Svet bez citov

kopancov do zadku je niekedy priveľa

stačilo by mať city ako staré rádio ... keď už je praskanie neznesiteľné, vypnem ho.

občas ich vypnúť ... len tak na chvíľu si od nich oddýchnuť ... by som prijala.

ja city nemam :lol:

len obcas trochu :)

no najskor zomreli z pricin, ktore vtom case este nevedeli rozpoznat. sotva by boli byvali umreli z nedostatku tych zmienenych prejavov. citove prezivanie nie je implicitna sucast cloveka, ale je dane druhotne, ako kazdy jeden spolocensky prejav cloveka.

Haha, tak toto ma rozosmialo. "Citové prežívanie nie je implicitná súčasť človeka, ale je dané druhotne" :)

Povedali Darwinovci a spol. a preto je to pravda.

Odporuje to síce všetkej ľudskej skúsenosti, ale keďže je to vedecká teória, tak je to pravda.

Inak, ako v mnohých iných oblastiach, povedal by som, že ľudstvo potrebuje jemnejšie rozlišovanie vo svojich pojmoch. Hovoríme o svete bez citov, ale ako hrozbu vlastne pociťujeme len to, keď vášne prevalcujú zdravý rozum. Ale to je len časť citového života predsa.

To, že pri pohľade na svet pociťujeme krásu, je tiež cítenie, dokonca keď vnímame rôzne farby, tak je pri tom prítomné jemné cítenie.

Pravdu od nepravdy rozlišujeme citom - nech je akýkoľvek jemný, ale cit sprevádza sled našich myšlienok a pritakáva v našom vnútri pravdivým myšlienkam a búri sa pri myslení nelogických súvislostí. To je ľudská skúsenosť.

Keby sme nemali cit, tak sa nevyznáme ani vo vlastných zmyslových vnemoch. Boli by sme istý druh stroja. Ale stroj musí mať riadenie. A my bez citu by sme sa ani riadiť sami nemohli. Musel by nás riadiť niekto iný, kto je na to dosť inteligentný.

City nie sú len tá hrubá citová vrstva, ktorá býva nebezpečná.

už malé deti, dojčatá, ktoré majú dostatok lásky a bezpečia, prospievajú signifikantne lepšie ako deti, ktoré sú len kŕmené a prebaľované a inak sa na ne kašle jak na placatý kameň.

Aj zvieratá cítia. Nikto ma nepresvedčí, že je to len dajaký blbý pud. Pes či mačka, dokonca aj papagáj, vedia nenávidieť a vedia aj tak mať radi, že riskujú svoj život pre toho, koho milujú. Smejte sa mi, ale prečo potom papagáj urputne bránil svoju majiteľku, keď do bytu vošiel zlodej a napadol ju, a bránil ju úspešne. prečo pes bráni svojho pána? Prečo na niekoho vrčí a inému dovolí kadečo? Prečo mačka sa k niekomu túli a labkou bez vysunutých pazúrov ho priateľsky ťapká po tvári či iných častiach tela, kým na iného aspoň syčí, len čo ho zbadá, a niekedy dokonca zaútočí?

Osobne sa viem obrniť, aby ma nezranili, ak je to potrebné, ale svet bez citov by nebol vôbec pekný. Dúfam, že legove predpovede sa nenaplnia. Aspoň nie v mojom živote.

ktorýsi spisovateľ, nespomeniem si, ktorý, napísal knihu Človek - stroj", mali sme ju ako povinné čítanie, ale za ten svet si na nič z toho nespomeniem.

och ja blbec, teraz by som rada bola ten človek-stroj. jak len by mi mohlo byť dobre. kadečo ma v živote sr-lo, ale vedela som sa s tým vysporiadať. Donedávna. Ale s tým, čo sa teraz deje, si neviem rady. neviem to spracovať, neviem sa s tým vyrovnať svojím obvyklým systémom, nemám nič, o čo by som sa oprela. Ako fasa by mi bolo, keby som totálne a bez škrupúľ sr-la na to, čo si kto myslí a čo kto cíti, keby som sa nesnažila šetriť city iných, a keby som sama necítila ale vôbec nič. Snažím sa obrniť, ale teraz mi to nejde, obvykle som sa vedela zdravo nasrať a urobiť, čo bolo treba, teraz je vo mne chaos a neviem sa s tým všetkým vysporiadať. Ani hnev, ani strach, ani smútok, ani sklamanie, ani nič nechcem. Len pocit starého stromu, ktorý si stojí a nič sa ho netýka.existovať ako starý strom, ktorý sa nikto nechystá vyťať, okolo ktorého sa chodí, ktorý rok čo rok sa zazelená, zakvitne, vietor a vtáci roznesú jeho semienka do sveta, na nič nemyslí, nič ho netrápi, len si tak veje vo vetre a znáša všetky nepohody počasia i pohody počasia rovnako stoicky, nech sa robí čo chce. To by som teraz chcela.

Haha, tak toto ma rozosmialo. "Citové prežívanie nie je implicitná súčasť človeka, ale je dané druhotne" :)

Povedali Darwinovci a spol. a preto je to pravda.

Odporuje to síce všetkej ľudskej skúsenosti, ale keďže je to vedecká teória, tak je to pravda.

 

 

Inak, ako v mnohých iných oblastiach, povedal by som, že ľudstvo potrebuje jemnejšie rozlišovanie vo svojich pojmoch. Hovoríme o svete bez citov, ale ako hrozbu vlastne pociťujeme len to, keď vášne prevalcujú zdravý rozum. Ale to je len časť citového života predsa.

To, že pri pohľade na svet pociťujeme krásu, je tiež cítenie, dokonca keď vnímame rôzne farby, tak je pri tom prítomné jemné cítenie.

 

Pravdu od nepravdy rozlišujeme citom - nech je akýkoľvek jemný, ale cit sprevádza sled našich myšlienok a pritakáva v našom vnútri pravdivým myšlienkam a búri sa pri myslení nelogických súvislostí. To je ľudská skúsenosť.

 

Keby sme nemali cit, tak sa nevyznáme ani vo vlastných zmyslových vnemoch. Boli by sme istý druh stroja. Ale stroj musí mať riadenie. A my bez citu by sme sa ani riadiť sami nemohli. Musel by nás riadiť niekto iný, kto je na to dosť inteligentný.

 

 

City nie sú len tá hrubá citová vrstva, ktorá býva nebezpečná.

a co psychopati ? ide to aj bez citov:)

Je fajn ze ludia citia ,ono by to bol potom taky prilis sterilny svet :)

Svet bez citov, nie je nič pre mňa...to  by nebol plnohodnotný a naplnený život.. bolo by to len smutné, prázdne prežívanie.. cítim, milujem.. som milovaná...  rada som,  ak ľudia sa majú radi, keď nie je závisť, neprajnosť, podrazáctvo, nespravodlivosť...nemám problém  vyjadriť svoje city.. ani na verejnosti,  nehanbím sa za  city... naopak, som na ne  hrdá.