Boli ste už niekto niekedy na operácii?

Aj ja som si precital diskusiu, ale to mas pod bradou. Prvotne som si hadal akaje to cast tela, myslel som na pazuchu.

Ale nechapem ako si si to rozrazil, ale je to blizko kosti, to sa da, tam ani prilba nepomoze.

 

Ja som raz sa niekam ponahlal na bycikli a nevsimol som si auto na stopke a cez jeho zadok som sa dostal na jeho predok, nie uplne zabacal som do prava tam som skoncil pri jeho pravom prednom kolese, keby otvoril dvere spolujazdec uz by ma zabil. Len zodrate koleno.

dneska mi vyberali znamienka. po 4 injekciach ma to ani nebolelo :lol:

Ja sa musím "pochváliť" - dneska mi vybrali 11 štichov po laparoskopickej operácií žlčníka.

Operovali ma minulý pondelok, nemala som žiadny strach (čo som bola až prekvapená), anestézia aj samotná operácia boli v pohode. V prvý deň, keď som sa prebudila som síce mala dosť veľké bolesti, ale dali sa prežiť a večer už som sama cupitala po chodbách. :smilieee:

ja sa neuveritelne bojim anestezie :byebye:

 

nikdy som nebola operovana stylom ze by museli pouzit anesteziu, a kedze vidim okolo seba vselico, hlavne v tom zdravotnictve, obavam sa ze by som lekarom neverila ani po tejto stranke

 

je mi jasne, ze ked clovek musi, tak nic ine neostava...ale dobrovolne by som si dala umrtvit jedine tak prst, nie tak komplet "cele telo"

otázka " boli ste už na operácii" sa takmer stala skutočnosťou, to mi dnes prezradil pán chirurg, že bol pripravený minulý týždeň previezť ma do nemocnice a vŕtať do mňa v celkovej anestéze ... a uvedomila som si, ako predo mnou písala doll, že to nie je nič, po čom túžim ...

zatiaľ sa tak nestalo, dnes pán doktor trochu povŕtal, ale ešte nie je vyhraté.

zápal a bolesť pretrvávajú, ale chce sa mi povedať, že nie, zatiaľ som tentokrát v nemocnici nebola, a dúfajme, že už to tak vydrží.

ináč bol lekár úžasný, ... nastrašil ma dodatočne, len tak medzi rečou, chvíľu som ani nevedela, že to hovorí o tej nemocnici a celkovej anestéze mne, lebo medzitým dvihol aj telefón, ale potom sa to ujasnilo, hovoril to mne.

nech to zostane len pri strašení :confused:

ruku mi operovali v celkovej anesteze, den som polezal v nemocnici a potom som bol doma, bral som par dni nejake lieky od bolesti, ale bolo mi zle od zaludka, tak som ich prestal brat. potom mi lekar povedal, ze to bolo od anestezy. fuj, ta to hnusna vec! a asi to budem musiet absolvovat este raz, ked mi budu vyberat plech... :)

ak nerátam vyberania znamienok, tak mám za sebou 3 operácie. Myslím, že po ďalšej netúžim. Ešte tak niekedy v starobe ak by bol šedý zákal, ale aj to radšej keby nemuselo byť. :krava: (to som sem dala kvôli tým okálom).

ja sa neuveritelne bojim anestezie :byebye:

 

Prečo? Ja som si to v septembri vyskúšal a bol to super pocit. Ležím si, dali mi dýchať kyslík či čo a zrazu sa mi hlava začala nejako divne krútiť :trava: a upadol som do "spánku". "Po" ma zobudili a život išiel ďalej :)

preco? staci mi vidiet xy pripadov, kedy anesteziolog zanedbal alebo prehliadol co i len moment, ktory sa ma venovat pacientovi, a pacient sa uz neprebral, resp doslo k vaznemu poskodeniu mozgu

 

je toho neuveritelne vela

 

operovali mi oci .. s umrtvenim okolia oci .. to bola "podivana" :D vsetko som vnimala, videla, miestami nevidela :)

preco? staci mi vidiet xy pripadov, kedy anesteziolog zanedbal alebo prehliadol co i len moment, ktory sa ma venovat pacientovi, a pacient sa uz neprebral, resp doslo k vaznemu poskodeniu mozgu

 

je toho neuveritelne vela

 

ak sa človek ocitne v takej situácii, že je potrebná anestézia, tak zostáva nám len dôverovať lekárom a vidieť veci pozitívne...

keď sa človek preberie "po" je to fajn pocit " žijem" :) aj keď pravda, ešte potrvá nejaký čas, kým budeme fit.

ale ved hore pisem ze ked cloveku nic ine nezostava, tak ok, tam si ani moc nenavyberas

 

a spoliehat sa na lekarov..uff, v tejto dobe, ked 4 roky nevedia zistit, preco v zime kaslem...smutne...

ja to vidím, ale vidím tam napísané aj toto

 

..ale dobrovolne by som si dala umrtvit jedine tak prst, nie tak komplet "cele telo"

 

želám ti, aby si nikdy nemusela postúpiť celkovú anestéziu, no život niekedy môže aj nemilo prekvapiť ... a myslím si, že ak sa ocitneme nedajbože v ohrození , že bez operácie by sme riskovali svoj život, tak vtedy, aj dobrovolne si dáme "umrtviť celé telo"

 

snažím sa držať toho, že "lekár lieči, ale Boh uzdravuje" :) možno by bolo tiež dobre, ak by si sa poobzerala po inom lekárovi, ktorému budeš viac dôverovať.. som presvedčená, že aj takí sú.

Ked ma anesteziologička pripravovala na operáciu, v rámci konverzacie som sa jej pýtal či sa aj zobudim. Tvrdila že áno. Tak som jej sľúbil, že ked nie tak ju budem chodiť v noci strašiť.

Začala sa smiať a povedala, že to riskne :)

ja to vidím, ale vidím tam napísané aj toto

 

"lekár lieči, ale Boh uzdravuje" :)

 

kiez by

 

a vlastne ano, prepac, nieco ako nadcha, prechladnutie a podobne "bezne" ochorenia, to im ide

ked sa cloveku "naskytne" nieco ine, tak zial, musi sa obratit na specialistov zvacsa na sukromnych, specializovanych klinikach

 

ale tak aj ja by som radsej predpisovala lieky a spravila si tak dozivotneho "klienta" ako vyliecit a viac nevidiet :)

 

:thumbdown:

Ja osobne nie.Ale na operácií bola aj moja mama aj stará mama a je to riadne hnusný pocit keď viete že niekto koho máte radi a žijete s ním každodenný život je teraz blízko smrti...

kiez by

 

a vlastne ano, prepac, nieco ako nadcha, prechladnutie a podobne "bezne" ochorenia, to im ide

ked sa cloveku "naskytne" nieco ine, tak zial, musi sa obratit na specialistov zvacsa na sukromnych, specializovanych klinikach

 

ale tak aj ja by som radsej predpisovala lieky a spravila si tak dozivotneho "klienta" ako vyliecit a viac nevidiet :)

 

:thumbdown:

 

"lekár lieči, ale Boh uzdravuje"

ja, proste tomu verím, že je lekárom v každej bolesti duše i tela. Dokonca, nepoviem nič nové, že aj z úst samotných mnohých lekárov, táto veta je dosť známa. :)

 

Čo sa týka mojich skúseností s lekármi, som im nesmierne vďačná, či sa týkalo zdravia môjho syna, mňa , a aj iných mojich blízkych... Možno som /sme mali "len " šťastie , možno pomohla Viera... :)

:)

 

Čo sa týka mojich skúseností s lekármi, som im nesmierne vďačná, či sa týkalo zdravia môjho syna, mňa , a aj iných mojich blízkych... Možno som /sme mali "len " šťastie , možno pomohla Viera... :)

 

tebe Viera..mna pomohla Hanka...clovek sa dnes bez znamosti nezaobide to je fakt...

urcite si to mnozstvo ludi, ktori trpia rakovinou a inymi nevyliecitelnymi ochoreniami ci fyxickymi postihnutiami, tvrdia a su spokojni, ze aspon ten Boh uzdravuje

aby par dni na to mohli opustit tento svet, blizkych

 

kamaratkina kamoska, 25 rocna, rakovina kostnej drene .. zomrela

tak sa pytam, kde bol ten tvoj boh, ktory uzdravuje?

a nasledne sa pytam, preco je taky nespravodlivy?

 

boh neuzdravuje, boh je len moznost, ako sa mozno zmierit s osudom, ako lahsie niest ten kriz

ale to mne nestaci

 

preto mi nestaci odpoved "ved boh to nejak zariadi"

mame tu lekarov a zdravotnictvo aby to nejak zariadili

Nikdy som nemala nič zlomené, ale keď sa mi už podarilo k nejakej zlomenine sa dopracovať, stálo to za to. Síce som videla, že moja noha sa od členka nadol chová, ako keby ku mne nepatrila, keď mi lekár na pohotovosti nedal nohu do sádry, ale iba dal dlahu a zahlásil, že "toto sa musí operovať", bola som aj tak prekvapená.

 

Po nejakom čase nás začal "obchádzať" anesteziológ, aby s nami prebral spôsob operácie. "Spoluležiaca" osôbka si žiadala iba klasickú anestéziu, bránila sa akémukoľvek inému spôsobu, ale keďže mi bolo jasné, že po svojich sa z nemocnice aj tak nedostanem, prikývla som na spinálnu anestéziu. Akurát som sa zasmiala, že nechcem nikoho ani vidieť, ani počuť, a on mi to vrátil s tým, že obávať sa nemusím, oni ma už nejako omráčia.

 

Pred samotnou operáciou som nemala dojem, že podlieham nervozite, ale keď mi po všetkých nekonečných odberoch krvi a infúzii dali akúsi malilinkú tabletku, začala som sa cítiť, akoby som bola úplne mimo všetkého toho diania okolo ... hádam, keby ma boli s posteľou presúvali nie výťahom, ale aj keby ma boli "poslali" schodmi nadol, asi by ma to nebolo nijako vykoľajilo ... netuším čo to bolo, ale musela to byť nejaká dobre silná droga.

 

Vpich anestézie som ešte cítila, aj prvé pokusy lekárov o zistenie, či je noha ešte citlivá, ale čo sa dialo potom už neviem. Ako a čím ma utlmili, netuším, ale určite som nič nedýchala. Možné je, že buď mi niečo vtieklo do žíl, alebo to spôsobila tá malá tabletka.

 

Aj keď som si z rozhovoru s anesteziológom pamätala, že zhruba päť hodín po operácii budem mať ešte celú spodnú časť tela znecitlivenú, asi po dvoch hodinách som pomaly začínala skúšať, ako to s tou citlivosťou je ... a začínala som podliehať panike. V ruke cit bol, rukou som cítila dotyk všetkého, ale nohy akoby som nemala ... to bol zlý, veľmi, veľmi zlý pocit! Všetko ale dopadlo dobre, citlivosť sa vrátila, po niekoľkých mesiacoch som dokonca konečne mohla začať aj chodiť, a tak už na žiadne problémy ani nespomínam.

Hellé :) srandičky?

 

veď dobre vieš, že Viera v Boha... a tebe aj ktorá Hanka , či ktorý? :)

 

..tiež nám pomohli zlaté ruky viacerých lekárov s vysokými odbornými znalosťami a hlavne so srdcom na správnom mieste, žiadne úplatky, ak narážaš na niečo podobné :) sú na svete aj takí našťastie .. pravda, teraz sú už našimi priateľmi, ale stali sa nimi až po operáciach

 

v živote môžeme naozajstných priateľov spočítať aj na zopár prstoch, ktorí pri nás stoja v dobrom aj zlom ... a medzi týchto priateľov môže patriť aj lekár, ktorý nám zachráni život. :)

urcite si to mnozstvo ludi, ktori trpia rakovinou a inymi nevyliecitelnymi ochoreniami ci fyxickymi postihnutiami, tvrdia a su spokojni, ze aspon ten Boh uzdravuje

aby par dni na to mohli opustit tento svet, blizkych

 

kamaratkina kamoska, 25 rocna, rakovina kostnej drene .. zomrela

tak sa pytam, kde bol ten tvoj boh, ktory uzdravuje?

a nasledne sa pytam, preco je taky nespravodlivy?

 

boh neuzdravuje, boh je len moznost, ako sa mozno zmierit s osudom, ako lahsie niest ten kriz

ale to mne nestaci

 

preto mi nestaci odpoved "ved boh to nejak zariadi"

mame tu lekarov a zdravotnictvo aby to nejak zariadili

 

doll

nie všetko sa dá zariadiť. Prisudzuješ doktorom väčšiu moc ako majú. Naozaj nevedia všetko spraviť a zariadiť úspešne. Proste nevedia pri najlepšej vôli, nevedia toho ešte strašne veľa. Myslím si, že robia čo môžu v snahe liečiť ľudí a boriť sa s niektorými chorobami, no ešte strašne je mnoho chorôb s ktorými sa kdesi pohnú, ale isto nie k úplnému vyliečeniu.

 

Inak ti rozumiem. Nemohúcnosť niečo zmeniť, a v niečom pomocť je naozaj na nervy a nuti človeka hľadať niekde vynníka, kohosi zodpovedného za to, čo všetko ľudia prežívajú. Potom sa človek zamýšľa prečo a začo a či je to spravodlivé atď.

Myslím, že to nevedie úplne k ničomu.

ak uzdravuje boh, tak nechodte do spitala a neberte pirule, tak iba kazite bozi plan... a zbytocne cerpate prostriedky verejneho zdravotnictva.. modlite sa a neminajte peniaze a energiu...

minule jedna blogerka tvrdila, ze veriaci, ak maju silnu vieru, tak sa vyliecia aj bez lekarov, pripadne tu nemoc nedostanu... tak si spytujte svedomie, preco ste ochoreli... my, ktori si mysime, ze boh neuzdravuje pojdeme pokojne pod noz...

 

a aby som bola v teme, bola som, po zakroku som sa zobudila a bludila som chodbami, kym ma neodchytili a nespacifikovali... matne si to pamatam, lekarka lamentovala, ze som si mohla rozbit hlavu...

doll

 

Inak ti rozumiem. Nemohúcnosť niečo zmeniť, a v niečom pomocť je naozaj na nervy a nuti človeka hľadať niekde vynníka, kohosi zodpovedného za to, čo všetko ľudia prežívajú. Potom sa človek zamýšľa prečo a začo a či je to spravodlivé atď.

Myslím, že to nevedie úplne k ničomu.

 

áno, nemohúcnosť človeka niečo zmeniť, a v niečom pomôcť... ale myslím si, že nie je správne hľadať vinníka Boha. Beriem život aj ako Dar od Boha. On si ho môže vziať kedykoľvek, On má právo zmilovať sa, aj odvrhnúť. Nijak tým neporuší svoju spravodlivosť. :)

 

ja, som po poslednej operácii ešte dva dni ležala ako živá "mrtvolka" a nevládala som sa ani sama pretočiť na posteli. Prístroje, hadičky, náplaste... "prvé kroky", točiaca sa hlava, mala som pocit, akoby som šla na Gerlachovský štít .. myslela som, že sa už asi "neposkladám dokopy" , ale podarilo sa . Odvtedy sa viem ešte viac tešiť zo života a vychutnávam si každý okamih v mojom živote. :)

a spoliehat sa na lekarov..uff, v tejto dobe, ked 4 roky nevedia zistit, preco v zime kaslem...smutne...

 

ale tak aj ja by som radsej predpisovala lieky a spravila si tak dozivotneho "klienta" ako vyliecit a viac nevidiet :)

 

mame tu lekarov a zdravotnictvo aby to nejak zariadili

 

pink

ja som to písala skôr k tomu, čo písala doll už pred tým.

K téme boh som naozaj nepovedala, ani slovo, ak to bolo myslené mne. Ani to tu nechcem rozoberať lebo je to úplne mimo tému.

a aby som bola v teme, bola som, po zakroku som sa zobudila a bludila som chodbami, kym ma neodchytili a nespacifikovali... matne si to pamatam, lekarka lamentovala, ze som si mohla rozbit hlavu...

 

na tomto príklade pekne vidieť absenciu modlitby