História z prvej ruky

uvidíme, kam dôjdu spomienky - sesternicina matka pred pár rokmi zomrela, ale ona prebrala pamäť rodiny... a uvidíme, čo vykutal ten pán strýko, ten sa do toho skutočne vtedy vážne pustil, a ke´d zomrel, nikto nevedel, pokiaľ prišiel.

zanedlho zomrela aj teta, sesternicina mama, mojej matky sestra... a na kutanie sa z tej strany zabudlo, prebudilo sa až teraz.

uvidíme, či z toho neičo zostalo, a pokiaľ prišiel prastrýko.

včera som vyburcovala matkinu pamäť, a ona si spomenula, že tento pán zbieral a kutal... nikto iný o tom už nevedel.

ovšem fotky sa už v rodine našli... z pozostalostí sú uskladnené u sesternice, a sú tam fotky a fotky ľudí, o ktorých som netušila, že také fotky boli.

z otcovej strany sme v roku 1801 zo strany otca, a okolo roku 1875 zo strany jeho matky.

je to vskutku zaujímavé kutanie.

robí to ešte niekto, milí zlatí? ja si myslím, že nielen to je dobre vedieť, kam smerujeme... čo je teda občas dosť v hmlách, a nevieme, čo prinesie budúcnosť... ale aj to, odkiaľ sme prišli... vždy ma to zaujímalo. už ako decko. nález dedkových písomností bol nájdený poklad.

Pred viac ako desiatimi rokmi sa nevesta rozhodla na stránke internetu venujúcej sa rodokmeňom vpisovať do "svojej zložky" jednotlivých členov rodiny. Robila to viac-menej ako zábavku, aby si na jedno miesto uložila svoju rodinu, aj rodinu, do ktorej sa "privydala". Spočiatku to bolo také "živelné" zapisovanie, ale časom sa do toho dostala a už tie informácie začala hľadať cielene.

Neskôr sa do toho "vložil" aj môj syn a určitú dobu sa tomu obaja venovali s dosť veľkým zanietením. Keď neveste pribudli "iné" povinnosti, na rodokmeni začal precíznejšie pracovať môj syn a neskôr sa k nemu pridal aj môj brat. Hľadali sme rôzne "cestičky" na získanie informácií a niečo sa podarilo nájsť, ale niečo ostávalo "s otáznikom".

Spracovávaný rodokmeň na internete je prístupný iba na základe hesla, ale ak sa objavia údaje o niekom, kto je uvedený aj v spracovanom rodokmeni iného človeka, vyhodnotí sa to ako zhoda; takto sa stalo, že môj otec bol súčasťou rodokmeňa už spracovávaného a pán, ktorý ten rodokmeň spracoval sa synovi ozval, že by sa pravdepodobne mohlo jednať o jedného a toho istého človeka. Údaje o otcovi, jeho rodičoch sme mali podložené rodnými listami a sobášnym listom, údaje "sedeli", a tak sa obidva spracované rodokmene spojili; dostali sme sa tak až do roku 1670. To by bola vetva "otcova", ale radi by sme sa niečo dozvedeli aj o "vetve" našej mamy; tam by to mohlo byť dosť zaujímavé, dostali by sme sa pravdepodobne niekam na juh Slovenska, ak nie až za naše južné hranice.

Robiť rodokmeň, to je niečo, čo sa nedá urobiť za pár dní, týždňov, rodokmeň sa robí roky a nikomu nič iba tak nespadne do lona z neba. "Stojí" to čas, ale tiež treba vedieť kde hľadať, koho osloviť a hlavne mať potrebnú dávku trpezlivosti. Môže to robiť iba ten, koho to baví, komu nie je ľúto "strateného" času, a tiež, kto to je ochotný robiť aj keď si uvedomuje, že možno ďalšia generácia o všetky tie získané údaje vôbec nebude mať záujem, všetká práca zapadne prachom a dokonca možno skončí na smetisku.

...a tak sa obidva spracované rodokmene spojili; dostali sme sa tak až do roku 1670. To by bola vetva "otcova", ale radi by sme sa niečo dozvedeli aj o "vetve" našej mamy; tam by to mohlo byť dosť zaujímavé, dostali by sme sa pravdepodobne niekam na juh Slovenska, ak nie až za naše južné hranice.

gratulujem... o takýchto hĺbkach si zrejme spústa rodín môže nechať iba snívať, ale dnes spracúva rodokmeň stále viac ľudí, a to je na tom úžasné, spájanie a zhody a nečakané fotky, ktoré má kdekto poschovávané...

1670 je paráda :klobuk:

ale radi by sme sa niečo dozvedeli aj o "vetve" našej mamy; tam by to mohlo byť dosť zaujímavé, dostali by sme sa pravdepodobne niekam na juh Slovenska, ak nie až za naše južné hranice.

 

vetva po matke sa vzdy hlada tazsie...

raz som to konzultoval s jednym panom, co sa tomu viac venuje

@tyso / @game mám na Vás otázku :-) fujara , hudobny nástroj vznikla na Slovensku alebo ? https://www.fujara.sk/sk/povod_fujary.htm

vobec nič sa k tomuto nájst :( 

spytam sa odbornikov, ale zatial podla zdrojov to vyzera na  slovensku upravu starsich velkych pistal.  Tomu ciastocne zodpoveda aj nazov,   nie je slovensky ale ma korene asi v nemcine (flute),  flueirul je napriklad rumunske oznacenie dlhsich pastierskych pistal,   v starsich slovenskyh spevoch sa hovori o flujere.

https://www.etymonline.com/word/flute

Inak v o svete je viacero podobnych hyperbasovych flaut,   fujara teda nie je uplne unikatna.  dnes pre koncerty je aj jej moderna obdoba https://en.wikipedia.org/wiki/Hyperbass_flute

asi tak, že nejaká obdoba podobného fúkacieho nástroja prirodzene vznikala po celom svete a prispôsobovala svoje podoby, nemá u nás originálny ani názov, názov fujara je typické preberanie názvov v jednom kultúrnom okruhu, priveľmi sa tu mleli národy. alpské fujary sú ešte väčšie a ešte hlbšie, a istým spôsobom sem spadá aj aboriginské dijeridoo a ešte kdečo.
a všetko je to istým spôsobom originál, z prvotného koreňa - slovenská fujara zo stredného Slovenska z okolia Detvy s tromi dierkami je zapísaná v Unesco, ale to sú aj ostatné originálne miestne prevedenia.
 

jeziš @tyso + @game Dakujem :-) dakujem aj za ochotu