Klimatické zmeny

nepočuvajte nepoucitelneho blbca, nevie o čom hovori, len tak na margo aktualne situacii kalifornia:

Zdroj  [2] Informačný systém Meteorológia a Klimatológia (IS MaK) – interný metainformačný systém SHMÚ.
 

je jasna omalovanka nejasneho povodu,   tak ako ako su fotky gulatej zeme len CGI od NASA. 
Ano, mne je to jasne davno, tak len nech to mame dokumentovane.

9 hours ago, tyso said:

je jasna omalovanka nejasneho povodu,   tak ako ako su fotky gulatej zeme len CGI od NASA.

Obrazok je ocividne odnekadial skopirovany, ale bez legendy a kontextu. Nie je uvedene co znamena zlta a cervena ciara (ktora je navyse spravena nespravne), kto graf vyhotovil, z coho a ako boli spracovane udaje. O tom, ze by sa udaje dali stiahnut pre dalsie spracovanie a verifikaciu, ako je to v pripade https://climatemodels.uchicago.edu/timeseries/#Kbq ani nehovoriac.

Kazdopadne dakujem za dohladanie a poskynutie aspon nejakych chybajucich informacii o teplotach na Lomnickom stite po roku 1989.

10 hours ago, tyso said:

Extrémy: Budeme čeliť častejším a dlhším vlnám horúčav, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí, najmä starších a chronicky chorých

Vynechane: nebudeme celit vlnam mrazov a chladu, ktore maju na zdravie obyvatelstva podstatne negativnejsi vplyv, vid. napriklad https://www.euromomo.eu/graphs-and-maps  Celkovo sa teda vplyv pocasia na zdravie zlepsi.

10 hours ago, tyso said:

Suchá: Južné oblasti Slovenska budú pravdepodobne trpieť častejšími a dlhšími obdobiami sucha, čo ohrozí poľnohospodárstvo a zdroje pitnej vody.
    Prívalové dažde: Naopak, v iných oblastiach sa môžu vyskytovať intenzívne prívalové dažde, ktoré spôsobia lokálne povodne a zosuvy pôdy

Vplyv na hospodárstvo: Poľnohospodárstvo: Suchá a extrémne počasie znížia úrody a zvýšia náklady na zavlažovanie.

Pravdepodobne, mozu. Nuz pravdepodobne mozu priletiet aj mimozemstania, vsak ano. Potvrdzuju to udaje z juznesich krajin, ze su systematicky suzovane suchami a privalovymi dazdami a polnohospodarstvo uz maju tak rozvratene, ze im musime dovazat potraviny?

10 hours ago, tyso said:

Energetika: Zvýšená spotreba energie počas horúčav zaťaží energetickú sieť.

Vynechane: Energeticka siet je najviac zatazena v zime, nie cez horucavy. V nasom klimatickom pasme sa neporovnatelne viac energie sa minie v zime na vykurovanie, ako v lete na klimatizovanie. Takze zase celkovo prinos, maximalne zatazenie energetickej siete klesne ako aj celkova spotreba energie.

aha,  no nic.  Vsjo jasno, zacem bukvy.

pred 10 hodinami, smiley pridal:

 Takze zase celkovo prinos, maximalne zatazenie energetickej siete klesne ako aj celkova spotreba energie.

Ale nekecej 

https://www.trend.sk/spravy/elektrickym-sietam-celom-svete-je-horuco-nezvladaju-dosledky-oteplovania-planety

pred 23 hodinami, smiley pridal:

Vynechane: Energeticka siet je najviac zatazena v zime, nie cez horucavy. V nasom klimatickom pasme sa neporovnatelne viac energie sa minie v zime na vykurovanie, ako v lete na klimatizovanie. Takze zase celkovo prinos, maximalne zatazenie energetickej siete klesne ako aj celkova spotreba energie.

Energia na klimatizovanie budov sa dá získať z fotovoltaických panelov. