Dĺžka života

Ále bude .... :lol: /ak sa dožiješ/

Nebude a nebude a nebude... nanajvýš sa trošku tá túžba pretransformuje.

:lol:

Počuj Cat Eye,nie si Ty náhodou profesiou ...... právnik :) ???

Nie, Chrust, prečo? :lol:

Lebo vybruslíš aj z kúta mantinelu... :lol:

Primeraná dávka pružnosti nikdy nie je na závadu. :lol:

predstava ze zijem vecne a dostanem dozivotie :lol: :)

Niektorym ludom by vecny alebo apson predlzeny zivot celkom vyhovoval, napriklad niektorym celebritam ....

Žiť večne aj bez toho doživotia by bolo ubíjajúce :lol: .

Si predstav,že by si prežil svojich kamarátov,partnerku,svoje deti,vnúčatá....všetkým chodiť na pohreb :)

No dĺžka života, veru nechcel by som tu byť navždy, ja rád chcem vedieť aj čo je na druhej strane.

nie nie, večný život, ani "dlhá dlhovekosť" ma neláka :lol:

povedzme, že chcem žiť pokiaľ nebudem nikoho otravovať/budem sa vedieť postarať sama o seba...

Vecny zivot? :lol:

Nie, dakujem, neprosim, len tento ako tak zvladam... Samozrejme, ze by som chcela este dlho zit a vidiet vela veci, ale urcite nie vecne... Mozno keby som existovala vo forme nebeskeho oblacika a prezerala si tak ludi a ako sa menia a rastu, to by som brala, ale inak by som urcite z toho coskoro zosalela, ved to by sa nedalo...

Ja by som prijala vecny zivot upira. Pokusala by som najmilsiu obet vo svojom zivote a kludne by som vydrzala zit a nestarnut cele storocia. :)

A urcite by som sa snazila poriadne vyspat,ked uz tu tak dlho budem :lol:

Nuz, upiriu tematiku mam dost rada, ale nemozem povedat, ze by som chcela byt upirkou :lol: Skor ma ta predstava desi, hlavne kvoli tomu faktu, ze by som musela cucat druhych ludi. Hroza...

Mozno byt nejakym inym bytim... Mozno to by slo, ale to uz zachadza do tej oblasti mojej mysle, ktoru zvycajne pouzivam len pri pisani fantazy...

ja by som brala vecny zivot.. otazka je, v akom veku by som sa zastavila vo vyvoji :lol: ale inak, clovek by vedel, ako sa to tu vyvinie, ako to tu bude pokracovat.. skoda, ze nezijeme aspon 200 rokov...

pink

ja by som brala vecny zivot.. otazka je, v akom veku by som sa zastavila vo vyvoji :lol: ale inak, clovek by vedel, ako sa to tu vyvinie, ako to tu bude pokracovat.. skoda, ze nezijeme aspon 200 rokov...

aby si kazdych 20 rokov mohla chodit manzelovi na pohreb? :) alebo aj castejsie???

pink by sa tak stala najznamejsou ciernou vdovou na celej zemeguli... Problemom by avsak bolo, ze manzelia by umierala prirodzenou smrtou :lol:

tých 200 rokov by zanedlho začalo byť úzkych, kopa vecí by ešte nebola doriešená, zvedavosť by nepustila, kopa manželov by ešte čakala v budúcnosti na pochovanie ... za dvesto rokov sa nedá pochovať AŽ toľko manželov :lol:

Vidím, že je tu téma o dĺžke života a nedá mi nenapísať pár riadkov možno trochu mimo ducha tejto témy. Práve dnes som sa zúčastnil veľkej rodinnej oslavy v kultúrnom dome v jednej dedine na severnom Slovensku. Vďaka tomu som sa postretal s príbuznými, ktorých som mnoho desaťročí nevidel a bolo to niečo mimoriadne, čoho sa už ťažko druhý krát dožijem. Môj otec, matka už nie sú desaťročia na tomto svete, ale otcova staršia sestra sa práve dožila 100 rokov. Pre nás rodinu je potešujúce aj to, že sa stovky dožila aj v relatívne dobrom zdraví. Je schopná  pohybovať sa bez pomoci, jedine sluch jej už neslúži. Ale duševne je svieža a bola schopná ujať sa sama slova a poďakovať sa za pozornosť, ktorej sa jej dostalo a aj nám všetkým s humorom popriala, aby sme sa tiež dožili sto rokov :) .

Oslava prebehla tak veľmi rýchlo; trvala asi tri hodiny, že som si nestačil to všetko ani v hlave zrovnať. Ale, čomu sa veľmi teším, podarilo sa mi okrem množstva fotografických snímkov natočiť aj video v celkom dobrej kvalite HD, ktoré umožňuje môj Nikon P510. Hlavne sestra v Nemecku sa nevedela dočkať, kedy jej e-mailom pošlem fotky, a ešte viac sa poteší, keď jej pošlem celkom vydarené video s krátkou rečou starostu obce a aj reakciami našej osláveňkyne .  Ani sám som nečakal, že také maličkosti ako fotky a video sú schopné vyvolať toľko radosti.

Aj v Sociálnej poisťovni majú radosť :D

Nič osobne Bohuš, teraz budem písať všeobecne, toto je práve prípad, z ktorého má horory Sociálna poisťovňa, keď ľudia, ktorí do dôchodku odišli pred 30-40 rokmi, tak stále žijú a čerpajú dôchodky, ktorých súčet často prevýšil mnohonásobne viac ako vôbec do sociálneho systému vložili. Samozrejme, že si teraz nemôžeme myslieť, že budeme dôchodcov "strieľať", aby sme ušetrili (iný prípad je, keď brat mojej matky si užil dôchodok len necelé štyri roky, tak štát vyšiel veľmi lacno), ale pri súčasnom demografickom vývoji, nezamestnanosti (a neschopnosti sa zamestnať istej skupiny obyvateľstva) sa vážne pýtam, kto bude robiť na nás, keď my budeme dôchodcovia? Celý sociálny systém je zle nastavený, dobre fungoval, keď bolo veľa mladých, tak ako v 50. alebo 70. rokoch a bolo ešte málo dôchodcov, ale teraz sa situácia obrátila a tak skoro sa nezlepší, mladých je málo a čím je mladých menej, tak tým je menšia šanca, že ďalšia generácia prinesie viac mladých. No a keď sa pozrieme na niektoré oblasti východného Slovenska kde z 200 detí je 190 Cigánov, z ktorých niektorí namiesto učenia prepadávajú a mlátia dôchodcov a v budúcnosti sa zamestnajú akurát tak na verejnoprospešných prácach (takže nič nevyrobia), tak situáciu vidím dosť čierne. Sociálna poisťovňa sa proste nebude môcť spoliehať na odvody pracujúcich, tie peniaze stačiť nebudú. Je viac možností, žiadna však nie je úplne ideálnych riešením:

1. Znížiť nezamestnanosť na minimum, aby čo najviac ľudí pracovalo. Na Slovensku je veľmi zložité znížiť nezamestnanosť pod nejakých 6-7% - teda títo nezamestnaní do Sociálnej poisťovne neodvádzajú nič, naopak, príspevky zo sociálnej poisťovne čerpajú
2. Sociálna poisťovňa bude musieť znížiť dôchodky. Politici môžu nasľubovať čo chcú, môžu rozdávať vianočné dôchodky, môžu sľubovať valorizáciu, môžu, ale dokopy nič nezmôžu - nebudú mať zvyšovať z čoho
3. Ak nejaký ľavicový demagóg, podobný tomu, čo teraz vládne, bude predsa len chcieť zvýšiť dôchodky, tak sa to bude dať riešiť cestou pôžičiek, teda štát si požičia na trhoch, tým sa však zadĺženie zvýši nielen v absolútnych číslach, ale aj k pomere HDP, keďže to pri klesajúcom počte pracujúcich zrejme moc rýchlo rásť nebude (áno áno ešte nás môžu zastúpiť stroje a všetci budeme sedieť doma na ritiach).
4. Pracujúci si začnú šetriť sami na dôchodky, čím sa zaťaženie Sociálnej poisťovne zníži. Čiastočný výpadok, ktorý nastal pri znížení odvodov do sociálnej poisťovne sa zaláta peniazmi z privatizácie.

No a práve 4. bod je riešením (nie úplne ideálnym, ale zatiaľ sa zdá, že by mohol priniesť aspoň nejaký úspech). Hovoríme tomu druhý pilier, a z ktorého ma žiadna ficovláda nedonúti, aby som z neho vystúpil, pretože tie peniaze, ktoré si tam sporím, viem, že budú vyplatené mne (v istom prípade aj mojim potomkom) a nebudú zneužité na vyplácanie dávok pre nejakého morgoša, ktorý v mladosti prepadol a dobil dôchodcu. Najlepšie je peniaze držať u seba a vedieť ich zúročiť a nie ich len tak púšťať štátu, ktorý si s nimi šafári, ako sa mu zachce.

Neviem, či je to môj subjektívny pohľad na život, podmienený demenciou, alebo je to realita. Pud sebazáchovy má vždy dôvod bojovať o život. Ale ak sa pudu spýtam na hodnoty, prečo má zmysel bojovať o život, pud mi vždy ponúkne iba radosti z jedla, sexu, spoločenského postavenia. Čo by som vraj ešte chcel... Ja už ale po ničom z jeho ponuky netúžim. Jediné, čo by malo zmysel obdivovať, je človekom nepoškvrnená príroda, ktorú sme bohužiaľ expanziou druhu Hmo Sapiens nadobro zničili. Viem, že pud sebazáchovy tu bude so mnou lomcovať do posledného nádychu. Bude sa snažiť, aby som nabral posledný hlt kyslíku, aj keď to už nebude mať zmysel... Hlúposť tohto pudu dosvedčuje fakt, že smrti sa nedá zabrániť a koniec raz musí nastať. Tento fakt spochybňuje všetky pudové argumenty. Ale pudy sa spoliehajú na to, že ich časovou dimenziou je vždy prítomnosť. Preto sa po odznení pudového správania divíme, prečo sme nemysleli na budúcnosť... Nechcem sa rúhať, ale boh si z nás "tak trochu vystrelil" Pudy, ktoré nám dal, determinujú naše správanie, aj proti našej vôli a rozumu. Takže pri "poslednom súde" by mali byť paradoxne pudy našou obhajobou.

Ludia su rozni(mnichovi asi zalezi na niecom inom). Mozno som to spravne nepochopil,ale z pociatku pises o sebe a zaver ako zovseobecnis. Krestania maju na konci nieco ako priprava na smrt.

http://blog.hromnik.com/2016/10/10/priprava-na-smrt/

Tiez tam ma asi zmysluplne pre mna dve vety. 

Minule som videl film Mina sa volal. Americky vojak v nejakej pusti v Afrike,kde mal niekoho zlikvidovat stupil na minu. Jeho kolega vyletel(boli v minovom poli) on tam ostal na nej stat. Prisli pre neho asi po 6 dnoch. V5,5dna uz odpadol a stal na plechovke. Ak by to bolo realne,isto by ten zivot uz zil inak. Mal vela casu na rozmyslanie. On sem tam mal aj spojenie zo zakladnou,aj mu poradili nejaky manever, vykopat vedla seba jamu a ma asi sekundu aby sa do nej dostal. Odstrelilo by mu to len nohu a potom by vykrvacal. Mal pud sebazachovi,aj ked jeho zivot za vela nestal,si myslel.  Mnich,ake ma pudy co ho drzia pri zivote?