Jump to content

Sniper
 Share

Recommended Posts

To ma zaujalo - môžeš prosím ťa nájsť nejaký odkaz s jeho vyjadrením, ktoré ťa tak pobúrilo?

Link to comment
Share on other sites

No, až tak prudko by som naňho na tvojom mieste nereagoval, pretože mu nešlo ani tak o popieranie otepľovania, ako o popieranie ľudstva ako hlavného vinníka za to. Čiastočne s ním súhlasím a čiastočne som proti. Prispievame k otepľovaniu svojou činnosťou, ale súhlasím s ním, že v tomto ohľade sa šíria až prehnané poplašné správy a katastrofické scenáre. Proti nim zas stojí strana, ku ktorej by som radil aj Kausa. Je to všetko boj dvoch lobistických strán, ktoré bojujú o to, ktorým smerom sa budú sypať peniaze, každý si háji svoju pravdu, ktorá je niekde uprostred.

Link to comment
Share on other sites

Este raz si to rozoberme. Otepluje sa? Fakt. Prispieva k tomu nezanedbatelnou mierou clovek? Fakt. Tak co v tom, do /censored/ maju co riesit kadejake lobisticke skupiny a kadejaki sarlatani, ktori si v tomto nevidia ani na milimeter od nosa? Katastroficke scenare sa mozu lahko naplnit, ak so sucasnou situaciou nezacneme nieco robit, najlepsie uz pred 100 rokmi....

Link to comment
Share on other sites

nuž áno

a

je tiež poučné, keď najväčší znečisťovatelia neveľmi počuli vôbec termín "globálne oteplovanie" ...

 

len používať, ničiť, brať, donekonečna ... zrejme to bude mať raz koniec

včera som v jednom rozhovore povedala, že tu žijeme ako blchy v psom kožuchu ... raz sa ten pes zatrasie, keď nás bude mať dosť ...

raz sa Gaia už ďalej nenechá ničiť ... pre ňu sme len ťarcha, zbytočná, nič pre ňu neznamenáme ...

Link to comment
Share on other sites

Problem je aj v tom, ze nejaky koncern radsej zaplati pokutu vo vyske niekolko milionov (to je jedno akej meny) a bude dalej vypustat emisie, nez by mal modernizovat, pretoze obrat je tam niekolko desiatok az stovak milionov denne. Tak to bezi....

Link to comment
Share on other sites

  • 3 weeks later...

Na SME.sk som si pred chvíľou prečítal článok o búrke čo sa prehnala Slovenskom predvčerom, o.i. je tam napísané:

 

Ničivú silu búrky podľa nej spôsobili najmä vysoké teploty, ktoré jej predchádzali. „Ešte o piatej popoludní bolo v Bratislave 34 stupňov. O pol hodiny neskôr sme zaznamenali prechod studeného frontu a ochladenie až o 10 stupňov,“ hovorí Jarošová.

 

Dávnejšie som čítal jednu knihu o klimatických zmenách (nástup doby ľadovej a pod.), tam tiež boli spomínané podobné javy - takéto prudké zmeny teplôt v budúcnosti budú výraznejšie a budú sa prejavovať častejšie ako doteraz.

Link to comment
Share on other sites

axel to co bolo bolo uplne bezne

 

nepoznas vyraz "burka z tepla" ?

 

proste po tak vysokych teplotach prijde studeny front, pusti sa burka a vid dnes, opat teplo

Link to comment
Share on other sites

Ja som zažil za moje roky veľa búrok, ale môžem povedať že ich intenzita sa zvyšuje v globálnom pohľade. Ale aj tak najsilnejšie búrky pamätám asi pred 3-4 rokmi, vtedy sa bez dáždnika fakt neoplatilo chodiť von (niekedy býval tak silný vietor že ten dáždnik sa oplatilo predsa len nechať doma :lol: )

Link to comment
Share on other sites

Podnebie Zeme sa neustale menilo aj v minulosti uplne prirodzene. Tieto procesy vsak vzdy trvali tisice rokov. Zrazu sa objavil clovek a zacal menit prostredie, ktore sa vytvaralo tisicrocia, v priebehu desiatok, stoviek rokov. A zrazu sa cudujeme, ze pocasie sa meni necakane rychlo.

Najlepsie je, ze uz davno to vieme, davno mame moznost to zmenit, ale mi len cakame a robime studie ako to dopadne.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Tajna , netajna, ale toto sa už vie minimálne 25 rokov a negatívny dopad vysokeho spriemyselnovania sveta na zivotne prostredie bol uz predpovedany v 50.rokoch min.storocia. A pretože sa to netýka bytostne nás , myslené najpriemyselnjšich štátov s relatívne vysokou zivotnou urovnou, tak skoro nic sa nedeje, snad okrem Kjotskeho protokolu, ktorý aj tak nepodpísali

najvacsi znecistivatelia ovzdusia. Takze je to na prd a vsetko to co sa bude diat o 20 -30 rokov prenechavame na dalsie generacie. Nezavidim im toto dedicstvo. Ved nebude to sranda, ked priamo bude ohrozených na zivote cca 3,5 miliardy ludi vcitane obyvatelov stareho kontinentu.

Link to comment
Share on other sites

  • 2 weeks later...

Bacha, globalne OTEPLENIE znamena ostrejsie teplotne vykyvy = teplejsie leta a chladnejsie zimy, ale celkovy rocny priemer teploty stupa. A ta burka bola totalny bordel, za ten cas si uz pamatam nejednu, ale komin na babkinom dome nezhodila ani jedna...

Link to comment
Share on other sites

Ja som od známeho počul že naposledy čo bol na Slovensku ten víchor tak jednému chlapíkovi odfúklo z dvora búdu aj so psom.

Link to comment
Share on other sites

ta burka bola totalny bordel, za ten cas si uz pamatam nejednu, ale komin na babkinom dome nezhodila ani jedna...

pamätám si kedysi koncom osemdesiatych rokov búrku, ktorá v našom meste zrútila stenu jednej budovy a zabila ženu, ktorá utekala okolo schovať sa pred búrkou ...

skoro som vtedy dostala zrádnika, hlásili to v rádiu a moja mama tade chodila denne do práce a z práce ... :lol:

Link to comment
Share on other sites

Ten barak stoji uz aspon 80 rokov, takze su tam niektore stare komponenty, ale inak je to pekne dielo! Fuj, krute burky. Koncom 80-tych rokov si skor pamatam zimy ako z rozpravky. Teda pre mna to bola rozpravka. vysiel som von a po krk snehu. A teraz???

Link to comment
Share on other sites

  • 1 month later...

Nie- nie určite nie , nie je to sci fi , ale realita vyspelych statov sveta . Cena ropy neudrzatelne rastie a i ked automobilovy priemysel zatial iba minimalne reaguje na tento fakt, predsa uz su vo vyrobe nielen hybridne motory, ale

aj specialne priisposobene vybusne motory na ciste spalovanie bioalkoholov a miesanych , pridavanych do benzinov, cim sa podstatne znizi tlak na spotrebu ropy , na dopyt a tym by sa mala aj udrzat prijatelna cena ropnych produktov.

Preco v teme polnohospodarstvo zacina automobilovy priemyslom ? Jednoducha odpoved. Vyroba bioalkoholov a bioolejov sa prevadza povacsinou z polnohospod. rastlinnych komodit - ako su cukrova repa, cukrova trstina, zrnova kukurica, psenica, repka olejna atd. a hlavne su to nase produkty, vieme si ich dorobit doma a ciastocne riesit energeticku krizu. V rastlinnej vyrobe vznikaju aj odpady , rastlinne zvysky -dajme tomu slama obilnin, ktorej uroda z 1 ha je v pomere so zrnom 1 : 1 , t.z. ak je výnos zrna 7 ton , tak slamy taktiez 7 ton a energeticka hodnota slamy je porovnatelna s drevom , cim rolnik si moze financne polepsit / jeho zivotna uroven v porovnani s celkovou zivot. urovnou v narodnom hospodarstve je az o 25-30% nizsia aj napriek dotaciam a subvenciam / , tak sedliak, rolnik v EU nabera opatovnu vaznost svojho remesla, i ked v sucasnej dobe globalnych zmien klimatu na nasej planete to nema vobec lahke. No fakty ktore som uviedol, i ked iba v kratkosti / budem este doplnat /, jasne nasvedcuju opatovnemu zaradeniu politickeho pojmu do slovnika narodohopsodarov EU - POTRAVINOVA BEZPECNOST a STRATEGICKA BEZPECNOST VÝROBY POLNOHOPODARSKYCH KOMODIT v case globalnych zmien klimy na nasej planete a polnohospodarstvo ako ciastocne riesenie crtajucej sa celosvetovej energetickej krizy / co fakticky uz bezi /.

To je moja prva cast tejto temy a ocakavam prispevky.

Link to comment
Share on other sites

Čo sa týka odpadov v poľnohospodárskej výrobe, tam s ich využitím na biopalivá problém nebude. Ale o nevýhodách pestovania rastlín výlučne za účelom výroby biopalív sa píše dosť málo. Mňa zaujal tento článok, ktorý sa na biopalivá nepozerá natoľko optimisticky:

 

 

Europoslanci zo skupiny Zelených sú stále skeptickejší v tom, či môžu biopalivá nahradiť ropu environmentálne priaznivým a udržateľným spôsobom. 30. januára spustili kampaň proti bezhraničnej podpore ?rastlinných palív? vyrábaných z poľnohospodárskych rastlín. Podľa nich štúdie naznačujú, že môžu počas procesu spracovania spotrebovať viac energie, než vydajú pri spotrebe.

 

Poukazujú však aj na ďalšiu obavu: dopady na poľnohospodárstvo. Silný tlak na pestovanie plodín pre biopalivá môže podľa nich brať pôdu spod potravín.

 

?Rastlinné palivá sú verejne vyhlasované za riešenie problému závislosti na rope a klimatických zmien, zatiaľ čo sú v EÚ ticho pretláčané ako spôsob, akým odstaviť európskych farmárov od subvencií SPP (spoločnej poľnohospodárskej politiky)?, tvrdí europoslanec Friedrich Wilhelm Graefe zu Baringdorf (Zelení), ktorý je súčasne podpredsedom Výboru EP pre poľnohospodárstvo.

 

?Odvedenie vzácnych zdrojov potravín zo stolov do benzínových nádrží zvýši tlak na globálne ceny potravín, čo znamená že najchudobnejší budú hladní?, dodáva.

 

Podľa Zelených bude mať silný rozvoj biopalív v Európe dopady aj na krajiny ako Brazília, kde budú stínané dažďové pralesy dôležité pre absorbovanie skleníkových plynov, aby uvoľnili miesto poľnohospodárskej pôde. Vytobený etanol bude musieť byť okrem toho prevezený do Európy, výsledkom teda bude menej lesov, vyššie dopravné náklady a vyššie emisie CO2.

 

Produkcia rastlinných palív je vysoko energeticky intenzívna a často uhlíkovo negatívna, a súčasne vytínanie dažďového pralesa pre zabezpečenie kultivácie rastlín na palivá rovnako odstraňuje pozitívne dopady rastlinných palív pre naše podnebie?, tvrdí hovorkyňa Zelených pre energiu Rebecca Harms.

 

Obavy Zelených sa odrážajú aj v pozícii Komisie. Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas Otvorí externý link v novom oknev prejave 29. januára 2007 povedal: ?Ak zvýšené využitie biopalív znamená rýchlejšie vytínanie dažďového pralesa, aby sa urobilo miesto na potrebné plantáže, potom nie je prijateľné.?

 

Komisár tiež dodal: ?Nie je prijateľné umiestňovať na trh biopalivá, ktorá boli vytvorené výrobným procesom, ktorý vypúšťa rovnaké množstvo oxidu uhličitého, aké je ušetrené ich využívaním. Je preto nevyhnutné, aby akýkoľvek systém podpory produkcie týchto palív odvádzal od užívania neudržateľných výrobných praktík pre biopalivá.?

 

Bionafta a etanol ? v súčasnosti dva najčastejšie používané druhy biopalív ? sa vyrábajú najmä z poľnohospodárskych plodín, ako cukrová trstina, sója, cukrová repa, či kukurica:

 

Pestovanie a spracovanie týchto plodín si však často vyžaduje veľké množstvo vody a je spojené s environmentálnymi problémami súvisiacimi s využitím a degradáciou pôdy.

 

http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/cl...drevo-biopaliva

Link to comment
Share on other sites

Cacatales

 

 

zeleny ako vzdy vsetko dramatizuju , mozno bude ciastocny tlak na cenu potravin, ale je rozdiel pestovat plodiny pre ludsku vyzivu a na vyrobu biopaliv a energeticke zhodnotenie rastlinnych zvyskov, ako zdroj energie a porovnanim vlozenej a vydanej energie je jasne zdokumentovane v pracach nasich najlepsich polnohopodarskych odbornikov , ci uz z Polnoh. univerzity v Nitre alebo vyskumnych ustavov ci v Luziankach pri Nitre alebo Rovinke . Problem na Slovensku je zatial v tom , ze nie je jasne dana koncepcia nahradnych, inych energetickych zdrojov a hlavne chyba podpora statu i ked minister hospod. sa nechal pocut , ze Slovensko sa chce vydat na cestu hlavne jadrovej energie, ale to je iba ciastiocne riesenie a hlavne riesenie energetickej nezavislosti statu , co je sice dobre, ale maloktory drobny odberatel el. energie si dovoli vykurovat touto energiou, ktora by ho mala cenovo zruinovat. A energia ako energia - a co bioplaiva? V Leopoldove sa spustil najvacsi spracovatelsky komplex zrnovej kukurice na vyrobu bioalkoholu , ktory sa primiesava do benzinov. V Madarsku sa takto min. roku spustilo 5 obrovskych fabrik , ktore su zmluvne podchytene s MOLOM. V USA v roku 2006 a 2007 sa kazdych 14 dni spustila jedna obrovska fabrika na spracovanie kukurice, cukr,trstiny a inych poln.komodit , Brazilia uz asi 3 roky fahčí 40% bioalkoholu na celkovej spotrebe benzinu. Mimochodom USA, Canada, Australia od tohto roku vsetky poln.produkty uoznujuce spracovanie na biopaliva povazuju za strategicke a nevyvezu do tretich krajin ani gram svojej produkcie, co vieme , po ine roky boli radi a dotovali export najma psenice a kukurice. Asi taky je celosvetovy trend

a podla odborniokov na polnohosp. vyrobu, vedcov toto potrva minim. 7 - 10 rokov , kedy sa predpoklada ze uz bude k dispozicii enzym na stiepenie celulozy az po konecny bioalkohol , cim budu nahradene polnohosp. rastlinne komodity rychlorastucimi drevinami pestovane plantaznym sposobom.

Link to comment
Share on other sites

Nasa slovenska polnohospodarska vyroba - ! bola ! - bohuzial , svojou produkciou pokryvala nasu potrebu , teraz sme zavisli na inych . Globalne zmeny klimatu a nizke urody, ciastocny presun rastlinnych komodit do vyroby bioalkoholov sposobil na svetovom trhu neodstatok obilnin, kukurice , co dava predpoklad zvysenia cien potravin na pultoch predajni cca o 20 až 25 % , co urcite nepriaznivo ovplyvni inflaciu nielen u nas , ale i v celej EU . USA uz dali jasne najavo, ze obilniny a zrno kukurice nebudu vyvazat., podobne stanovisko zaujali Kanada, Australia , juzna Amerika.

Bez internetu sa da...., aj bez tv signalu, i porucha na elektrickom vedeni , ak to nie je v zime sa da vydrzat, ale skuste

bez jedla alebo iba s urcitym pridelom , samozrejme k tomu tak lahko nedojde , ale globalne zmeny mozu priniest

aj take zavazne problemy , v nasich klimatickych podmienkach je vsetko mozne , a ako boli 40°C horucavy, tak isto mozu byt -40°C mrazy , lepsi pripad - ak by bola dobra snehova perina, lebo pri holomrazoch vymrznu vsetky ozimne obilniny a repka olejna , tazko je teraz hovorit ako bude v zime , ale nech je ako chce , globalne zmeny klimy

postihli celu planetu , bohuzial je to už tak, je to tvrda realita - i ked na samom pociatku. Nedajboze aby boli , ako sa hovori v Biblii 7 neurodnych rokov / ako bol tento rok / nielen z titulu sucha , ale aj zaplav , ci Cine, Australii a nasledne aj sucho / a potraviny budu vzacne. Toto nie je vizia , toto moze byt skutocnost a velmi skoro.

Link to comment
Share on other sites

aj bez oteplovania a klimatických zmien sa správame tak, akoby sme už pôdu na obrábanie ani nepotrebovali - vo veľkom sa role a polia, tie najúrodnejšie, parcelujú na vily a pod veledôležité hypermarkety. odhliadnuc od všetkého ostatného, nehorázne ma to irituje. rovnako ako spustnuté hektáre sadov, kvalitná pôda zarastajúca burinou a čakajúca na ďalší geniálny hypermarket.

Link to comment
Share on other sites

game

 

 

suhlasim s tebou , bohuzial zakony sa zmenili a dobra poda ide tam , je to kratkozrake a hlavne nikde nie je dane, vsetko sa moze udiat a voda , potraviny su kazdedennou nutnou potrebou k zivotu cloveka . Staci iba niekolko neurodnych rokov a trh s potravinami moze ohrozit celosvetovu ekonomiku velmi zavaznym sposobom, ono v podstate je to uz tu , ak minuleho roku sa vykupovalo potravinarske obilie po 3600,-Sk/ 1 tona, tento rok je to uz

po 6000,-Sk/ 1 tona , obdobnym sposobom nad 5000,-Sk /1tona stupalo aj krmne obilie na vyrobu krmnych zmesi, co dava predpoklad nielen vysoky narast cien pekarenskych vyrobkov, ale aj masa a mlieka, ml.vyrobkov a to dost zavaznym sposobom . Predpokladam , ze v kratkej dobe bude narast cien cca o 20 až 25 % , a to je nápor na nasu penazenku o tu istu hodnotu , a to uz nie je sranda.

Link to comment
Share on other sites

Ak svet a najma predstavitelia vplyvnych statov planety v dochvilnej dobe neprijmu take enviromentalne zakony, ktore zastavia alebo spomalia globalne oteplovanie, zacinajuce procesy zmien klimatu naberu take obratky, ze uz nebudeme hovorit iba o lokalnych problemoch, ale o problemoch v celosvetovom meradle aj v produkcii potravin a pitnej vody,ako zakladu zivota . Vsetko so vsetkym suvisi a toto pravidlo platilo a plati . Podla viacerych vedcov proces globalnych klimatickych zmien je prirodzenou periodov nasej planety, ktory je iba urychleny ľudskym činiteľom a v sucasnej dobe sa nachadzame niekde v prvopociatku a teda mame relativne dost casu prisposobit sa , co plati i pre samotnu polnohospodarsku vyrobu, ako predpoklad potravinovej bezpecnosti sveta. Druha skupina vedcov hovori , zmeny su tu , ale nie takeho dosahu pre cloveka, ktore by mohli ohrozit zivot vo svojej podstate a radikalne enviromentalne zakony nie su potrebne . Kde je pravda?

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
 Share

  • Similar Content

    • Ajk
      By Ajk
      Priznam sa, velmi rad mam meteorologiu v laickej formy... Pozorovanie oblohy, oblakov burok, celkom rad predpovedam pocasie pre dany moment a aj sa dari. No aj tak mam v tom vela medzier. Preto sa pytam ci su tu podobny maniaci do meteorologie, aby sme si mohlo povymienat dojmy, fotografie a zazitky :lol:
    • game
      By game
      predvečer Dušičiek ...
       
      zanedlho Vianoce,
      nemám rada sviatky. namiesto radosti nechuť a smútok, nesiem si to z detstva, akosi ... niekot tie sviatky vždy osladil, akékoľvek sviatky ... neznášam obrady, len preto, že je sviatok, nie ... nemusím sviatky
    • game
      By game
      potopa je vždy zlá, každá jedna, ale táto červená v maďarsku vyzerá nielen príšerne, ale dokonale jedovato a bezútešne
       

       
      slovesnkí záchranári našli v bahne ďalšie dieťa, piatu obeť, kompetentní sa necítia vinní:
       

      vyzerá to desne
    • Desdemona
      By Desdemona
      Ja viem, že ešte nie je ani december, ale mňa už chytá vianočná nálada :)
      Zaujímalo by ma, aké su vaše obľúbené vianočné filmy? Čo rozhodne nepremeškáte v televízii cez sviatky?
       
      Toto je pár mojich vianočných filmíkov :) :
      Láska nebeská
      Zázrak v New Yorku
      Vianočná koleda
      Vianočné prázdniny
      A samozrejme nesmie chýbať Popelka :lol:
    • Jovzin
      By Jovzin
      Chcel by som sa opytat ci ma niekto nejake susenosti teraz v tychto horucavach s klimou alebo vonkajsimi zaluziami v byte.
       
      Kedze co byvame so Stevkou v tom nasom dvojizbovom byte v KE tak mame okna otocene iba na zapad. A jeto kill po 14tej ked sa oprie slnko do toho az do tej 19tej priapadne 20tej. Mame tie vnutorne zaluzie co su v oknach a no aj to pomaha ale trebalo by tam este neico bud tu klimu alebo vonkajsie zaluzie.
       
      Som aj nedavno pozeral a porovnaval ceny tak vychadza to cenovo podobne. Kedze viem zohnat klimu za nejakych 500Eur a aj tie zaluzie by ma stali podobne okolo 450-500EUr.
       
      Plus este otazocka ci nahodou neviete ci je aj nejaka moznost mozno ziskat prispevok od statu na tu klimu pripadne zaluzie z dovodu fakt hnusneho tepla v byte. CI nahodou neni nejaka dotacia od statu proste ze ak mate v byte pocas tychto horucav teplotu vacsiu ako je vonku tak ci stat neprispieva nejakou sumou ?
       
      Dik za info
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy