Darcovstvo orgánov

Kým som živý, tak telo na pokusy nevydám. Darovať orgány na transplantáciu je jedna vec, byť naložený v skúmavkách 50 rokov vec druhá.

raz som čítala jedno veľmi zvláštne pojednanie... mám matný pocit, že to bol nejaký rozhovor v nejakom časopise ... s nejakým lekárom: je to zopár rokov dozadu, pamätám si len to gro :

 

považoval za samozrejmé a úplne prirodzené, že sa orgány darujú ťažko chorým, že sa zachraňujú predčasne narodené deti, že sa prevádzajú ťažké operácie už v maternici ....

na druhej strane však mal zároveň obavy: týmto všetkým sa zhoršuje genofond ľudstva .... deti, ľudia, ktoré by prirodzenou cestou neprežili, sú zachraňované, a tým sa určité úseky nášho genetického materiálu pomaly a iste znehodnocujú ....

 

čo vy na to ?

z objektivneho hladiska mal pravdu. evolucia v prirode znamena, ze prezije len to, co ma na prezitie v danych podmienkach najlepsie predpoklady... zrejme len tak sa po miliony rokov uchoval zivot...

no a moderna medicina ( transplantacie su toho ukazkovym prikladom) ide vlastne proti prirode - zachranuje zivoty, ktore "priroda" odsudila na zanik. a stale uspesnejsie, ved je to napokon jej cielom. stale viac ludi preziva stale dlhsie stale viac ochoreni, ktore este nedavno boli smrtelne. taktito ludia v minulosti zomierali v mladom veku, a obvykle bez nadeje na potomstvo - urcita obrana prirody, aby sa vadne geny nereprodukovali. medicina tomu dnes zabranuje, i tito ludia dokazu zit niekedy skoro normalnym zivotom a napriklad aj mat deti. ktore mozu mat rovnake ochorenie alebo aspon prenasat jeho gen, ktory sa moze uplatnit v dalsej generacii alebo pri potomstve s podobne rizikovym partnerom. takze genofond ludstva sa naozaj z dlhodobeho hladiska tymto zhorsuje.

no a co ?

myslim, ze aj dotycny lekar len skonstatoval tento objektivny fakt, nie ze by mu to nejako vadilo alebo mal k tomu iny subjektivny postoj. ved inak by tazko mohl liecit. dufam, ze nijaky lekar sa nepozera na konkretneho pacienta (tak ako nijaky clovek sa nepozera na svojho pribuzneho) s tym, ze tohto ci tohto nebudem liecit, pretoze uz tak biedny genofond ludstva... a aj tak ho nici este mnozstvo inych civilizacnych faktorov a zhorsovanie zivotneho prostredia vobec. subezne clovek vytvara take podmienky, ze aj slabsi jedinci maju sancu prezit bez ohladu na svoje nevyhodne geneticke vybavenie. hm, uz ani ta evolucia nie je, co byvala...

tolko moj pohlad. nemyslim si, ze by sa nas konstatovanie takehoto faktu muselo nejako osobne dotykat...

Súhlasím s tým, aby sa mladí medici na niečom učili. Mrzí ma však, ak pri tom dochádza k zneucteniu tela.

V zásade nie som proti darovaniu orgánov.

Zatial najbežnejšie je darcovstvo krvi. To málokomu príde divné, tak prečo nie aj orgány.

hej -ak nepodpíšeš, že to nechceš, tak ťa použijú ako napísal Roso

ale všetko? aj kĺby? niekde sa to stalo na slovensku pred pár rokmi -vykuchali telo ešte aj z kĺbov a tak ho vrátili rodine -ale to len výnimka dúfam -ja som za -nech ma použijú

 

a k tomu genofondu -nesúhlasím s tým, že sa udržujú plody, ktoré by normálne žena potratila

baba dostane infekciu -začne krvácať a oni do nej nastrkajú lieky aby po mesiacoch trápenia porodila choré dieťa

Z ludskeho tela sa da "pouzit" mnoho. Odoberaju sa nielen organy (oblicky, pankreas, pecen, pluca, srdce, creva...), ale aj tkaniva - teda napriklad cievy alebo srdcove chlopne ( ulozia sa do tkanivovej "banky" a pouziju neskor u vhodneho prijemcu na rekonstrukcny zakrok ). Tiez kosti (klby nie, tu ide vyvoj cestou pouzivania umelych - kovovych klbov), ktorych fragmenty alebo drt sa mozu neskor pouzit na vypln kostnych defektov napriklad po komplikovanych zlomeninach. Vyvoj ale smeruje k laboratornemu "vypestovaniu" kostneho tkaniva z vlastnych buniek buduceho prijemcu.

Bezne sa z mrtvych odoberaju napriklad rohovky - to je ta priehladna vrstvicka vpredu na oku - ak priehladna z nejakeho dovodu nie je (sedy zakal, jazva po uraze), predstavuje v podstate mechanicku prekazku videnia, oko pritom moze byt celkom zdrave - a jej nahrada darcovskou rohovkou je velmi efektivna.

Problematika darcovstva organov je uz pomerne znama a ludia si na tuto predstavu zvykaju. Nastava vsak dalsia etapa, ktorej prekonanie bude psychologicky ovela tazsie - darcovstvo niecoho, co mrtvolu viditelne zohavi. Doteraz sa to tykalo viacmenej len koze. Mozno si pamatate na v mediach rozmazavany pripad spred par rokov, slo o darcovstvo koze niekde na vychodnom Slovensku, o ktorom rodina nebola vopred upovedomena a zistili to na mrtvom nahodou... Koza je potrebna na transplantaciu pri tazkych popaleninach, vacsinou ju daruju najblizsi pribuzni.

Teraz si bude treba zvykat dalej - vo Francuzsku (a zrejme uz aj inde) boli transplantovane ruky aj s predlaktiami a novsie aj tvar. Tiez museli od niekoho pochadzat... Aj teraz sa hladaju ruky pre dalsieho prijemcu. Ale prave kvoli silnej psychologickej bariere sa darca nehlada lahko. Odber organov na mrtvole nevidno, bezny clovek si tuto proceduru nevie predstavit, telo je upravene ako po obycajnej pitve a moze byt v otvorenej truhle. V pripade darovania koncatin a najma tvare je to inak.

Myslim, ze vacsine ludi tato predstava vobec nie je lahostajna... Co vy na to ?

ak by to malo naozaj niekomu pomoct, tak asi ano. (ale ked by som uz bol v kome bez fungujuceho mozgu by za mna aj tak rozhodol niekto iny - robit totiz teraz nejake zmluvy v pripade "co keby..." nemienim)

samozrejmé a úplne prirodzené, že sa orgány darujú ťažko chorým, že sa zachraňujú predčasne narodené deti, že sa prevádzajú ťažké operácie už v maternici ....

tiež to považujem za samozrejmé

Záchrana ludstva je v genetickom inžinjerstve jednoznacne

 

:lol: :) :) ;) ;) ;) ;)

Súhlasili by ste s darovaním svojich orgánov na účely transplantácie niekomu, kto je na to odkázaný ? - Samozrejme že áno ............... nevidím v tom žiaden problém ..........

 

A rozmýšľali ste nad tým už niekedy v živote ? - No tak raz za čas, ale nad svojou smrťou nerozmýšľam

 

Tiež môže byť zaujímavé, ako by ste reagovali, keby vás napríklad lekári požiadali o súhlas na odber orgánov od vášho blízkeho príbuzného - Myslím že toto je už zložitejšie, nik nevie ako by sa asi v tom momente zachoval, ale dúfam že by mi to problém nerobilo

na slovensku existuje taka moznost ze za20 litrov mozete svoje telo po smrti predat na univerzitu, kde vas potom bude rezat pred ziakmi, co vy nato?

 

Tak toto nie ................

zmenil som nazor - v pripade, ze budem bez sance znovu nadobudnut vedomie, nech si zo mna zoberu co potrebuju

Súhlasili by ste s darovaním svojich orgánov na účely transplantácie niekomu, kto je na to odkázaný ?

Síce som ešte pomerne mladá, ale už som nad tým rozmýšlala a som rozhodne za. Ked môžem niekomu pomôcť resp. zachrániť život, tak to určite spravím...

 

na slovensku existuje taka moznost ze za20 litrov mozete svoje telo po smrti predat na univerzitu, kde vas potom bude rezat pred ziakmi, co vy nato?

Tak na toto by som sa už nedala...záchraniť život je jedna vec, ale aby sa študenti na mne učili medinu, to nie...

Keď budem sociálne mŕtvy bez možnosti návratu do reálneho života, nech si vezmú, čo len chcú... len nech to spravia dôstojne.

No robiť opicu (naloženú v špirituse alebo formalíne) pre medikov-učňov by som robiť nechcel.

v stave mozgovej smrti

V takom stave je asi každemu srdečne jedno, čo s nim robia.

Tak na toto by som sa už nedala...záchraniť život je jedna vec, ale aby sa študenti na mne učili medinu, to nie...

malý problém, že niekde a naniekom sa to zrejme učiť musia, ani skvelí chirurgovia sa nerodia vyučení ... a vtedy začala napredovať európska medicína, keď zvedaví vzdelaní ľudkovia začali potajomky pitvať ... je to hodne bizarné, ale v konečnom dôsledku je to niečo ako darovanie orgánov ... otázka je, koľko učňov nad človekom bude obedovať a koľko ich odpadne ... : )

 

zmenil som nazor - v pripade, ze budem bez sance znovu nadobudnut vedomie, nech si zo mna zoberu co potrebuju

V takom stave je asi každemu srdečne jedno, čo s nim robia.

napriek tomu, čo píšem vyššie, som nezmenila názor, a nie je mi srdečne jedno, čo som mnou v v stave mozgovej smrti urobia ... to vyššie je akýsi osobný presvedčovací scenár ... ja to všetko viem, ovládam potrebu, prečo, začo, zachrániť život, životy ...

 

ale nejaká potreba integrity, neviem ... ke´d ma zrazí vlak, tiež je integrita v háji, ale nerozoberú ma na kúsky ako sklad náhradných dielov

je to nedobrý pocit, že by na mňa striehli ako supy a behom krátkej chvíle zobrali schladili previezli všetko, čo sa zo mňa použiť dalo ...

rovnako som na tom aj s prijímaním ... neviem, či človek s darovaným orgánom cíti v sebe niečo cudzie, alebo len prijme, že niekto umrel, a on dostal šancu žiť

to sú pekne hlúpe myšlienky, ale po dvojtýždňových dvanásťhodinových šichtách sa asi na nič normálnejšie nezmôžem ... :)

ani nie normálnejšie ... vo mne je pokazené takmer všetko, zo mňa by veľký osoh nebol ... možno jedine ako odstrašujúci príklad ako plastinát ...

malý problém, že niekde a naniekom sa to zrejme učiť musia, ani skvelí chirurgovia sa nerodia vyučení ... a vtedy začala napredovať európska medicína, keď zvedaví vzdelaní ľudkovia začali potajomky pitvať ... je to hodne bizarné, ale v konečnom dôsledku je to niečo ako darovanie orgánov ... otázka je, koľko učňov nad človekom bude obedovať a koľko ich odpadne ... : )

Ale pochybujem, že tí potajomky pitvaní ľudia pred smrťou vedeli, čo s nimi budú robiť ...

Hej, hej súhlasím, určite potrebujú nejaký "študijný materiál", na ktorom by sa trénovali, ale ja osobne sa týmto materiálom nestanem :lol:

napriek tomu, čo píšem vyššie, som nezmenila názor, a nie je mi srdečne jedno, čo som mnou v v stave mozgovej smrti urobia ...

