Skočiť na obsah

Úsmevné príhody


Sniper

Odporúčané príspevky

alarm mi pripomenul príhodu spred mnohých rokov ... :)

 

syn bol malý, mal tuším 6, a presťahovali sme sa - my pre zmenu komplet, iná republika, iný kraj, iné mesto, iný byt ...

prvá noc na cudzom mieste - syn v noci vstal na vecko, a išiel poslepiačky, ako pavlovov pes, navyknutý na trasu - a v poslednom momente sme ho chudáka malého zastavili pred čúraním do smetného koša ... :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Jedna moja teta žila sama, rozvedená, bezdetná, ale mala svoje kamarátky, s ktorými sa stretávala, dali si kafíčko, cigaretku, pokecali a tak. jedna z tých kamošiek bola milovníčka zvierat a prikrmovala a starala sa o mačky v okolí baráku, kde bývala, ako najlepšie vedela. Jedna z týchto miciek raz ochorela a zahynula, a tá dobrá pani zobrala teda mŕtvu mačku, zavinula ju do niečoho a dala do kabely, a s tou mojou tetou sa vybrali, že zvieratko niekde v lese pochovajú.

Nastúpili do električky, električka bola plná, horkoťažko sa z nej dostali von, a keď vystúpili, tá pani zistila, že na ramene už má z kabely len uši...skrátka, niekto si dal tú námahu a odrezal kabelu a ukradol jej ju aj s obsahom...

  • Haha 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

to by sme boli radi videli všetci, čo sme obe tieto tetušky poznali...úlovok, aký nemá páru!

 

toto sa príbehu s úlovkom nevyrovná, ale tiež sme sa pobavili.

Dcéra už ako škôlkárka spievala v detskom súbore. Vtedy tam bola nová a najmenšia, to na dokreslenie situácie. Ona už ako malá bola dosť zodpovedná, a tak aj na skúškach sa s ňou pani zbormajsterke dobre pracovalo, a tak ju zaradila aj na vystúpenie zboru na koncerte. A prišiel deň D.

Zbor nastúpil, naša malá vpredu, keďže bola najmenšia...a klaviristka spustila, deťúrence sa pridali...všetky, okrem tej našej...tá si chvíľu sústredene vŕtala v nose, potom zdvihla sukničku a škriabala sa v zadku...všetko okolo mňa sa uškŕňalo, hanbila som sa jak pes...

Také boli jej začiatky v zborovom speve...

  • Haha 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 rokmi...

Syn  dnes medzi rečou  porozprával príhodu z  víkendu. Bol  za kamarátmi na Morave, okrem iného zastavili sa s kamarátmi aj v reštauráciii na pizzu. Pri vedľajšom stole sedela mladá rodinka so 4r. dvojičkami, dievčatká.

Zrazu jedno dievčatko prišlo k nášmu synovi a začalo s ním komunikovať, prisadlo si k nemu, prialo si,  aby si ho syn zobral na koleno   :) za chvíľku mal už obidve dievčatká na kolenách.  Boli vraj zhovorčivé,  povedali mu ako sa volajú..  boli zvedavé aj na jeho meno... Bolo to vraj riadne prekvapko, všetko také spontánne..

Rodičia boli tiež prekvapení zo svojich detí.. ako si obľúbili nášho syna, keď sa lúčili priali si zaplatiť synovi pizzu.

 

Syn, keď to rozprával usmieval sa..,   tiež cítim  šťastie. :)

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov