Skočiť na obsah

Humor v knihách, v každej podobe


phersu

Odporúčané príspevky

Zopár "sránd" z knihy Videl som peklo:

 

... Tu, v jedálni však Hong a jeho spoločníci tak grgali, až som si myslel, že spadne luster. Grganie v Kórei znamená, že jedlo chutí. Takže, nie že by to bolo zakázané, dokonca sa to patrí! Či sa tu patrí jesť rukami ako prasatá, to neviem, ale naši priatelia tak ládovali do seba jedlo za mohutného grgania a krochkania, že zeleninová omáčka striekala na všetky strany.

 

... Keď napríklad začali premietať Zefirelliho Rómea a Júliu s čínskym dabingom, zadúšal sa smiechom a plieskal si po kolenách.

"Hjuan tsin kaun čen, Capulett!"

"Tion pong xai feng, Montecch!" - znelo v slúchadlách a nezdržali sme sa smiechu.

:lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hlava XXII je klasika.

 

Alebo ta uvodna pasaz ako sa Yossarian stazoval, ze ho chcu zabit... Ze po nom strielaju. Na otazku, kto, vraj nevie, nejaki cudzi ludia... :lol:

 

Ako maly som raz chytil zachvat smiechu na jednej pasazi z ČIN-ČIN... "vrieskal, dverami trieskal...". Som si zivo predstavil vrabca, ktory sa rozkrikuje a trieska dverami... :)

 

Tie vety od mojej predpisatelky mi pripomenuli, ako mi kamarat hovoril, ako videl Drakulu s polskym dabingom... Dramaticka scena, grof sa zakrada k obeti - dievcine... Ta sa otoci a ... "Co še pan tak zakráááda...?" :)

 

No nič, male odbočenie...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Poněvadž v tehdy známém řádu kosmu nebylo nic, žádná nevyřešená záhada ani na míru ušité zákoutí, které by vyžadovalo existenci mionu, přivítal laureát Nobelovy ceny a částicový fyzik Isidor Isaac Rabi objev mionu nepríliš nadšeným : " Tedy kdo si tohle objednal ? " Nicméně bylo to venku.

Brian Greene, Elegantní vesmír

 

tá kniha je super ... samý perfektný vážny krásny humor :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...
  • Pred 1 mesiacom...

Nedá mi to, musím sem dať niečo z toho Laurieho :lol:

 

Hugh Laurie - Obchodník so smrťou

 

„Pán Lang,“ ozval sa nakoniec, „viete vôbec, kde ste?“ Našpúlil pery do nacvičeného výrazu.

„Samozrejme, že viem, pán O'Neal. Som v miestnosti C188.“

„Ste na ministerstve obrany.“

„Hmm. To znie pekne. Máte tu nejaké stoličky?“

Zízal na mňa a potom šľahol pohľadom po Šalamúnovi, ktorý sa pobral k dverám. Pritiahol doprostred koberca akúsi reprodukciu kráľovskej stoličky. Zostal som stáť na mieste.

„Len si sadnite, pán Lang.“

„Ďakujem, radšej postojím,“

alebo:

 

„Máš teraz niekoho, Thomas?“ opýtala sa Ronnie.

„Máš na mysli nejakú ženu?“

„Trefa. Spíš s niekým?“

„Myslíš, či spím vedľa niekoho...?“

„Hneď mi odpovedz, inak zavolám políciu.“

Usmievala sa, Kvôli mne. Ja som ju primäl k úsmevu a to bol nádherný pocit.

„Nie, Ronnie, teraz nespím so žiadnou ženou.“

„A s mužom?“

„Ani s mužom. Ani so zvieraťom. Ani so žiadnym ihličnatým stromom.“

„A prečo nie, ak sa smiem opýtať?“

:) :) ;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

John Steinbeck - Pohár zlata

 

Francii leželo dobro jejích nepoddajných dítek tak na srdci, že jednou poslala na Tortugu dokonce dvanáct set žen jako manželky pro bukanýry. Všech dvanáct set se však ihned po přistáni rozhodlo pro zaměstnání výnosnější, než je manželství, ale za to už Francie nemohla.

chlapci museli platiť za to čo mali mať pôvodne zdarma

:) :lol: :) ja z toho fest nemôžem

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 rokmi...
  • Pred 10 mesiacmi...

nevyzerá to na prvý pohľad veľmi humorne, ale humor v tom bol, a pekný kus :)
 

„Víš, nejhorší je představa, že přestaneš existovat. Všechno, čím jsi, všechny tvoje myšlenky, vzpomínky, sny – že všechno má být rázem vymazáno. Jako bys nikdy nežila.“

 

„Máš rodinu, Herbe. A přátele. Budeš žít dál v jejich paměti.“

 

Herbova tvář je jedinou maskou smutku. „Ale já už si nebudu pamatovat je, když budu mrtvý!“

 

J. A. Konrath

Jack Daniels Mystery, Koktejl smrti

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 rokmi...

z fasabuku na mna vypadla ukazka

 

 

Takový krásná a klidná plavba to byla! Seděli jsme po jídle v restauraci na lodi a pozorovali s manželkou břehy řeky. Hudba zrovna dohrála, přišel konferanciér a potácel se mezi orchestrem, kde nebylo snadné projít kvůli místu. Ovšem nezačal mluvit, jen něco pošeptal klávesistovi a ukazoval k velkým reproduktorům, kam jsme neviděli. Hudebník náhle začal jednou rukou hrát něžnou melodii "Twinkle, Twinkle, Little Star", tedy "Třpyť se, třpyť se, hvězdičko", což je klasická ukolébavka, která se ovšem do současného repertoáru kapely vůbec nehodila. Moderátor se z toho tetelil nadšením a pořád se chytal za hlavu a za břicho, všichni na něj zírali a nikdo netušil, o co jde. Několikrát se nadechl a chtěl něco říct, ale vůbec nebyl schopný. Nakonec vzdychl, popadl jeden z mikrofonů a namířil ho dolů, takže jsme uslyšeli mumlavý zpěv malé holčičky. Ano. Viki. Natáhl jsem krk. Seděla vmáčknutá mezi bedny, na klíně měla svou panenku a zpívala jí:
"Spinkej spinkej v hrobečku, krev ti stříká z mozečku."
Klávesista dělal co mohl, aby se trefil do jejího rytmu a obecenstvo bez dechu naslouchalo. Manželka mne začala pražit smrtícím pohledem. Okamžitě jsem gestikuloval, že s tímhle já nemám vůbec, ale vůbec nic společného.
"Zombíci tě žvýkají, s mrtvolkou tvou smýkají." pokračoval roztomilý hlásek malé maminky.
"To je přece z té animované pohádky, Hotel Transylvánie, kde to zpívá Drakula, to ne já!" sykl jsem k mé ženě. Ta skryla hlavu do dlaní a filozoficky se zeptala, jaká je šance, že bychom teď najeli na ledovec. Celá lodní restaurace se dusila, aby nepřerušila zpěv, moderátor byl skoro modrofialový.
"Spinkej, spinkej teď už víš, že se nikdy nevzbudíš." houpala Viki panenku.
Začali jsme se s manželkou zmenšovat a pomalu mizet pod stolem.
"Ale já za to fakt nemůžu!" vrtěl jsem hlavou. Má paní zavrčela, že mne to neomlouvá, ale já trval na tom, že tohle jsem nevymyslel a nemám s tím nic společného.
"Zavře krásný očka svý, dřív než ti je červi sní."
Dobře. Možná trochu. Na noze mi přistál podpatek, musel jsem si chytit ústa oběma rukama, abych nezařval. Všechny stoly okolo vypadaly, jako by podlaha probíjela, svíjeli se na nich hostě.
"Hrobník na dvě malá dřívka, namotá ti celá střívka."
Klávesista začal hrát vibrato, moderátor kvílel v glissandu.
"Maminka ti tiše zpívá, že jsi její chcíplotina."
Ledovec nikde. Seděli jsme s ženou pod stolem a litovali, že jsme nevzali vývrtky.
Zbytek plavby už orchestr nehrál ani nic jiného, jen Viki se nám podařilo ucpat několika kremrolemi. Dostala se dokonce ke kapitánovi a držela kormidlo. Maminčino tiché skučení: "Najeď do mostu, najeď do mostu!" se k ní naštěstí nedostalo.
Tak nějak si už ale začínáme zvykat na naši malou Wednesday Addams.

 

 

nie je to na prvy pohlad zle, len mam obavy, ze keby som toho precital viac, asi by som sa uz nudil

 

nejake dalsiie ukazky a co to o autorovi tu
https://www.mmcabicar.cz/blog/

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

mňa docela rozosmialo, keď mi exkolegyňa rozprávala, ako bola v Rusku v kine na nejaký film s Winnetouom...ked Winnetou nejakého lotra tam odpravil, ten vraj zahlásil umierajúc: "Továrišč Viňetú, pačimú ty ubíl meňá???"

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov