Dôchodcovia

Dnes v 21. storočí existuje systém dôchodkového zabezpečenia, ktorý dôchodcom umožňuje dostávať finančné dotácie až do konca života. Zdravotná starostlivosť je na úrovni, aká nikdy v histórii nebola, lekári majú k dispozícii prístroje, ktoré dokážu odhaliť podstatu takmer každého neduhu. Vhodne vybratá strava je výživná a zdravá. Domovy dôchodcov a hospice poskytujú starostlivosť tým, ktorí to potrebujú. Žijú v mieri, neohrozuje ich žiadna vojna. Napriek tomu priemerný vek dožitia mužov na Slovensku je okolo 72 rokov, v niektorých iných štátoch menej, inde viac.

Rímski cisári Augustus a Tiberius sa dožili 75 resp. 77 rokov. Písať o dôchodkovom zabezpečení nemá zmysel, ale zdravotná starostlivosť bola na úplne inej "úrovni", strava bola všelijaká a raz za čas tiahli do nejakého boja.

Napriek tomu všetkému, ako je možné, že ľudia pred 2000 rokmi boli schopní sa dožiť dlhšie ako dnešný priemer? Niečo v našej vysoko pokročilej civilizácii škrípe.

a akého priemerného veku sa dožívali obyčajní rimania? 40 rokov? 50?

Aj 80, ale to boli výnimky. Zvyčajne okolo 50. Takže stále viac ako bežní Rusi v 19. storočí.

v každej civilizácii niečo škrípe. len nerozumiem tomu porovnaniu na základe dvoch prípadov, ktoré boli úplne mimo "priemer"...

To nevadí, že tomu nerozumieš.

spomenula som si na jedného takého protivného deda s palicou. je to už dávno, dievčatá mali 2 a 4 roky a ja akože ináč, som šla s nimi autobusom. Dievky boli zlaté a nikdy mi v buse nerobili ostudu, nastúpili sme a keďže bus bol poloprázdny, obidve šli uličkou k voľnej "dvojke". lenže museli prejsť okolo toho deda. Vo sne by ma nenapadlo, že niekto môže byť taký zlomyseľný, ale ten starý blbec vytiahol tú palicu a úmyselne ju podložil tej malej dvojročnej dcérke tak, aby spadla, a ešte sa uškŕňal, hajzeľ jeden, ako keby nebolo nič zábavnejšie ako keď si malé dieťa rozbije nos. Samozrejme, že som si ratovala decko a tomu debilovi som iba slovne vynadala, ale keby som tam bola sama a urobil by to mne, asi by som mu tú hnusnú palicu zobrala a namlátila mu ňou po chrbte. Lenže bola som tam s dvomi deťmi a tie boli pre mňa dôležitejšie ako ten starý ch-j.

O nejaký čas som zasa šla s deťmi a zasa tam bol, ale už som si ho pamätala, a tak som deťom pekne hlasno povedala, že tamten dedo je zlý a nech sa k nemu nepribližujú. Dúfam, že som mu pokazila deň.

Nechápem takú zlomyseľnosť.

Bud rada,ze si ho stretla,ked uz bol starec.  Pocas zivota mal stastie na ludi ako ty - ze mu nik nedolamal palicu na nohe.

Dedo si zrejme chcel vykoledovať ešte aj invalidný dôchodok.

Dedo si zrejme chcel vykoledovať ešte aj invalidný dôchodok.

možno si u nejakého rozkateného tatka vykoledoval nie invalidný dôchodok, ale priamo návštevu Zubatej.

Bud rada,ze si ho stretla,ked uz bol starec.  Pocas zivota mal stastie na ludi ako ty - ze mu nik nedolamal palicu na nohe.

nechcem vidieť, čo stváral zamlada alebo v najlepšom veku. Ale ver tomu, že byť sama, tak by som ho tou jeho bakuľou opáčila a nikto by mi to nemohol mať za zlé.

Dnes som strávila deň  v spoločnosti milých dôchodcov na okresnej športovej olympiáde seniorov. Bolo to niečo veľmi silné, vzácne, obohacujúce. Toľko vzácnych ľudí pokope, vekom vyšším, ale dušou tak mladých, neskutočne plných energie, humoru..

Súťažili v rôznych disciplínach: beh, kopanie do branky, hod..

Sú skvelí už tým, že majú záujem sa stretnúť, športovať, ale aj tí, ktorí už zo zdravotných dôvodov sa fyzicky nemôžu zapájať do súťaží, ale snažia si navzájom udržiavať priateľské vzťahy, a to nielen vo svojej obci, meste, ale aj spolu medzi sebou navzájom .. počuť ich rozprávať o svojich životoch, čím všetkým si prešli, a uchovať si toľko optimizmu, humoru, tak to je krása. Oni tak  radi darujú úsmev,  milé slovo, radi spievajú, tešia sa z prítomnosti.. 

  :klobuk:

asi tak pred 12 - 13 rokmi som s partiou kamošiek podobne potreštených ako ja bola hrať divadlo - upravenú "Cervenú čiapočku" nejakým dôchodcom. "Kus" bol popretkávaný pesničkami, ktoré som sprevádzala s gitarou, celé to bola pre nás zábava. ešte aj kostýmy jedna kamoška požičala z divadla cez nejakú svoju známu. Spočiatku na nás kukali dosť nedôverčivo, ale čím ´dalej tým viac sa im tváre rozjasňovali a na konci už sa neskrývane smiali a po "predstavení" nám povedali "A príďte zas". Aj sme sa pobavili - ale aj sme boli radi, že sme starkých trocha rozptýlili a rozveselili.

:)  minule na svadbe som mala tú česť spoznať babičku našej "dcérky".  je to dáma v požehnanom veku, no našťastie ešte čiperná... aj na svadbu napiekla  výborné  koláče.. komunikatívna,  milá dôchodkyňa. 

Dnes v Bille (kde inde urva!) som sa posekal s jednou dôchodkyňou. Išiel som k pultu, kde predávajú mäsové výrobky, šaláty a pod. tak som sa postavil k jednej pokladni a čakal pokým príde predavačka. Na to sa vedľa mňa postavila jedna starena a keď prišla predavačka tak ju oslovila, čo chce, ja pozerám, však ja som tu stál skôr, tak som jej povedal, že sa predbehla, ona že ma nevidela, tak som jej odsekol, že ma mala vidieť a na to som sa dozvedel, že som drzáň drzý, to už som bol tak nasratý, že som jej povedal niečo o dôchodcoch, to už bola na odchode, tak už nič nepovedala a išla do riti. Ešte aj teraz som sa nasral, ako to píšem! Bosorka stará, však keď ma nevidela, ako sa potom mohla postaviť vedľa mňa, keby ma nevidela, tak by sa logicky postavila na to miesto pred pokladňu kde som stál ja, nie? Tieto staré bosorky niektoré sú neskutočné drzé, bude sa to v kuse predbiehať a ešte aj pindať to bude! Boha aký som vytočený zas!

Axel, keby sa vedľa teba postavil môj tatko, tak ten by určite hovoril pravdu, že ťa nevidel, možno by chudák aj vrazil do teba, on vidí len veľmi obmedzene, úzky pás. nejaké periférne videnie u neho nie je. naozaj sa mu stáva, že do niekoho vrazí, lebo ho skutočne nevidí aj ked ten človek ide oproti nemu. Aj v obchode si musí dávať pozor, aby tam niečo nezhodil, skrátka to má následok porážky. Vždy sa bojím, že mu niekto ublíži, lebo si bude myslieť presne to čo ty.

nedávo som bola na našej milej pošte, rad jak hovado, až von, šlo to jak psovi pastva, každý nadával jak špaček, vrátane mňa, a pribatilol sa tam deduško, trasľavý, o barlách, určite mal aspoň 90 rokov, napriek tomu, že sme všetci nadávali na to ako pomaly to ide a ako málo okienok je otvorených, deduška sme svorne poslali dopredu. A nikto nenadával na neho, nikto ho neposlal nazad do radu. Určite bol rád, chudák starký, že aspoň niekde sa k nemu niekto zachoval milo (úmyselne nepíšem, že ľudsky, lebo niekedy sa zvieratká k sebe správajú lepšie ako my, koruna tvorstva).

Ale fakt je, že niektorí penzisti sú naozaj drzí a protivní, hlavne tí, čo sú celkom pri sile. ešte som nezažila, že by sa dopredu dral nejaký ozaj taký stareček ako tu spomínam príbeh z pošty. Vždy to bol nejaký taký, ktorý bol aj pri sile, aj pri rozume.

Avšak napriek tomu, čo si kto o dôchodcoch myslí,  je to môj cieľ: dožiť sa dôchodku a v akom-takom zdraví, nech si to aj užijem.