Klimatické zmeny

To je mimo akéhokoľvek rácia sa oháňať tým, že modely nie su dostatočne presné a úplné. Aj keby boli tak bude existovať rozptyl predpovede. Asi existujú stále ľudia, ktorí do svojej smrti nepochopia, že niektoré veci sa dajú iba odhadovať a nedajú sa presne dopredu vypočítať. Stavať argumentáciu na tom, že modely sú zle lebo nedávajú presné hodnoty je idiotizmus najväčšieho zrna a nepochopenie základných princípov fyziky, matematiky. Vladimír tu len predvádza svoje nepochopenie a zaujatosť - čo sa mu zdá pravdivé a dobre, to robí každý človek, ale človek s nízkym iq a vedomosťami skoro vždy preceňuje svoje možnosti a chápanie kontextu, reality a pod.

vladimir je jasny pripad,  ale smiley je v inych oblastiach  pricetny.  Preto je klinicky zaujimavejsi pripad.

pred 20 hodinami, Tono pridal:

Jedinou realitou, sú experimentálne merania.

Výsledky každého merania sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi.

Dnešný vedci neskúmajú všetky spôsoby ktoré ovplyvňujú namerané hodnoty a pre ktoré môže dochádzať ku klimatickým zmenám, ale slepo veria Mannovým klamstvám. 

V dnešnej dobe existujú 2 skupiny ľudí, jedny popierajú existenciu klimatických zmien a druhý slepo veria vplyvu CO2 na klimatické zmeny. Já nepopieram klimatické zmeny, ale tvrdím že príčina klimatických zmien je úplne iná ako tvrdí IPCC.

Všetky dostupné štatistiky porovnávajú priemerné teploty a z tých sa nedá zistiť nič.

Mňa zaujíma, či existuje štatistika maximálnych denných teplôt a štatistika nočných teplôt.

V atmosfére Marsu je niekoľkonásobne väčšia hustota CO2 ako v atmosfére Zeme. Ako je možné, že na Marse sa neprejavije skleníkový efekt CO2? Môžete mi prezradiť, aká by bola teplota na povrchu Marsu, keby sa Mars nachádzal na obežnej dráhe Zeme?

pred 3 hodinami, 1vladimir pridal:

V atmosfére Marsu je niekoľkonásobne väčšia hustota CO2 ako v atmosfére Zeme. Ako je možné, že na Marse sa neprejavije skleníkový efekt CO2? Môžete mi prezradiť, aká by bola teplota na povrchu Marsu, keby sa Mars nachádzal na obežnej dráhe Zeme?

Skleníkový efekt sa samozrejme prejavuje aj na Marse. Máš pravdu, že na Marse je pomer zastúpenia CO2 95,32 % a na Zemi len 0,04 %. Lenže tieto percentá nehovoria nič o tom, koľko molekúl CO2 je v atmosfére Marsu a Zeme. Atmosféra Marsu je veľmi riedka a jej hrúbka dosahuje len 1 % hrúbky atmosféry Zeme. Pre porovnanie, zhruba rovnaký pomer zastúpenia CO2 v atmosfére Marsu, je aj na Venuši. Lenže atmosféra Venuše je hustá a skleníkový efekt, vďaka vysokej koncentrácii molekúl CO2 spôsobuje, že teplota na povrchu Venuše dosahuje 400 °C až 500 °C. Merkúr nemá takmer žiadnu atmosféru, teda ani skleníkový efekt. Teplota na privrátenej strane k Slnku dosahuje 430 °C a na odvrátenej −180 °C.  

Absorpcia a vyžarovanie infračervenej zložky spektra, v závislosti od koncentrácie molekúl CO2, sa dá jednoducho laboratórne zmerať. Na to netreba hľadať nové vedecké hypotézy. Kvantifikovať množstvo energie žiarenia, ktorú spätne na povrch Zeme vyžaruje vrstva CO2, sa dá vypočítať veľmi presne. Lenže pridať túto energiu do klimatického modelu planéty Zeme a vypočítať z toho zmenu jej globálnej teploty nie je tak jednoduché, ako v laboratórnych podmienkach. 

Mimochodom, nedávno som čítal, že AI dokáže lepšie predpovedať počasie, ako numerické modely. Dokonca s prognózou až na 10 dní. Ak je to pravda, potom ešte veľa parametrov meteorológovia v svojich matematických modeloch nezohľadnili. Ak je AI naozaj úspešnejšia, ako matematické modely,  potom v predpovedi počasia musí ešte existovať neodhalená fyzikálna zákonitosť. Náhoda, v podobe efektu "motýlieho krídla", determinuje nastavenie počiatočných podmienok numerických modelov a tým aj úspešnosť ich dlhodobejšej predikcie. Ako sa s týmto stochastickým javom dokázala vysporiadať AI, to sa zrejme nedozvieme.

On 11/17/2023 at 11:39 AM, robopol said:

To je mimo akéhokoľvek rácia sa oháňať tým, že modely nie su dostatočne presné a úplné.

A teda len tak pre zaujimavost, nepride vam trochu divne, ked napriklad ked strasia tym bodom zvratu klimatickeho systemu, ked nevedia, ci je teplotny ucinok nejaky, alebo 5-krat vacsi?

Gretka teraz mazala svoj post zpred 5-rokov, kde strasila predpoved odbornikov z IPCC z pred 5 rokov, ze za 5 rokov (teda teraz), nastane klimaticky rozvrat.

Ale preco by sme im neuverili znova, ked nas uz tolkokrat oklamamli...

Môžete mi vysvetliť, prečo by sa mala molekula CO2 v atmosfére Zeme chovať ináč ako v atmosfére Venuše? Vďaka veľkej hustote molekúl CO2 v atmosfére Venuše dopadá na povrch Venuše iba minimálne množstvo slnečného žiarenia, hoci je Venuša vystavená väčšej intenzite slnečného žiarenia. Vďaka nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme by malo na Zemský povrch dopadať menej slnečného žiarenia ako v minulosti. Môžete mi prezradiť, prečo sa tak nedeje?

Vďaka tenkej a riedkej atmosfére Marsu je na Marse denná teplota podobná ako na Zemi. Ak by sa Mars nachádzal na obežnej dráhe Zeme, denné teploty by na Marse boli niekoľkonásobne vyššie ako na Zemi. Nárast denných teplôt nieje dôkaz o zväčšovaní skleníkového efektu atmosféry Zeme, ale naopak o zmenšovaní hrúbky a hustoty atmosféry Zeme.

2 hours ago, 1vladimir said:

Môžete mi vysvetliť, prečo by sa mala molekula CO2 v atmosfére Zeme chovať ináč ako v atmosfére Venuše? Vďaka veľkej hustote molekúl CO2 v atmosfére Venuše dopadá na povrch Venuše iba minimálne množstvo slnečného žiarenia, hoci je Venuša vystavená väčšej intenzite slnečného žiarenia.

Poita je v tom, ze molekula CO2 nepohlcuje svetlo vo viditelnej oblasti  (teda Gretka ho vidi, ale inka nie), ale v infracervenej oblasti. CO2 ti teda neznizi mnostvo viditelne svetla dopadajuce na povrch planety. Pohltene viditelne svetlo sa premeni na teplo a je vyziarene z povrchu uz ako tepelne (infracervene) ziarenie s radovo vacsou vlnovou dlzkou, ktoru uz CO2 pohlcuje. To je sklenikovy efekt.

pred 21 hodinami, smiley pridal:

Pohltene viditelne svetlo sa premeni na teplo a je vyziarene z povrchu uz ako tepelne (infracervene) ziarenie s radovo vacsou vlnovou dlzkou, ktoru uz CO2 pohlcuje. To je sklenikovy efekt.

Aký máš dôkaz v prospech svojho tvrdenia? Chceš mi tvrdiť, že výrobcovia infražiaričov netušia ako fungujú ich výrobky? Infračervené žiarenie nedokáže zohriať vzduch, hoci obsahuje skleníkové plyny. Infračervené žiarenie dokáže zohriať iba hmotu v tuhom a kvapalnom skupenstve.