Teraz nie, ale keď v takom stave (nedajbože) budeš, a budu s tebou niečo robiť, prave v tej chvili ti to bude jedno. Takto som to myslel.

 

Mne je to jedno, nech si so mnou robi kto chce čo chce. Nevidim rozdiel v tom, či ma rozrežu na kusky alebo zhorim niekde v krematoriu či zhnijem v zemi a zožeru ma červiky.

Súhlasili by ste s darovaním svojich orgánov na účely transplantácie niekomu, kto je na to odkázaný ?

A rozmýšľali ste nad tým už niekedy v živote ?

- áno. ak svoje orgány už nebudem potrebovať, pokojne ich prenechám niekomu ďalšiemu. a ak by bol príjemcom niekto z členov mojej rodiny, je možné, že by som niečo zo svojej kolekcie daroval i skôr.

- áno, už som nad tým uvažoval, viackrát.

 

Ak by ste súhlasili, zaujíma ma, prečo, ak nie, takisto skúste uviesť dôvody

- z podobného dôvodu, aký tu už spomenuli viacerí. je mi úplne ľahostajné, čo sa stane s mojou telesnou schránkou po mojej smrti. nezáleží mi na tom, či ju niekam zahrabú, spopolnia, alebo vykuchajú. starí egypťania dokonca i svojich božských vládcov po smrti pekne naporciovali a nakládli do džbánkov, nie je to teda žiadna novinka.

 

- Tiež môže byť zaujímavé, ako by ste reagovali, keby vás napríklad lekári požiadali o súhlas na odber orgánov od vášho blízkeho príbuzného (manžela, dieťaťa, rodičov), s ktorým ste o tom nikdy predtým nehovorili a jeho názor nepoznáte.

- v takomto prípade by som sa zachoval podľa tradície a nesúhlasil by som s darovaním orgánov zosnulého.

 

ak tieto riadky snáď vyzneli neúctivo, ospravedlňujem sa.

viem, táto téma má svoje roky, ale téma ako taká nezostarla.

pri hľadaní niečoho na fóre som na ňu náhodou nartrafila pred pár dňami, to je jedna vec,

druhá,

že som sa znovu raz dostala k čítaniu detektívky, kde je spomenutá farma mŕtvol.

prvú takúto farmu ako pomoc vyšetrovateľským orgánom založil profesor Bass v 70. rokoch v Texase. odvtedy sú v USA už tri, v Britániia jedna...

určite o nich počul kdekto:

telá tam vystavujú po smrti najrozličnejším vplyvom počasia, vody, slnka, divej zveri, hmyzu a čo vedcov len napadne, a sledujú ich premenu a stav v čase. rozhodne to pomohlo pri riešení mnohých stoviek vrážd.

ovšem berú len telá dobrovoľníkov - len tých, kto im svoje telo odkáže po smrti.

 

nuž takže tieto dve témy sa asi nedajú veľmi oddeliť:

je tam možnosť dať svoje orgány na darcovstvo, nechať sa rozobrať na súčiastky,

nechať sa rezať študentmi a vystaviť sa ich žartíkom,

prípadne odkázať svoje telo farme nech s ním príroda robí čo chce.

 

a nie je to morbídna téma, všetko sme už videli či minimálne čítali... a smeruje tam každý.

 

vybrali by ste si niečo z toho? darovanie orgánov? pitva nešikovných rúk? pokusy prírody?

 

ja neviem. všetko slúži dobrému účelu, ale aj tak neviem. ani jedno neviem.

keď budem na onom svete, nebude mi prekážať, keby sa na mne medici učili anatómiu. Ale vadilo by mi to, ak by ich to učil nejaký doktor, ktorého teraz osobne poznám. Aj teraz ešte zaživa, by som mala problém ísť napr. k bývalému spolužiakovi, a vyzliekať sa pred ním...iné by bolo, keby ma poslal k šikovnému kolegovi. takže ak by ma mal pitvať a učiť na mne mladých, musel by to byť niekto, koho nepoznám.