Skočiť na obsah

Slovenskí politici prvej ČSR /1918-1938/


Jozef50205

Odporúčané príspevky

Uvediem niekoľko myšienok Dr.Milana Hodžu , ktoré v predstihu mnohých rokov vystihli skutočnosť jednotnej Európy.

 

" Cit. " :

 

Začína sa akosi veľmi nápadne hovoriť o sfére vplyvu v Európe. Všetci neskôr spoznajú, že tam, kde sú sféry vplyvu, musia nastať skôr či neskôr i sféry rozporu. Som presvedčený, že budúcnosť strednej Európy a vôbec európskeho pokoja spočíva v jej jednote. A pretože to považujem za pravdu, tej pravdy sa držím a myslím si, že pravdu neslobodno opustiť za žiadnu cenu, ani pod akýmkoľvek nátlakom.

 

 

Položil som si otázku, či je regionálny, špeciálne stredoeurópsky blok možný alebo nie. Ako vidno, z hospodárskych dôvodov je nielen možný, ale priam nevyhnutný, pretože niet najmenších pochýb, že dokiaľ nebude tento regionálny blok, dotiaľ budú všetky kombinácie s Paneurópou iba prázdnou ozvenou alebo budú prácou veľmi problematickou. Nemožno ísť od všeobecnej myšlienky smerom k čiastkovému detailu. Musí byť hotový detail a potom možno postupovať od parciálneho k všeobecnému.

 

 

Dobrovoľné spojenie suverenít a vytvorenie relatívne silného celku znamená bezpochyby viac než ustavičné nebezpečenstvo straty suverenity bez akejkoľvek kompenzácie.

Milan Hodža: Federation in Central Europe, 1942

 

 

Vzájomné ekonomické prepojenie celého európskeho kontinentu by malo byť samozrejmosťou, práve to však zainteresovaní veľmi často nechápu.

 

Treba vidieť, že na stavbe novej Európy sa budú podieľať nielen jednotlivé európske krajiny, ale najmä ich spoločný potenciál, ktorý je jedným z neodškriepiteľných oporných pilierov nadchádzajúceho mieru. Myšlienka strednej Európy nie je dôsledkom vojnových rokovaní. Vyplynula z histórie. Vynorila sa, a to nie po prvý raz, pre 136 rokmi po Napoleonovom víťazstve pri Slavkove, keď sa rakúsky cisár rozhodol oddeliť od zoskupenia, ktoré by sme mohli nazvať ako veľký nemecký commonwealth.

...

. . .

 

Ak má byť stredná Európa kooperáciou, nesmie sa prepožičať na mocenské kombinácie, musí mať jediný cieľ: kooperáciu Stredoeurópanov. / nepripomína vám to V4 ???/

. . .

 

Položil som si otázku, či je regionálny, špeciálne stredoeurópsky blok možný alebo nie. Ako vidno, z hospodárskych dôvodov je nielen možný, ale priam nevyhnutný, pretože niet najmenších pochýb, že dokiaľ nebude tento regionálny blok, dotiaľ budú všetky kombinácie s Paneurópou iba prázdnou ozvenou alebo budú prácou veľmi problematickou. Nemožno ísť od všeobecnej myšlienky smerom k čiastkovému detailu. Musí byť hotový detail a potom možno postupovať od parciálneho k všeobecnému.

. . .

 

Európska bezpečnosť nemôže stavať iba na západnej demokracii. jej stavba si vyžaduje ďalšiu spoľahlivú oporu. Je ňou stredná Európa. To isté je i v záujme európskej demokracie. okrem Západu musí mať silnú podporu aj v strednej Európe. A preto spriaznenosť ak nie totožnosť demokratických ideálov a inštitúcií západnej a stredoeurópskej demokracie poskytuje uspokujujúce vyhliadky.

.

 

Dobrovoľné spojenie suverenít a vytvorenie relatívne silného celku znamená bezpochyby viac než ustavičné nebezpečenstvo straty suverenity bez akejkoľvek kompenzácie.

Milan Hodža: Federation in Central Europe, 1942

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Odpovedí 59
  • Vytvorené
  • Posledná odpoveď

Top prispievatelia v tejto téme

  • Jozef50205

    29

  • Cactales

    17

  • game

    6

  • dead

    5

Top prispievatelia v tejto téme

Keďže sme túto tému fakticky rozšírili aj o obdobie slovenského štátu a 2. svetovej vojny, pridám k zoznamu "osobností" aj Gustáva Husáka, a jeho zaujímavé lapsusy z tohto obdobia:

 

 

"Náš človek má dosť malých štátov a malých politikov... Chceme byť súčasťou ZSSR...

Keby dnes bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kam chcú Slováci patriť, aspoň sedemdesiat percent by hlasovalo za pripojenie k ZSSR, azda dvadsať percent za novú ČSR... Prečo máme hľadať spásu v Benešovi, keď osvedčený recept je u Stalina..."

(Z listu G. Husáka, povereníka SNR, do Moskvy /písaného bez vedomia SNR/, 7.7.1944)

 

"Je potrebné už raz otvorene povedať, že náš ľud by nadšene uvítal, keby medzi nami a ostatnými slovanskými národmi, osobitne medzi Slovákmi a Rusmi, nestáli hranice a colníci, keby slovenský človek za svoju vlasť nepokladal len územie od Ašu po Jasin, ale od Ašu po Vladivostok..."

(G. Husák: Nové slovo 24.9.1944)

 

Žeby sa Dr. Husák chcel stať Moskovským gubernátorom na Slovensku?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Husák síce nepatril k najvýznamnejším politikom tej doby, ale práve tu začala jeho politická kariéra - a vieme kam to až dotiahol. A ako funkcionár SNR, uznanej Rusmi až taký bezvýznamný nebol a keby sa mu podarilo presadiť svoje názory stal by sa už vtedy pre svoj národ katastrofou. A čo sa týka prínosu tak myslím si, že nie je na škodu, keď sa tu spomenú aj negatívne vnímaný politici. (Z môjho pohľadu sa to už stalo v prípade Jozefa Tisu). Husák by možno lepšie zapadol do nejakej témy o socializme v Československu, ale zatiaľ som ju nechcel zakladať.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vseho chut ....... ja zase Dr.Tisa tak nehodnotim, nebol sice naj .... Slovakom , ale v mojom rebricku politikov urcite figuruje v prvej desiatke, teda na 4.mieste , prezident Tiso konal tak , ze v poslednych chvilach zivota sa nemal za co hanbit, zachranil desiatky tisic Slovakov pred istou smrtou na vychodnom fronte a tisice po potlaceni SNP, a nemozno zabudat aj na zidov, ktori sice teraz tvrdia nieco ine { ale je to bohuzial tak , klamstvo a falos je ich naj...je ich narodnou hrdostou }, ale v tej dobe boli vdacni a vedeli pokial Tiso bude prezidentom maju nadej, po vojne to uz nebola pravda

a ta " ich " pravda plati stale, bohuzial...... :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

game - Vďaka, tú tému som prehliadol.

 

Jozef - To je tvoj názor. K Tisovi som sa už vracať nechcel. Len som ho uviedol ako príklad.

Je mi jasné, čo si pod židoboľševizmom predstavovali fašisti, ale zaujímalo by ma, čo tým slovom myslíš ty. Definuj slovo židoboľševizmus, židoboľševický.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Pod zidobolsevizmom si nemusim predstavovat nic , on v skutocnosti existoval vid. Stalinsky teror v ZSSR a jeho prava ruka Beria a mnohí jeho nohsledi v dolezitych funkciach tiez zidia a statisice mrtvych po ich " pogromoch " , u nas Slansky, Novotny......

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Stalin nebol Židom, a tí ostatní sa za nich už tiež nepovažovali v čase keď boli pri moci, pokiaľ viem tak boli všetci ateisti. Mali len židovský pôvod, a ten termín len využili fašisti na spoločnú propagandu proti komunistom a židom. Potom by sme mohli hovoriť o katolikoboľševikoch (Husák), pravoslavnoboľševikoch (Stalin, Lenin) a podobne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Cactales

 

osobne nemam proti zidom nic a to co sa v Europe askenaskym zidom udialo bola dobre naplanovana genocida , ktorej sa kludne dalo zabranit a nielen to, ale aj samotnemu vojenskemu tazeniu Hitlera, ovsem smola bola v tom, ze vtedajsia politika spojencov bola absolutne labilne postavena na hlinenych nozickach a iba na vlastnych zaujmoch, aj za cenu obety ČSR

a jej viac ako 12 milionov obcanov , pricom po tychto udalostiach zacal pracovat spustaci mechanizmus fasistickeho ovladnutia

Europy.

 

Samozrejme, Stalin - Dzugasvili bol Gruzinec a jeden z naj ... despotov nasej planety a za vydatnej pomoci mnohych a najma zidov , ktorych riadil zid Beria sa zapisali ciernym pismom dejin ludstva / nie su podklady, ale vraj 50 000 000 povrazdenych, vyhladovanych, utyranych , ako aj odsunute cele narody, priklad: Krymski Tatari /.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Andrej Hlinka .

 

Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, r. 1889 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od r. 1905 po celý život v Ružomberku. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude. R. 1897 s A. Bielkom zakladateľ, vydavateľ a redaktor Ľudových novín. Pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách r. 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii.R. 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Dožadoval sa všeobecných a tajných volieb do obecnej správy. Vo voľbách r. 1906 podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index.R. 1907 sa v Černovej odohrala krvavá masakra, keď uhorskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Bolo zastrelených 15 ľudí a početní boli zranení. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas (B. Bjôrnson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní) a tak otriasla svedomím Európy, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovú nevinu a plne ho rehabilitoval. Aj neskôr požíval dôveru Vatikánu, r. 1924 ho vymenovali za pápežského komorníka, r. 1927 za apoštolského protonotára.Na konci prvej svetovej vojny sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu a za rozchod s Maďarmi. 30. októbra 1918 na zhromaždení v Martine vyhlásil: "Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo. Musíme sa rozísť." Od 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSLS). Keď sa r. 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave a v Českú.V ČSR po celý čas stál na čele ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od r. 1932 spoločne s M. Rázusom. Hlinka a Rázus sa tak stali symbolom národnej jednoty. Po Štúrovi najsilnejšie ovplyvnili slovenský politický vývoj a dali mu národnodemokratický smer, s odmietaním čechoslovakizmu a pražského centralizmu. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa sa zapísal ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.V škole sme sa učili, že v Uhorsku Slovákov za obhajobu slovenského národa zatvárali. Medzi politických väzňov v Uhorsku patril aj Andrej Hlinka. Málokto však vie, že táto Veľká Postava Slovenského Národa sedela nielen v uhorskej, ale aj v česko-slovenskej base. Andrej Hlinka bol totiž veľmi tvrdohlavý a nekompromisný politik. Aj vďaka týmto vlastnostiam bol najpopulárnejším slovenským politikom prvých štyridsiatich rokov 20. storočia.Andrej Hlinka podobne ako Milan Hodža pochopil, že slovenská politika musí mať podporu širokých ľudových vrstiev. Vtedajšie Uhorsko bolo konfesionálne veľmi rôznorodé s veľmi silným zastúpením luteránov či kalvínov. Liberálne prostredie vtedajšieho Uhorska nekorešpondovalo s konzervatívnou orientáciou obyvateľov Slovenska. Hlinka sa preto rozhodol vytvoriť svoju masovú voličskú základňu z konzervatívnych slovenských katolíkov. Najskôr podporoval celouhorskú ľudovú stranu grófa Zichyho. Po nesplnení sľubov voči Slovákom založil v roku 1905 Slovenskú ľudovú stranu. V roku 1913 sa Hlinka stal jej predsedom a zostal ním až do svojej smrti. V hospodárskej oblasti sa Hlinka sústredil rovnako ako Hodža na zakladanie svojpomocných družstiev. Jeho politické hnutie tak získalo potrebný sociálny rozmer nevyhnutný pri oslovovaní slovenského voliča.Za údajné poburovanie pri predvolebnej kampani bol v roku 1906 Andrej Hlinka odsúdený na dva roky väzenia. Maďarská vláda sa nevedela zmieriť s tým, že vo voľbách získali Slováci až sedem poslancov, z toho šiesti sa hlásili práve k Slovenskej ľudovej strane. Počas Hlinkovho pobytu vo väzení nariadil biskup Párvy vysviacku kostola v Černovej pri Ružomberku, kde Hlinka pôsobil ako kňaz. Veriaci však nechceli dopustiť vysvätenie kostola bez Andreja Hlinku. Vysviacka sa konala 27.10. 1907 a veriaci nechceli do Černovej pustiť delegácie na kočoch ani žandárov. Ružomberský slúžny dal príkaz strieľať. Žandári zastrelili 15 veriacich, 10 zranili ťažko a 60 ľahko. Proti tomuto masakru verejne vystúpili známe európske osobnosti ako nositeľ Nobelovej ceny B. Bjornson, L. N. Tolstoj, či anglický novinár Seton-Watson. Slovenská otázka sa prvýkrát stala otázkou medzinárodnou.V roku 1918 vyriekol Hlinka pamätnú vetu, ktorou sa slovenská elita definitívne priklonila k česko-slovenskej orientácii: Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa spojiť s Čechmi. Jeho argumentom bola aj Pittsburská dohoda, ktorú podpísal T. G. Masaryk s predstaviteľmi amerických Slovákov a Čechov 31. mája 1918. Táto dohoda zaručovala Slovákom autonómne postavenie v Československu. Slováci sa od Čechov mali dočkať naplnenia svojho štátoprávneho programu predloženého cisárovi Františkovi Jozefovi v roku 1861. Pittsburská dohoda garantovala Slovákom v Československu vlastný snem, súdy a slovenčinu ako úradný jazyk.Po skončení vojny v novembri 1918 však Masaryk s Benešom zmenili pravidlá hry. Pri vyjednávaní vo Versailles nebolo o autonómii pre Slovensko ani reči. Masaryk s Benešom presadzovali čechoslovakizmus a centralizmus. Hlinka mal oprávnený pocit, že Slováci boli podvedení. V auguste 1919 sa preto tajne vybral do Versailles, aby dohodové mocnosti informoval o nelichotivom postavení Slovenska v novovzniknutom Československu. Benešova a Masarykova pozícia však bola vtedy natoľko silná, že Hlinkove názory nikto nebral na vedomie. Po návrate na Slovensko československá vláda Hlinku zatkla a v Česku ho internovala. Z väzenia sa dostal iba vďaka poslaneckej imunite, keďže bol vo voľbách v roku 1920 zvolený za poslanca česko-slovenského parlamentu.V roku 1925 sa Slovenská ľudová strana premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Pod týmto názvom vyhrala s 34 percentami na Slovensku parlamentné voľby a získala dvojnásobný počet hlasov oproti Hodžovým agrárnikom. Základným programovým smerovaním HSĽS bola požiadavka autonómie a obhajoba konzervatívnych hodnôt. S týmto programom získavala HSĽS od roku 1925 až do konca prvej ČSR viac ako 50% hlasov Slovákov.V roku 1933 začali ľudáci organizovať Pribinove slávnosti v Nitre ako pripomenutie si 1100. výročia posvätenia prvého kresťanského kostola na Slovensku. Vláda si uvedomila, že Pribinove slávnosti by sa mohli stať demonštráciou podpory Slovákov Hlinkovej politike, preto prevzala organizáciu slávností do vlastných rúk. Oficiálnym rečníkom mal byť predseda vlády Malypetr. Stotisícový dav mu však nedal prehovoriť a na pleciach vyniesol na tribúnu Hlinku s Rázusom. Až po Hlinkovom príhovore a jeho výzve si ľudia vypočuli aj prejav predsedu vlády. Pribinove slávnosti tak vyzneli presne opačne, ako vláda dúfala. Bol to Hlinkov triumf. Ak si uvedomíme, že v Novembri 1989 prichádzalo na Námestie SNP v Bratislave cez 50 tisíc ľudí a vezmeme do úvahy, že v roku 1933 boli možnosti dopravy oveľa obmedzenejšie ako dnes, stotisícová účasť na Pribinových slávnostiach bola dôkazom neodškriepiteľnej Hlinkovej charizmy a autority. Podobu vtedajšej demokracie v Československu možno ilustrovať na tom, že desiatky účastníkov Pribinových slávností boli len za účasť na tomto podujatí vyhodené z práce. Viacero z nich skončilo vo väzení. Správy v novinách o priebehu Pribinových slávností boli cenzurované vládou.V roku 1938 sa zdalo, že Hlinkovi sa predsa len podarí presadiť autonómiu pre Slovensko. V júni toho roku sa totiž premiér Hodža pridal k požiadavke česko-slovenského vyrovnania. Hlinka však 7. augusta 1938 zomiera. Jeho pohreb sa stal dňom zmierenia slovenských politikov. Hlavným rečníkom na jeho pohrebe bol práve jeho dlhoročný politický súper Milan Hodža. Jeho prejav vysielali naživo v rozhlase.Po smrti bolo Hlinkovo meno zneužité gardistami. Bohužiaľ nacionalizmus sa nevyhol ani Slovensku a HG predstavovala ozbrojený štít HSĹS v záujme moci jednej a jedinej politickej strany na Slovensku .Sám Hlinka je dnes prirovnávaný k Mečiarovi, vraj to bol rovnaký populista. Opak je pravdou. Celých štyridsať rokov presadzoval Hlinka v slovenskej politike tie isté konzervatívne hodnoty a autonómiu pre Slovensko. Nikdy sa neodchýlil od svojho politického kurzu. Bol typom politika, ktorý nelavíroval, išiel za svojím cieľom a pre svoje presvedčenie bol ochotný nechať sa aj zavrieť. Slovenský národ to cítil, a preto ho dlhé desaťročia až do jeho smrti nasledoval.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Prof. Judr. Imrich Karvaš (1903-1981), slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky. Bol predstaviteľom hospodárskej politiky regionalizmu. Presadzoval posilnenie hospodárskej pozície Slovenska v rámci prvej Československej republiky.

 

Po maturite na skalickom gymnáziu v roku 1921 začal študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. V nasledujúcich dvoch rokoch získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Po návrate opäť pôsobil na Právnickej fakulte, kde roku 1930 získal titul docenta, roku 1934 sa stal mimoriadnym profesorom a roku 1940 univerzitným profesorom. V rokoch 1947–1948 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty.

 

Už po skončení vysokej školy sa zapojil do riadenia národohospodárskych inštitúcii a bánk. V rokoch 1926–1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk (až do roku 1933). Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol v rokoch 1932-1938. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.

 

V roku 1938 sa stal najskôr ministrom bez portfaje v úradníckej vláde gen. Syrového (22. september – 4. október 1938). V druhej úradníckej vláde gen. Syrového potom od 4. októbra až do 1. decembra 1938 zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností.

 

Za slovenského štátu zastával funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky. V roku 1941 odmietol prijať do štátneho pokladu zhabané židovské zlato a nesúhlasil ani s jeho uschovaním v v trezoroch Národnej banky. Minister financií ho preto pridelil Ústrednej štátnej pokladnici a nechal odviezť do Štátnej mincovne v Kremnici. Po tom, čo bol od poradcu Ríšskej banky v Slovenskej národnej banke upozornený na to, že v dohľadnom čase Berlín požiada slovenskú vládu o to, aby v záujme konečného víťaztva tretej ríše vydala všetko striebro Tretej ríši, Imrich Karvaš zariadil, aby sa tisíce kilogramov slovenského striebra použili na razenie mincí. Slovensko sa tak počas druhej svetovej vojny stalo jedinou európskou krajinou, kde obiehali mince z obsahom striebra.

 

Podieľal sa na príprave a finančnom zabezpečení SNP, pred vypuknutím povstania predisponoval tri miliardy korún do pobočiek Slovenskej národnej banky na predpokladanom povstaleckom území. V lete 1944 tiež zabezpečil pod zámienkou ohrozenia bojmi na našom území odtransportovanie takmer všetkých zásob zlata z SNB do Švajčiarska, čím zabránil tomu, aby sa ho na konci vojny zmocnili ustupujúci Nemci a emigrujúci politici slovenského štátu. V septembri 1944 bol v Bratislave zatknutý gestapom a internovaný v koncentračných táboroch Flossenburg, Dachau, Innsbruck, Niederdorf.

 

Po návrate z koncentračného tábora pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. Po februári 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo malo v máji roku 1949 za následok zatknutie, obvinenie z velezrady a po vykonštruovanom súdnom procese odsúdenie štátnym súdom v Prahe na dva roky väzenia a stratu majetku. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981.

 

Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu boli in memoriam udelených niekoľko vyznamenaní. Roku 1991 mu bol udelený Řád T.G. Masaryka III. triedy. 1. januára 2001 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Pribinov kríž I. triedy. Od roku 1998 udeľuje Ekonomická univerzita v Bratislave osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj Ekonomickej univerzity alebo významne prispeli k rozvoju ekonomickej vzdelanosti a ekonomickej vedy a významným osobnostiam ekonomickej teórie a praxe Medailu Imricha Karvaša.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Takze MARTIN RÁZUS môj najobľubenejší slovenský politik 20.storocia , mal som moznost zoznámiť sa s jeho

mnohými politickými statiami a prejavmi, diskusnymi príspevkami a dovolim si povedať politik,človek paar excelans, človek ktorý celým svojím krátkym životom žil pre blaho nášho Slovenska a Slovákov.

Narodil sa vo Vrbici 18.X.1888 , ako prvé dieťa z ôsmych Martina Rázusa a Márie Rázusovej rodenej Petríkovej v chudobných pomeroch pltníka.

Nebolo bežné, aby chudobná, početná rodina dávala v tých časoch svoje deti do škôl. Chlapcov po skončení ľudovej školy čakali zvyčajne učňovské roky, dievčatá služba. Vďaka múdrosti a prezieravosti Rázusovie mamky a štipendiu rodáka Jána Borbisa, Martin začal štúdiá na mikulášskej meštianke. Hoci mu maďarčina najskôr robila problémy, na konci prvého a potom i druhého roku dostal za odmenu dukát. No obvinenie z panslavizmu a vylúčenie zo školy spôsobili, že do štvrtého ročníka gymnázia nastúpil v Banskej Bystrici. Vyššie gymnázium – lýceum, absolvoval v Kežmarku. Vynikajúci študent bol aj tu pre svoje zmýšľanie obviňovaný z panslavizmu. Zmaturoval s vyznamenaním, no na maturitnom table jeho fotografiu nenájdete. Vyštudoval teológiu v Bratislave a po skúškach odišiel s priateľom Ľudovítom Šenšelom na niekoľkomesačný študijný pobyt do škótskeho Edinburghu, kde dostal štipendium historika R. W. Setona Watsona. Po návrate bol krátko kaplánom v Modre a v roku 1913 sa stal evanjelickým farárom v Pribyline, kde pôsobil do roku 1921. Oženil sa s Elenou Zochovou a v Pribyline sa narodili aj ich deti Martin a Elena. Dcéra Viera sa narodila už v Moravskom Lieskovom, jeho ďalšom pôsobisku. Odtiaľ v roku 1930 odišiel do Brezna. Čoraz častejšie zdravotné problémy, politické rozpory a zápasy oslabovali Rázusove sily, no ani posledné dni svojho života nezostal nečinný. Verše a posledné novely Bombura a Surovcovci zoslabnutý a takmer slepý spisovateľ diktoval. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne, pochovaný je v Banskej Bystrici.

Okrem autobiografických románov Maroško a Maroško študuje napísal Martin Rázus viacero básnických zbierok (Z tichých a búrnych chvíľ, Hoj, zem drahá, Šípy duše... ), próz (Svety, Krčmársky kráľ, Odkaz mŕtvych...), aj dve drámy. Písal aj modlitby, piesne, eseje a články do viacerých časopisoch.

Celá jeho politická činnosť smerovala k sociálnemu a národnému pozdvihnutiu Slovenska. Už počas Rakúsko-Uhorska obhajoval svojbytnosť slovenského národa. Nadšene uvítal vznik Československej republiky v roku 1918. Bol však sklamaný z povojnového vývoja v mladej republike, v ktorej Slovensko zostávalo bokom a stávalo sa akousi „českou provinciou.“ Kritizoval ako spisovateľ i ako politik pražský centralizmus a snahy o vytvorenie jednotného československého národa. Bol členom Slovenskej národnej strany, od roku 1929 až do smrti aj jej predsedom. Ako poslanec Národného zhromaždenia obhajoval záujmy slovenského národa. Spolu s Andrejom Hlinkom podpísal v roku 1932 Zvolenský manifest, ktorý odmietol jednotný československý národ. Politickú scénu opustil vyčerpaný a sklamaný.

„Ak by sa ma niekto spýtal, čo by som si prial po smrti, povedal by som mu: mohamedánsky raj rozhodne nie, ani antropomorfizmom vymaľovanú večnosť, ale predovšetkým pokoj, ako po ťažkej a svedomitej práci – ten pokoj, ktorý prevyšuje všetok rozum ľudský! Na tento pokoj neprichystá zúrivý ľudský vzdor, sýtiaci sa negáciou už či mravného zákona alebo samej Prozreteľnosti. Nie! K tomuto pokoju najskôr privedie statočné a svedomité využitie toho krátkeho času, čo nám je k dispozícii od svitu až po tichý súmrak života. A najvhodnejšie využiť ho – poznaním sveta a uľavovaním bolesti iných, všetkých, a tým i svojej,“ napísal Martin Rázus. Bol presvedčený humanista, myslel národne, žil morálne, cítil sociálne a svoje diela písal zrozumiteľne.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Dovolim si iba malu ukazku doslovného vystupenia Martina Razusa v Narodnom shromazdeni CSR pri schvalovani statneho rozpoctu na rok 1930 :

 

/ Autentické vysúpenie Martina Rázusa /

 

 

Priemysel na Slovensku je schopný života a bude vedieť i krajinskej pokladnici i štátnej pokladnici veľmi mnoho prispieť, keď otázka slovenského priemyslu vyriešená bude ako spravodlivým rozdelením štátnych dodávok, ako spravodlivým rozdelením štátnych investíc, celkom tak spravodlivým a čím skorším riešením slovenskej tarifnej otázky. Veď je to bolestné, vážená snemovňa, keď pomyslím na mikulášsky fabrický priemysel garbiarsky, ktorý bol tak vzácny a konkurencie schopný, ale následkom nevybavenej tarifnej otázky - sú tam ovšem ešte aj iné momenty - ten priemysel hynie a ľudu nemôže dať prácu a celý kraj je ožobráčený.

 

Môhol by som hovoriť ďalej, ale nechcem rekriminovať. Vy mne rozumiete. Vážena snemovňa! Keď budeme mať správnu dištribučnú silu v našom štátnom rozpočte, keď investované bude rovnomerne a postupne na všetky kraje našej republiky, tak zachránime slovenské roľníctvo i roľníctvo v historických zemiach a zachránime tiež slovenský priemysel, ktorý priniesol už dosť obetí. Tak nastane rozkvet života hospodárskeho a bude môcť existovať živnostník, bude môcť existovať finančník, slovom nastane zdravá hospodárska cirkulácia. A o túto zdravú hospodársku cirkuláciu ide. Keď táto hospodárska cirkulácia bude zdravá, ja o budúcnosť nášho ľudu a našej republiky sa nebojím, lebo viem, že nenastanú zmätky, a opätovne hovorím, nie to bije, čo je ťažké a bolestné a čo je bremeno, ale to bije, ak niekde spáchaná je krivda. A keď i ťažko je obísť sa bez toho, aby nebola viditeľná krivda, pri dobrej snahe dá sa prekonať všetko.

 

Prejdem ešte k investíciam na kultúrnom poli. Historické zeme vyšvihly sa na vysoký stupeň hospodárskeho života a povedať možno, že národ svojmu učiteľstvu a svojmu školstvu má za to čo ďakovať. My na Slovensku tiež chceme školstvo. My sme konieckoncov jedna krv, my sme a chceme zostať jednotným telesom, národom slovenským sbratreným s národom českým v tejto republike, ale potrebujeme tiež, aby vo výchovných pomeroch školských mali sme tu investíciu rovnomerne upravenú. Máme ľudové školy. Čo je s týmito školami? Tieto ľudové školy, vážená snemovňa, majú ťažkosti práve v tom, že nie sú jednotné. Máme školy cirkevné, obecné a štátné. Ja sa vám priznám, vidím tie ťažkosti, a tie ťažkosti pôjdu ďalej. Som pre sjednotenie slovenského školstva, ale pre sjednotenie v tom smysle, aby škola tá vyhovovala duchu nášho ľudu a nášho národa, ktorý duch je národný a ktorý duch je kresťanský. Ja myslím, že sa to dá zabezpečiť, kým na sjednotenie školstva prijde. Ale kým sjednotenie školstva prijde, v tejto otázke musí sa jednať čo najdelikátnejšie. Prečo? Lebo nie je pravda, že by ich štát z milosti podporoval, štát bez cirkevného školstva na Slovensku nevedel by si pomôcť. Na Slovensku je 2/3 cirkevného školstva, my, ktorí okolo toho pracujeme, pracujeme darmo, len z lásky k veci. Zaberáme z naších cirkevníkov veľké ťarchy, veľké dane, čo pri hospodárskej kríze je veľmi ťažkou vecou. Kým štát neprevezme toto školstvo, patrí i školským predsedníctvam i udržovateľom istotne česť a vďaka. To je môj náhľad. Vidíme, keď prijde na sjednotenie školstva, tak ozve sa otázka finančná. Keby školská otázka nemala finančné úzadie, už slovenské školstvo bolo by dávno sjednotené, ale tu vždy sa ozve, odkiaľ vziať peniaze? Ja podľa približných výpočtov, rátajúc na všetko to, na čo rátať treba, myslím, že aby školstvo na Slovensku sa sjednotilo a pozdvihlo na stupeň, ako to predpisujú štátné štatúty, potrebujeme asi 3 miliardy. Kým nebudeme mať 3 miliardy, za ten čas musíme byť vďační, keď najdú sa korporácie, ktoré štátu v tejto veľavýznamnej veci pomahajú. Hovorím zo zkúsenosti, sám som školy staval a sám ich udržujem z ťažkej práce života a ubitého ľudu. Pozrite, vážená snemovňa, aký kritický je to stav. Nemáme ani dosť učiteľov. Viete prečo. Nebolo plánov, aby učitelia skutočne mohli sa vychovávať a prišli do života. (Posl. dr Mičura: Nechcú ich prijímať do učiteľských ústavov.) Najprv reštringovať počet a potom zvýšiť. (Výkřiky: Čo bolo zlé v zákone, sa nechalo, a čo bolo výhodné, sa vzalo!) Keď je to také s tým naším školstvom, že keď na mnohých miestach by sme my udržovatelia nezaplnili výpomocnými učiteľmi naše stanice, tak zostalo by stá a stá detí bezo školy. Keď vidíme, že na Slovensku mnoho štátnych škôl je v ubohejšom stave ako cirkevné, musíme povedať: musíte sa spriateliť so stavom, aký je, a kým štát nebude mať prostriedkov, musíme s trpelivosťou očakávať sjednotenie školy, až to bude môcť prijsť. To nie je otázka citu, presvedčenia, to je otázka peňazí a týchto v našej republike niet prezpríliš veľa.

 

Vysokoctená snemovňa! Máme stredné školy. Viete veľmi dobre, že ako tešili sme sa tomu, aby investícia na tomto poli bola zdatná, že aby sme čím skôr dostali našu mladú slovenskú inteligenciu do života. Poznáte veľmi dobre ťažkosti na tomto poli. Tuná v historických zemiach máte stredných škôl mnoho, u nás tiež dosť, to vieme, ale poznamenávam, keď taká škola, dajme tomu v Revúci, sa zruší, my Slováci by sme samo sebou čakali, že neprenesie sa potom do zemí historických, kde tých škôl je dostatok, lež do takého Brezna, ktoré tú školu chce si opatriť a kde bude mať dostatok žiactva, čím nám bude osožené.

 

 

Čo sa týka odborného školstva, bola tuná reč o t. zv. hypertrofii školstva. U nás na Slovensku žiadnej hypertrofie niet. Keď je tu také odborné školstvo, ktoré mohli by sme preniesť na Slovensko, my bratia Česi, vám budeme za ne nesmierne povďační, za celú školu so všetkými profesormi, len to preniesť. Nech máme tiež odborné školy priemyselné a roľnícke, aby náš ľud vychovávaly, že by ten zdatný Slovák mohol i hospodársky prosperovať a v oči tomu bernému úradu, ktorý od neho žiada, vykonávať čo najúplnejšie svoje povinnosti.

 

 

 

Tu je tiež otázka slovenskej univerzity. Zasa len per tangentem. Univerzita má mať ten najväčší význam v našom kultúrnom živote na Slovensku. Žiaľ bohu, nemá. Naše žiactvo cíti sa o mnoho vhodnejšie na niektorých fakultách v Brne alebo v Prahe, ako v Bratislave. My najmä v tomto ohľade máme sťažnosti, a to nie preto, že profesorstvo prednáša česky, ale preto, lebo vidíme, že zvlášte na filozofickej fakulte v Bratislave nerastie ten duch, ktorý pochodil by z koreňa a pôdy slovenskej. My ako národ nemôžeme žiť v kontradikcii s našou najvyššou školskou ustanovizňou. Nemôžeme považovať to za správné pokračovanie, keď s katedry a vo verejnom živote polemizuje sa s nami o našej minulosti, ktorá je nám drahá a vzácna a z ktorej my ako národ chceme žiť ďalej a idealisticky vychovávať našu mládež. (Výkřiky.)

 

Vážená snemovňa! Konajúc svoju povinnosť v tomto smysle, mám česť prečítať žiadosť nášho bratislavskeho žiactva, poslucháčov filozofickej fakulty:

 

Poslucháči filozofickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave bedlive uvážili príčiny, ktoré daly podnet k študentským verejným prejavom na medicínskej a právnickej fakulte dňa 21. a 22. t. m. Akceptujeme požiadavky kolegov medikov a právníkov a vyslovujeme im úplnú solidaritu. Nakoľko filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave má svoje špeciálné požiadavky, podnikáme v rámci svojho fak. spolku Ľudovíta Štúra patričné kroky za ich uskutočnenie a svoje požiadavky formulujeme takto:

 

Žiadame, aby konečne do života uvedená bola celá filozofická fakulta a fakulta prírodovedecká tak, ako to bolo zákonom ustanovené a ako nám to bolo na naše požiadavky v tomto smysle prisľúbené.

 

Žiadame v záujme prospešného štúdia profesorského dorastu vystaviť budovu pre filozofickú fakultu, rešp. iným vhodným spôsobom vyriešiť pálčivú otázku nedostatku miestností.

 

Žiadame, aby štipendiá do zahraničia, ročné i prázdninové, pre poslucháčov filozofickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave udeľované boly nielen v primeranom počte vzhľadom na ostatné naše univerzity, ale aby braný bol zreteľ i na to, že slovenské poslucháčstvo hmotne je horšie situované a že nedokonale vybudovaná univerzita neposkytuje mu toľko možností, ako sesterské univerzity v Prahe a v Brne.

 

Žiadame systemizovať viac asistenských miest na filozofickej fakulte univerzity Komenského.

 

Žiadame sriadiť pre Slovákov niekoľko asistentských miest pri univerzite Karlovej a Masarykovej.

 

Žiadame úpravu štúdia na filozofickej fakulte, aby chystaným novým poriadkom štúdium nijakým spôsobom nebolo predlžované, aby pri štátnych zkúškach bral sa zreteľ na prácu kandidátov v semináriu už vykonanú a aby látka bola na zkúšky rozdelená tak, aby časť absolvovaná bola postupne definitívne.

 

Žiadame, aby nemčina, nevyhnutná ako pre vedeckého bádateľa, tak pre praktický život, zavedená bola na stredné školy ako predmet povinný.

 

Žiadame revíziu starých nostrifikovaných diplomov profesorských.

 

Žiadame, aby odteraz zásadne neboly nostrifikované diplomy, nadobudnuté na vysokých školách, na ktorých výchova smeruje proti našej republike. (Výkřiky.)

 

Práve prišiel som k najpálčivejšej otázke nášho školstva. Je rečené, že Slovensko hospodársky vydáva málo. Prajem našej vláde a pánu ministrovi financií, aby so Slovenskom v hospodárskych ohľadoch boli čo najspokojenejší. K tomu ale potrebujeme, aby mali sme pre Slovensko vhodný pracujúci dorast inženiersky. (Tak je!) Je to zásluhou Michala Ursiniho, dekana technickej vysokej školy v Brne, ktorý túto otázku vysoko drží na dennom poriadku, a musíme vám povedať, vysokoctená snemovňa, že my Slováci túto snahu si osvojujeme, osvojujeme si ju v záujme povznesenia nášho priemyslu a nášho hospodárstva vôbec. (Tak je!)

 

Keď máme meliorovať, rieky regulovať, keď máme povzniesť remeslá, naše hospodárstvo, nutne musíme mať zdatných ľudí. Je pravda, naší chlapci chodia do Brna a Prahy, veď sa im tu nedarí zle. Sú tu konečne ako doma. Prof. dr Michal Ursini, veľmi trefne poznamenal, že škola v meste znamená nesmierne veľa, preto že z okolia žiaci môžu chodiť do Brna. Z 1500 chodilo 500 poslucháčov rovno domov. Práve preto, že slovenské študentstvo je hmotne biedne postavené, prajeme si slovenskú techniku, a myslím, že najvhodnejším miestom sú Košice, poneváč staly sa jednoducho okresným mestom. A Košice treba pozdvihnúť a sú najvhodnejším miestom, aby na východe postavili sme svoju stráž v národnom a národohospodárskom ohľade.

 

Tu môže byť námietka, že technických vysokých škôl je dosť. Ale pozrite Nemcov! Tí majú 2 vysoké školy technické. Dajte jednu nám, Slovákom. Čo je na tom ťažkého? Nemcom postačiť môže jedna technika, budú mať na nej dosť žiactva. Keď budú mať viac žiactva, dajme im viac profesorov a rozšírme im budovy. Ale jednu techniku dajte nám, Slovákom. Slováci si toho žiadajú, a ja som presvedčený, že Slovensko nútené bude hospodársky na tom stáť. Netreba stavať nové objekty, ale je možné ich preložiť do tej časti republiky, kde je toho treba.

 

Ešte v kultúrnych veciach, keď je reč o investíciach a keď dr. Karol Kramář včera tak vzácne poukázal k významu kultúrnej stránky spisovateľskej a umenia v našom politickom a štátnom živote, vyzdvihujeme ju preto, že potrebujeme, aby naše slovenské umenie bolo čím viac podporované a žiadame, aby prestala tá anomália, že o štátnych cenách pre slovenských spisovateľov nerozhodovali by v prvom rade Slováci, aby pri rozhodovaní o štátnych cenách pre slovenských spisovateľov kompetentný bol ten či onen, lež aby kompetentný bol Spolok slovenských spisovateľov a slovenských umelcov a Matica slovenská, poneváč to sú fóra, ktoré veľmi dobre vedia hodnotiť, čo je v slovenskej spisbe a umení vhodné či nevhodné, dovedú to lepšie oceniť ako niektorý pán profesor z fakulty univerzity Komenského.

 

Vážená snemovňa! Dochádzame k žeravej otázke Slovenska:

 

Nemáme možnosť vôbec túto vec na široko rozložiť, práve vzhľadom na váš parlamentný poriadok musíme tieto veci len sypať, predkladať na stôl vzdor tomu, že by som rád bol rozpovedal, nie rekriminoval, ale presvedčil predovšetkým o tom, že prvým problémom tejto republiky je nie problém nemecko-český, ale česko-slovenský! A to vám poviem, prečo. Preto, poneváč kým táto republika bude stáť, kostrou tejto republiky budú v prvom rade Česi a Slováci! Toto musíme si chápať. Keď prijdeme do krízy, musíme plece o plece stáť, a prosím, vzhľadom na tento vysoký štátny záujem, je na čase, aby slovenské otázky dostaly sa do popredia, žeby neboly zakopané, lebo potom sa zbahnatia a že mali by sme priležitosť vidieť, že vy, bratia Česi, stále hľadíte na túto otázku, že ju nenecháte ad acta, a tak stane sa žriedlom všelijakých bacilov. Preto obraciam sa ako k českej politickej, tak aj českej tlačovej verejnosti: Hľaďte na slovenskú otázku ako na kardinálnu otázku tohoto štátu. Keď vy vidíte tie nesrovnalosti na Slovensku, keď počujete trpké slová, nevykladajte si to hneď po najhoršej stránke. Kritika niekedy prejde do trpkosti, niekedy má ráz až jedovatý osten, ale preto, poneváč všetko ponecháva sa tomu stranníckemu boju politických strán. Ja opätujem: nedovediem pochopiť strannícky boj, zvlášte keď ide o výstavbu nášho štátu. Já by som pochopil, keby sme túto republiku mali 200 rokov, ale keď vieme, že sme niekoľko rokov v práci za vybudovanie tejto republiky, to ja vám poviem úprimne, vysokoctená snemovňa, ja v tých ťažkých bojoch, v tých osobných i v tých stranníckych bojoch nevidím tu najvážnejšiu prácu a nevidím, žeby tieto boje a žeby táto práca mala na zreteli to naj vyššie: salus rei publicae suprema lex esto, a preto ja vás žiadam a prosím o to českú verejnosť politickú i tlačovú: Zaujímajte sa o slovenský problém, tento problém nesmie zostať stranou, a obraciam sa aj k Slovákom poslancom. My tú slovenskú otázku nemôžeme si o sebe zariadiť, my musíme dať hlavy dovedna, vy českí naší bratia, buďte nám k tomu nápomocní, vy máte politickú rutinu, vy viete veľmi dobre, že hospodárske a politické otázky ťažko sa riešia a pochopte to; ja viem, že musíme sa o tom spolu radiť. Najlepšie by bolo, keby mali sme spoločný politický klub, ale keď sme v tých stranách, reklamujeme tie výhody, ktoré nám strany dávajú. Musíme spolupracovať, vieme, že je to našou povinnosťou, aby sme my Slováci našli spoločnú platformu. Musíme žiadať Slovákov, i vás, vysokoctení kolegovia českí, pochopte, že slovenský problém musí sa rozriešiť, a my ho nerozriešime roztrieštením. Je nešťastím života, že je toľko rozpoltenosti, je nešťastím u vás, i tam u nás, ale keď ide o povznesenie hospodárskeho a kultúrneho stupňa celej našej republiky, táto rozpoltenosť musí ísť do pozadia a musí sa učiniť čo je najlepšie: spoločná snaha k šťastnej, požehnanej práci.

 

A keď je reč o slovenskej autonomii, ja som autonomista. Ja som vlastne prijal to, čo vidím, že vyrástlo z naších každodenných hospodárskych a kultúrnych potrieb. Keby bez autonomizmu všetky veci daly sa rozriešiť, ja tomu budem povďačný. Tu je úloha vaša, my vám chceme a vy nám musíte pomáhať v tom, ak chcete dokázať, že všetky hospodárske a kultúrné otázky, vysokoctení, dajú sa i bez autonomie rozriešiť. Keď ich máme rozriešiť, neponechávajme ich stranou, lebo autonomizmus čo najostrejšie vyrastie vám sám a najväčšími agitátormi stanú sa tí, ktorí nepočítajúc na hospodárske záujmy, na inú hospodársku a kultúrnu štruktúru nedbajú. Tedy, kto chce autonomizmu postaviť protiváhu, nech bez autonomizmu pre východnú časť republiky vykoná všetko, čo je treba vykonať pre hospodárske a kultúrné potreby.

 

Čo sa týka pittsburgskej dohody:

 

ja v tomto ohľade považujem túto vec za vec vlastnej zdvorilosti. Vysokoctená snemovňa, čo by sa stalo, keby tú pittsburgskú dohodu dali sme do ústavnej listiny Československej republiky? Nič by sa nestalo, žiadon dualizmus, to je fixná myšlienka, že by to bol dualizmus; aký dualizmus? To je vlastne zásadné uznanie potreby decentralizácie. A za túto decentralizáciu je každý rozumný nielen slovenský, ale aj český politik. Decentralizácia je vec hospodárstva, vec kultúry, pokoja a povznesenia. Za túto ste iste, keď sa nad ňou zamyslíte, vy všetci. (Posl. Mikuláš: Správní reforma?) Áno. Správnu reformu, ale viete veľmi dobre, pán kolega, že pri správnej reforme aká to bola ťažkosť minulého roku, keď krajinské zastupiteľstvo cez celý rok bojovalo o svoj prídel. To predsa nesmie sa stať, lebo to je nepekná vec. Tomu musíte predísť. Jedným slovom: Ja sa nebojím ani v tom autonomistickom smysle, že by republike voľajaké nebezpečie hrozilo. Nie, pri dobrej vôli všetky svoje veci vyriešime a keď medzi Slovákmi a Čechmi bude jednomyseľnosť aspoň v najhlavnejších otázkach, tak budúcnosť nám kynie pekná, kynie požehnaná.

 

Vysokoctená snemovňa! Končím. Poukázal som na potrebu rovnomerného hospodárenia. Vyzdvihujem to a o to žiadam. Rovnomerné investície hospodárske, rovnomerné investície kultúrné. (Tak je!) Keď toto bude na Slovensku, bude spokojnosť a potom nebude treba o československej jednote stále písať. Československá jednota vyrastie sama. Ja tento problém poznám. Viem, že vyrastie z tej pôdy, ktorá pôda na to je pripravená. Slovenská inteligencia a slovenský ľud, ten nie je nejaký rebelantský. S tými treba hovoriť, o tých sa treba interesovať, a tie otázky, ktoré náš život za toľko rokov ztrpčovaly, sa rozriešia. Ja v tej úfnosti a v tej nádeji, že naša vláda ako vidím, že má tú tendenciu pracovať v tomto smere bude pracovať naďalej, rozpočet prijímam. (Potlesk.)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vystupenie Dr.Jozefa Tisa taktiez pri schvalovani statneho rozpoctu na r.1930 z 18.februara 1930 :

 

/ Autentické vystúpenie Jozefa Tisu /

 

Otvorenou ranou národohospodárstva Slovenska je úžasný zjav vysťahovalectva zo Slovenska. Nie raz bolo tu už pripomínané, že vyše polovice počtu vysťahovalcov z republiky radí sa zo Slovenska. Slovensko teda najväčšmi trpí nezamestnanosťou a hospodárskou biedou. Povinnosťou štátu je tu zasiahnuť a vysťahovalectvo mierniť. Čo podniká však štát za týmto účelom? Bohužial, z predloženého rozpočtu málo čo sa dozvieme.

 

Ako vďačnú úlohu mohol by plniť štát na pr. podporovaním hodvábnictva. Keď čítame, že na pr. obyvateľstvo Itálie r. 1929 vypracovalo za 1 1/2 miliardy hodvábu a že obnos tento získalo vlastne len ako vedľajším zamestnaním, zväčša len ženy, starci a deti za 1 mesiac, bez toho, že by pri tom boli zanedbali iné svoje poľnohospodárske a domáce práce. Keď čítame, že obyvateľstvo Maďarska, Juhoslávie, Bulharska a Turecka tiež zarába si každoročne stamilionové obnosy pestovaním hodvabnika. Keď dozvedáme sa, že hodvábnictvo kedysi i na Slovensku mnohosľubne začalo sa ujímať, tak že odborníci sľubovali si, že ono poskytne desiatkam tisícov chudobných rodín celoročný slušný zárobok. Keď dozvedáme sa, že v historických zemiach nachádza sa 52 tkalcovieň hodvábnych látok, ktoré zamestnávajú asi 20 tisíc robotníkov a ktoré z cudziny dovážajú ročne 800 až 900 tisíc kg surového hodvábu v cene asi 360 až 400 mil. Kč, ačkoľvek mimo toho dovezie sa k nám ešte za ďalších 360 mil. Kč hotového hodvábneho tovaru a že v cudzine pracovať musí pres 100 tisíc rodín, aby našu industriu zásobilo potrebnou surovinou, vtedy keď tisíce naších malých roľníkov a bezzemkov musí ísť do cudziny, kde pracujú za mizernú mzdu a pre cudzí prospech, zostaneme stáť pýtajúc sa, čo je to, že o toto odvetvie hospodárskeho života štátna správa sa nezaujíma. V odbore obuvníckom a čižmárskom už ani nie o krízi, ale o úplnom zaniknutí musíme hovoriť, priemysel drevársky, bednársky, voskársky, hrnčiarsky a banícky tiež na ten istý osud čaká, či nemohla by štátna správa podchytením hodvábnictva tak, ako to opätovne predložené memorandum Hodvábnického Spolku pre Slovensko a "Silk" družstva pre priemysel hodvábnický vyličuje, dať naším nezamestnaným práce a tak i naších vysťahovalcov doma zadržať? Očakávame i v tomto ohľade viac uznania a priklonenia sa k slovenským potrebám, než učiniť sa môže v rámci pol. 5, § 3, tit. 4 ministerstva zemedelstva, kde na spoločnú podporu rybárstva, drôbežníctva, králikárstva, včelárstva a hodvábnictva preliminuje sa 644.548 Kč, preto podávame i formálny návrh, aby v tomto rozpočtovom roku položka táto výlučne len v prospech hodvábnictva použitá bola a do budúceho rozpočtu nech ministerstvo zemedelstva zaradí položku vo výške spomenutým už memorandom označenej.

 

Sú ešte otázky viac-menej síce administratívnej povahy, nakoľko ale ich neblahý reflex tak krikľave sa javí v samom rozpočte, musím ich uviesť tiež za dôvod, prečo predložený rozpočet schváliť nemôžeme. Je to v prvom rade otázka vodovodov a kanalizácií na Slovensku. Na výstavách a iných veľtržných podnikoch občas vystavujú sa širokému obecenstvu grafické tabulky, predstavujúce postup vodovodných a kanalizačných prác v republike. Hodno je tabuliek týchto si všimnúť, lebo z nich jedným pohľadom poučí sa človek, že ako hustá je sieť týchto prác už prevedených v zemiach historických, ale človek až užasne, keď pohľad padne mu na Slovensko, ktorého tabulka kde-tu naznačuje jeden bod, ktorý hlása, že tam alebo inde niečo sa projektuje. Rozdiel tento mohol by ktokoľvek nazvať niečim iným, ja ale hovorím, že to je rovno útok proti štátu samému, keď trpí sa tento krikľavý rozdiel medzi Slovenskom a historickými zemiami. Preto na tomto poli musí sa stať náprava, a to náprava rýchla. Aby ale náprava tá stať sa mohla, potrebné je zvýšiť počet technického personálu patričného oddelenia krajinského úradu v Bratislave, aby prípravné práce podnikov týchto rychlejšie prevádzať sa mohly. (Posl. inž. Záhorský: Musíte lépe platit ty techniky!) Vy ste vládna väčšina, my to navrhujeme a vy to platíte. Od niekoľko rokov javí sa totiž po slovenských obciach a mestách potešiteľný záujem o vodovody a kanalizáciu. Dohoniť sa chce, čo zameškalo sa v minulosti, čo z toho ale, keď dotyčná obec 4, 5, ba i viac rokov musí čakať, kým dostane plány, a niekoľko ďalších rokov, kým obdrží stavebnú koncesiu.

 

Popri nedostatku technického personálu veľkou príčinou, že Slovensko v podnikoch vodovodných a kanalizačných sa zanedbávalo, bola a je roztrieštenosť pôsobnosti v týchto otázkach na niekoľko rezortov, čo len znemožňovalo rýchlejšiu agendu. Už za predošlej vlády vypracovaný bol vládny návrh zákona o štátnom vodohospodárskom fonde. Od návrhu tohoto očakáva Slovensko odčinenie krivdy, doteraz na ňom páchanej, menovite že prestane už posunovanie slovenských obcí do kompetencie ministerstva ver. prác, ktoré na tento účel rozpočtovej dotácie nemalo, kdežto obce a mestá české zaradené boly do kompetencie ministerstva zemedelstva a zdravotníctva, ktoré obe k tomuto cieľu rozpočtove boly dotované. Očakávame, že týmto zákonom zrušený bude soznam obcí, ktorý dohodou medzi býv. referátom min. ver. prác a býv. zemedelsko-technickým referátom, schválenou vo shode s ministerstvom ver. prác a ministerstvom zemedelstva zo dňa 9. júna 1925, č. 42.156/925, bol ustálený, podľa ktorého do kompetencie ministerstva ver. prác - rozpočtove nedotovaného - patrí týchto 41 miest a obcí: Bratislava, Komárno, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Nitra, Nové Zámky, Handlová, Zlaté Moravce, Turč. Sv. Martin, Trenčianské Teplice, Vrútky, Žilina, Zvolen, Banská Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica, Levice, Lučenec, Podbrezová, Rim. Sobota, Lipt. Sv. Mikuláš, Dobšiná, Kežmarok, Levoča, Lubochňa, St. Ľubovňa, Poprad, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Spišská Belá, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Rožňava, Košice, Bardejov, Gelnica, Prešov, Lubiná, Krompachy a Michalovce, ako vraj mestá s väčšinou obyvateľstva zamestnania priemyselného, ostatné tu neuvedené obce patria ale do kompetencie min. zemedelstva. Že toto roztrieštenie pôsobnosti zaprčiňuje administratívné závady, je samozrejmé, ale zapríčiňuje ono i finančné ukrátenie slovenských obcí v porovnaní s obcami zemí historických, lebo obce podľa tohoto soznamu zavedené do kompetencie ministerstva ver. prác ztrácajú nárok na subvenciu z ministerstva zemedelstva a majú nárok len na subvenciu z ministerstva zdravotníctva, ktoré však pre obmedzené rozpočtové dotovanie nevedelo túto subvenciu do väčšej výšky vyhnať. (Posl. inž. Záhorský: Špatná organisace!) Veď práve tým novým zákonom čakáme nápravu.

 

Kdežto v Čechách z prostriedkov ministerstva zemedelstva podporované sú obce, o ktorých nezemedelskom charaktere nemôže byť pochybnosti, len následkom toho, že ministerstvo ver. prác tieto obce nemá vo svojej kompetencii. Sú to na pr. mestá Rokycany, Čáslav, Kúpele Poděbrady, Teplice-Šanov, a v rámci skupinových obvodov mestá tak eminentne priemyselné ako sú Náchod, Hronov atď. Nespravodlivý soznam ten musí byť zrušený a slovenským obciam a mestám v budúcnosti zvýšenou subvenciou nahradené má byť to, o čo v minulosti následkom tejto nesrovnalosti boly ukrátené.

 

Podobná situácia je i ohľadom melioráci. Naša strana nemôže sa uspokojiť s tempom týchto prác na Slovensku a preto tak po stránke osobnej ako i finančnej dotácie žiadame nápravu, tým väčšmi, že tieto investície nie sú vyhodeným peniazom, ba opačne, každý obnos do meliorácií investovaný je najvýnosnejším kapitálom. Na pr. podľa výkazov naších odborníkov roku 1927 melioračných prác prevedené bolo na rozlohe 23.600 ha, čo za predpokladu, že tieto pozemky pred melioráciou neboly obrábané, pri ďalšom riadnom obhospodarovaní znamená nasledujúci ročný prírastok žatvy: u obilnín 70.000 q zrna, 122.000 q slamy, u zemiakov 130.000 q, u repy 120.000 q, u krmovín 40.000 q, v úhrnnej cene 29 mil., čo v kapitalizovanej hodnote znamená 580 mil. Kč. Toho vám tu v historických zemiach dokazovať nemusíme, veď vy ste si toho dobre vedomí, a preto štátom subvencované melioračné práce takmer výlučne len tu sa prevádzaly, ale k týmto prácam hlási sa i Slovensko, ktoré doteraz pri týchto podnikoch veľmi skromne obišlo a preto i na tomto poli finančne citlive bolo poškodené. Že je tomu tak, vysvitá z týchto dát, ktoré uvádza pán odborový prednosta ministerstva zemedelstva dr inž. Horák vo svojom článku o desaťročnej činnosti ministerstva zemedelstva. Podľa tohoto do konca r. 1927 v našom štáte plošných meliorácií prevedené bolo na ploche 97.242 ha a s nákladom 347,346.598 Kč v nasledujúcom pomere: Čechy na 36.324 ha s nákladom 159,607.407 Kč, Morava na 37.779 ha s nákladom 157,518.819 Kč, Sliezsko na 3.160 ha s nákladom 13,370.474 Kč, Slovensko na 9.323 ha s nákladom 15,092.459 Kč, Podkarpatská Rus na 650 ha s nákladom 1,757.448 Kč.

 

V obore melioračných vodných tokov, hradení bystrín provedené bolo: pre Čechy 170 podnikov, chránených ha 6903 s nákladom 59,911.959, pre Moravu 138 podnikov, chránených ha 24.387 s nákladom 134,587.402, pre Sliezsko 50 podnikov, chránených ha 559 s nákladom 12,023.855, pre Slovensko 60 podnikov, chránených ha 3525 s nákladom 8,031.308, pre Podkarpatskú Rus 8 podnikov, chránených ha 123 s nákladom 623.310 Kč.

 

A podobný pomer javí sa aj v ostatných prácach tak, že z vyplatených podpôr ušlo sa nám len 20 mil. Kč, kdežto Čechy dostaly 93 mil., Morava 128 - to je moravská autonomia, tá má vždycky výhody - Sliezsko 16 mil. Že v budúcnosti na Slovensku zvýšenou melioráciou nahradiť sa má, čo v minulosti sa zameškalo, držíme za samozrejmé nielen cieľom stanovenia rovnováhy medzi Slovenskom a historickými zemami, lež i preto, že melioračnými prácami práve na Slovensku možno získať ešte úrodnej pôdy, tak prepotrebnej k zabezpečeniu, poťažne k zvýšeniu sebestačnosti republiky v obilí. Inde už, myslím, nedostaneme tej novej úrodnej pôdy, na Slovensku môžeme ju ešte získať.

 

 

Vážené Národné shromaždenie zná Pittsburgskú dohodu,

 

jeden z aktov, ktorými prejavená bola vôľa zástupcov zahraničných Čechov a Slovákov pri budovaní čsl. samostatnosti. Takých aktov je viac, boly v Amerike i v Rusku. Pittsburgská dohoda vyniká tým, že akosi podrobnejšie precízuje stanovisko amerických Slovákov v otázke upravenia pomeru Slovenska k ostatným čiastkam Československej republiky. K tejto dohode klub slovenských poslancov vo svojom vzkaze americkým Slovákom, ktorý poslal po svojích delegátoch, v prítomnosti prslušníkov všetkých strán jednomyseľne zaujal takéto stanovisko: "Pittsburgská dohoda vznikla v dobe, keď ešte bola nádej, že Sväz národov, ktorý zabezpečovať by mal svetový mier, sa uskutoční. Táto nádej však dosiaľ sa neuskutočnila. Československá republika obkľúčená je i takými štáty, ktoré sú nám ešte i dnes nepriateľské. . . . Klub slovenských poslancov v týchto inštitúciach vidí všetky garancie záujmov slovenského národa, ktoré mali pred očima naši americkí bratia vtedy, keď utvorili pittsburgskú, pre nás tak vzácnu dohodu." (Posl. Hlinka: Ale dneska čo sa hovorí?)

 

Vyhlašujeme a konštatujeme, že táto tak vzácna dohoda po desiatich rokoch našej samostatnosti, keď už zabezpečený je svetový mier, keď prevzali sme i finančnú likvidáciu vojny v ťažkom bremene reparačnom, nielen že nie je rešpektovaná a nie dľa nej zariaďuje sa ústavne pomer Slovenska k ostatným čiastkam Československej republiky, lež robia sa pokusy, aby dohoda tá bola znehodnotená, vyhlašujúc ju za falzifikát. My, slovenská ľudová strana, jediná strana reprezentujúca slovenský národ, z príležitosti 10ročného jubilea našej ústavnej listiny hlásime sa z toho presvedčenia a z celého srdca k Pittsburgskej dohode (Potlesk slovenských ľudových poslancov.) čo k "jednému z aktov, ktorými prejavená bola vôľa zástupcov zahraničných Čechov a Slovákov pri budovaní československej samostatnosti." A tu na pôde parlamentu tlumočíme svoj programový požiadavok: vtelenie tejže Pittsburgskej dohody do ústavnej listiny. (Tak je! - Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

 

Môžete nás nevyslyšať, môžete hlas svojho svedomia umelými dôvodami potlačiť, jedno nám však nemôžete vziať: právo hlásiť sa o splnenie daného sľubu. Veríme, že Prozreteľnosť bdie nad osudami národov a že ešte i niečo iné než púha moc riadi osudy národov, a preto tiež slovenský národ istý si je toho, že i jeho pravda zvíťazí! (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

 

Místopředseda Špatný (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vystupenie ANDREJA HLINKU po parlamentnych volbach 1929 pri schvalovaní vladného programu 18.decembra 1929 :

 

/ Autentické vystúpenie Andreja Hlinku /

 

My za národ nebáli sme sa žiadnych obetí a nebudeme sa báť ani ďalej, budeme vás súdiť vecne, budeme vás kritizovať objektívne, (Hlasy: Prísne!) ale neúprosne a prísne, my nebudeme limonádová opozícia, (Tak je!) my budeme opozícia mužov, starajúcich sa o slovenský národ a o blaho slovenskej krajiny. (Tak je! - Potlesk.)

 

Tieto invektívy a tieto chyby proti slovenskému národu páchané nielen v prvých hlučných dňoch poprevratových, ale aj dneska dávajú mi slovo do úst a nútia ma, aby pokritizoval som ten systém, ktorému za obeť padá pokoj Slovenska, (Tak je!) ktorému za obeť padá nie jedna existencia Slovenska.

 

Slávné Národné shromaždenie! My nie sme proti tomu, že keď my Slováci nemali sme po prevrate, alebo keď dnes nemáme na sudcovské miesta dosť kvalifikovaných ľudí, alebo keď naší ľudia nechcú ísť na chudobne platené miesta za sudcov, koncipientov, prokuristov, že by sme sa my hnevali na Čechov, keď tieto miesta zaujmú. Ale my si žiadame, aby ten Čech rešpektoval nariadenia vlády, ktoré r. 1926 vydané bolo na naše naliehanie, aby za 2 roky naučil sa slovensky, keďže medzi tou slovenskou a českou rečou je tak maličká diferencia, a aby on usiloval snížiť sa k idee, k psyché a duši slovenského národa. (Tak je! - Potlesk ľudových poslanců slovenských.) Nič iného nežiadame od nich; keď nemáme ľudí, nech prijdu, ale nech prispôsobujú sa ku kultúrnym, hospodárskym, spoločenským náhľadom a požiadavkom slovenského národa.

 

Prirodzené je, že nikto z reprezentantov slovenského národa ani v tomto shromaždení, ani v českom národe nebude pokladať za národovcov tých, ktorí hlásajú ideu, že samorastlého, autochtonného slovenského národa niet, len k vôli tomu, aby prípadne patrili k niektorej z československých strán a aby prípadne pomocou svojích strán mohli dostať sa na ministerské kreslá.

 

My tomuto systému, že slovenský národ sa potrhal a kde ktorý utiekol do niektorej strany neslovenskej, ale československej, môžeme ďakovať veľmi mnoho tých krívd a tých bied, na ktoré si dneska Slováci nariekajú.

 

"Nieto národa slovenského", píše sa verejne v slovenských novinách, "nieto reči slovenskej", "je len národ československý a nárečie slovenské, na úkor dorozumenia". Že môže sa písať o národnej jednote ako 10 milionovom jednotnom národe, ako to práve tu prítomný býv. pán minister nár. osvety dr Štefánek napísal do "Slovenského Denníka" č. 258, toto: "Verím, že dlhšie spolužitie Čechov a Slovákov nás musí spojiť i jazykove v jeden nerozlučný celok" (Posl. dr Štefánek: Povedal som tým, že tu nie sú Slováci?) Národ bez reči nie je nič, národ žije len rečou, takto hovorili, takto nás učili aj Maďari: "Nyelvében él a nemzet", že v reči žije národ. Pane dr Štefánek, Vy stále hovoríte, že "reči slovenskej nieto"! "My rozhodne sme za väčší národ, nie za malý"! My sme ovšem za veľký slavjanský spolok národov, Čechov, Srbov, Slovákov, Horvatov, Rusínov a Poliakov, ako nám to spievali básnici: "Všetci sme Slovania, tam od sňažnej Tatry, Rus, Poliak, Illír, Čech, to sú naší bratri. (Odpor posl. dr Štefánka.) Ja vašu dobrú vôľu, pán minister, nepopieram. Prejdem na faktá.

 

Slávné Národné shromaždenie! V Bratislave máme univerzitu. Prosím slávneho, tuná prítomného pána ministra nár. osvety, aby mi povedal, po 10ročnom trvaní tejto univerzity koľko profesorov prednáša tam slovensky?

 

Dvaja prednášajú slovensky. Máme 6 obchodných akademií, o ktorých jubiliárna zpráva ministerstva školstva na 49. str. hovorí toto:

 

"Přibyly obchodní akademie s českým jazykem vyučovacím v Berouně, Bratislavě, Čes. Budějovicích, Báňské Bystřici, Uh. Hradišti, Jablonci, Košicích, Turč. Sv. Martině, Nitře, Olomouci, Mor. Ostravě, Teplicích-Šanově, Třebíči a v Trenčíně".

 

A vskutku, najdú sa ešte dnes profesori, ktorí nie z nedostatku citu rečového, nie z nedostatku gramatikálneho, ale z akejsi, nechceme povedať, animozity, z akejsi negligencie neusilujú sa slovensky hovoriť.

 

R. 1926, pri našom vstupe do vlády, vláda Švehlova vydala nariadenie, že na Slovensku úraduje sa slovensky, a zplnomocnila nás všetkých, aby oznámili sme toho úradníka, ktorý za dva roky nenaučil sa slovensky. Robili sme to, a čo sme docielili, kam sme zašli? Komu zohnul sa vlas na hlave z renitentných úradníkov?

 

Slávna snemovňa bude pamätať, čo stalo sa tohoto roku pri Bystrici na Ďumbieri. Na Ďumbieri postavili útulňu a uložili do nej pamätnú knihu. Tú začali viesť česky. Prišiel ta Figuš, myslím, že ten nie je ani naším prívržencom, a on s indignáciou povedal: "Toto predsa na Slovensku trpieť nebudeme". A čo sa stalo? Štátny prokurátor zaviedol proti Figušovi proces na ochranu republiky a nie proti tým, ktorí tieto veci zapríčinili.

 

Ďalej, slávna snemovňa, univerzitný prof. dr Bušek, keď staval sa internát pre vysokoškolákov, položil základnú listinu, ale tiež v reči českej, nad čím sa naša ohnivá, krásnoduchá akademická mládež všetkým právom rozhorlila a žiadala, aby to bolo napísané slovensky. A čo sa stalo? Pán dr Bušek, mladý profesor, miesto aby bol potrestaný, zo Slovenska preložený, bol hneď definovaný. Hneď ho menovali a stal sa tam riadnym profesorom.

 

Poviem vám viac. Ja som bol v Nitre v Masarykových kasárňach. Je tam český nápis: "Masarykovy kasárny". Potom: šiel býv. posl. Hvozdzík v Košiciach na železničné riaditeľstvo a žiadal, že v tak eminentne exponovanom meste, ako sú Košice, slušilo by sa, aby nápisy boly slovenské. Je známo, že vo slovenčine nejslabší sme v Bratislave a Košiciach. Hvozdzík tedy žiadal, aby nápisy boly slovenské, ale čo sa stalo? Posl. Hvozdzíka vyhodili. Ten úradník bol na oko potrestaný, ale len preto, aby po 3 mesiacoch s väčšou slávou a väčším platom vrátil sa na miesto, kde bol.

 

Čo sa týka vojska, to je jedna z najboľavejších kapitôl nášho slovenského života. Nielen národne, nábožensky, ale aj mravne nás hodne urážajú. Známe prípady, že nášmu slovenskému vojakovi v nedeľu dajú umývať podlahu, aby svojej náboženskej povinnosti nemohol zadosť učiniť. Neviem, či len jedno jediné nariadenie, jeden jediný prípis vojenské komando poslalo na Slovensko slovensky napísané. Pochybujem.

 

Ale nejdem ďalej vypočítavať krivdy, nechcem budiť animozitu, nechcem budiť zdanie, že len tá okolnosť, že nie sme vo vláde, diktuje nám do úst sťažnosti na krivdy páchané na nás. To sú staré krivdy, ktoré prednášali sme často, ale netrafili sme na otvorené uši, vždycky klepali sme na zatvorené dvere a neboli sme vyslyšaní.

 

Zasa dovolím si citovať toho Štefana Daxnera zo starých romantických časov. Roku 1861 povedal toto: "Kto reč slovenskú vytíska, potlačuje a nenávidí, ten vytíska, potlačuje a nenávidí Slovákov. Jej krivda je krivdou národa slovenského, jej právo je právo národa slovenského, jej česť je chválou národa slovenského, jej rozšírenosť je silou Slovákov, jej podstata, to sú Slováci sami."

 

A keď nám pán minister osvety napísal do časopisu a do ročenky, že on sa dočká, že budeme hovoriť jednou rečou, vtedy podľa naších otcov Štefana Daxnera, Mudroňa, Hodžu, Hurbana zničili sme Slovákov.

 

Nebudem sa ďalej šíriť o krivdách na Slovenskom národe a slovenskej reči páchaných. Čo nás bolí? Čo som predniesol, to môze stačiť každému kritickým okom hľadiacemu na naše pomery a na naše postavenie. Počínaním týmto podrývajú sa zásady, ktorym Československá republika ďakuje nielen svoje utvorenie, ale bez tejto zásady a jej uplatnenia nebude lásky medzi námi, ktorá láska nám je tak potrebná ako každodenný chlebíček, poneváč, slávna snemovňa, zo všetkých strán obkľúčení sme vnútornými a zovnútornými nepriateľmi. (Tak je! - Potlesk.)

 

Dovolím si poznamenať niečo o nerovnosti Slovákov na poli hospodárskom a na poli spoločenskom. Rovnoprávnosť na poli finančnom a hospodárskom vyžaduje, aby výsady a výhody hospodárstva zodpovedaly ťarchám márodom znášaným. A čo vidíme? Vidíme ohromnú nerovnosť, nechcem povedať ukrivdenie a poškodenie Slovenska.

 

Podľa tvrdenia vládneho časopisu "Slovenského Denníka" v čís. 271, na zasadnutí podvýboru pre hospodárske otázky Slovenska a Podkarpatskej Rusi 12. novembra 1929 inž. Liška prehlásil, že Slovensko na štátnych dodávkách participuje len 4% z toho obnosu, ktorý obnos určený je na investície. A slávné Národné shromaždenie, ani tie 4% neparticipovali sme od počiatku. Až po borbe trvajúcej pred rokom 1925, keď sväz československých remeselníkov a priemyselníkov r. 1925 žaloval sa už verejne, že procentná účasť Slovenska na štátnych dodávkach je hlboko pod pomerom, v ktorom Slovensko participuje na verejných bremenách. A sme teraz o niečo lepší? Je Slovensko dnes vo výhodnejšom stave?

 

A včera boli tuná všetci krajinskí poslanci Slovenska, bez rozdielu strán, na kuloároch. Vyhľadali pána ministra vnútra, a čo mu prednášali? Nerovnosti. Hovorili, že v Prahe výborníci Národného shromaždenia majú 4500, na Morave 4000, na Slovensku 2000 a v Rusínsku 1500 Kč. Tuná majú voľné lístky a u nás to nemajú. A nedožadovali sa inšieho, len rovnosti.

 

Slávné Národné shromaždenie! Tu pri týchto hospodárskych veciach nie je reč o maličkostiach, o nejakých maličkých korunkách, veď r. 1929 úhrn potrieb štátu i s investičným rozpočtom činil okrúhlych 6.298,362.000 Kč a participácia Slovenska a Podkarpatskej Rusi na týchto miliardách bola koľká? Slávné shromaždenie! Podľa výkazu štatistického úradu r. 1927 činila 15?632%. Teraz si predstavte, slávna snemovňa, čo za ohromný obnos bol odtiahnutý a odobratý slovenskému priemyslu a obchodu, keďže štátné dodávky dosiahly predtým 106.258,831.000 Kč.

 

Riadne vecné výdaje štátu činia 60% celého rozpočtu, tak že vecné potreby s investíciami štátných podnikov šly až na 76.387 milionov Kč. A centralistická vláda v Prahe v oči tomuto výkriku, stonu a bôľu slovenského národa je hodne nemá. V tomto ohľade, slávné Národné shromaždenie, dovolím si upozorniť na následujúci prípad: Ponosa Slovenska odznela na najkompetentnejšom mieste 12. novembra 1929 a 4. decembra doniesly noviny zprávu, že ministerstvo nár. obrany vydalo dodávku na kávové konzervy na 80 milionov Kč len firmám českým. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

 

Slávna snemovňa! Takto nemôže to ďalej isť, ak chcete, aby pomer sa napravil a Slovensko vnútornú spokojnosť dosiahlo. Naša slovensko-ľudová strana je za to, aby štátné dodávky sa kontingentovaly, a to podľa krajín a zemí. Jedna krajina dodá ten produkt, ktorý má, druhá iný, ale nech je ohľad na produktivitu a nutnosť tej zeme.

 

Najbolestnejšou otázkou nášho hospodárskeho živorenia sú snáď tie tak zv. tarifové sadzby. Koľko poškodilo sa Slovensko na tarifách, to nedá sa ani vypočítať. Sám Kornel Stodola, ktorý je verným stúpencom každej vlády, ktorý v oči každej vláde preukazoval tú nejkrajnejšiu lojalitu, vypočítal, že na tomto poli dialy sa krivdy Slovákom na 30%. Keď Kornel Stodola, predseda burzy a člen, tuším, 50 alebo koľkých závodov, uznáva 30%, my slobodne môžeme to povýšiť na 50%. Vyrovnanie tarifálnych diferencií malo sa stať už do 1. apríla 1924, a od toho času prešlo nad Slovenskom už 5 ťažkých zkúšobných rokov, ale my sme stále ešte v tej tarifovej diferencii ako vtedy.

 

Slávné shromaždenie! Daňový kľúč na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nie menej zaťažlive účinkuje ako aj tarify. Za Maďarska dôchodková daň 3. triedy celkom ináč sa vyrubovala v Uhorsku, než v Rakúsku. V Uhorsku 3. trieda dôchodkovej dane vyberala sa tak, že od 60 korún dôchodku platilo sa 15?25%, v Čechách však od toho istého obnosu platilo sa 0?25%, tedy 61krát väčšia je daň na Slovensku, než daň v historických zemiach, v Čechách a na Morave.

 

Mysleli by sme si, že po vynesení nového daňového zákona r. 1927, o ktorom satyrikovia hovoria, že keď ministrovi dr Englišovi dali tie daňové návrhy vyplniť, ich zahodil, že "on tomu nerozumie", po vynesení tohoto nového zákona, kde je toľko rubrík a toľko záznamov, že jednoduchý človek sa v tom absolútne nevyzná, už rozdiel medzi českými zemiami a Slovenskom mal prestať. Ale čo máme? Ešte stále máme rozličné 4 dane nad tie české.

 

A vo stavebnom ruchu ako stojí to Slovensko? Tak okate, ako porušená bola rovnoprávnosť pri stavebnom ruchu na Slovensku a v Rusínsku, nebola snáď nikde porušená. Máme štátny bytový fond, ktorý dotuje sa zo štátnych prostriedkov. Ale na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi o tomto fonde nevieme skoro nič, ani stopy nevidíme z tohoto fondu.

 

Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v prvých dvoch rokoch bezmála ani kameňa sa nepoložilo, nepostavilo sa nič. Slovensko a Podkarpatská Rus počaly sa hýbať až r. 1923, na čo roku 1925 tento zákon bol zmenený a z výhod tohoto zákona len veľmi nepatrná čiastka padla na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Stavebné výlohy a výdavky všetkých budov štátom podporovaných idú do vysokých rozmerov, podľa zprávy rozpočtového výboru pre r. 1929 na str. 214 činia 4.813,395.000 Kč, štátna podpora dosiahla k tomu ešte výšky 3.856,807.000 Kč, ročná anuita tejto podpory je 226,104.000 Kč. Slovensko a Podkarpatská Rus prispieva teda v daniach na anuitu stavieb v obnose bezmála 5 miliárd Kč bez toho, že by v tomto ohromnom obnose čo len maličkú čiastku participovalo. Ale čo je najzaujímavejším, je rozdiel medzi dátami zprávy rozpočtového výboru na r. 1926 a dátami z r. 1929. Zpráva rozpočtového výboru pre r. 1926 udáva, že do konca augusta 1925 so štátnou podporou postavilo sa za 4.105,125.000 Kč a zpráva pre r. 1929 zasa hovorí, že r. 1928 postavilo sa za 4.813,395.000 Kč, tedy viac o 708,270.000 Kč. Nasledovne so štátnou podporou muselo sa budovať aj po vymretí tohoto zákona, lebo zákon ten 31. decembra r. 1924 prestal. A keď Slovensko so štátnou podporou teraz vôbec sa nezaoberalo a na Slovensku so štátnou podporou nestavalo sa nič - aspoň s naším vedomím nie, nikdy sme nevideli, že by sa bolo niečo vybudovalo a práve preto Slovensko malo by dostať značnú náhradu za milionové škody, ktoré vytrpelo pri prevádzaní stavebných zákonov. (Tak je! - Potlesk.)

 

To je holá nemožnosť, slávna snemovňa, aby sme my mali pravý podiel na ťarchách, ale na výhodách aby sme boli stále krivdeni. (Výkřiky posl. Siváka.)

 

I krajiny, alebo ako ich slávna snemovňa menuje, zeme, tiež ukazujú ohromný rozdiel. A to je tiež nemožný stav, aby Slovensko a Podkarpatská Rus r. 1928 z podielu daného krajinám z daní dostaly 4?68% vtedy, keď na daniach platily 15?632%.

 

Spomínate slovenský priemysel, slávné Národné shromaždenie, keď na veľmi vysokom a kompetentnom mieste bolo povedané, že slovenský priemysel musí sa odbúrať. A začalo sa búrať, padly Krompachy, padla Magurka, padajú iné závody, demontujú sa továrne, a kde niet priemyslu, tam hovoriť o blahobyte, vývine a pokroku národa je ťažko.

 

A prirodzené je, že odbúraním priemyslu nastane v národe akási nerovnosť. A vskutku, následky odbúrania priemyslu javia sa v tom, že r. 1927 z republiky vysťahovalo sa 23.596 ľudí a z toho na Slovensko padne 12.053, t. j. 51?29%. (Posl. Kurťak: Ako je to na Podkarpatskej Rusi?) Tam neviem. R. 1928 vyvandrovalo, opustilo našu milú vlasť 24.461 ľudí a z toho na Slovensko padne okrúhlych 13.473, tedy už 55?21%, kdežto, ako vieme, Slovensko malo na 22?04% celého obyvateľstva. A keďby Amerika pozdvihla kontingent a pustila by všetkých uchádzačov . . . . (Posl. Kurťak: I Hlinka by odišiel!) No, Hlinka bol už v Amerike a videl Ameriku, šiel by do Ameriky, ale prišiel by aj z Ameriky. (Veselost.) Takto sa to, slávna snemovňa, robilo všade. Predvčerom pýtal som sa pána tajomníka ministerstva soc. pečlivosti, že kedy prijde rad na onú ženičku z Lučiek, ktorú pred 3 rokmi sme odporúčali? Hovoril: 25.000 pasov máme zo Slovenska, ak povýši sa kontingent, do 10 rokov, môže sa tam dostať.

 

A tak sa robilo všade. Pri investíciach Slovensko muselo sa biť za prevádzanie železničného spojenia. Už roku 1920 odhlasovali sme stavanie železnice Handlová-Štubňa. Roku 1920 hovorí sa o Margecanoch, o Červenej Skale, hovorí sa o Obyšovciach a neviem ešte čo. Hovorí sa o Vranove, Humennom. Pánovia moji, kedy príde rad na tieto zabudnuté kúty? Záujem republiky, záujem národného povedomia vyžaduje, aby tieto zapadlé kúty čím viac k nám, ku Slovensku sa pripútaly, aby národne sa prebudily a s nami za jedno cítily. (Hlasy: Sme prebudení!)

 

Celkom dobre, videl som to v Michalovciach. (Veselost.)

 

Do stá milionov idú tie škody, ktoré utrpelo Slovensko tým, že obnosy schválené na investície v tom roku sa neupotrebily, na ktorý rok boly odhlasované. Sám život ma priviedol k tomu, že tento spôsob hospodárenia, slávna snemovňa, musím pomenovať doprosta akýmsi výpadom na slovenský priemysel a na slovenské pomery, lebo človek to musí držať za nesmysel, aby do rozpočtu vzaté a Národným shromaždením schválené obnosy, za to, že sú nevyužité toho roku, už 1. januárom budúceho roku prepadly. Robí sa to tak.

 

Okrem toho, že prevedenie odhlasovaných už investícií ide cestou cez mnohé rezorty a retorty úradnícke, že už samo v sebe, kým ten akt prejde cez ruky úradnícke, stojí mnoho práce. A konečne keď poprechodili celú úradnícku retortu, keď prehnali ten akt, na koniec príde pán minister financií a povie: To prevyšuje 50.000, a ja na to nemám zaokrytia, ja to nedám, a zasa všetko prepadlo.

 

Že sa tohoto práva hojne užívalo, keď bola reč o našom milom Slovensku a Podkarpatskej Rusi, to nám dokazovať netreba, to je na bielom dni. Tu bezpodmienečne musí sa stať náprava, musí sa hľadať spôsob, aby pre Slovensko a Podkarpatskú Rus schválené a vzaté obnosy pre Slovensko a Podkarpatskú Rus boly zabezpečené i v tom prípade, keby ony v tom občianskom roku využité neboly. (Tak je! - Potlesk.)

 

Za nemožnosť pokladám aj to, že by ďalej prevádzalo sa to, čo stalo sa pri krajinskom rozpočte v Slovenskej krajine.

 

Zastupiteľstvo Slovenska bilo sa s ministerstvom vnútra pre väčší prídel Slovensku z vyrovnávacieho fondu. Proti jednotnému a k tomu dôkladne odôvodnenému vystúpeniu výboru ministerstvo vnútra zaujalo záporné stanovisko a vec pretiahla sa a odtiahla, čím ódium poškodenia Slovenska na oko síce odvrátilo od seba, ale Slovensku nedalo nič, ba naopak, značne poškodilo, lebo máme vládne nariadenie, ktoré z neschváleného rozpočtu nedovolí použiť viacej ako 28%, a tak, poneváč rozpočet schvaľuje sa na konci roku, 72% prepadlo. Pravda, toto platí len pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Lebo Slovensko z cestovného fondu na r. 1928 z odhlasovaných 25 milionov dostalo len 7 mil., ostatné pre nevyužitie prepadlo. V českej zemi boli múdrejší, tam strávili celý rozpočeť, okrem toho 40 mil. prestúpili, (Hlasy: Vzali si foršús!) áno, a následok toho bol, že týchto 72% z r. 1928 prenieslo sa na r. 1929, a teraz zasa na rok 1930. A preto štátny rozpočet bude o to prajnejší. Odnieslo to ale Slovensko. Čo je toho pravý dôvod? "Pre malý počet technického personálu". Nemajú inženierov. Nuž, je to vskutku podivné, že taká príčina ma stačiť na poškodenie Slovenska o 18 mil. Kč. Nebolo by prirodzenejšie hľadať spôsob zachovania tohoto obnosu pre Slovensko v nasledujúcom roku? Takto vypadá tá rovnoprávnosť slovenského národa v čísliciach.

 

Najcennejšou čiastkou národa a vlasti je, myslím, školstvo. Je to sám národ. Ako stojíme, pánovia mojí, vo školstve? Ako vyzerajú slovenské a ruské školy? Počul som, p. Kurťak, že na Rusku mali ste pred prevratom 300 konfesijných škôl, teraz máte 30.

 

Ani na kultúrnom poli nevyzerá to krajšie a skvelejšie. Česi, poneváč oni boli v Rakúsku a nie v Uhorsku, mali svoju školskú radu už dávno pred prevratom, a my, pane ministre kultu, jedenásty rok dovolávame sa tejto školskej rady a nemôžeme sa jej dovolať. Hodža už r. 1920, pred 9 rokmi písal, a to nie nám domácim Slovákom, ale búriacim sa americkým Slovákom, toto: "Na utvorenie slovenskej školskej rady je na stole snemovne zmocňovací zákon." Kde je? Už ho dávno obhrýzli potkani. Koľkokrát sme túto školskú radu žiadali, toľkokrát bola sľúbená, ale nedaná. (Výkřiky posl. Kurťaka. - Místopředseda Taub zvoní.) Vysokoškoláci pred krátkym časom búrili sa pre numerus clausus, pretože cudzinci zaujímajú ich miesta a oni nedostávajú dostatočných miest na školách. Čo máme povedať, keď po slovenských učiteľských prípravovniach je numerus clausus a keď skoro do každej slovenskej štátnej učiteľskej prípravovne nadiktuje sa skoro 50% mladíkov z Čiech a Moravy.

 

Školská rada mala posledne do života vstúpiť roku 1929 ako junktim so zákonom o autonomii krajín a zemí. Ale od neprijateľných pokusov nešlo sa ďalej. Čosi dali klubom preštudovať, ale nebolo to prijateľné, všetko to stiahli. A tu prehlašujeme, slávna snemovňa, že my nespokojíme sa s hocijakou školskou radou, ani so "zábleskom školskej autonomie", ako uspokojili sme sa s autonomiou krajiny.

 

My budeme žiadať tú najširšiu autonomiu škôl, ktorá dá sa srovnať len s hranicami samostatnosti štátu. (Posl. Kurťak: Pre všechny národy!) Aj vám dáme.

 

Sriadili sme, slávné Národné shromaždenie, založili sme si pri vzkriesení nášho politického života univerzitu v Bratislavě, ale v akom stave nachodí sa budova tejto univerzity, o tom ťažko príde hovoriť. A za druhé, tá univerzita je niečo mancum, poneváč dvě fakulty na nej chýbajú (Posl. dr Štefánek: Jedna!) a vyučovacím jazykom na tejto slovenskej univerzite je jazyk československý.

 

Máme Slovenské národné divadlo, ale nemáme slovenskej činohry.

 

Nemáme slovenskej opery, nemáme slovenskej veselohry, nemáme slovenských hercov, pán Jiřikovský sa postaral, aby naší herci odišli.

 

Slávna snemovňa! Slovensko nemá ani jednej techniky, Čechy majú 4. Vysoká škola roľnícka a zverolekárska bola by iste na Slovensku potrebná. (Posl. Sivák: Kde je slovenská technika? Pán minister Hodža r. 1928 sľúbil slovenskú techniku!) Sľúbil pán Hodža r. 1920. Kde by bola potrebná vysoká škola roľnícka a zverolekárska, či nie na tom chudobnom Slovensku, aby povzniesli sme to hospodárstvo, roľníctvo, a hľa, slávna snemovňa, táto zverolekárska škola je v Brne.

 

 

Zaznávanie osobitnosti slovenského národa je len zbytočným rozhorčovaním Slovákov, a už je tu čas, aby slávné Národné shromaždenie, aby každý poctivý Čech prijal naše stanovisko, našu mienku, že je toto nerozdielna republika Československá, je republikou Slovákov a Čechov, v ktorej republike, v ktorom štáte Slováci majú a musia mať tie isté práva, ktoré majú Česi. (Tak je!) A nič nie je ľahšieho, ako zabezpečiť si túto lásku slovenského národa. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

 

My nežiadame nič iného, ako rovnoprávnosť. My veľmi dobre vieme, že bez peňazí vojna sa viesť nedá, a bez daní štát existovať nemôže. My nežiadame nič iného, než čo Slovákom podľa prirodzeného práva patrí, čo nám toľko ráz bolo sľúbené: rovnoprávnosť slovenského národa s národom českým. Nám Slovákom národné, rečové a školské veci sú veľmi vážné, veď od nich a ich spravodlivého riešenia závisí pokojný vývin slovenského národa, mier a pokoj našej republiky, ktorá so všetkých strán tak obtočená je nebezpečnými nepriateľmi, a tohoto pokojného vývinu hlavnou podmienkou je spravodlivé riešenie v prvom rade hospodárskych otázok. A preto pri rozhodnom požadovaní všetkých národných, rečových, politických a kultúrnych práv prehlašujeme, že od splnenia alebo nesplnenia naších hospodárskych požiadavok záviseť bude náš postup v oči tejto vláde a väčšine. (Tak je!)

 

Slovenská ľudová strana slávne prehlašuje, že bezpodmienečne žiadame v prvom rade sriadenie školskej rady alebo, aby som bol ešte kratší, žiadame to, čo dali sme pred mesiacom za podmienku vstúpenia do vlády a čo bolo odmietnuté, že žiadame vtelenie Pittsburgskej dohody do ústavy Československej republiky. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.) K tomuto zaviazalo sa revolučné Národné shromaždenie, ako som si to dovolil prečítať z reči dr Markoviča. Žiadame čím skoršie utvorenie školskej rady, nakoľko my katolíci chceme hájiť svoje katolické, po otcoch zdedené práva. Žiadame, aby modus vivendi na celej čiare uvedený bol do života. (Tak je. - Potlesk ľudových poslanců slovenských.) Na čo sú likvidačné komisie, keď máme legálne vymenovaných biskupov?

 

A ja nebojím sa povedať bez toho, že by som urazil cit niektorých iného presvedčenia: My katolíci budeme jubilovať. Naša spoločná hlava rímsky papež Pius XI. dňa 20. decembra slávi 50ročné kňazské jubileum. Italský kráľ s kráľovnou 5. decembra vyhľadali ho vo Vatikáne, 7. decembra dedič trónu a dve princezny ho poctili. Pozdravila ho hlava nemeckého štátu, ktorý je vo väčšine protestantský. Pozdravila ho a veľkolepým darom ho prekvapila. A my, ktorí sme do 85% katolícka republika, ani slovom neučiníme prejav úcty a uznania? My, slovenská ľudová strana vykonali sme svoju povinnosť, my sme svojmu otcovi hold úcty poslali. Aj tu, opakujem to slávnostne, že s rímskym pápežom cítime, k nemu sa vinieme a za jeho verných synov sa pokladáme.

 

Keby toto bola urobila aj naše republika, týmto bola by ukázala, že ctí si výdobytkov demokracie, kultúry a náboženského presvedčenia, čo je základom istoty a vývinu štátu. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

 

Premiér anglickej vlády tohoto roku prehlásil, že prvou podmienkou svetového pokoja je statočné splnenie daných sľubov. Ani my nežiadame nič iného, len statočné splnenie daných a potvrdených nám sľubov a záväzkov.

 

Dosť bolo sklamania, klamania a nedorozumenia. Kalich trpelivosti trpkosťami slovenského národa je už preplnený. Z odopretia naších prirodzených, základných a nám toľko ráz zabezpečených a nikdy nesplnených žiadostí museli by sme vyvodiť, že nás násilne nútite k tomuto nám nemilému bojovnému kroku.

 

Ak je to vaším úmyslom, nuž my sa ani tohoto boja neľakáme. Pôjdeme don v tom pevnom presvedčení, že je to boj za svrchované, sväté veci, za bytie a žitie slovenského národa, za našu materinskú reč, boj za každodenný chlieb slovenského ľudu. Pôjdeme doň so silnou vierou, že keď bojujeme boj spravodlivý, s pomocou božou dovedieme pravdu slovenského národa k víťazstvu.

 

Preto vládné prehlásenie v známosť neberieme a zaň hlasovať nebudeme. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

KDH pri príležitosti 100. výročia Černovskej tragédie chce predložiť do parlamentu návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť. Podobný zákon už Slovensko prijalo o M.R.Štefánikovi, v Českej republike majú podobné zákony o T.G.Masarykovi a E. Benešovi. Zákon, ktorý vyzdvihuje zásluhy A. Hlinku už raz na Slovensku platil, a to v období prvej Slovenskej republiky.

 

SNS chce ísť ešte ďalej, navrhuje, aby sa v takomto zákon A.Hlinkovi priznal titul "otec národa".

 

Je vhodné, prijímať takéto zákony o konkrétnych ľuďoch, hoci možno významných pre národ a štát?

 

Zaujímavé je tiež to, že tieto zákony sa prijímajú v poradí podľa hodnoty na bankovkách. Žeby po Hlinkovi nasledovali Štúr a Bernolák...?

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

oceniť niekoho zásluhy, aj dodatočne, in memoriam, spomienkový deň, múzeum, socha, áno

 

zákon o zásluhách je trochu bizarné riešenie - ešte bizarnejší sa mi zdá návrh sns priznať niekomu titul otec národa ...

neberiem nikomu zásluhy, tí ľudia niečo pre túto krajinu spravili, spravili hodne, ale otec národa vo mne evokuje praotca čecha a ešte dobre, že nemáme Anežku českú ... keď sa minú ľudia so zásluhami z bankoviek, budeme pokračovať kým ... Mečiarom ? aj on má zásluhy na vzniku tejto republiky ... aspoň sa považuje za otca vzniku SR ... už sa mi tí otcovia pletú ...

 

bez zákonov si nevieme tých svojich oceniť ? nenechajme na nich zabudnúť, učme o nich deti, píšme ich životopisy, to je v poriadku, postavme pamätné tabule, kam sa dajú zobrať decká na výlet, budú si to pamätať viac ako nejaký zákon ... prijímať takéto zákony o konkrétnych ľuďoch sa mi nezdá veľmi v poriadku

 

svoju mimulosť by sme mali poznať, aj svojich veľkých a významných ľudí, ale tento spôsob sa mi nezdá ten správny.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

game,

 

dobre si to vystihla, a úplne s tým súhlasím.

 

Zákon o jednom človeku mi tiež pripadá zvláštny. Okrem toho od dôb praotca Čecha uplynulo okolo 1300 rokov, a Česi sa v jeho hodnotení v podstate zhodujú. U Andreja Hlinku tomu celkom tak nie je.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na Slovensku je vsetko problem ...... Andrej Hlinka ako neunavny brojitel Slovenskeho a Slovakov urcite patri do

klenotnice nasho naroda a iba hlupak bude oponovat , ze to tak nie je . Ci pomenovanie " OTEC NARODA " mu prinalezi alebo nie , lebo ja a urcite mnohi ini urcite nepocituju ho takto titulovat , ale historicky taku obrovsku obatu, snahu pre nas maly narod a krajinu venovalo malo vtedajsich politikov, snad jedine menovani v tejto teme.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Význam Andreja Hlinku v našich dejinách nespochybňujem. Ale titul "otec národa" mi pripadá príliš honosný. A v jeho hodnotení sa všetci Slováci nezhodujú. Tí ho ťažko príjmu za "otca".

 

Zákon o zásluhách Andreja Hlinku by mal mať tri paragrafy: Prvý oceňuje Hlinkove zásluhy o Slovenskú republiku, druhý ukladá povinnosť umiestniť bustu Hlinku s týmto nápisom v budove NR SR, napokon tretí hovorí o účinnosti celého zákona.

 

Dávať občanom na vedomie zákonom, že sa niekto o niečo zaslúžil nepovažujem za dobré riešenie. Už tam iba chýba iba štvrtý paragraf, ktorý určí sankcie za verejné spochybňovanie paragrafu 1. :lol: Na to, aby som nejakú osobnosť považoval za významnú nepotrebujem zákon.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Jozef

 

Precital som si niektore Tvoje prispevky ohladom osoby Dr. Jozefa Tisa a rad by som reagoval aspon na niekolko tvrdeni, mozno sa este k tomu vratim. Uvidime, ake budu odpovede.

po pade B.B. vyznamenal nemeckych vojakov , odsluzil omsu a prehovoril k " vitazom " za cenu neskorsieho odsudenia a zrady na SNP, ale pre Tisa jeho vitazstvo v podobe slobody Slovakov a slovenskych vojakov, ktorí boli zajati alebo sa vzdali Wermachtu . Na tieto fakty sa zabuda , ale ti ktorych sa to jednalo a mali byt nasmerovani do koncentracnych taborov , na toto nikdy nezabudli

To sa mi moc nezda. Bolo by asi najlepsie uviest zdroj z Tvojej strany. Ja mam informacie napriklad o transporte vyse 1600 slovenskych povstalcov do taborov na Gdanskom pobrezi, oslobodenia sa dockalo 295. V studii, z ktorej cerpam sa pise aj o dalsich asi 2300 povstalcov, ktori boli urceni na sonderbehandlung. Urcite tychto pripadov bolo viac. Spominana studia je zo zborniku Nezodpovedane otazky K spochybnovaniu odboja a SNP v nasich narodnych dejinach, ak chces tak k tomu napisem aj dalsie podrobnosi.

A co sa tyka Tisovej roly v povstani, tak ho odsudil razantne a suhlasil s prichodom nemeckych vojsk, ktorych prichod odstartoval povstanie. Myslim, ze Tiso by urobil lepsie, keby sa pridal k povstalcom, tym by zarucil povstaniu asi vsetky posadky a cele uzemie. Avsak on stal dalej pri prehravajucom nacistickom Nemecku.

skor by sa dalo hovorit o tisicoch, ktorym umoznil vynimku

Pocet prezidentskych vynimiek nie je nijak oslnivy. V marci 1944 malo prezidentsku vynimku 577 Zidov plus 251 rodinnych prislusnikov, cize dokopy tieto vynimky chranili 828 Zidov. Cize ani len jeden tisic.

Zdroj: Holokaust na Slovensku 2, dok. 124, str. 296

Omnoho viac Zidov chranili ministerske vynimky, prevazne hospodarske.

a tym zachranu pred tabormi smrti o ktorych aj sam Tiso nemal ani potuchu

Informacie o vrazdeni Zidov udajne Tiso dostaval od slovenskych vojakov na vychodnom fronte, tuto konkretnu vec vsak v sucastnosti neviem isto potvrdit, ale v kazdom pripade sa informacie o vrazdeni Zidov jednotkami SS v ZSSR dostali k Burziovi od slovenskeho vojenskeho kaplana.

V july 1941 navstivila slovensko-nemecka skupina tovarnu v Sosnoviciach, kde pracovali zidovski vazni, chceli sa poucit ako vybudovat podobne zariadenia na Slovensku, na zaklade toho, co videli odmietli take tabory na Slovensku. Clen skupiny J. Pecuch povedal: "V tychto taboroch nie je zivot. Zidia tam musia existavat za podmienok, ktore nakoniec vedu k smrti."

Zdroj: Jan Mlynarik, Dejiny Zidu na Slovensku, str. 152

Takze o katastrofalnych podmienkach v pracovnych taboroch vedeli a napriek tomu o necely rok zacali do podobnych zariadeni Zidov posielat. My vsak vieme, ze vacsina nasich Zidov skoncila v este horsich vyhladzovacich taboroch.

A co naviac Tiso v novembri 1944, ked uz niekolko mesiacov mal k dispozicii Vrbovu a Wetzlerovu spravu, aj tak napisal papezovi, ze Zidia boli uvolneni na prace do Nemecka. Odporna loz najvyssiemu cirkevnemu predstavitelovi!!!!!!

Je pravdou , ze mnohi tzv. antislovaci a antiodrodilci a sypaci popopla si na hlavu radi cituju jeho slova vytrhnute z kontextu , ci uz z jeho kazni alebo rozhasovych prejavov.

Uved priklad nejakeho vytrhnutia z kontextu, ked si citam spominane prejavy, tak o vytrhnuti z kontextu pochybujem.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Na Slovensku je vsetko problem ...... Andrej Hlinka ako neunavny brojitel Slovenskeho a Slovakov urcite patri do

klenotnice nasho naroda a iba hlupak bude oponovat , ze to tak nie je . Ci pomenovanie " OTEC NARODA " mu prinalezi alebo nie , lebo ja a urcite mnohi ini urcite nepocituju ho takto titulovat , ale historicky taku obrovsku obatu, snahu pre nas maly narod a krajinu venovalo malo vtedajsich politikov, snad jedine menovani v tejto teme.

Jozef,

na Slovensku je kdečo problém, to je pravda, kopa vecí ide dosť ťažkopádne, ale toto nebude tento prípad ...

minimum dve generácie majú aspoň mierny problém s HSĽS, jeho meno tam proste figurovalo a s cactalesom súhlasím, pokiaľ ide o nie celkom jednoznačné hodnotenie A. Hlinku ... priniesli to so sebou dejiny, vývoj histórie, neskoršie zneužitie jeho mena, jeho príliš katolícky postoj, čokoľvek ... je to jednoducho tak.

preto nazvať hlupákom hocikoho, kto nie je osobou Hlinku až taký nadšený ... prečo ? na každú postavu z blízkych či menej blízkych dejín môže mať a má každý svoj názor ...

česť tým, ktorí pre vznikajúcu krajinu niečo spravili a obetovali sa, ale tiež je tu jedna chybička : " menovaní v tejto téme" - čo sa týka postavy a konania Tisa, zatiaľ sme sa tu príliš nezhodli ... : )

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Najprv by som chcel reagovat na Andreja Hlinku . Ocakaval som takyto scenar kritiky : Hlinka ako katolicky knaz a zaroven politik . Ale Slovensko v casoch monarchie nehyrilo inteligenciou, tak ako jeho mnoho predchodcov , Slovakov , ci uz katolikov alebo evanjelikov, a dakujeme panu Bohu , ze takychto oddanych pre nasu slovensku vec mali - knazov vtedajsich nositelov vzdelanosti, ale zaroven aj vyznamni ucenci,polyhistori,vedci,spisovatelia a zaroven politici , ktori vidiac situaciu v rodnej krajine, kde vladla nielen nevzdelanost, ale aj potlacanie zakladnych ludskych prav, odnarodnovanie,strata rodneho jazyka, obrovska chudoba, vystahovalectvo, mnohokrat beznadej a po vzniku CSR velke ocakavanie , ktore sa iba ciastocne naplnilo a postupne rokmi prerastlo iba do tvrdej reality nezaujmu centralistickej Prazskej politiky riesit zaostale Slovensko. A preto som tu aj uvadzal " doslovvné " vystupenia vtedajsich nasich politikov v Narodnom shromazdeni, ktore jasne poukazovali na vtedajsie obrovske a neriesene problemy

u nas . Ako bol : Priepastny rozdiel v zivotnej urovni, velka nezamestnanost,skolstvo s malym podielom vysokeho skolstva najma technickeho charakteru, vysoky podiel zaostaleho polnohospodarstva na domacom produkte,priemyselna vyroba iba z cias monarchie,ktora v tvrdej konkurenci ceskych firiem krachovala, statne urady aj po 20 rokoch samostatnej CSR obsadene ceskymi uradnikmi, aj napriek statutvornosti nasho naroda minilane zastupenie v Csl. armade,policii, kde pocty nestatotvornej nemeckej mensiny boli az niekolkokrat vyssie ako Slovakov, Slovensko je nadalej akousi nesvojpravnou provinciou , ktora je Prahe skor na pritaz. Na tieto nedostaky musel aj niekto poukazovat a brojit za lepsiu buducnost Slovenska. A kto ? V casoch vzniku CSR sme nemali politikov na rozdavanie, dali by sa spocitat velmi lahko a Slovensko silne katolicke prave ocakavalo pomoc od svojej cirkvy. A nedostaok inteligencie ako v rokoch minulych prave vyplnila cirkev a jej knazi, ako bol papezsky prelat Andrej Hlinka, Martin Razus,Anton Kompanek, Ferdis Juriga,Tomas Ruzicka..... a v tej dobe aj Jozef Tiso , a este raz Bohu vdaka za nich pretoze boli najtvrdsiou opoziciou ceskej centralisticek politike.

 

K J .Tisovi som sa uz vyjadril , ale iba doplnim urcite nebol zlocincom, ako mnohi najma pod vyplyvom " holocaust politikum " ho hanlivo tituluju, trest smrti bol komplotom bolsevikov a Benesovej politiky, navzdy ostane v mnohych srciach Slovakov ako prvy a skutocny prezident zijuci cely svoj zivot iba pre vec Slovensku a svoj narod , dokazov je na to dost. Jeden z mnohych som zachytil pri mojich rozhovoroch v case tvrdej totality, s mojim starym otcom - inak cely zivot velmi tvrdy kritk katolicizmu a este viac socializmu a bolsevizmu , ktory prezil oba vojny a SNP a sam bol svedkom a ja neskorsie na zaklade jeho doporucenia som mal rozhovor s byvalym nadporucikom Slovenskej armady a aj s dalsimi , ktorí boli zajati Nemeckou armadou pri bojoch o Bansku Bystricu, Telgart, Brezno mali byt prevezeni do koncentracnych taborov do Nemecka a na prihovor a za¶ah prezidenta Tisa bolo s nimi nakladane, ako s vojnovymi zajatcami a nie povstalcami a zradcami a v novembri ,decembri 1944 boli prepusteni na slobodu. Netvrdim , ze vsetci slovenski vojaci mali take stastie, ale tych cca desat tisic ktorí na osobny prihovor Dr.Tisa boli prepusteni mu urcite ostali dozivotne vdacni.

Co sa tyka vytrhnutych prejavov Tisa z kontextu doporucil by som si nastudovat materialy od Dr.Karola Murina jeho osobneho tajomníka .

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ocakaval som takyto scenar kritiky : Hlinka ako katolicky knaz a zaroven politik . Ale Slovensko v casoch monarchie nehyrilo inteligenciou, tak ako jeho mnoho predchodcov , Slovakov , ci uz katolikov alebo evanjelikov, a dakujeme panu Bohu , ze takychto oddanych pre nasu slovensku vec mali - knazov vtedajsich nositelov vzdelanosti, ale zaroven aj vyznamni ucenci,polyhistori,vedci,spisovatelia a zaroven politici , ktori vidiac situaciu v rodnej krajine, kde vladla nielen nevzdelanost, ale aj potlacanie zakladnych ludskych prav, odnarodnovanie,strata rodneho jazyka,

Práve preto, že mi je jasné, že v tej dobe na Slovensku nebol dostatok schopných politikov som túto výhradu neuviedol. V dnešnej dobe by už spojenie farár - politik bolo pre mňa neprijateľné. Rovnako aj to, keby Hlinka zastával významnejšiu funkciu v exekutíve. Ako som už napísal, nespochybňujem význam Andreja Hlinku, ale považujem ho za príliš radikálneho politika na to, aby som ho chcel vidieť v inej funkcii ako je funkcia poslanca.

 

statne urady aj po 20 rokoch samostatnej CSR obsadene ceskymi uradnikmi,

Dvadsať rokov je relatívne dlhá doba, ale sám si uviedol, že Slovensko nehýrilo inteligenciou, práve preto po vzniku ČSR boli maďarský úradníci nahradený českými. Čeština bola pre Slovákov zrozumiteľný a príbuzný jazyk a aj na základoch, ktoré na Slovensku postavili Česi vyrástla nová slovenská inteligencia, na nich stavala slovenská kultúra, umenie a školstvo.
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz

×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov