Slovenské národné povstanie

SNP ---- bolo alebo nebolo národné ?

 

 

V roku 1943 Eduard Beneš, vodca česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne, inicioval prípravy na možnú vzburu, keď kontaktoval základy odboja. V decembri 1943 odbojové prúdy, česko-slovenskí demokrati, komunisti a antifašisti v Slovenskej armáde prijali Vianočnú dohodu, na základe ktorej neskôr v septembri 1944 vznikla povstalecká Slovenská národná rada. Bola tiež sformovaná konšpiračná skupina vojakov a politikov zodpovedná za predbežnú prípravu povstania.

 

V marci 1944, podplukovník Ján Golian prevzal velenie nad prípravami. Konšpiranti nazhromaždili zásoby a peniaze v základniach na strednom a východnom Slovensku. Prevoz štátneho pokladu z Bratislavy do Kremnice napríklad odôvodňovali nebezpečenstvom náletov na hlavné mesto. Významnú úlohu pri tom zohrali Peter Zaťko, poradca ministra hospodárstva a Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý zabezpečil prevoz troch miliárd korún do Banskej Bystrice. V tej dobe už približne 3200 slovenských vojakov dezertovalo a vstúpilo do partizánskych skupín alebo sovietskej armády. V apríli 1944 dvaja slovenskí Židia Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler utiekli z koncentračného táboru v Osvienčime a rozsiahlou správou svedčili o zverstvách v ?nemeckých táboroch smrti?.....

 

20. júla 1944 sa Žarnovickej doline neďaleko Čremošného, v poľovníckej chate bratov Ursínyovcov, konala porada ilegálnej SNR so zástupcami Vojenského ústredia. Bola posúdená politická situácia a stav vojenských príprav povstania, riešila sa aj otázka spolupráce armády a partizánov. Vojenskí predstavitelia sa snažili presadiť podriadenie partizánskeho hnutia jednotnému vojenskému veleniu, čo predstavitelia KSS odmietli.

 

Dve silne ozbrojené divízie Slovenskej armády spoločne so Slovenskými vzdušnými silami sa presunuli do Prešova, aby uskutočnili jeden z plánovaných krokov na začatie povstania.

Pplk. J. Golian, plk. V. Talský, mjr. J. Nosko a J. Ševčík sa 24. augusta 1944 zišli na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici a na základe Talského správ o sústredení nemeckých divízií na južnej Morave prišli k záveru [5], že slovenská armáda vystúpi na odpor, ak nemecké okupačné jednotky prekročia na západe rieku Váh po Žilinu, na severe Váh po Štrbu a na juhu štátne hranice. Ján Golian predpokladal, že okupácia sa začne z 26. augusta na 27. august alebo v noci na 28. august, čo bolo pravdepodobnejšie, pretože Nemci mali tendenciu začínať svoje akcie v nedeľu. Preto jednotky armády určené pre obranu taktického trojuholníka zaujali na základe tajných inštrukcií Goliana obranné priestory a boli vybavené ostrým strelivom. K večeru začali budovať opevnenie. Neobsadený zostal iba smer Žiar nad Hronom, pretože jednotku, ktorá bola na tento smer určená, držal na Pohroní gen. Jozef Turanec v akcii proti partizánom. K zásahu nemeckých jednotiek nedošlo, preto boli jednotky stiahnuté do kasární. Vojenské ústredie síce sprvu váhalo, no neskôr došlo k rozhodnutiu, že Nemcom sa bude potrebné postaviť pri akomkoľvek náznaku prekročenia západných hraníc krajiny. V tej dobe bolo jasné, že nemecké vojská už mali vypracovaný plán na obsadenie Slovenska a bolo len otázkou času, kedy ho začnú plniť.

 

Unáhlenosť ožratých partizánov :

 

27. augusta 1944 v Martine skupina komunistických partizánov 1. partizánskej brigády M.R. Štefánika v spolupráci s železničiarmi a antifašistami z vojenskej posádky pri pokuse o odzbrojenie zabila v Martinských kasárňach väčšinu členov skupiny nemeckých vojakov pod vedením plukovníka Otta, ktorá prichádzala z Rumunska. Nie je jasné, či medzi zabitými boli aj ženy a deti. V mnohých obciach partizáni vyhlásili obnovenie ČSR, 27. augusta dokonca partizáni obsadili Ružomberok. Nemecká odveta na seba nenechala dlho čakať. Stupňujúca sa činnosť bojachtivých partizánov, bola už len zámienkou na vtrhnutie nemeckých vojsk. Ich jednotky hneď nasledujúci deň začali okupáciu Slovenska, aby potlačili vzburu a pomohli fašistickému režimu v boji proti partizánom

Obsadzovanie Slovenska nemeckými okupačnými jednotkami sa začalo 29. augusta 1944 pod velením SS-obergruppenführera a Waffen SS G. Bergera. Ako prvé boli do bojov nasadené bojové skupiny Ohlen a skupina plk. von Juncka. Prvá začala postupovať južne od Žiliny. Predsunuté jednotky plk. von Juncka nastupovali od Ostravy na Čadcu s úlohou chrániť železničné trate a obsadiť Žilinu a Martin. Súčasne prebiehali aj prípravy na pacifikáciu operačného pásma. Túto úlohu zverili Skupine armád Severná Ukrajina, ktorá ju preniesla na armádnu skupinu Henrici. Vyčlenený úderný pluk mal preniknúť od Nowego Sacza cez Kežmarok k Popradu a spacifikovať západnú hranicu operačného územia. Z neho bola 2. septembra 1944 v Poprade vyčlenená bojová skupina Schäfer s úlohou obsadiť Ružomberok a spojiť sa s nemeckou vojenskou bojovou skupinou Ohlen. Pre Nemcov bola v tomto období najdôležitejšia práve železničná trať vedúca severom Slovenska cez Žilinu, Vrútky, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Popradu.

 

Generál-plukovník Gotthard Heinrici utvoril 30. augusta 1944 zväz predsunutých oddielov o sile asi 1 200 až 1 300 mužov pod velením plk. Mathiasa s úlohou obsadiť Dukliansky priesmyk, preniknúť k Bardejovu a odzbrojiť 1. pešiu divíziu slovenskej armády. Zároveň z Košíc nastúpila proti Veliteľstvu východoslovenskej armády v Prešove skupina gen. Rintelena o sile asi 5 000 mužov. Od Užhorodu bola proti 2. pešej divízii východoslovenskej armády nasadená skupina veliteľa tylového priestoru 531 gen. Bauera. K nemeckým okupačným jednotkám pribudla 1. septembra 1944 skupina Schill, 4. septembra 1944 prekročila hranice na severnej Orave bojová skupina Volkmann a postupovala smerom na Trstenú. 5. septembra 1944 bola utvorená 178. divízia tankových granátnikov Tatra spojením bojovej skupiny plk. von Ohlena, plk. von Juncka a 2 práporov Domobrany, ktoré došli 3. septembra 1944 k Žiline. Pomalý postup nacistických vojsk si vyžiadal nasadenie ďalších síl a prostriedkov. Do Malaciek bola 16. Septembra 1944 presunutá 708. Volksgranadier division a začala obsadzovať Považie medzi Trenčínom a Žilinou. 20. Septembra 1944 bola do Trnavy presunutá 271. divízia granátnikov, ktorá obsadila celé Ponitrie. Začiatkom septembra 1944 mali nemecké pozemné sily oporu i v letectve operujúcom zo základní v Piešťanoch, Malackách, Krakove a Budapešti. Novému veliteľovi generálovi Höfflemu sa 8. Októbra 1944 podarilo pre nasadenie na Slovensko získať i 14. SS divíziu granátnikov a 18. divíziu tankových granátnikov Horst Wessel. Súčasne bola skupina Schäfer redislokovaná k svojej kmeňovej 18. divízii SS Horst Wessel, ktorá z vyčkávajúceho postavenia v Komárne prešla neskôr do generálneho útoku nemeckých okupačných vojsk proti povstalcom. Z Poľska prišla medzi 10. a 15. októbrom 1944 2. brigáda SS Dirlwanger. Mala 4 000 príslušníkov a operovala v priestore horného Považia a Turca. V 2. polovici októbra 1944 bola do boja proti povstalcom na úseku Čertovica nasadená bojová skupina Wittenmeyer. Proti obrannému úseku Vernár ? Hrabušice ? Stratená ? Dobšiná sa od 18. až 19. októbra zhromažďovala bojová skupina armádnej skupiny Heinrici, na úseku Poprad posilnená obrneným vlakom. Okrem týchto skupín rôzne zabezpečovacie práce na Slovensku v októbri 1944 vykonávala ozbrojená organizácia Heimatschutz. Celkový počet nasadených nemeckých vojakov na Slovensku sa pohyboval okolo 48 000 ? 50 000 vojakov. Ich počet bol menší ako počet vojakov 1. československej armády na Slovensku, ale v počte (hlavne tankov, delostrelectva, letectva), kvalite zbraní i skúsenostiach mali značnú prevahu. Spolu s vojenskými okupačnými jednotkami prišli na Slovensko aj príslušníci bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby Scherheitspolizei (Sipo) a Sicherheitsdienst (SD). Z Čiech a Moravy sa presunul v období medzi 31. augustom a 1. septembrom 1944 na západné Slovensko 13. a 14. pohotovostný oddiel, neskôr základ skupiny H Sicherheitspolizei a Sicherheitsdienst. Vyšetrovaniami a mučiarňami nemeckej bezpečnostnej polície prešli tisícky antifašistov a rasovo prenasledovaných. Činnosť a výkonná moc nemeckej bezpečnostnej polície boli dôkazom, že suverenita bratislavskej vlády bola iba nástrojom zločineckej hitlerovskej vojnovej a policajnej mašinérie. Priebeh SNP, boje vojakov 1. československej armády na Slovensku a partizánov narušili predstavy nemeckých veliteľov okupačných jednotiek o krátkej trestnej akcii na Slovensku a donútili ich viesť tvrdé, viac ako 2 mesiace trvajúce frontové boje.

Nemeckí velitelia svojich vojakov pred vstupom na slovenské územie inštruovali, že nakoľko sa nachádzajú na území spriateleného štátu, musia sa správať mimoriadne disciplinovane. V jednom rozkaze nemeckým vojakom sa píše: ?...vojsko treba dôkladne poučiť o tom, že sa nenachádza v nepriateľskej krajine a že bezúhonným vystupovaním a dobrým zaobchádzaním s obyvateľstvom musí prispieť k tomu, aby sa obyvateľstvo cítilo chránené nemeckou brannou mocou a podporovalo boj proti bandám.?[6] Aj sám ríšsky vodca SS Heinrich Himmler prikazoval ?Ostatne Slovensko je spriatelený štát, a nie obsadená krajina. Preto je potrebné, aby sa nemecké vojsko správalo zvlášť bezchybne.? Na väčšine územia príchod Nemcov nebol skutočne nijak tragický, výnimkou bolo jednanie nemeckých vojsk na bezprostrednom povstaleckom území, kde po prechode SNP do hôr rozpútali krutú perzekúciu: tisícky účastníkov povstania sa ocitli v rukách okupantov, množstvo povstaleckých vojakov a dôstojníkov bolo transportovaných do zajateckých táborov. Bezohľadne sa postupovalo najmä voči komunistom, ktorých verejné popravy boli pomstou aj výstrahou ostatným. Bežné boli masové vraždy. Desiatky slovenských obcí úplne alebo čiastočne vypálili ako odvetu za podporu partizánov.

 

Situácia v dvoch kľúčových divíziách na východnom Slovensku bola po začiatku povstania vskutku pozoruhodná. Ukázalo sa, že prípravy na povstanie, ktoré mal v jednotkách uskutočniť Viliam Talský, ktorého priamo poveril Ján Golian, sa odohrali iba v minimálnej miere. Talský nevyužil 2 dni a tri noci pokoja, ktorý mu nemecké jednotky nechali, keďže sami neboli tiež schopné odzbrojovanie okamžite vykonať. Vrchol chaosu nastal, keď 30. augusta plk. Viliam Talský namiesto dohodnutého plánu zhromaždil všetky slovenské letecké sily na východe a zanechajúc dve armádne divízie v chaose, smeroval na predom pripravenú pristávaciu plochu v Poľsku, aby sa pripojil k maršalovi Konevovi a k Červenej armáde. Svoj odchod odôvodňoval potrebou prerokovať súčinnosť východoslovenských divízií s Červenou armádou. Dve slovenské pešie divízie v Karpatoch boli bez velenia ponechané svojmu osudu a Nemcom sa ich podarilo rýchlo odzbrojiť už na poludnie bez jediného výstrelu. Nič nezachránil ani Golianov rozkaz: ?nenechať sa odzbrojiť?. Časť tohto vojska síce prešla k partizánom, alebo vytvorila vlastné partizánske jednotky, pri čom si zo sebou zobrala aj časť ťažkej techniky, ale to nebola ani tretina z 30 000 najlepších mužov Slovenskej armády, ktorý predtým mali veľkú šancu podporiť Červenú armádu v bojoch v Karpatoch.

Dôsledkom nemeckej intervencie bolo, že povstanie vypuklo predčasne a už dopredu stratilo klúčovú zložku pripravovaných plánov bez dvoch najlepšie vyzbrojených armádnych divízií, ktoré by dokázali odolávať Nemcom.

So začiatkom povstania však v mnohých oblastiach nepočítali a neboli s ním dopredu oboznámení. Na mnohých miestach k zmätku prispelo aj to, že ľudia boli lákaní pridať sa k povstaniu otvorenými lžami:

 

napríklad Mirko Vesel, jeden z organizátorov povstania, v rozhlasovom vysielaní hlásil, že ?Nemci zrušili Slovenskú republiku, uväznili prezidenta Dr. Jozefa Tisu a odvliekli ho do Malaciek, kde ho majú zastreliť. Maďari už prekročili hranice pri Lučenci.?

 

Na niektorých miestach sa takto motivovaní sa ľudia skutočne chopili zbrane na ochranu Slovenskej republiky. Zmena ich postoja však na sebe nenechala dlho čakať. Napriek, tomu že časť ľudí ktorá povstala so zbraňou v ruke po Tisovom prejave ďalší deň pochopila, že sadla na lep propagande a zložila zbrane.

 

Skutočne zničujúci bol pre povstalcov práve Čatlošov prejav, ktorý odznel v éteri ešte pred samotným začiatkom povstania. Iróniou ostáva, že Čatloš neikoľko dní po prejave odišiel z Bratislavy k povstalcom. Bolo to preto, lebo Nemci Tisovi, ktorý nad Čatlošom držal ochrannú ruku, dokázali, že plánoval previesť Slovensko k Spojencom. Čatloš mal byť zatknutý, a tak radšej utiekol k povstalcom.ali dve pásma nemeckej obrany.

5. septembra bol Ján Golian povýšený na generála a stal sa veliteľom celej Slovenskej armády. SNR vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Plénum SNR zvolilo 6-členné predsedníctvo SNR. Tvorili ho: Karol Šmidke, Gustáv Husák, Daniel Ertl za KSS, Vavro Šrobár, Jozef Lettrich a Ján Ursíny za DS. Po mobilizácii, ktorá prebehla toho istého dňa sa počet príslušníkov povstaleckej armády zvýšil na 47 000 osôb. Armáda však nemala dostatok zbraní pre všetkých. SNR tiež vydala Deklaráciu, ktorá okrem iného zahŕňala aj tieto body:

 

* vytvoriť nový štát Čechov a Slovákov na demokratických a pokrokových zásadách

* zlepšiť sociálne postavenie robotníkov a roľníkov

* odsúdiť kolaborantov a zradcov

 

17. septembra pristáli na letisku Tri Duby 4 americké B-17, ktoré priviezli americkú styčnú vojenskú misiu. Jej veliteľom bol James Holt Green. Doviezli zbrane, strelivo, niekoľko protitankových zbraní bazooka (ktoré povstalci nevedeli použiť) a lieky. 26. septembra bola vysadená nad povstaleckým územím aj britská styčná vojenská misia.

 

Spojenci 20. septembra pomohli povstaniu tým, že napadli letisko Nový Dvor pri Malackách. Pri nálete zlikvidovali 6 Ju 87 Stuka, 2 He 111, 3 Ju 88 a niekoľko ďalších Ju 52, Me 110 a Do 17.[12] Poškodili rozjazdovú dráhu a vyradili letisko na dlhú dobu z prevádzky. Nemci boli pre to nútení nasadzovať proti povstalcom lietadlá Luftwaffe z Maďarska, ktoré by inak boli nasadené proti sovietskej hrozbe z Rumunska.

25. septembra 1944 Začal presun 2. čs. paradesantnej brigády z Kroscienka v Poľsku na povstalecké územie. Dopravné stroje Li-2 prevážali ostrieľaných príslušníkov paradesantnej brigády na letisko Tri Duby, odkiaľ boli okamžite nasadení na front. Povstalecké velenie si sľubovalo od nasadenia tejto jednotky veľmi veľa. Až neskôr sa vyjasnilo, že parašutisti po bojoch na Dukle utrpeli značné straty a jednotka nebola ani z ďaleka v plnej sile. Nasledujúci deň SNR vyhlásila druhú mobilizáciu záloh do 1. československej armády na Slovensku. Týkala sa piatich ročníkov. Po druhej mobilizácii počet príslušníkov povstaleckej armády dosiahol 60 000 osôb, ale asi štvrtina z nich nemala zbrane.

 

30. októbra 1944 gen. Hermann Höffle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s dr. Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Dr. Jozef Tiso slúžil slávnostnú omšu. Vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi , čo všetko bolo predom dohodnuté za slobodu zajatých Slovákov. Do tohoto dňa zajali Nemci vyše 10 000 povstalcov, ukoristili asi 80 diel, 600 nákladných áut, 1 pancierový vlak, 1 nákladný vlak, 300 koní a získali štátnu pokladnicu s hotovosťou 2,8 miliardy korún. 1. československá armáda na Slovensku dokladala 1720 padlých, 3600 ranených (z ktorých skoro 700 bolo evakuovaných do ZSSR), 150 zajatých a 580 nezvestných. (Celkové straty v dôsledku bojov na Slovensku sa odhadujú na približne 10 až 12 000) Nemecké vojská prišli o 4200 padlých, 5000 zranených, 300 zajatých. Prišli tiež o 130 diel a mínometov, 42 tankov, 28 lietadiel, 210 automobilov rôznej kategórie a 1 pancierový vlakov, vrátane leteckej skupiny disponovala 44 pešími prápormi, 6 delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.

 

V partizánskych a povstaleckých jednotkách na Slovensku bojovali okrem Slovákov a Čechov i sovietski občania, Bulhari, Poliaci, Juhoslovania, Francúzi (vyznamenali sa napr. v bojoch o Strečno), Židia, Nemci, Maďari, dokonca aj niekoľko Britov a Američanov celkovo antifašisti vyše 20 národov; aj z tohto dôvodu niektorí historici ako napríklad Anton Špiesz spochybňujú názov ?Slovenské národné povstanie?. Takáto interpretácia je však nepresná. Hlavný význam povstania totiž spočíval v boji povstaleckej armády, tú tvorilo až 60 000 vojakov, ktorých prevažná väčšina boli Slováci.