Hoci slnečné žiarenie obsahuje všetky vlnové dĺžky v rátane infračerveného žiarenia, nedokáže zohriať vzduch. Vzduch sa zohrieva až od teplého zemského povrchu.

Hoci v plynoch dochádza k absorpcii žiarenia, to ešte nieje dokaz že sa energia žiarenia premenila na teplo. Žiarenie dokáže molekuly plynov iba rozkmitať. Pri atmosférickom tlaku sú kmitajúce molekuly príliš ďaleko od seba aby medzi nimi došlo k treniu a tým k vzniku tepla.

Vďaka nesprávnej interpretácii vedeckého experimentu z absorpciou žiarenia je nesprávna vedecká teória o skleníkovom efekte atmosféry Zeme i o príčinách klimatických zmien.

vladimir, si skutocne nekonecna studnica omylov:) 

Dňa 20. 11. 2023 at 13:32, tyso pridal:

vladimir, si skutocne nekonecna studnica omylov:) 

Tono, môžeš uviesť konkrétny príklad, ktoré z mojich tvrdení je omyl? Máš dôkaz, ktorý by spochybňoval moje tvrdenie?

Infračervené žiarenie emitované infražiaričom nezohrieva vzduch hoci obsahuje skleníkové plyny, ale zohrieva iba povrchy telies.

Dňa 20. 11. 2023 at 12:50, 1vladimir pridal:

Hoci v plynoch dochádza k absorpcii žiarenia, to ešte nieje dokaz že sa energia žiarenia premenila na teplo. Žiarenie dokáže molekuly plynov iba rozkmitať. Pri atmosférickom tlaku sú kmitajúce molekuly príliš ďaleko od seba aby medzi nimi došlo k treniu a tým k vzniku tepla.

No vidíš Vladimir, nevieš ani to, čo sa učia deti na základnej škole, že KMITANIE ČASTIC je TEPLO. potom sa nečuduj, že si ťa nikto nevšíma.

pred 3 hodinami, 1vladimir pridal:

Infračervené žiarenie emitované infražiaričom nezohrieva vzduch hoci obsahuje skleníkové plyny, ale zohrieva iba povrchy telies.

Ak chceme hovoriť rovnakou rečou, musíme si najprv ujasniť pojmy. Slnko vyžaruje spektrum, podľa Plankovho zákona vyžarovania čierneho telesa. Teplota povrchu Slnka je  5778 K a z toho vyplýva, že maximum žiarenia je v oblasti viditeľného spektra. Z tohoto rozsahu spektra, dopadne na povrch Zeme len zložka, ktorú neabsorbuje alebo neodrazí atmosféra. Významnú úlohu v tom majú atmosferické plyny. V ultrafialovej oblasti spektra dominuje absorpcia molekulami ozónu O3 a v infračervenej oblasti je časť žiarenia absorbovaná molekulami vodnej pary H2O a tiež molekulami CO2. Zloženie atmosferických plynov má teda podiel na intenzite a spektre dopadajúceho žiarenia na povrch Zeme. 

Energia dopadajúceho žiarenia na povrch Zeme, ktorá sa neodrazí od jej povrchu, sa premieňa na rôzne formy energie, ako vietor, odparovania vody, prúdenie oceánov, fotosyntéza... Ale asi najvýznamnejšia zložka tejto energie sa podieľa na zvýšení teploty povrchu Zeme. Povrch Zeme sa tak stane čiernym telesom a podľa Planckového zákona povrch Zeme vyžaruje spektrum energie žiarenia s maximálnou vlnovou dĺžkou v infračervenej oblasti. Maximum  tejto vlnovej dĺžky zodpovedá teplote povrchu Zeme v danej oblasti.

A práve infračervené žiarenie je oblasť spektra, ktorú absorbuje atmosféra s vrstvou CO2. Vrstva CO2 selektívne absorbuje nie len dopadajúce, ale aj odrazené odrazené žiarenie z povrchu Zeme. Vrstva CO2 sa teda zohrieva aj odrezaným infarčerveným žiarením z povrchu Zeme. Vrstva CO2 sa stáva čiernym telesom, ktoré absorbovanú energiu znova vyžaruje. Polovica z tejto energie sa znova vyžiari na povrch Zeme, čo je princíp skleníkového efektu. 

No a k tomu tvojmu tvrdeniu "Infračervené žiarenie emitované infražiaričom nezohrieva vzduch hoci obsahuje skleníkové plyny, ale zohrieva iba povrchy telies."

Iste, ak si zapnem elektrický žiarič s teplotou 1000 °C, tak okolitý vzduch sa nezohreje na túto teplotu. To by sme predsa bežne nemohli používať infražiariče. Časť tejto energie ale absorbuje aj vzduch, len táto zložka je neporovnateľne menšia. Napríklad intenzita žiarenia zo Slnka na povrchu Zeme, v našej zemepisnej šírke, predstavuje cca 1000 W/m2. Sekundárne žiarenie z ohriatej vrstvy CO2, vplyvom nárastu koncentrácie CO2 z 280 ppm, na 400 ppm, v post industriálnom období, predstavuje nárast intenzity dopadajúceho žiarenia o cca 2 W/m2. Pri zdvojnásobení koncentrácie bude nárast o cca 6 W/m2. Nezdá sa to veľa. Aký bude mať tento nárast intenzity dopad na klimatické zmeny  a nárast globálnej teploty na Zemi, sa snažia kvantifikovať klimatické modely.     

pred 18 hodinami, robopol pridal:

No vidíš Vladimir, nevieš ani to, čo sa učia deti na základnej škole, že KMITANIE ČASTIC je TEPLO. potom sa nečuduj, že si ťa nikto nevšíma.

Aký máš dôkaz, že vedecká definícia tepla je správna? Bohužiaľ, mnohé fyzikálne zákony sú iba vedecké hypotézy, ktoré nemajú nič spoločné z reálnym fungovaním prírody i vesmíru.

Teplo vzniká vďaka treniu. Aby sa kmitajúce molekuly začali zahrievať, musí medzi nimi dochádzať k treniu a to sa deje iba u látok v tuhom a kvapalnom skupenstve. V mikrovlnke nezohreješ vzduch, hoci obsahuje molekuly skleníkových plynov, ale iba hmotu v tuhom a kvapalnom skupenstve.

Tono, Zem nieje čierne teleso, zabudni na Plancka a rôzne vedecké hypotézy ktoré nemajú nič spoločné z reálnym životom a skús sa riadiť iba skutočnými dôkazmi a meraniami.

O množstve energie ktorá dopadne na zemský povrch rozhoduje hrúbka a hustota atmosféry.

Vďaka hustej a hrubej atmosfére Venuše dopadá na povrch Venuše menej slnečného žiarenia ako na zemský povrch a preto ja na povrchu Venuše menší rozdiel medzi minimálnou a maximálnou teplotou ako na Zemi.

Vďaka tenkej a riedkej atmosfére Mesiaca dopadá na povrch Mesiaca viacej slnečného žiarenia ako na zemský povrch a preto sú na povrchu Mesiaca väčšie rozdiely medzi minimálnou a maximálnou teplotou ako na Zemi.

Aby mohlo na zemský povrch dopadať viacej slnečného žiarenie, musí byť atmosféra Zeme tenšia i redšia.

Ktoré z mojich tvrdení je nesprávne?

vladimir,  kedze ty nesuhlasis s beznou fyzikou, tak bremeno dokazov je u teba.  
priklad :  Teplo vzniká vďaka treniu
Nuz, aj.  Ale ide o velmi specificky priklad premeny kinetickej energie na tepelnu.    Problem je ze ti chybaju zaklady fyziky a tak nie je velmi o com diskutovat.  Nemas sancu ani chapat o com hovorim.
Ale skus napriklad povedat  ake trenie je nad kachlami,  a to snad tusis ze je tam horuci vzduch, ze ?  
Atd.  
Nuz povedal by som ze tvoje predstavy nemaju nic spolocne s realitou.  Ale viem ze nie je ziadna sanca na zmenu tvojho myslenia a tak sa ani nejdem snazit.

A ktore z tvojich tvrdeni je nespravne ?   Ako obycajne,  fsetky.

ale tak vyberam zabavne :
O množstve energie ktorá dopadne na zemský povrch rozhoduje hrúbka a hustota atmosféry.

Ak to prezeniem,  tak zvysovanie hustoty prejde az do pevneho stavu,   mesiac ma teda celkom hustu atmosferu skoro az litosferu :)
Ale ak sa vratime j fyzike, tak   v atmosfere sa deju tri  procesy :
1. Prechod svetla atmosferou

2. Absorpcia svetla

3. Odrazanie svetla

Hustota tu hra svoju rolu ale ovela dolezitejsie je zlozenie.   Snad tusis ze ak napriklad bude vo vzduchu vela krystalov vody alebo siry ci niecoho podobneho tak sa vela svetla odrazi a taj na zem dopadne ovela menej svetla (a teda aj tepla).  To casto robia aj velke sopky a nie je to teda teoria ale holy fakt.  
A dalej,  to co je dolezitejsie v debate je to ze kazda zmena povedie k novemu rovnovaznemu stavu,  ked bude platit ze dopadajuca energia je rovnaka ako vyzarovana energia.  Tu nechapes preco ( to je to divne "cierne teleso" ) ale o tom je cela klimaticka debata.

pred 5 hodinami, 1vladimir pridal:

Tono, Zem nieje čierne teleso, zabudni na Plancka a rôzne vedecké hypotézy ktoré nemajú nič spoločné z reálnym životom a skús sa riadiť iba skutočnými dôkazmi a meraniami.

Teplo sa môže šíriť vedením prúdením, alebo žiarením. V prípade plynov, ktoré sú výborné tepelné izolanty, môžeme vedenie tepla zanedbať. Prúdenie tepla súvisí zo zmenou objemu plynu v priestore, teda s rýchlosťou molekúl v danom smere.Typický príklad prúdenia tepla je fén na vlasy. Radiáciou sa vyžaruje teplo tak, že látka, v tomto prípade molekuly plynu, vyžarujú fotóny.

Planck pri odvodzovaní predpokladal, že zdrojom žiarenia je dokonale čierne teleso. Pojem dokonale čierneho telesa vychádza zo štatistického predpokladu, že teleso absorbuje energiu každej vlnovej dĺžky. Túto energiu potom vyžiari v spektre, ktoré závisí od jeho teploty.

Reálne telesá túto podmienku nesplňujú. Určitú časť spektra absorbujú viac a inú menej. Ak za teleso pokladáme plyn, tak molekuly plynu selektívne absorbujú a vyžarujú iba určité vlnové dĺžky. V tomto ohľade máš pravdu, že atmosféra nie je dokonale čierne teleso. Ale princíp je v podstate rovnaký. Molekuly plynu sú harmonické oscilátory, ktorých spektrum nie je spojité, v zmysle Planckového zákona. V prípade CO2 je maximum v oblasti infračervenej zložky spektra.       

nechápem Tono, načo mu tu vysvetľuješ Plancka, keď nerozumie ani tomu čo to teplo vlastne je? Nerozumie základnej predstave o tom, že teplo je vnútorný pohyb častíc, atómov a molekúl a že ak absorbuje atóm napr. fotón tak to vedie k nárastu vnútorného pohybu. Nerozumie, že infračervené svetlo je to isté ako viditeľné svetlo (v princípe), len sa líši vlnovou dĺžkou. takému perly netreba hádzať.

pred 3 hodinami, robopol pridal:

nechápem Tono, načo mu tu vysvetľuješ Plancka...

Dnes žijeme v dobe, keď každý má právo na svoj názor. Nesnažím sa mu vysvetliť fyzikálne zákony, tie sú zložitejšie, ako tu píšem. Ja sa ani necítim kompetentný vysvetľovať ich, lebo som v klimatológii tiež len laik. Chcel som mu len naznačiť, že problematika je podstatne zložitejšia. Že fyzici nie sú mimo realitu, ako to prezentuje 1vladimir. 

Ak by spoločnosť akceptovala, že veda ponúka "hypotézy ktoré nemajú nič spoločné z reálnym životom ", potom to predstavuje potenciálne nebezpečie, že spoločnosť bude manipulovaná "pravdou" ktorú hlásajú politickí demagógovia. Ak bude nejaký nezmysel tvrdiť väčšina, ktorá len reflektuje názory charizmatického vodcu, (ako napríklad v Čechách Václava Klausa, ktorý nemá žiadne vzdelanie v danej oblasti), nestane sa to preto objektívnou, ale politickou realitou... Ale táto výčitka sa týka aj environmentálnych fanatikov.      

pred 19 hodinami, tyso pridal:

Ale skus napriklad povedat  ake trenie je nad kachlami,  a to snad tusis ze je tam horuci vzduch, ze ?  

Vzduch nad kachľami sa nezohrieva absorpciou žiarenia, ale prúdením. Molekuly vzduchu ktoré sú v kontakte z povrchom teplých kachlí sa začnú zohrievať. Teplé molekuly stúpajú nahor a na ich miesto klesnú studené molekuly a toto sa opakuje až do doby kým sa teploty nevyrovnajú. Nič nieje v rozpore z mojim tvrdením.

Môžeš mi vysvetliť, prečo má slnečné žiarenie ktoré dopadá na zemský povrch ráno i večer menšiu intenzitu i väčšiu vlnovú dĺžku?

pred 21 minútami, 1vladimir pridal:

Molekuly vzduchu ktoré sú v kontakte z povrchom teplých kachlí sa začnú zohrievať.

Ako sa zohreju?   Ake je tam trenie ?  Prave si okrem trenia zaviedol iny proces odovzdavania tepla.  A ako si ho predstavujes ?  Skutocne si myslis ze sa vsetok vzduch musi dostat na kachle, inak sa neohreje ? 
Ale  podme dalej.
Kontakt coho s cim ?   Molekuly dusiku a atomu zeleza ?   Nikdy sa nedotknu, tomu zabrania elektrostaticke sily.    Rozved  svoje myslienky dalej,  nech vieme ci priznavas existenciu atomov alebo aj to je vymysel.

Môžeš mi vysvetliť, prečo má slnečné žiarenie ktoré dopadá na zemský povrch ráno i večer menšiu intenzitu i väčšiu vlnovú dĺžku?
Mozem, ale nebudes mi rozumiet, ale kedze je zaujimave, tak to sem dam.
 

Mensia intenzita je primarne sposobena tym ze svetlo ma velky uhol dopadu.   To je jednoducha geometria,   jednotkova plocha staleho ziarenia sa rozlozi na vacsiu plochu.
Ale navyse skutocne plati ze svetlo pri zapade musi prejst dlhsiu drahu vo vzduchu a tak sa prejavi aj rozptyl aj absorbcia.  A ta je konkretne silnejsia pre modre svetlo ( to je inak dovod preco je obloha modra) a ostane viac cervenej.
A este je tam aj lom svetla,  modra sa lame viac a tak pri zapade ostane na koniec cervena. 

Tak Vlada je úplný exot a fyzikálny analfabet. A môžeš nám vysvetliť ako svetlo zohrieva telesa , ako sa trie svetlo o predmety na povrchu? čo si ty vlastne predstavuješ pod pojmom trenie?

A ešte ma zaujíma ako prúdia molekuly a atómy v pevných látkach? ako sa ohrieva pevne teleso od slnka, či iba povrch je teplý a vnútro telesa je studene? 

Čo tak miesto tvojho šaškovania sa zoznámiť s tým, čo je to to teplo, trenie, ako sa šíri teplo a podobne? Či ty nepotrebuješ sa nič naučiť, stačí ti predsa sedliacka predstava o svojich "pravdách"  ?

ale vsimol som si tvoje dve tvrdenia :
1. Svetlo zo slnka neohrieva vzduch,

2. O množstve energie ktorá dopadne na zemský povrch rozhoduje hrúbka a hustota atmosféry.

hm,  a kam sa teda podla teba strati ta energia ?   slnko na kolmy meter stvorcovy dava v kozme vykon :1360 W m-2 ( zem a v priemere, nech sa rozumieme)
A ked na zem dopadne menej, tak kam sa to strati ak sa vzduch neohreje ?  Ze ty betar aj zakon zachovanie energie povazujes za "hypotézu ktora nema nič spoločné s reálnym životom"

Bežná predstava je, že vzduch má zanedbateľnú hmotnosť, voči pevným telesám. To je pravda, vzduch má zhruba 1000 x menšiu hustotu, ako voda. Keď si spočítame hmotnosť vzduchu, (pri 20°C má hustotou rho  = 1,205 kg/m3), tak v bežnej izbe vzduch predstavuje hmotnosť cca 60 kg. 

Eiffelova veža má podstavu 125 m, výšku 325 m a váži cca 10 000 ton. Ak by sme ju umiestnili do valca vzduchu, s polomerom r  = 125/2 =  62.5 m a výškou 325 m, tak hmotnosť vzduchu v tomto valci by bola cca polovina hmotnosti  Eiffelovej veže.  Dá sa ceľkom ľahko spočítať, koľko energie potrebujeme na zohriatie takéhoto množstva vzduchu, napríklad o 20°C.  

Dňa 22. 11. 2023 at 18:24, Tono pridal:

Ak bude nejaký nezmysel tvrdiť väčšina, ktorá len reflektuje názory charitatívneho vodcu, (ako napríklad v Čechách Václava Klausa, ktorý nemá žiadne vzdelanie v danej oblasti), nestane sa to preto objektívnou, ale politickou realitou... Ale táto výčitka sa týka aj environmentálnych fanatikov.

Práve na takomto princípe funguje aj dnešná veda! Stačí aby sa skupinka vplyvných vedcov dohodla na nejakej hypotéze a všetci vedci začnú túto hypotézu považovať za platný fyzikálny zákon. Na takomto princípe funguje aj boj proti klimatickým zmenám. Družicové merania dokazujú, že nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme nemá žiaden vplyv na skleníkový efekt atmosféry.

https://neviditelnypes.lidovky.cz/klima/klima-zbouraji-druzice-klimatologicke-dogma.A230929_114844_p_klima_nef/tisk

Aktuálny boj proti klimatickým zmenám je jeden z najväčších a najdrahších omylov dnešnej vedy. Čím skôr to vedci priznajú, tým menšie škody napáchajú ekologický aktivisti i politici EU na ekonomikách členských štátov EU.

pred 18 hodinami, tyso pridal:

ale vsimol som si tvoje dve tvrdenia :
1. Svetlo zo slnka neohrieva vzduch,

2. O množstve energie ktorá dopadne na zemský povrch rozhoduje hrúbka a hustota atmosféry.

Každá častica, ktorá sa nachádza medzi Slnkom a Zemou tvorí prekážku pre slnečné žiarenie. Od každej prekážky sa odrazí časť žiarenia späť do kozmu. Všetko je v súlade zo zákonom o zachovaní energie. Hoci malé častice (atómy vodíka a hélia) tvoria iba malé prekážky, ale aj tie ovplyvňujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Hoci americký vedci vedia, že v dnešnej dobe atmosféra Zeme stratí každú sekundu 3 kg vodíka a 50 g hélia, tvária sa že je to prirodzený jav, hoci neexistuje žiaden dôkaz že k tejto strate ľahkých plynov dochádzalo aj v minulosti,  keď na obežných dráhach okolo Zeme neboli žiadne družice.

http://faculty.washington.edu/dcatling/Catling2009_SciAm.pdf

Vďaka strate ľahkých plynov ktoré tvoria vrchnú časť atmosféry je atmosféra Zeme tenšia. Cez tenšiu atmosféru dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia a preto sú v dnešnej dobe denné teploty i priemerné teploty vyššie ako bývali v minulosti.

Vďaka nesprávnemu gravitačnému zákonu vedci ignorujú vplyv družíc na hrúbku atmosféry i na výšku hladín morí.