Dôchodcovia

Nemám problém s tým, keď vidím nejakého takého starečka či starenku, jej - jemu dať prednosť, a aj v obchode, i keď v prvom momente som netrpezlivá, keď loví v peňaženke drobné, ale potom si tak pomyslím, veď je to starý človek a aj ten si chce nakúpiť a kam sa vlastne ženiem?

Ale zasa nemám rada, ked sa starý občan - a vlastne hocaký občan, ale teraz je tu reč o starých ľuďoch - hrabe cez mŕtvoly. Svojho času nastupovala do trolejbusu na Kramáre na Sokolskej jedna staršia pani, taká asi tak 80kilová, ja som ju sama pre seba volala "vŕ-tank" - tá ženská ma raz doslova lakťami zmietla zo schodov busu, ktorý zastavil tak, že dvere boli priamo predo mnou, a ked som chcela nastúpiť, stihla som len na prvý schodík a táto osoba sa doslova vrhla predo mňa a zmietla ma zo schodíku, a ozlomkrky sa hrnula k voľnému sedadlu. A toto robila vždy, ozlomkrky sa hrnula k sedadlu a bolo jej fuk, či postúpa ľuďom po nohách alebo uštedrí dakomu lakťom do zubov.

Tiež ma hnevá, keď starí ľudia aj keď majú dosť času na zastávke prísť dopredu tak, aby nastupovali prednými dverami, aby ich vodič videl, ale nie, oni sa hrnú dozadu a potom cez celý autobus sa hrnú dopredu. Alebo sa ozlomkrky šplhajú na menej dostupné sedadlo, a pritom dostupnejšie je voľné....

mám zmiešané pocity. Na jednej strane je mi ich ľúto, a rada im pomôžem, ak je to v mojej moci, a snažím sa nebyť netrpezlivá pre ich pomalosť, a na druhej strane nemám rada, keď si niečo vynucujú s tým, že my ešte nemáme nárok na únavu a podobne.

Chápem, že ich už snáď všetko bolí, kĺby stuhnuté, nohy nestačia, prsty už neohrabané...a tak aj viem pochopiť, ak si chcú nakúpiť naraz viac, nech nemusia cestu absolvovať denne.

Ale čo neznášam, to je domýšľanie si a následné rozširovanie klebiet. A to je mi jedno, či so domýšľa a vymýšľa a somariny rozširuje mladý alebo starý človek.

ked vidím môjho otca, ktorý ešte pred 4 rokmi bol plný energie, ešte robil, on vo svojich vtedy 79 rokoch bol programový analytik, robil teda s počítačom, internet bol pre neho samozrejmosť a aj fyzicky celkom držal krok s nami, ešte vyšlapal k nám do záhrady bez väčších problémov. Ale odkedy ostal doma s mamkou, situácia sa podstatne zmenila a dnes je to starý pán, ktorý sotva vlečie nohy za sebou. A on, čo vždy mal v sebe taký zvláštny humor a málokedy mal zlú náladu, teraz sa furt len sťažuje a aj v pozitívnych veciach nájde nejaký zádrhel, až ma to koľkokrát hnevá. A aj by som rada šla namiesto neho nakúpiť či na poštu, ale zasa je to jeho jediná možnosť, ako sa na chvíľu dostať z domu a prejsť sa, predsa len pohyb potrebuje. Na našich ma hnevá, že aj teraz keď je pekne, tak nie aby sa vybrali spolu a sadli si aspoň dakam na lavičku v parku, veď to nemajú ďaleko, ale sedia doma a nudia sa a potom sa furt len sťažujú, sú otrávení a takú nefajn náladu šíria aj na nás. Keby sa mamka furt nevyhovárala na svoje črevá, ale ona si furt niečo vymyslí, pre čo nemôže ani tých pár krokov urobiť, a pritom by jej to určite prospelo. Aj ja som ju chcela Xkrát zobrať von, ale nikdy nechcela, tak som to vzdala, nemám dosť energie na to, aby som ju presvedčiala. A vzápätí sa sťažuje, že ju nikto nevezme von a že ona by rada išla. To je ako keď ju segra presviedčala x-krát, že by po nich oboch v piatok prišla a zobrala ich k nej na návštevu na víkend do Hungárie, tatko by aj šiel, ale ona mala vždy 1000 výhovoriek, ale potom sa vždy sťažovala, že segra ju nikdy nevezme k nej na návštevu. Tak toto mi teda veľmi vadí. S tým ja nemám trpezlivosť a nechápem to.

Vilma, skusenosti s vlasnymi rodicmi dochodcovskeho veku su kapitola sama o sebe, tu sa jednoducho treba len obrnit obrovskou trpezlivostou (asi ako ked oni vychovavali nas) - velku ulohu tu zohrava fakt, ze sa akosi prevracaju ulohy - zrazu sme my ti zodpovednejsi a skusenejsi a oni su v pozicii toho slabsieho, ktoreho treba chranit - a na to si musia obe strany zvyknut a nie vzdy to ide lahko... oni pozorovali, ako sa z deti stavaju dospeli ludia, my teraz vidime, ako sa z dospelych stavaju deti - a to je dost blbe pozorovanie... :(

(a takemu zatatemu dochodcovi nemozes ani struhnut jednu poza usi, ako mohli oni nam)

 

tie ostatne skusenosti s "drzymi a arogantnymi" dochodcami, o ktorych pises - v podstate taki isti su aj ludia stredneho veku aj mladez, ryju sa bezohladne do MHD ci do obchodov - kym som cestovavala do prace autobusom, tak som si velmi uvedomovala, ako sa zmenilo chovanie lud, kedysi sme byvali tolerantnejsi a ohladuplnejsi, dnes sa naozaj stara kazdy iba sam o seba a o svoje pohodlie a na ostatnych kasle....

Čo sa týka toho nakupovania, pamätám si pár rokov dozadu, možno som to tu už niekde písal, ale v tejto téme som to nenašiel, tak v Tescu bola akcia na cukor a kúsok predo mnou išiel jeden dôchodca, ktorý si začal nakladať cukor do vozíka. Keď skončil, tak vo vozíku mal 120 (slovom stodvadsať) kilogramov cukru a s tým ako plne naložený tanker sa pohol k pokladniam. Ako to odniesol domov, to už neviem, ale určite musel mať aspoň traktor s vlečkou. Fakt jak kobylky.

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku ku koncu apríla predstavoval 374,75 eura. V porovnaní s aprílom minulého roka išlo o nárast o 14,7 eura. Tento druh dôchodku pritom na konci minulého mesiaca poberalo takmer 963 tis. osôb.

 

http://www.podnikam....edstavuje/21984

Tak to majú dôchodcovia na nákupy vo veľkom naozaj až až ... určite nevedia ako ich minúť.

... alebo že by to dotyčný dôchodca kupoval pre niekoho v rodine kto podniká?! :hmmm:

... alebo že by to dotyčný dôchodca kupoval pre niekoho v rodine kto podniká?! :hmmm:

 

to by kupoval vo velkoobchode, lacnejsie....

 

a nenapadlo vam, ze cukor potrebuje dakto, kto napriklad robi s vinom? nasi maju tak 2000 litrov vina rocne.. ak je rok slaby na slnko, tak cukor do hroznovej stavy musis dat, aby sa malo co zmenit na alkohol... tak to treba dost cukru, zalezi od stupna cukornatosti hrozna.. bezne ludia kupuju cukor aj na zavaranie, ak je v akcii, tak si urobia zasoby a supnu to do spajze..

Ak niekto nakupuje vo veľkom, tak myslím, že lacnejšie to má priamo od výrobcu alebo dodávateľa. Ale nie v obchode, ktorý si prihodí maržu. Aj keď ide o akciový tovar.

urcite, ale pisete o dochodcoch... kolki maju net a vedia si najst vyrobcu alebo velkoobchod? kolki tam vedia zajst? a kolkym je vyrobca ochotny predat za velkoobchodne ceny iba tak? a velkoobchod ti povie - ok, ukaz zivnostak..

No dobre, ale že niekto potreboval 120 kg cukru zrovna vtedy keď bola akcia, to musela byť sakra fest náhoda. :)

letakov chodi do schranok do aleluja a takito ludia si to povedia medzi sebou.. alebo to povie suseda, ktorej dcera robi veducu v obchode.. :) alebo to bola sakra fest nahoda, zazobany dedko kupil cukor pre tri cerky, ktorych zalubou je zavaranie... ;)

Mňa sa väčšinou dôchodcovia boja. Ktovie prečo :D Vždy keď idem za nejakou starenkou, tak si myslí, že jej idem ukradnút tašku! Nedajbože by som sa jej opýtala, ako kážu dobré mravy, či nepotrebuje pomoc s nákupom... asi by už volala policajtov :o

dnesni dochodcovia su uz zvyknuti, ze ked sa o nich niekto zaujima, tak hlavne preto, aby ich osklbal... hlavne treba mat na pamäti, ze aj z nas raz budu dochodcovia a mladsie generacie na nas budu somrat za vsetko - tak len smelo do toho! :-)

ze ked sa o nich niekto zaujima, tak hlavne preto, aby ich osklbal...

 

Len škoda, že si to nemysleli o Ficovi v deň volieb.

nuz, pzonam i dochodcov, co nevolili Fica... a mladez, co ho volila... :-)

Vilma, skusenosti s vlasnymi rodicmi dochodcovskeho veku su kapitola sama o sebe, tu sa jednoducho treba len obrnit obrovskou trpezlivostou (asi ako ked oni vychovavali nas) - velku ulohu tu zohrava fakt, ze sa akosi prevracaju ulohy - zrazu sme my ti zodpovednejsi a skusenejsi a oni su v pozicii toho slabsieho, ktoreho treba chranit - a na to si musia obe strany zvyknut a nie vzdy to ide lahko... oni pozorovali, ako sa z deti stavaju dospeli ludia, my teraz vidime, ako sa z dospelych stavaju deti - a to je dost blbe pozorovanie... :(

(a takemu zatatemu dochodcovi nemozes ani struhnut jednu poza usi, ako mohli oni nam)

 

ešte by bolo fajn, keby to tak aj uznali, a nesnažili sa nám dirigovať, čo kedy a ako máme robiť a dokonca aj čo si máme myslieť, a zlostiť sa, ak robíme a myslíme po svojom... ;)...lebo oni sú rodičia a my deti, aj keď budem mať 90 rokov a oni 120...

nedávno som bola u našich a otec akurát strihal mamke nechty, no čo tá vystrájala, ako keby jej prsty pílil, a nie nechty strihal, a pritom jej ich celkom normálne ostrihal, žiadne natesno, ale podchvíľou jačala, že určite jej mäso strihá, mykala sa mu tam, mlátila rukami dokola, no hrôza. Vreštala, že ju chce zabiť a podobné nezmysly, to sa nedalo počúvať. Podobné cirkusy robí pri temer každom ošetrovaní čohokoľvek.

To otec je lepší pacient, toho som mesiac ošetrovala, a to bolo úplne v pohode, keby ešte aj poslúchal a nesnažil sa robiť aj veci, ktoré mal od doktora zakázané...

Len škoda, že si to nemysleli o Ficovi v deň volieb.

 

nuz, pzonam i dochodcov, co nevolili Fica... a mladez, co ho volila... :-)

 

hmm... Mňa najviac ošklbali Kaník s Miklošom. Už som aj ja mohla byť pol roka penzistka a nemusela som mať starosti so živobytím. Skazili mi život a keď umriem, budem ich chodiť strašiť noc čo noc a každý deň dúfam, že mi to bude umožnené...

 

Mňa sa väčšinou dôchodcovia boja. Ktovie prečo :D Vždy keď idem za nejakou starenkou, tak si myslí, že jej idem ukradnút tašku! Nedajbože by som sa jej opýtala, ako kážu dobré mravy, či nepotrebuje pomoc s nákupom... asi by už volala policajtov :o

 

mňa nie. V autobuse sedí 30 ľudí, z toho 25 mladších ako ja, ale vždy bez ohľadu na to, v ktorej časti autobusa to sedím, si to šinú ku mne, ako keby mi priam hovorili "ty ma určite pustíš!" :)

no proste si kočka :yes_yes: a nie ze skoro dochodkyna :P

no proste si kočka :yes_yes: a nie ze skoro dochodkyna :P

 

jeee, ty si milý, díkY, taký výklad ma teda nenapadol... :yes_yes:

 

vídavam takých dedulov na jazere, trávia tam asi všetok pekný čas, zaplávajú si viackrát, potom si dajú pivečko, a medzitým klebetia o 106...tak nejak si predstavujem aj svoje časy na penzii, a dúfam, že mi to bude umožnené, dožiť sa penzie v takom stave, že už ma nič nebude baviť, či už to ani nebudem vnímať, na to sa môžem vytento...najleošie to mal môj dedko, ten si so svojou druhou manželkou (volali sme ju teta! žil v domečku, mali malú záhradku a chovali pár králikov, chodieval na plaváreň, na kadejaké masáže, skrátka robil to, čo ho bavilo, a aj umrel pri tom, čo ho bavilo, umrel na plavárni vo veku 86 rokov...no neni to pekná jeseň života a pekný odchod?

Mám našťastie poväčšinou dobré skúsenosti s dôchodcami.

 

Dnes som bola práve na obed s jednou dámou v dôchodkovom veku. Je to bývala kolegyňa z práce. Príjemne sme sa porozprávali. Je to čestná, inteligentná, sympatická žena, ktorá pred niekoľkými rokmi ovdovela. Má dospelé zaopatrené deti a veľmi si ju vážim. Veľmi sa mi páči ako navštevuje svoje "deti", vnúčence., aké majú vzťahy... Ona cestuje za nimi a oni za ňou. Okrem toho, že sa s ňou dá rozumne pozhovárať na rôznu tému a je veľmi ľudská, vie sa pekne, decentne obliesť... má mnoho pozitívnych stránok..

napriek tomu, čím si v živote prešla, nechýba jej úsmev a má stále plno elánu... je aktívna, spoločenská.. proste "Žena do koča aj do voza."

 

Minule som tiež zažila príjemné stretnutie s dôchodcami. Bola jedna športová akcia na ktorú som bola pozvaná aj s manželom. Mali by ste vidieť v očiach tú obrovskú radosť dôchodcov, ako sa zúčastňovali rôznych športových disciplín, akí boli súťaživí, ako sa príjemne zabavili pri ohni .. spievali, rozprávali rôzne veselé príhody, a sú aj veľkí gurmáni..

Na druhý deň mali svalovku..., ale vraveli, že už sa tešia na ďalšie repete.

 

Ale viem, sú aj uhundraní, zatrpknutí dôchodcovia, ktorí vedia strpčiť život svojim najbližším, napr. keď poniektorí sa podopierajú paličkou, a keď ich akože nevidieť, tak behajú ako srnky. Alebo tí, ktorí chcú neustále manipulovať so svojimi dospelými "deťmi" a ktorým nič nie je dobré.

Minule sa mi jedna kamoška sťažovala, že ešte aj po rokoch jej spoločného manželstva jej svokruša vtrhne do spálne. ..Tak to je už iný dôchodca...

na "prizabitie".

Minule sa mi jedna kamoška sťažovala, že ešte aj po rokoch jej spoločného manželstva jej svokruša vtrhne do spálne. ..Tak to je už iný dôchodca...

na "prizabitie".

 

tento týždeň už sa nepamätám, ktorý presne to deň, bola Súdna sieň, kde žili manželia so ženinou materou, a tá bola ako KGB. Tá presne vedela, kedy sexujú, ako dlho, kedy čo robia a pod. Vraj nejakej kamoške, ktorá tam tiež bola ako svedok, hocvorila, že mladí (mohli mať tak okolo 40-ky) majú asi nejaký problém, lebo že predtým sexovali v pondelok, stredu, piatok a aj sobotu, a že teraz už 4 dni nič nebolo. A tiež komentovala parametre príslušenstva zaťka - netuším, či nakúkala cez kľúčovú dierku, alebo či to podľa nejakých zvukov zo spálne vydedukovala...a žena odmietala s tým niečo robiť, lebo vraj mamičku by to zabilo, keby sa odsťahovali, a vraj veď je to neškodné, ale ani rozviesť sa nechcela. Tak si chlap vymyslel - to klamal - že mal milenku, aby panička s rozvodom súhlasila....chlapíkove poznámky o svekruši ma dosť pobavili, hoci mi ho aj bolo ľúto, lebo mať na krku denne také KGB, teda nič moc, aj tak to dosť dlho vydržal.

 

teda nech mala a má moja svokra svoje muchy a mušiská, ale naše súkromie, ked sme u nich prvý rok bývali, rešpektovala a do našej izby išla len ak to bolo súrne, a vždy klopala, ale radšej s nami vybavila čo chcela, keď sme boli v niektorej zo spoločných miestností.

Šéf Jednoty dôchodcov: Nevraživosť voči starším sa stupňuje

 

Čítajte viac: http://spravy.pravda...3#ixzz28LTPUXoD

len nadpis, moji rodicia prisli o dve deti. A mne sa tu uz tiez nechce byvat. Resp.zit. Kojoti sa budu cudovat preco? Dneska matka s otcom chcela ist pre deti, spolu sme sli do skolky, o pol hodiny mi ich doniesli. Som jej povedal nabuduce nech sa neobtazuje.

no článok je to zaujímavý, ale celé je to začarovaný kruh. Viem, stretla som sa s viacerými ľuďmi v pomerne vysokom postavení, ktorí nie a nie odísť (v lekárskych a príbuzných kruhoch, na klinike, kde som robila 10 rokov, boli aspoň 4 ľudia, ktorí už nadsluhovali viac ako 5 rokov, docenti a profesori - a 2 na vedúcich miestach), ale zas musím povedať, že boli čiperní a svoje skúsenosti neodmietali dávať ďalej...

na druhej strane viacerí ľudia by aj išli už do penzie, ale nemôžu, lebo sa predĺžil vek odchodu do penzie. na jednej strane vraj nie sú peniaze na penzistov, na druhej - nie je pre nich ani práca. A v neposlednom rade, veľká väčšina týchto ľudí už má kdeaké zdravotné problémy, tiež sú opotrebovaní a už nevydržia také tempo, ako si daktorí zamestnávateila predstavujú a ako vydržia mladí (ale dokedy vydržia?). Starší človek fyzicky určite nezvládne to, čo mladý.

A tak to ide dokola. A čo teraz? zavedie sa ten nový zákon, ktorým sa prikáže dôchodcom chodiť na červenú?

Tým, že sa predĺžil vek odchodu do penzie, sa na jednej strane títo ľudia zubami nechtami budú držať tam, kde sú a mladých nepustia, kým len budú vládať, a na druhej tí, ktorí prídu o prácu, si ťažko nájdu v takom veku inú, a tak sa len rozšíri armáda nezamestnaných, ktorí majú mizivú šancu túto armádu opustiť inak než nohami dopredu, nebudú mať na živobytie, ale ani na lieky, ale štát sa zbavil vyplácania dôchodkov týmto ľuďom, a tak nech si robia čo len chcú a ak mali tú smolu, že sú nezamestnaní, a ešte aj chorí,...

takže najlepšie je byť mladý, alebo penzista. Že zdravý, ani nemusím hovoriť.

 

Niektoré kultúry si starých ľudí vážili, iné ich zas strkali do dikobrazej diery a na iné podobné milé miesta. Naša spoločnosť speje k tej druhej možnosti.

Cez víkend sme  boli na relaxačnom pobyte, kde okrem hostí v našom  veku,  bola aj skupinka zájazdu s dôchodcami. Boli skvelí, chodili na pocedúry(masáže,  zábaly, do bazénu, sauny, turistiku...). Niektorí boli čipernejší, niektorí aj s barličkami, ale oči im žiarili.. Vidieť ich spokojných, šťastných, to bol  zážitok. Mala som chuť ich vyobjímať. Až  budem v dôchodkovom veku,  rada by som tiež bola taká čiperná  dáma, turistka .. :flowers:

na druhej strane viacerí ľudia by aj išli už do penzie, ale nemôžu, lebo sa predĺžil vek odchodu do penzie. na jednej strane vraj nie sú peniaze na penzistov, na druhej - nie je pre nich ani práca. A v neposlednom rade, veľká väčšina týchto ľudí už má kdeaké zdravotné problémy, tiež sú opotrebovaní a už nevydržia také tempo, ako si daktorí zamestnávateila predstavujú a ako vydržia mladí (ale dokedy vydržia?). Starší človek fyzicky určite nezvládne to, čo mladý.

 

 

moj otec je uz penzista, ale do penzie este nejde. odmieta. chce pracovat dalej, pokial sa da. podla jeho slov, inak sa rodina neuzivi.

 

ale mama, no ano, ta na tvoje slova sadne ako zadek na serbel. a je to fakt, ze ona na toto neskutocne nadava. cim je starsia, tym viac sa jej zdravotne problemy vykresluju, ale vekova hranica nepovoli, a pracovat bude asi fakt dovtedy, kym ju unava neskoli (pripadne taka ci onaka choroba, ktora sa vekom stava zberatelskou, hoci nanutenou tradiciou). 

 

nie je to fer. pravda, ked si porovnam pristup jedneho rodica k druhemu, je tam mierny rozpor: tak pracovat, pokial sa da, hoci pomalym tempom, alebo s pokojom odist do dochodku, a pustit novych? nie som v tom veku, ze by som sa nad tym zamyslala, ale tak roky idu dalej, a ani sa nenazdam, a budem tam ja. dovtedy mozem len dumat, pripadne krutit hlavou, a premyslat: tak bude to individualna vec, alebo spolocenska zalezitost? buhvi.

 

a inak Iskra, iskris, ako sa patri, ale seriozne s tebou pre zmenu suhlasim: ciperni starki ma vedia dojat a potesit. jeden moj lekar je uz taky dedulo, ale taky vysmiaty a vyrovnany, ze ked motyka vystreli, stale tam bude lazo-plazo sedkat, a na vsjo nonsalantne sa divat. parada. 

 

minule si ma v nemenovanom obchode odchytil jeden penzista. mala som take tricko, ze si ma pomylil s pracovnickou obchodu. nehnevala som sa, ved preco. pekne som mu poradila, kde najde co, a tak. a taky ciperny bol, len sa tam skeril, a chechtal, a cely dojaty bol, ze som mu vobal pomohla. tu ma schmatol za rucku, pevne stisol, a hned polichotil. suknickar jeden. a v tom istom obchode si ma o tyzden iny penzista odchytil, s ktorym som, ako mi byva zvykom, a povaha neda, laskovala. ale co, mal okolo 70, ale citil sa na 40. tak. : ) 

Minulý týždeň to myslím bolo, čakal som na autobus, nastupoval som na konečnej zastávke, takže autobus, stojaci na parkovisku bol prázdny. Stál som na obvyklom mieste, teda tam, kde autobus zastaví a ja len spravím dva kroky k zadným dverám a nastúpim do autobusu. Autobus prišiel, otvoril dvere, chystal som sa nastúpiť, keď v tom z ničoho nič sa prihnala nejaká dôchodkyňa, drgla do mňa, dobre že ma nesotila pod ten autobus, na drzáka sa predbehla, lebo aby sa nedajbože nestalo, aby jej niekto v tom prázdnom autobuse miesto obsadil a nastúpila do vnútra. Mal som jej sto chutí niečo povedať, ale nechcel som si kaziť náladu.

... keď v tom z ničoho nič sa prihnala nejaká dôchodkyňa, drgla do mňa, dobre že ma nesotila pod ten autobus, na drzáka sa predbehla, lebo aby sa nedajbože nestalo, aby jej niekto v tom prázdnom autobuse miesto obsadil a nastúpila do vnútra...

to mi pripomína jednu pani, s ktorou som dosť často cestúvala ešte keď som robila v špitáli. Tiež som stála na zastávke ako veľa ďalších ľudí, prišiel trolejbus, zastavil akurát tak, že som mala dvere pred sebou, chystala som sa v pokoji nastúpiť, a vtom prifrčala táto pani, strčila sa predo mňa. pre istotu do mňa strčila lakťom, i ozlomkrky sa rozbehla k sedadlu. neskôr som si tejto tety všimla už v autobuse (nastupovala asi tak 5 zastávok po mne a na trolej presadala tam, kde všetci, čo chodili tým smerom ako ja). V buse sa jej väčšinou neušlo sedieť, ale striehla ako jastrab, a ak sa náhodou uvoľnilo nejaké to sedadlo čo aj na opačnom konci autobusu, začala sa tlačiť ako tank, div že spolucestujúcim  pritom zuby nevybila. veď sme ju aj volali "Pani Vŕ-Tank".

Ja chápem, že veľa starých ľudí chodí dakam k lekárovi, a ak sú objednaní na ráno, tak šp.ička - nešp.ička, ak nemajú nejaký odvoz, musia ísť MHD, a mladší sa darmo hnevajú, že starí idú práve vtedy. Tiež ma to neblaží, ale chápem to, čo majú chudáci robiť? Ale vadí mi, keď na všetko frflú a bezdôvodne začnú dakomu nadávať, aj s tým som sa stretla.

Ale aj opak sa stáva. Tiež som raz  sedela a vedľa mňa bolo voľné sedadlo, pristúpila taká staručká babenka a spýtala sa ma, či si môže sadnúť, a ja že samozrejme, to sedadlo je pre každého a vôbec sa ma na také čosi nemusí pýtať, a ona zosmutnela a povedala, že sa radšej spýtala, lebo aj také zažila, že jej vynadali, že nechcú, aby taká stará striga sedela vedľa...nuž, mne sa videla celkom milá, taká babenka v sukniach, vlniaku a šatke ako sa kedysi chodilo, naozaj neviem, prečo jej dakto také čosi povedal. už sa nepamätám, čo sme sa potom rozprávali, len to, že to bola príjemná cesta.