 

Pomerne dosť zastúpení v povstaní boli Židia, pre ktorých to bol skutočný boj o život, pretože príchodom nemeckých vojsk im hrozila bezprostredná likvidácia. Už v prvej janošikovskej družine, ktorú založili komunisti na východe Slovenska v roku 1942 ich bolo 18-20 z celkového počtu okolo 30-40. Mnohí Židia mali vysoké postavenie pri organizácii povstania, napr. Alexander Markuš, Rudolf Slánský alebo Peter Karvaš.

 

Potlačením SNP boje v slovenských horách neutíchli a tvrdé represálie trestných jednotiek SS a SA pokračovali až do samotného konca vojny :

 

Ani po potlačení povstaleckej armády sa Nemcom nepodarilo zlikvidovať celé hnutie slovenského odporu. Partizánske jednotky sa s rôznymi úspechmi zachytili v horských oblastiach po celej krajine a neustále pôsobili v nemeckom tyle ťažkosti. Nemecké velenie sa na potlačenie partizánskej vojny rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií však umierali najmä civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantami vypálili 95 slovenských obcí a samôt.

 

Nacistické jednotky okrem protipartizánskych akcií uskutočňovali akcie proti rasovým nepriateľom, najmä Židom a Rómom. Jedna z prvých sa udiala 11. septembra 1944 v Nemčiciach, kde postrieľali 53 rasovo prenasledovaných.

 

Po obsadení Kremnice 6. októbra, nacistické jednotky spolu s POHG prenasledovali a vraždili účastníkov povstania. Po vojne bol v Dolnom Turčeku nájdený masový hrob s 182 telami, mnohí iní boli zavraždení vo Zvolene, kde po obsadení 26. októbra celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Neskôr zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri a januári 1945, po vojne bolo v najmenej 6 masových hroboch v meste a okolí nájdených 128 popravených.

 

28. októbra 1944 príslušníci Einsatzkommando 14 prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do Mičinskej doliny, kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra prisúdili zločin partizánom.[19]

 

29. októbra 1944 nacisti prepadli osadu Mladoňov, kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami. [20]

 

Vo Vinnom 30. októbra Nemci úplne vypálili 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov. V noci z 31. októbra na 1. novembra postrieľali v Ponikách nacisti 31 obyvateľov. 1. novembra nacisti pod Prašivou zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami.

 

V Kremničke bolo pri viacerých masových popravách nemeckými vojskami ako aj slovenskými POHG od 5. novembra 1944 do 5. januára 1945 zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí), ktoré boli nahádzané v protitankovom zákope. V Kremnici sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v Hornej Mičinej.

 

K najhorším nacistickým vojnovým zločinom na Slovensku patria represálie v Tokajíku z 19. novembra 1944, kde najprv všetkých mužov z dediny sústredili v miestnom kostole, kde ich postrieľali (dvaja ranení však prežili), ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.

 

21. novembra vtrhli nemecké jednotky do Tisovca, kde postrieľali 14 rómskych mužov, 67 žien a detí odvliekli do Kremničky, kde ich popravili. 26. novembra vypálili nemecké jednotky Bačkov, zhorelo 112 domov.

 

3. decembra 1944 deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny Selec, ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi, po tom čo nemecké jednotky neboli schopné lapiť partizánov v Považskom Inovci. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45[21] z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania.

 

12. decembra bolo v Brezne zastrelených 31 osôb. 23. decembra pobili nacisti v obci Slatina 56 Rómov.

 

V januári 1945 jednotka Waffen-SS v Čiernom Balogu nahnala 60 Rómov, medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo samopalov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli[22]. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944)

 

Medzi 4. až 11. januárom 1945 v Ráztockej doline pri obci Nemecká strelnou ranou do tyla zavraždili najmenej 400 zaistených partizánov, povstalcov a Židov, mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice bolo takto zavraždených asi 900 ľudí[23]. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14.

 

5. januára obesili maďarskí fašisti v Košiciach 12 ľudí. Do konca vojny bolo v meste popravených asi 600 - 700 ľudí.

 

Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou Edelweiss 24. januára 1945 aj osada Ostrý Grúň. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. 21. januára 1945 táto jednotka spolu s oddielmi Waffen-SS a Heimatschutzu prepadla neďaleký Kľak, postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Tieto represie sa odohrali následkom toho, že po páde Banskej Bystrice sa tam uchýlili povstalci a partizáni a obyvatelia okolitých obcí Píly a Veľkého Poľa v strachu o svoje životy privolali na pomoc jednotky SS a Gestapa.[chýba citácia]

 

24. januára vyrabovali nemecké oddiely Lom nad Rimavicou, následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch.

 

21. februára nacisti vyrabovali a vypálili Pohronský Bukovec.

 

Obec Skýcov sa nacisti viackrát neúspešne pokúšali obsadiť, podarilo sa im to až 15. marca 1945, keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde. Následne nacistické jednotky vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili odvliekli do koncentračného tábora.

 

Obce Kalište a Prochoť prepadli protipartizánske jednotky 18. marca 1945. V dedine a jej okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri Moštenici. Jedného muža dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle. Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6.

 

16. apríla 1945 postrieľali nacisti v Ladeckej cementárni 20 ľudí. 20. apríla zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu Semeteš patriacej k Vysokej nad Kysucou mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich postrieľali. Do konca mesiaca bol odkrytý masový hrob s 106 obeťami v Kováčvej.

 

Ďalšie zločiny spáchali v Slovenskej Ľupči (40 obetí), Bánovciach nad Bebravou (35 obetí), Handlovej (19 obetí), Prievidzi (92 obetí), Trenčíne (69 obetí), Žiline (33 obetí), Novom Meste nad Váhom (27 obetí), Dubnici nad Váhom (62 obetí) a inde. [24]

 

 

Zločiny neboli však iba na strane okupantov , ale aj na strane partizánov :

 

 

Zločiny však boli páchané aj partizánmi či niektorými povstaleckými jednotkami. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov prvej Slovenskej republiky. Celkovo si vyžiadali asi 2400 ľudských životov. Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Žiadny z povstalcov ani partizánov po vojne nebol za tieto zločiny stíhaný, po vojne neprebehlo ani žiadne vyšetrovanie, ktoré by potvrdilo pravosť všetkých správ o nich.

 

27. augusta 1944 partizáni a vojaci po obsadení Ružomberku vyvraždili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov Nemeckej strany, ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru Podsuchá - Biely Potok a tam ich všetkých povraždili. Išlo o prvú masovú vraždu na území Slovenskej republiky. Podľa iných prameňov bol počet zavraždených 146. Byty povraždených občanov Ružomberka povstalci vyrabovali.[25]

 

30. augusta zlikvidovali partizáni vo Vyhniach tábor detí z vybombardovaných rodín z Porúria aj s vychovávateľkami.[26]

 

21. septembra 1944 pri železnici vedúcej zo Skleného do Hornej Štubne partizáni Leninského oddielu 1. československej brigády J.V. Stalina guľometmi a granátmi zavraždili 187 mužov vo veku od 15 do 59 rokov a okradli ich mŕtvoly o cennosti. Išlo prevažne o slovenských občanov nemeckej národnosti zo Skleného, ktorí sa vracali z prác na budovaní obranných zariadení pre povstalcov. [27]

 

11. novembra partizáni pri Humennom postrieľali 150 maďarských vojnových zajatcov.

 

V novembri 1944 bol podľa dobovej tlače pri Hornej Tureckej, neďaleko sídla štábu 1. československej brigády J.V. Stalina objavený masový hrob s 900 zavraždenými obeťami.[28]

 

Pre mnohých iných jednotlivcov či skupiny bolo povstanie príležitosťou na vyrovnávanie účtov alebo kriminálnu činnosť. V ojedinelých prípadoch sa k partizánom pridávali jednotlivci aj z čisto alibistických dôvodov, napríklad pre to že dúfali, že im budú po vojne odpustené ich trestné činy.

 

Na viacerých miestach malo domáce obyvateľstvo práve v dôsledku vyčíňania z partizánov strach a nemeckých vojakov neraz vítalo ako upokojenie situácie. Takto hlásil 25. septembra 1944 SS-Hauptsturmführer H. Hoppe: ?Z oslobodených oblastí máme stále nové hlásenia o tom, že slovenské obyvateľstvo je z väčšej časti v ostrom protiklade k partizánom a radostne víta nemeckú armádu. Iba myšlienka na návrat bánd negatívne ovplyvňuje obyvateľstvo a vedie k zdržanlivosti.?[29]

 

 

Komunisti po skončení vojny si privlastnili SNP ako známku na patent boja a spolupráce so ZSSR na žiarive zajtrajšky :

 

Po prevzatí moci komunistami začali predstavitelia komunistickej strany systematicky falšovať fakty o povstaní. Neúmerne vyzdvihovali najmä prínos komunistických predstaviteľov odboja, ktorých prezentovali ako hlavných organizátorov a hybnú silu celého povstania. Všeobecne bagatelizovali občiansky odboj a partizánov ako celok priraďovali ku komunistickej strane. Ďalej tiež neúmerne vyzdvihovali rolu partizánov v povstaní, príslušníkov a najmä velenie 1. česko-slovenskej armády na Slovensku označovali za buržoáznych stúpencov exilovej vlády v Londýne, a ich činnosti systematicky prikladali vedľajší význam. I preto je dodnes SNP mnohými považované za komunistické povstanie.

 

Slovenské národné povstanie je kritizované rôznymi skupinami spoločnosti. Niektorí nepovažujú názov Slovenské národné povstanie za celkom správny, pretože sa na ňom nezúčastnil celý národ, ako tomu bolo napríklad v Juhoslávii. Pričom pripomínajú, že povstalci spolu s partizánmi, komunistami a na Beneša orientovaným odbojom nepredstavovali veľmi výraznú čiastku slovenského národa.

 

Obhajcovia prvej Slovenskej republiky ho odsudzujú pre to, že sa postavilo proti prvému Slovenskému samostatnému štátu a tým pádom aj proti Slovákom ako takým. Označujú ho tiež často za vojenský puč organizovaný z Moskvy či Londýna.

Pragmatici považujú povstanie vo forme ako prebehlo za chybné preto, že nesplnilo účel a nepomohlo frontu rýchlejšie prejsť územím Slovenska, čo malo za následok zvýšenie počtu obetí a škôd v dôsledku bojov. Z tohto pohľadu sa nejedná iba o obete z radov civilného obyvateľstva, ale aj zbytočné obete vojakov povstaleckej, Červenej, či nemeckej armády. Je totiž veľmi pravdepodobné, že by Nemci Slovensko po tom, čo by bolo zo všetkých strán obídené sovietskou armádou opustili, aby sa nedostali do obkľúčenia.

namiesto toho vedomostneho testu v ankete hodilo by sa tam skor nieco, ako co si o tom alebo onom v tejto suvislosti kto mysli. malokto bude vyplnat vedomostny test prave o SNP, bez toho aby si najprv o tom doplnil vedomosti v clanku, ktory sa navyse uvadza v prispevku hed pod anketou a vysledky takej ankety potom beztak nebudu validne.

Jozef,

trochu som prerobila anketu, lebo tam bola prvá anketová otázka vynechaná a nešlo hlasovať.

najjednoduchšie bolo poslednú otázku prehodiť na to prvé prázdne miesto - takže tou teraz anketa začína.

 

 

tie otázky sú trochu testové, okrem teraz prvej a poslednej, kde môžeme odpovedať podľa vlastného uváženia, tie ostatné si vyžadujú takmer všetky trochu hlbšie znalosti.

v tých otázkach buď odpovieme správne alebo nesprávne - každá iná možnosť odpadá.

aj keď je to naša história, odpovede sa dajú nájsť v x knižných publikáciách a v xy článkoch na nete, niektoré dáta sú známe fakty, ale počty vojakov a partizánov sa článok od článku líšia.

SNP bolo slovenské, už len preto, že sa konalo na tomto území - a nech už to bolo akokoľvek, Slovákov sa ho zrejme zúčastnilo najviac, okrem nich sú vyčíslené v publikáciách počty Maďarov, Židov, Bulharov, Francúzov, Čechov, Poliakov, Rusov, Gruzíncov, Američanov ...

včera robili televízie narýchlo prieskum medzi ľuďmi na uliciach, čo vedia o SNP - tí starší ešte ako tak, mladí niečo, deti takmer nič. z hĺbky tretej či štvrtej generácie je to pre ne vzdialené ako Mars.

game

 

 

urcite je to tak, mam dve dospele deti a viem svoje , aj ked to patri k vseobecnemu vzdelaniu, co urcite kazdy SŠ a VŠ by mal vediet, do hlbky je uz problem a nik to ani nevyzaduje, historia je jeden z mojich mnohych końickov, ak nie naj .....

Toto forum je mlade nielen posobenim , ale aj vekom jej clenov, co je dobre .

SNP je nase a ako bolo, tak bolo , ale takto sme sa zaradili do protifasistickej koalicii a na spravnu stranu boja za opatovne prinavratenie demokratickych hodnot a to spacatene krvou nielen slovenskou, ale mnohych inych prilsusnikov narodov,povstalcov v nasom organizovanom boji proti okupantom. Nasa vec bola spravna , o tom niet pochyb.

SNP zaradilo Slovákov k víťaznej protifašistickej koalícii?

áno

 

Kedy vypuklo SNP?

29.8.1944

 

Ktora politicka strana alebo národný organ organizoval a viedol SNP

Slovenská národná rada

 

Kto bol vrchným veliteľom povstaleckých jednotiek?

Rudolf Viest

 

Kto zo zhraničia materiálne podporoval SNP?

Boli to aj ostatní spojenci, ale najvýraznejšie ZSSR

 

Koľko slovenských a Čsl.vojakov bojovalo v SNP?

Benešova exilová vláda vyhlásila všetkých povstaleckých slovenských vojakov a partizánov za regulárnych príslušníkov Československej armády. Teda aj partizánov som pripočítal k vojakom

 

Koľko partizánov bojovalo v SNP ?

Niečo podobné. Časť vojakov po potlačení povstania prešlo k partizánom.

 

Bol slovensky prezident Jozef Tiso zradcom SNP ?

Jozef Tiso bol zradcom národa. Či bol aj zradcom povstania, tak skôr nie, pretože sa nepridal k povstalcom, ani povstalci ho nepovažovali za "svojho". Kto zradí musí mať vzťah voči zradenému.

 

 

Jozef,

Snáď je naozaj trochu zbytočné dávať vedomostné otázky do ankety. Najmä ak LEG bdie nad tým, aby každý priznal svoje hlasovanie, teda aj prípadné nevedomosti tak asi nikto nebude hlasovať bez toho, aby si údaje najskôr overil. :lol:

Cactales

 

 

test je iba v dobrovolnosti a nic ine, odpovede su fakticky v prispevku. Neocakavam naval diskutujucich a ani nie je ucelom tejto temy, ale snad sa takto da prilakat prichod novych clenov, ktory holduju historii, politike .

test je iba v dobrovolnosti

Neocakavam naval diskutujucich a ani nie je ucelom tejto temy, ale snad sa takto da prilakat prichod novych clenov, ktory holduju historii, politike .

Keď to berieš takto, tak veľa zdaru! :lol:

 

odpovede su fakticky v prispevku.

Ale nie sú vždy celkom jednoznačné.

su tam nejake korekcie , ale to je o . k. , jedni tvrdia ze v povstani bolo 60 000 partizanov, ini 45 000 , a pravda je bohvie kde , u vojakov nie su problemy lebo predsa tam bola ako taky poriadok. Podla operujucich partizanskych skupin od východu az po zapad bolo cca 18 000 aktivnych partizanov, zaujimave je najma to , že pocas vlady jednej a jedinej statostrany bolo evidovanych fakt tych 60 -70 000 asi aj s clenmi HG A POHG , ktorí prehadzovali kabaty podla toho kde boli trestne komanda SS a SA. :lol: :) :) ;) ;)

Co sa tyka otazok

Koľko slovenských a Čsl.vojakov bojovalo v SNP?

Koľko partizanov bojovalo v SNP?

Tak na ne nie su uvedene medzi moznostami spravne odpovede.

Vojakov bojovalo cca. 60 000, partizanov odhady su medzi 12 000 az 18 000.

 

Na zvysok, myslim prispevky v diskusii, sa pozriem neskor.

Leonidas

 

 

ani by som nepovedal , spravna odpoved ? Kto ich ratal ? Ale predsa dobove materialy este existuju. Slovenska armada - to je nieco ine , tak teda ideme ratat :

 

Slovenska armada, rsp. Čsl.armáda :

-----------------------------------------------

 

-37 000 slovenskych vojakov Zápolnej armády

-29 000 záložnikov vstúpilo do armády

- 2 860 vojakov 2.paradesantnej armády

Spolu:

68 860 co predstavovalo cca 16 peších práporov,10 samostatnych rot, a 7 delostreleckých batérii , no to bolo zaciatkom septembra, na zaciatku oktobra uz bolo 18 peších praporov, 20 delostreleckých batérii, 3 obrnené vlaky, 10 -12 tankov, 20 lietadiel + lietadala 1.Čsl. stíhacieho pluku.

 

No a partizáni , podla dochovanych materialov - budem zaokruhľovať počty :

 

- brigáda Čapajeva - 2500 bojovníkov

- brig. poručíka Sečanského - 1300

- brig.mjr.Jegorova - 3600

- brig.npor.Velička - 2400

- kpt.Trojana - 500

- kpt.Valjanského - 1700

- pplk.Stepanova - 700

-kpt.Žingora 1000

-kpt.Bielika - 1600

-kpt.Kvitinského - 400

-kpt.Morskoje - 200

-mjr.Kozlova - 400

-por.Sadilenka - 200

-mjr.Jaromova - 120

-mjr.Losakova - 500

-mjr.Martinova - 300

-por.Pola - 700

-kpt.Snežinskeho - 1000

-kpt.deLanurienna - 180

-pplk.Šukajeva - 7000

 

Spolu : 26 300 partizanov

Jozef,

 

Vojaci, ktorí neskôr prešli k partizánom sa teda rátajú dva krát?

Cactales

 

 

netvrdim opak, ano po porazke hlavnych povstaleckych sil a prechode na partizansky sposob boja mnohi presli do hor. Odhady partizanov pred vypuknutim SNP su rozne , zatial co v juli 1944 odhad bol viac ako 300 , v auguste to bolo viac ako 1300, v septembri skoro 7000 , na konci vojny su odhady okolo 12000, a v SNP udajne 18 000 až 26 000 ,

Jozef

 

Tak je jasne, ze cerpas z knihy Charlesa Klimentha Slovenska armada 1939-1945. Knihu mam aj ja. Ale akurat by som Ti vytkol niekolko prejavov nepozorneho citania z Tvojej strany.

 

Co sa tyka armady, tak si si nevsimol tuto cast vety zo strany 112:" Zo 37 000 vojakov zapolnej armady zostalo asi 9000 vernych bratislavskej vlade."

Takze zo svojho vypoctu mozes hned ten 9000 odratat a dostanes takmer presne tych 60 000. Moderatori by mohli tuto moznost zaradit do hlasovania.

O 60 000 vojakoch sa pise aj vo wikipedii, z ktorej clanku si vacsinu prebral do svojho uvodu k teme.

 

K partizanom. Len tolko, ze sam Klimenth udava, ze jeden pramen udava medzi 18 az 26 tisic a iny 12 000 ku koncu povstania. Rozdiel je sposobeny dvoma faktormi:

1. marxisticka historiografia casto nadsadzovala pocty partizanov, co prebrali aj niektore ponovembrove publikacie

2. kym jeden pramen hovori o partizanoch na slovensku vobec, druhy hovori o partizanoch v SNP, tam je realnejsie to cislo 12 000

A ty si sa prave pytal na partizanov v SNP.

Pristupme teda ku Klimenthovej tabulke, ktoru si sice opisal, ale neuviedol si operacne uzemie. Aj ked su viacere tie cisla zrejme tiez nadsadene, najma ta brigada pplk. Sukajeva, tak musime vylucit tie partizanske jednotky, ktore mali operacne uzemie mimo uzemia SNP.

Takze ratajme:

Brigada Capajev - vychodne Slovensko - 2500

Brigada por. Secanskeho - zapadne Slovensko - 1300

Brigada pplk. Stepanova - vychodne Slovensko - 700

Brigada kpt. Kvitinskeho - vychodne Slovensko - 400

Brigada majora Martinova - vychodne slovensko - 300

Brigada kpt. Snezinskeho - Myjava - 1000

Spolu: 6200

Takze po odratani dostaneme cca 20 tisic partizanov v SNP. Co je stale nadsadene, ale uz trosku realnejsie.

Takze moderatori by mohli namiesto nezmyselnych moznosti 300, 125, 75 tisic apod., dat nove moznosti 12 000 resp. 18 000.

 

Neskor sa k tomuto este vratim. Taktiez podrobne planujem rozobrat jozefov uvodny prispevok a clanok z wikipedie, ktory sa az prilis casto odvolava na stredovekara Duricu.

Leonidas

 

ano aj , ak to beries tak , pravda je na tvojej strane - nehadam sa , i ked o povstani sa vedelo na celom uzemi Slovenska , mnohí mohli vstupit jedine do partizanskych skupin.....

...počet 20 000 partizánov v SNP je o 100% nadsadený.... reálny počet je okolo 10 000 z toho len polovica sa zúčastnila obranných a útočných bojov v SNP......legendy vznikli aj o počte okupačných nacistických jednotiek - 8-9 divízií.....boli to len ich časti - pluky, prápory a bojové skupiny.....do začiatku generálnej ofenzívy proti povstalcom, nemecké velenie nasadilo sily asi 2 divízií, po 18.10. 1944 sily 4 divízií..... z najznámejších to boli: bojová skupina SS Schill, 178. divízia pancierových granátnikov Tatra, 14. SS divízia Galícia, 18. SS divízia Horst Wessel, trestanecká brigáda SS Dirlewanger, zosilnený prápor Schäffer a iné.......

 

..takisto by sa dalo diskutovať o inej položenej otázke v ankete.... Ktora politicka strana alebo národný organ organizoval a viedol SNP? náhodou vznik ilegálnej SNR na jeseň 43 to je nič?

 

Partizánovi trikrát zachránili život nacisti

http://www.sme.sk/c/7054834/partizanovi-trikrat-zachranili-zivot-nacisti.html

 

nadpis clanku je trochu nadneseny, ale inak su to zaujimave zivotne osudy

tiez ma zaujalo, ze (ak som spravne pochopil) je to cele sucastou sirsieho projektu neziskovej organizácie Post Bellum Pribehy 20.storocia, vid odkazy na zaver clanku

NIe je na to nejaka stranka o com bolo SNP a ako to bolo? Ved mame statny sviatok. A nieje to hamba? Nas najvacsi boj nieje zdokumentovany? Ci verejne spristupnovany? Ak nie ja o tom pochybujem.

 

Teraz sa mi o tom nechce pisat, ci aj keby som pisal zajtra na tom nic nezmeni. Co si pamatam z precitaneho - len dve vojenske posadky sli do SNP a to BB a Brezno.

 

Ja neviem ake cisla boli v kopcoch - ale desatisice pochybujem. Tolko nemas ani plachej zvery. inak neviem ani ake mali boje uspechy ci neuspechy. Este kolko tu bolo Francuzov a inych?  Ja nechcem znevazovat - ja si ich vazim a velmi - ale to neviem dat dokopy 60 rocnu historiu? Ved si tych ludi nevazime co spravili o co sa pokusili a co im vyslo ci nevyslo. Moj stary otec co  ho nasli obeseneho(zrejme ho niekto obesil - nie komunisti) v 1963 vraj bol partizan.

 

Proste neviem sa ktej to teme postavit. Lebo ju nepoznam.

 

http://www.centropa.org/node/79264

 

Zaujimavy pribeh. Ja mu verim a dole klobuk.

V dňoch 18. a 19. júna 1945 bolo na Švédskych valoch pri Přerove zavraždených 74 detí, 120 žien a 71 mužov. 

http://janmacek.blog.sme.sk/c/359512/gardista-komunista-stbak-protifasisticky-bojovnik-udavac-vrah-267-ludi-karol-pazur.html

Neviem ci ste o tom vedeli - ja sa priznam - som o niecom zacul. Nieco "podobne" je pogrom v Toplcanoch, podobne - ze to bolo po vojne, ci

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162455-bedrich-smetana-mal-menovca-masovy-vrah-terorizoval-nemcov/

 

21. septembra pri železnici vedúcej zo Skleného do Hornej Štubne partizáni Leninského oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina guľometmi a granátmi vyvraždili 187 mužov a okradli ich mŕtvoly o cennosti. Išlo prevažne o slovenských občanov nemeckej národnosti zo Skleného. V noci z 26. na 27. septembra partizáni na železničnej stanici v Banskej Štiavnici fyzicky zlikvidovali okolo 70 – 80 osôb z transportu civilných občanov nemeckej národnosti.

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162455-bedrich-smetana-mal-menovca-masovy-vrah-terorizoval-nemcov/

 

 Ja to nechapem - ludia su "ludia". Zabijat . ..nechcem pisat ci dieta ,zenu, starca, ci chlapa ako ja. Ak niesom tvoj nepriatel - vojak partizan co sa do mna staras - nie vrazdis. Teda aj u nas sa to stavalo.

Tiso bol podla zakonov vtedajsej legislativy v Ceskoslovensku za svoje ciny vyhlaseny za vlastizradcu? Tak isto vsetci vzburenci proti Tysovmu Slovenskemu statu, su vlastizradcovia, alebo su to bojovnici za slobodu?

trochu nechápem tieto otázky. vlastne tú druhú celkom iste nie.

 

áno, po vojne bol Tiso odsúdený za vlastizradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a popravený.

stále sa o tom hodne debatuje, ale Tiso nemusel funkciu bábky a prezidenta satelitného fašistického štátu Nemeckej ríše prijať, bola to jeho osobná zodpovednosť.

 

SNP bola s priblížením frontu obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, podrobne je všetko tisíckrát na nete - a zároveň aj proti fašistickej vláde satelitu Nemeckej ríš na čele s Tisom. krajinu zatiahli do vojny, do fašizmu, fašisti vypaľovali dediny, krajina bola vo vojne, preháňali sa cez ňu fronty, a pokiaľ trval fašistický slovakštát,  boli odporcovia vlastizradcovia tohto slovakštátu - pre fašistov a zástancov Tisa. je to logické, nie?
 

myslím, že týmto veciam by sa malo venovať viac času, pre väčšinu národa je po dvoch generáciách a pre mladých už úplne SNP tak vzdialené ako cesta do iných dimenzií. rok 1968 je nehorázne vzdialený, nie ešte SNP. ešte keď sa učebnice histórie prepisujú pomaly každý rok, decká sú z toho tupé ako pantok. a dospelí tiež.

 

potom by nemohli vznikať takéto pubertálne otázky a nápady, aké prezentuje len náhodným výberom na nete tento mladý neofašista, ktorý sa zrejme ešte ani neholí a vie o svete leda tak h...o: https://plus.google.com/117727063879184408374/posts/VcYYNhcZaJ9

25 na riť, denne. preniesť v čase a poslať na front, nech si užije.

Ja v pondelok som sa trochu bavil o SNP s dvmi dochodcami. Oni tu nezili ,len prisli jeden doktor, druhy relativne tiez scitany - marias a sachy hra dobre.  Teda nie blbci.

 

A o SNP ,priklad o tunely pod slavosovskym kopcom, ci kde sa odohrali najvacsie boje okrem Dukli - teda Mikulas o tom nic nevedeli ci sa --nie netvarili sa tak sprosti - oni to nevedeli. Nezaujimalo ich to - obaja boli o do mna v priemere dvadsat rokov starsi.

 

Ja som pri pive jednemu ,kedze bol ten sviatok sa spytal co si o tom mysli. NO nic ako keby mi odpovedal syn na tuto temu.

 

Jeden je asi z Bratislavi druhy z povazia. A nevedeli to. 

 

"Som poctený, že som mohol byť na cintoríne, kde je pochovaných viac ako 10 000 rumunských vojakov. Je to najväčší takýto vojenský cintorín mimo územia Rumunska," reagoval rumunský minister národnej obrany Motoc.

Čítajte viac: http://domov.sme.sk/c/20256887/padlych-pocas-snp-si-uctil-aj-rumunsky-minister-narodnej-obrany.html#ixzz4IxS2ErmB

 

Vy o tom neviete?

trochu nechápem tieto otázky. vlastne tú druhú celkom iste nie.

 

áno, po vojne bol Tiso odsúdený za vlastizradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a popravený..................

potom by nemohli vznikať takéto pubertálne otázky a nápady, aké prezentuje len náhodným výberom na nete tento mladý neofašista, ktorý sa zrejme ešte ani neholí a vie o svete leda tak h...o: https://plus.google.com/117727063879184408374/posts/VcYYNhcZaJ9

25 na riť, denne. preniesť v čase a poslať na front, nech si užije.

 

.......ale je tu predsa nezastavam vojnu a jej „spravodlive“ nasledky v pocte obeti a podobnych humannych cinnosti. Taktiez Tyso je pre mna iba figurka v historii. Ja mam iny problem z dejepisom vojnoveho slov. statu. Podla mna mali byt za vlastizradu sudeny vsetci obyvatelia Slovenska, co suhlasili z  vytvorenim tohto satelitu Nemecka. A ze ich bolo pozehnane, to sa neda odtajit ani kamuflazou historikov. Samozrejme ze nikto (urcite nie drviva vacsina) sa nenazdal, co sa vykluje o dva-tri roky. HSLS mala na slovensku v tom case obrovsku podporu vo verejnosti a teda ta verejnost musela aj suhlasit z jej programom a viziou. Da sa teda v tomto pripade hovorit o vlastizrade voci Ceskoslovensku ako takom? Ak ano, tak by sa teda aj malo za vlastizradu trestat aj konanie verejnosti – teda minimalne ta cast  verejnosti, co volila HSLS. Ale kedze to sa neda dokazat, kto koho volil, tak sa mal odsudit cely stat a pri obnobe Ceskoslovenska sa mala ziadat od obcanov slov.statu vojnova reparacia. Na druhu stranu zasa, ak niekto vystupi proti vlastnemu statu zo zbranou v ruke s cielom zmeny pomerov, je podla mna tiez vlastizradca...ci nie?

tak kde je pravda?....v archive Miceva alebo niekde mimo oficialne "uznanej historie"?....

 

https://www.protiprudu.org/snp-obcianska-vojna-v-cudzej-rezii-a-za-cudzie-zaujmy

 

https://www.pluska.sk/plus7dni/historia/poprava.html

 

 

....bol Velicko taky samoluby, alebo plnil prikazy z "centra"?....teda s Kyjeva....spustil nieco, co chcelo vedenie, alebo bol vzdy iba pod vplyvom vodky....alebo iba urychlil to, co by sa bolo stalo aj tak...myslim obsadenie Slovenska Nemcami....

 

 

Výskum si objednalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ide pravdepodobne o najrozsiahlejší výskum postojov tejto vekovej kategórie k niektorým udalostiam našich novodobých dejín. Jeho cieľom bolo získať podklady pre ďalšiu činnosť pedagógov, médií, múzeí.

                               Výsledky výskumu označil v stredu generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev za jasný signál, že dejiny sa na školách nevyučujú dobre a štát by sa mal nad tým zamyslieť. Čo ho však najviac zarazilo, je fakt, že až štyri percentá opýtaných kladne hodnotili holokaust.

 

 

http://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20190821TBB00275

 

ked je uz to vyrocie a tie oslavy, tak ma Micev pravdu?...myslim tu kvalitnu vyucbu o historii SK na skolach...ak ano, tak nasa ucitelska spolocnost je iba o priplatkoch a zvysovani platov....sa necudujem vedomostiam nasej "zlatej mladeze"....aj ked si myslim ze ten riaditel (byvali vojensky politruk) to dost prehana a nasa medialna obec mu v tom pekne pomaha...je to hanba alebo ukazka toho, ako falsovat dejiny...myslim doterajsi postoj k tejto casti historie....a k tomu percentualnemu vysledku, s ktoreho tazi svoje hodnotenie Micev a statisti, je tiez pekne pritiahnute za vlasy a vsima si to, co je nepodstatne...mysli tie 4% kladne hodnotiacich holokaust...mne to pride ako manipulacia s cilslama....mozno politruk sa prejavil... :)