1969 sa dostáva na čelo KSČ - do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975, po abdikácii prezidenta L. Svobodu, sa stal na nasledujúcich štrnásť rokov prezidentom Česko-Slovenska.

 

Po novembrových udalostiach roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra Čalfovu "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V novembrových dňoch bol jedným z politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím a výrazne tak prispel k pokojnému priebehu prevratu. Zásadne trval na ústavnom riešení vzniknutej situácie, čo sa mu aj podarilo.

 

Dňa 18. novembra 1991 Gustáv Husák, ako súkromná osoba, zomiera.

 

 

 

Václav Havel (* 5. október 1936)

 

 

Havel bol posledným ôsmym prezidentom Česko-Slovenska.

 

V novembri 1989 sa stal vedúcim predstaviteľom "Zamatovej revolúcie". Ako kandidát "Občanského fóra" bol 29. decembra 1989 ešte komunistickým Federálnym zhromaždením zvolený po 40. rokoch prvým československým nekomunistickým prezidentom.

 

Druhý krát bol zvolený prezidentom po slobodných voľbách, 5. júla 1990. Počas jeho druhého funkčného obdobia však narastali rozpory medzi vtedajšou českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce usporiadanie. Hlboký rozkol vo Federálnom zhromaždení viedol k tomu, že Havel nezískal v júlových voľbách v roku 1992 dostatok hlasov. Hoci bol požiadaný, aby zotrval vo funkcii, než bude zvolený nový prezident, odstúpil 20. júla 1992 zo svojej funkcie a na niekoľko mesiacov sa z politického života stiahol. Dňa 26. januára 1993 zvolila Poslanecká snemovňa Václava Havla prvým prezidentom Českej republiky.

Každého prezidenta treba hodnotiť tak trochu aj v kontexte s dobou, v ktorej pôsobil. Začnem s prvým v poradí:

 

Prof. Tomáš Garrigue Masaryk (tatíček Masaryk)

 

+

Ešte za R-UM sa postavil proti maďarizácii Uhorska, proti antisemitizmu a ako poslanec v ríšskom sneme ostro odsúdil Černovskú tragédiu. Roku 1899 založil vlastnú realistickú stranu, bojoval proti Riegrovi za samourčovacie právo národov, zasadzoval sa za osemhodinový pracovný čas a za všeobecné hlasovacie právo.

 

Mal významný podiel na vzniku 1. ČSR, ako polovičný Slovák k nim mal skôr dobrý vzťah. Tým, že nedošlo k federalizácii R-UM, ktorá by sa zrejme uskutočnila na etnickom princípe Česi aj Slováci nepochybne získali. Za jeho vlády bola ČSR pomerne demokratická, stabilná, ekonomicky úspešná krajina (až na obdobie hospodárskej krízy). V jeho vládach boli často zastúpení zo Slovákov V. Šrobár, M. Hodža, I. Dérer

 

 

-

Presadzovanie čechoslovakizmu (presne vzaté on Čechoslovákom skutočne bol), nedodržanie dohôd o autonómii Slovenska, popieranie existencie Pitsbugskej dohody. Masaryk nikdy nepochopil emancipačné úsilie Slovákov, a naopak snažil sa ho titulovať ako prejav hungarizmu a protičeského separatizmu.

V období štrajkov dal súhlas na zásah ozbrojených síl proti neozbrojeným štrajkujúcim, čo využívali komunisti ako svoju agendu.

 

Výroky:

Človek veľa vydrží, ak má cieľ.

Zlé prekonávať dobrým, to nie je tak ťažké - ale ťažko je prekonávať dobré lepším.

 

o Slovákoch a Slovensku:

1918 - Bude slobodné Česko a bude slobodné Slovensko...Každá vetva bude pánom vo svojom dome

1921 - Niet slovenského národa, je to vynález maďarskej propagandy. O jednu generáciu už nebude rozdiel medzi obidvoma vetvami našej národnej rodiny (Le Petit Parisien - Francúzsko)

 

1921 - Ja milujem svojráznosť a individualitu Slovenska, avšak s politikou a so štátom a s jeho úradníctvom túto individualitu národnú si plne nezabezpečíme. K tomu je potreba kultúrnej práce v najširšom rozsahu. (prejav v Ružomberku).

 

1921 - Prichádzam na Slovensko rád, lebo som Slovensko vždy miloval a hlboko cítil s jeho smutným osudom, ktorý mu hrozil rozdelením a zničením? (prejav v Bratislave)

 

Lex Masaryk, alebo tiež zákon o zásluhách T. G. Masaryka č. 22/1930 Sb. bol prijatý ešte za jeho prezidentovania a nebol zrušený komunistickou ani nacistickou diktatúrou. Bol veľmi krátky, preto ho budem citovať celý:

 

Zákon

ze dne 26. února 1930

o zásluhách T. G. Masaryka.

 

Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:

 

§ 1

 

(1) T. G. Masaryk zasloužil se o stát.

 

(2) Výrok tento budiž na věčnou paměť vtesán do kamene v obou sněmovnách Národního shromáždění.

 

§ 2

 

Zákon tento provede vláda.

----------------------------------------

 

Celkovo túto osobnosť vnímam skôr kladne, asi najlepšie zo všetkých československých prezidentov.

nie raz som premýšľala o týchto "hlavách", konkrétne aj dnes od rána.

iste, každého jedného je treba vidieť v kontexte doby, Gottwald by nikdy nevedel v inej dobe naplniť svoje ambície, Novotnému chvíľu priala doba, aby bol potom vymazaný pomaly aj z učebníc, Svoboda si na staré kolená pokazil reputáciu čestného priameho vojaka, keď nechcel odstúpiť, Husák je ten, ktorého si vlastne skutočne pamätám - aj keď jeho posledný prejav vyznel, akoby poriadne nechápal, čo po ňom národ chce, zachoval sa čestne ... Havel vyplynul z eufórie a doby akosi prirodzene ...

zaujímavé je, že keď bolo zle, odchádzali tí prví do exilu ... národ si to nemohol dovoliť ...

zatiaľ nehlasujem ani za jedného.

ešte premýšľam.

Ja si pamätám akurát Husáka (a samozrejme Havla). Čo sa týka Husáka, myslím že to nebol zlý prezident, myslím to tak, že sme mohli byť radi že nám nevládlo také indivídum ako napr. Gottwald alebo Novotný (za tieto slová už by ŠtB písala o mne záznam). Najmä za vlády Gottwalda by November '89 možno dopadol úplne inak.

Z tych informacii, ktore si poskytol, by som za najlepsieho prezidenta vybral asi Husaka.

Za najhorsieho aj bez tvojich informacii povazujem Antonina Novotneho, ktory umoznil perzekuciu v 50-tych rokoch.

Myslím že v 50-tych rokoch niekto iný učil druhých po kostole hvízdať, a nie Novotný. Všeobecne považujem obodobie za vlády Gottwalda za najhoršie v bývalej Č-SR.

Zaujimava tema. Urcite prvy prezident ČSR T.G.M. si zalsuzi aj nasu Slovensku pozornost . V tazkych dobach

po 1.svetovej vojne tento demokrat / inak polovičny Slovak ,otec pochádzal z Kopčian / svojou neochvejnou snahou aj ked z chudobnych pomerov, v pociatku bol robotnik, presiel studiom na gynaziu , studiom filozofie vo Viedni, v Lipsku, kde sa aj zoznamil so svojou nastavajucou - studentkou z USA , ucil ci vo VIedni v Prahe a zapojil sa do ceskeho politickeho zivota a svojimi prednaskami si ziskal aj neskorsich spolupracovnikov M.R.Stefanika / neskorsi minister vojny v novovzniknutej ČSR a Vavra Šrobára ministra poverenho spravou Slovenska v ČSR / . Neskorsie sa stava poslancom Riskeho snemu . Az v obdobi zaciatku 1.sv.vojny ,a vtedy uz 64 rocny , po emigracii do Talianska, Pariza a Londyna zacina hovorit o spojeni dvoch narodov do spolocenho zvazku a spolu s Edvardom Benesom a M.R.Stefanikom zaklada Čsl . Narodnu radu v r. 1916 v Parizi. Pol roka bol v Rusku pri organizacii Csl.legii kde zazil aj bolsevicku revoluciu. 18.X. 1918 po nohych konzultaciach aj sprezidentom USA Willsonom vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko - Slovenska, v ktorom deklaroval samostaneho demokraticekho česko - slovenskeho statu.

 

Jeho vztah k Slovakom bol velmi vrely , no jeho tória jedneho spolocneho naroda ČESKOSLOVENSKEHO bola mylna , nepremyslene boli aj jeho vyroky v USA , ked hovoril o autonomii Slovakov, co sa bohuzial naplnilo az po Mnichovskom diktate.

T.G.Masaryk si urcite v nasich spolocnych dejinach Slovakov a Cechov zasluzi velku pozornost , bol to nas prvy prezident po viac ako starocnom madarskom utlaku nielen jazykovom , bol to jednoducho taíček Masaryk. Masaryk urcite v ramci Čsl.prezidentov patri k naj .... a Benes , ako jeho " nástupca " ho urcite nenahradil .

Edvard Beneš

 

Minister zahraničných vecí 1918-1935

Predseda vlády 1921-1922

Podpredseda (1920) a predseda (1935) Spoločnosti národov

1935-1948 Prezident ČSR

 

 

Spoluzakladateľ 1. ČSR, významný európsky politik. Počas druhej svetovej vojny žil v emigrácii v Londýne, kde dosiahol uznanie svojej exilovej vlády. Predstavoval symbol odboja za obnovenie ČSR počas druhej svetovej vojny.

 

Ako prezident dosť rozporuplný. Po rezignácii z funkcie prezidenta v roku 1938 zablahoželal Emilovi Háchovi ku zvoleniu do funkcie, čo sa dá označiť ako uznanie Háchu za prezidenta. To dosť spochybňuje jeho exilové prezidentovanie. Na druhej strane spojenci ho za prezidenta uznávali a po vojne ho vo funkcii prezidenta parlament potvrdil a prezidentovanie Háchu a Tisu bolo anulované. Počas vojny a krátko po nej vydal tzv. Benešove dekréty, ktoré boli v roku 1946 potvrdené ústavným zákonom. Do konca 2. svetovej vojny predstaviteľ čechoslovakizmu, neskôr upúšťa od tejto idei.

 

Výroky:

# Raději Hitler než Habsburk!

(reakce na snahy Oty Habsburského o vytvoření protihitlerovské koalice ve střední Evropě, 1937)

# Je to pro nás katastrofa, kterou jsme si nezasloužili. Podrobujeme se a budeme se snažit zajistit svému národu klidný život. Nevím zda budou mít vaše země prospěch z rozhodnutí učiněného v Mnichově. Určitě však nejsme poslední, po nás to postihne i jiné.

(30. září 1938)

# V tomto okamžiku stojíme a stojíte i vy v otevřeném boji s německým nacismem, jemuž jsme my v zahraničí vyhlásili válku jménem československého národa. Nebudete a nejste osamoceni, válka nepřestane, dokud tento režim nepadne a dokud odpůrce nebude poražen na hlavu.

(BBC 19. září 1939)

# ?oni (komunisté) všichni bez výjimky lžou. Je to obecný rys všech komunistů, obzvláště Rusů. Mým největším omylem bylo, že jsem až do poslední chvíle nechtěl věřit, že Stalin mi cynicky a chladnokrevně lhal, jak v r. 1935, tak i později, a že jeho záruky, dané mně a Masarykovi, byly vědomým a záměrným podvodem.

(tajný vzkaz, který Beneš poslal 14 dní před svou smrtí přátelům do exilu; zdroj Ferdinand Peroutka: Byl dr. Beneš vinen? Masarykův Demokratický svaz, Paříž 1949,

 

Lex Beneš - podľa vzoru Lex Masaryk bol v Česku prijatý Zákon o zásluhách Edvarda Beneše:

292

ZÁKON

ze dne 13. dubna 2004

o zásluhách Edvarda Beneše

 

Parlament se usnesl na tomto zákoně České republiky:

 

§ 1

Edvard Beneš se zasloužil o stát.

 

§ 2

Tento zákon nabývá účinnosti dnem jeho vyhlášení.

 

 

 

 

Odkaz Edvarda Beneša

 

------------------------

Edvarda Benešova hodnotím ako priemerného prezidenta.

a Benes , ako jeho " nástupca " ho urcite nenahradil .

Beneš spravil dve veľké chyby:

 

- nemal rád Slovákov

- svojou letargiou napomohol nástupu komunistickej svorky

Gustáv Husák

 

Spomedzi komunistických prezidentov bol asi naozaj najlepším. A bol to jediný Slovák vo funkcii prezidenta Česko-Slovenska. Spočiatku to bol politik, ktorí robil okolo seba vietor, neskôr sa už iba ohýbal po vetre. V osemdesiatych rokoch bol už príliš pasívnym prezidentom.

 

Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zapojil do odboja, bol jedným z organizátorov SNR, jej poslancom a podpredsedom, v rokoch 1944-1950 člen zboru povereníkov. V roku 1950 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v apríli 1954 bol spolu s ďalšími odsúdený na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali vinu. V roku 1960 amnestovaný a v roku 1963 v plnom rozsahu rehabilitovaný, po roku 1968 patril medzi hlavné postavy normalizácie. Bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky.

 

Husákove deti

Týmto termínom sú niekedy označovaní ľudia narodení v sedemdesiatych rokoch 20 storočia. Na začiatku 70-tých rokov Husák ako odpoveď na masívnu emigráciu po roku 1968 presadil obrovské zvýšenie prídavkov na deti - na 300 Kčs na dieťa mesačne, za čo sa v cenách roku 1975 dalo kúpiť 150 litrov polotučného mlieka, alebo 30 balení Sunaru. Štát dával lacné novomanželské pôžičky a rodinám s deťmi sa poskytovali byty. Pôrodnosť stúpla závratným spôsobom z 120.000 na 290.000 narodených detí za rok. Dôsledkom toho bola rozsiahla výstavba panelových sídlisk na okrajoch miest.

 

Normalizácia

Normalizácia bola miernejšou formou útlaku komunistických oponentov ako stalinizmus v 50. rokoch, napriek tomu, že mnohí boli perzekuovaní, nedochádzalo už napr. k justičným vraždám v politických procesoch.

 

Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu.

 

Od konca augusta 1968, po podpísaní Moskovského protokolu a návrate česko-slovenských predstaviteľov do vlasti bol postupne oslabovaný vplyv Alexandra Dubčeka a jeho spolupracovníkov a vo vedení sa začínali postupné zmeny. 17. augusta 1969 bol do funkcie prvného tajomníka ÚV KSČ zvolený Gustáv Husák. Cieľom Husákovej normalizácie bolo upevniť vládu komunistickej strany a potvrdiť pozíciu Česko-Slovenska ako oddaného člena socialistického tábora. Normalizačný proces zahŕňal nasledovné kroky:

 

* konsolidáciu Husákovho vedenia a odstránenie reformných politikov z vedúcich pozícií

* zrušenie alebo úpravu reformných zákonov

* znovunastolenie centrálne kontrolovaného hospodárstva

* obnovenie moci policajného aparátu

* posilnenie spojenectva Česko-Slovenska s ostatnými socialistickými krajinami

 

V priebehu krátkeho času po získaní moci začalo Husákovo vedenie uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych miest. Sám Dubček bol do konca roka 1969 odstránený z predsedníctva strany a v roku 1970 bol zo strany vylúčený. Previerkovými komisiami boli vylúčení nielen členovia strany, ktorí sa zúčastnili na obrodnom procese, ale i tí, ktorí nastupujúcej normalizácii neboli loajálni.

 

V priebehu normalizácie boli po krátkom reformnom uvoľnení hraničného režimu výrazne obmedzené možnosti vycestovania občanov do zahraničia, najmä do kapitalistickej cudziny.

 

Husák tiež stabilizoval vzťahy so socialistickými susedmi ČSSR, nasledovali časté návštevy spriatelených krajín a česko-slovenské hospodárstvo bolo budované na užšie previazanie so štátmi sovietskeho bloku.

 

Už v máji 1971 Husák na XIV. zjazde KSČ referoval, že proces normalizácie bol úspešne dokončený a Česko-Slovensko je pripravené na ďalšie etapy budovania socializmu.

 

Od roku 1971 do polovice 80. rokov bol v strane a spoločnosti len udržiavaný status quo. Husák sa snažil čo najviac dodržiavať politiku, ktorá mu bola naordinovaná zo Sovietskeho zväzu, aby predišiel opakovaniu udalostí rokov 1967-1968, no pritom používať čo najmenej represívne metódy.

--------------------

Aj u mňa je to prvý prezident, ktorého si pamätám.

Celkovo Gusta v kontexte doby hodnotím o niečo horšie ako Beneša, ale tiež ako priemerného prezidenta.

Husákove deti

Týmto termínom sú niekedy označovaní ľudia narodení v sedemdesiatych rokoch 20 storočia. Na začiatku 70-tých rokov Husák ako odpoveď na masívnu emigráciu po roku 1968 presadil obrovské zvýšenie prídavkov na deti - na 300 Kčs na dieťa mesačne, za čo sa v cenách roku 1975 dalo kúpiť 150 litrov polotučného mlieka, alebo 30 balení Sunaru. Štát dával lacné novomanželské pôžičky a rodinám s deťmi sa poskytovali byty. Pôrodnosť stúpla závratným spôsobom z 120.000 na 290.000 narodených detí za rok. Dôsledkom toho bola rozsiahla výstavba panelových sídlisk na okrajoch miest.

jj, toto si pamätám, však tiež patrím medzi výsledky jeho... reforiem :lol:

Stále mám názor že Gusto nebol zlý prezident, podľa mňa po auguste 1968 zmenil smer preto, lebo možno nechcel aby sa do vedenia strany dostalo také podobné hovado ako bol Gottwald.

Moje sídlisko koncom 70-tych rokov sa rýchlo rozrastalo a dnes tu žije tretina obyvateľstva mesta.

Stále mám názor že Gusto nebol zlý prezident, podľa mňa po auguste 1968 zmenil smer preto, lebo možno nechcel aby sa do vedenia strany dostalo také podobné hovado ako bol Gottwald.

Gusto bol po Masarykovi najdlhšie úradujúci prezident, a asi sme si naňho dosť zvykli a ťažko je nám ho hodnotiť kriticky. Osobne tiež nemám na toto obdobie nejaké veľmi negatívne spomienky. Snáď až na nedostatkový tovar v obchodoch. Raz nebolo maslo, banány, potom zase vajcia alebo toaletný papier. Často som musel obehnúť pol mesta, v ktorom som vtedy býval, kým som niečo zohnal a potom si to ešte vystáť v šore. Alebo keď bol rad až pred obchodom okoloidúci sa už iba pýtali, že čo dostali... :lol:

 

Možno to naozaj myslel tak, ako tvrdíš a za iných okolností by mohol byť celkom schopným prezidentom. Na zmenu jeho kurzu však mohli vplývať aj jeho osobné ambície. Každopádne ku koncu jeho vlády bol komunizmus u nás dostatočne prehnitý a skôr či neskôr sa musel zrútiť.

 

Tú výstavbu tiež vidím ako najvýznamnejší výsledok jeho vlády.

ze vraj Gusto nebol zly prezident ? Iba mrtvy komunista je dobry komunista. Husak bol obycajna komunisticka vša,

Jeho stastie , ze uz bol stary..... Komunisticka masineria mi znicila moju matku, mojho mladsieho brata a otec to tiez nemal lahke. Ja som mal to stastie, ze ta svina Husak :lol: , Bilak nezacali este cistky po 68 a normalizacia bola iba v zaciatkoch. Takych ako moja rodina boli na tisice..... takze Cactales , zobud sa !!!!! :) :)

 

Naj Csl. prezident , ktory si zasluzi moju pozornost bol urcite Masaryk . Mozno by sa niekto pytal: A co Vasek Havel? Nuz ako chartista bol dobry, ale ostatne , vcitane pisania a prezidentovania to nestalo za nic.

Jozef,

 

Napísal som, že bol asi najlepší spomedzi päťky komunistických prezidentov, netvrdil som, že bol dobrý prezident. To, čo si mi pripísal bolo quotovanie predošlého príspevku. Čítaj pozornejšie.

 

Iba mrtvy komunista je dobry komunista.

Myslím si, že predsa len je určitý rozdiel medzi Gottwaldom a Dubčekom, medzi Stalinom a Gorbačovom, aj keď všetci boli komunisti.

Komunista ako komunista, Dubcek bol sralo , ak by nebol , tak by nebol pristal na diktat zo strany Brezneva, ale on vymenil " SLOVAKOV a CECHOV " za seba . Osobne som pocul co cital v radiu, mnohi plakali , ale mnohi plakali od zlosti, ze sa dosral , bol posera , potom dostal perfektne miesto velvyslanca v Turecku , aj deti mal na poriadku , bol to obycajni vypocitavy bolsevik, do certa s nim . :lol:

Komunisticka masineria mi znicila moju matku, mojho mladsieho brata a otec to tiez nemal lahke.

V podobnom duchu by som sa mohol vyjadriť zase ja o Benešovi. A to nebol ani komunista.

 

Dubcek bol sralo ... potom dostal perfektne miesto velvyslanca v Turecku

Ja som zas počul že sa to rovnalo vyhnanstvu.

Jozef,

 

Pokiaľ si, ako tvrdíš bol osobne poškodený komunistickým režimom tak zrejme inak reagovať nedokážeš. Nezazlievam ti to. Ale mne ide o objektívnejšie hodnotenie, nie len také, že to je čierne, to zas biele. Trochu farebnosti.

 

A keď porovnávam tvoj postoj ku komunistom s postojom ku slovenským Nemcom, ktorý si prezentoval v téme Benešove dekréty - myslím si, že to je porovnateľné vo veci posudzovania kolektívnej viny - ...všetci Nemci boli vinní..., alebo... každý komunista bol vinný, ty tieto veci posudzuješ rozdielne. Režim ako taký dokázal zmanipulovať ľudí, vtĺkal im určitú ideológiu od školy. Myslím, že z našej generácie bol skoro každý aspoň pionierom, čo bol tiež predstupeň ku službe režimu. A všetci sme to ako deti považovali za správne. Ľuďom sa museli jednoducho otvoriť oči, aby pochopili scestnosť režimu. Niekto na to prišiel sám, niekomu bolo treba dopomôcť. A niekto možno vstúpil do strany iba aby využil systém - aby dostal dieťa na školu, pre vlastnú kariéru. Ak jednotlivec nezmôže nič proti systému, tak sa mu, aspoň navonok prispôsobí. Také veci sa dejú aj dnes, v tomto sa ľudia asi nezmenia, menia sa len okolnosti... :lol:

Pionierom som bol z donutenia, ale červenu šatku, ktoru mi oviazali okolo krku isla okamzite dolu a otec ju spalil,doma hodil do " šporeltu " . Ano komunisticky rezim bolo a je to najhorsie co na tejto planete len mohlo byt , znicil miliony nevinnych ludskych zivotov tym najohavnejsim sposobom, znicil a rozdelil miliony rodin, vaznil a tyral dalsie miliony ludi len koli inemu nazoru alebo iba koli tomu, ze boli majetnejsi ako lumpenproletariat , milionom neumoznil vzdelanie koli ideologickym rozdielom predkov. Kazdy komunisticky pohlavar, a Dubcek im bol roky , si zasluzi odsudenie .

Nik z Nemcov - Mantakov mojej rodine neubluzil , ani v nasej doline na j.Spisi - o tom neviem, boli to pracoviti ludia , vsetko co dosiahli , tak jedine svojim umom a potiahli aj tam zijucich Slovakov nielen v zivotnej urovni, ale aj kulture, vzdelanosti,skolstve. Pocas vojny sa fakticky skoro nic nezmenilo, ako predtym stale robil Slovak popri Nemcovi,obchodovali spolu, bavili sa spolu, jeden bral na zretel druheho, iba snad politicky , Nemec bol v Karmasinovej strane a Slovak v HSLS, ale samozrejme nie vsetci . Po vypuknuti SNP mnohi nasi Nemci boli v horach , ale mnohi bojovali vo Wermachte, ale aj SS a SA, podobne ako Slovaci v Slovenskej armade ,ci v Polsku a Rusku a doma mnohi boli clenmi HG. Nasi Nemci mali tu smolu , ze Benes ušil svoje nezmyslene dekrety na podmienky Sudet a pomsta zo strany Cechov platila pre celu ČSR.

Kazdy komunisticky pohlavar, a Dubcek im bol roky , si zasluzi odsudenie .

Dubček sa aspoň pokúsil systém reformovať zvnútra.

Cactales

 

 

budem ľudomil voči tomuto komunistov , bol naivny , a naivita si nezasluzi ziaden uspech, reforma bolsevistickej ideologie nie je mozna , mozno budes oponovat .....a Čína je čo ? Je to ina muzika.

bol naivný, myslel, že to pôjde

sojuz bol vtedy hodne silný a ukazoval moc, nemohlo to ísť.

chápem zášť voči komunistom, ale nie každý ju cíti takú silnú, čo je pochopiteľné ... nie každá rodina trpela až tak, kto v tom vyrastal, jednoducho v tom žil - málokto bol taký, že to žral, ale väčšina v tom žila, či už škrípajúc zubami, podpisovaním charty, alebo jednoducho len žil.

 

 

chodili sme do školy, aj na náboženstvo, hrali sme sa ako deti, nie ako malí dospelí, stáli v radoch na všetko možné, neboli sme na dovolenke ani len v juhoslávii, o emigrantoch sme si ako deti šepkali, svet bol tam vonku ... starému otcovi zobrali jeho malú živnosť, ale žil ... život nezastal, deti sa rodili, poznala som človeka, ktorý prešiel uranové doly, a jeho manželka do toho umrela ... podaktorí si budovali kariéru v partaji,... vedeli sme to, ale nemohol každý emigrovať, väčšina musela žiť, a naučiť sa lavírovať v tom, čo doba prinášala.

 

prejdeme zrejme do druhej témy.

 

táto téma je o prezidentoch.

Klement Gottwald

tzv. prvý robotnícky prezident, ikona komunizmu v Česko-Slovensku

 

Pred prvou svetovou vojnou sa vyučil vo Viedni za stolára. V roku 1921 po vzniku KSČ, sa stal jedným z jej prvých členov. Na Slovensku redigoval viaceré komunistické noviny a časopisy, ktorých bol často jediným redaktorom a autorom článkov. V rokoch 1926 - 1929 pracoval na pražskom sekretariáte KSČ. V roku 1929 sa stal generálnym tajomníkom strany, a začal presadzovať jej väčšiu boľševizáciu. V rokoch 1929?1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. V septembri a októbri 1938 Gottwald patril k hlavným predstaviteľom opozíce proti prijatiu mnichovského diktátu. Po zákaze KSČ emigroval v novembri 1939 do ZSSR, kde až do roku 1941 obhajoval politiku zodpovedajúcu sovietsko-nemeckému paktu z augusta 1939. Gottwald využil situáciu a v roku 1943 sa dohodol s Benešom na zjednotení zahraničného a domáceho odboja. Po skončení vojny presadil vytvorenie Národného frontu, z ktorého boli vylúčené niektoré predvojnové politické strany. Po voľbách v roku 1946 sa stal predsedom vlády, roku 1948, po odstúpení E. Beneša prezidentom ČSR. Po februári 1948 začal s postupnou stalinizáciou spoločnosti a zaviedol štátny teror. Komunistický režim v ČSR v 50-tych rokoch bol jedným z najtvrdších v Európe mimo územia ZSSR. Systematicky likvidoval svojich politických odporcov, skutočných i domnelých, náboženských predstaviteľov a nekomunistickú inteligenciu, snažil sa obmedziť vyššie vzdelanie na politicky spoľahlivých jedincov.

 

Telo Klementa Gottwalda bolo po jeho smrti uložené v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov, ktoré bolo na tento účel postavené. Malo sa stať podľa vzoru Leninovho tela v Moskve komunistickou relikviou a malo byť vystavované návštevníkom. Napriek obrovskej snahe rôznych odborníkov sa však začalo čoskoro rozpadať. Spočiatku sa to riešilo výrobou duplikátov príliš poškodených častí tela vo filmových ateliéroch Barrandov, časom sa však ukázalo, že sa telo nepodarí zachovať. V roku 1962 bolo rozhodnuté o jeho spopolnení.

 

Výroky Klementa Gottwalda:

* "A my jsme stranou československého proletariátu a naším nejvyšším štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutit krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry? Přejde vás smích!"

21. prosince 1929 v poslanecké sněmovně Národního shromáždění jako představitel KSČ otevřeně prozradil cíle své strany. Toto jeho prohlášení se beze zbytku naplnilo o 20 let později.

 

* "Právě se vracím z Hradu od prezidenta republiky. Dnes ráno jsem panu prezidentu republiky podal návrh na přijetí demise ministrů, kteří odstoupili 20. února tohoto roku. A současně jsem panu prezidentu navrhl seznam osob, kterými má býti vláda doplněna a rekonstruována. Mohu vám sdělit, že pan prezident všechny mé návrhy, přesně tak jak byly podány, přijal."

Citace z projevu Klementa Gottwalda na Václavském náměstí 25. února 1948

 

* To je nesmírně ostrá zbraň, kterou můžeme odseknout samé kořeny buržoazie.

V reakci na velký a malý retribuční dekret.

 

* Pryč od Říma a směrem k národní církvi ... Je nutné církev neutralizovat a dostat ji do svých rukou tak, aby sloužila režimu.

 

* vyhlášení Klementa Gottwalda na schůzi ÚV KSČ 9. června 1948

 

 

23.4.2007 bol Klement Gottwald posmrtne zbavený čestného občianstva mesta Vyškov.

--------------------------

Jednoznačne najhorší Česko-Slovenský prezident, posadnutý ideológiou a túžbou po moci.

Klema bol presvedčený komunista s hlbokým až vrúcnym vzťahom k Stalinovi, doplatili na to celé generácie , bohužiaľ....

A čo Novotný? V knihe Dejiny Slovenska od Dušana Kováča na stranách 283-284 si môžeme prečítať celkom zaujímavú kauzu, ktorá sa udiala na Slovensku v auguste 1967. Novotný všeobecne nemal rád Slovákov a počas jeho návštevy to aj tak vyzeralo:

 

Slovenská otázka najviac eskalovala po návšteve Antonína Novotného na Slovensku a jeho škandalóznom správaní sa v historickom centre slovenského hnutia - v Martine. Novotný navštívil Slovensko v auguste 1967, aby sa zúčastnil na oslavách 100. výročia založenia slovenského gymnázia v Martine. Jeho správanie počas osláv a celej návštevy vrcholne pobúrilo slovenskú verejnosť. Už pred príchodom odmietol do svojho sprievodu zaradiť predstaviteľov politického a verejného života na Slovensku. Na protest proti tomu Alexander Dubček, ktorý bol od roku 1963 prvým tajomníkom ÚV KSS, ostal v Bratislave a na Novotného ceste sa nezúčastnil. Na programe malo byť položenie vencov na Národnom cintoríne v Martine, kde sú pochovaní mnohí významní predstavitelia slovenského života. Na cintoríne ho očakávali tisíce ľudí, Novotný však odkázal, že ide na návštevu roľníckeho družstva a na Národný cintorín nepríde. Neprišiel ani do hotela, kde mal pôvodne nocovať, pod zámienkou, že sa na neho chystá atentát. Keď sprievod prechádzal cez Mošovce, rodisko Jána Kollára, čakali ho v dedine zhromaždení ľudia, lebo sa predpokladalo, že sa tam zastaví a položí k pomníku Kollára kyticu. Autá však cez Mošovce prešli bez toho, aby prezident prejavil čo i len minimálny záujem o prítomných. Novotný sa správal arogantne aj k zhromaždeným občanom počas kladenia vencov k pamätníku sovietskych vojakov. Vrcholom však bolo jeho správanie v Matici slovenskej, ktorú označil za nacionalistickú. Dôvodom bolo, že Matica sa zaujímala o Slovákov v zahraničí. Pamätnú knihu návštev urážlivo odsotil a odišiel s vyhrážkami, že sa bude prípad prešetrovať. Keď potom na protest polovica pozvaných hostí neprišla na slávnostný obed, Novotný zo Slovenska jednoducho odcestoval a jeho manželka ostentatívne vrátila prijaté dary. Roztržku sa nepodarilo utajiť a Slovensko bolo pobúrené.

Som prekvapeny pomerne vysokym votom pre Masaryka. Je to sice politik a filozof, ktoreho som si hadam najviac prestudoval, ale povazujem jeho niektore stanoviska za velmi sporne a osudne pre dalsi vyvoj Strednej Europy a prvej CSR (Stefanik, Pitsburska dohoda, postoj k Rimu po zruteni Marianskeho stlpu, slepa dovera voci Kramarovi a Benesovi, a pod.), ale nebudem o tom blizsie diskutovat. Aj ked prilozeny zoznam nie je uplny, nezmenilo by to moje poradie. T. G. Masaryka by som dal na druhe miesto.

 

Idem hlasovat a na prve miesto dam Vaclava Havla, napriek vsetkym veciam, ktore sa mu vycitaju, napriek tomu, ze uz v prvej parlamentnej reci dokazal, ze jeho vedomosti o Slovensku su velmi skreslene, jeho pozitiva vysoko prevladaju a zasluhy o znovuziskanie slobody pre narody CSSR su nesporne. Povazujem Vaclava Havla za cestneho cloveka a vyznamneho statnika napriek vsetkym jeho chybam a idem zanho hlasovat na prve miesto.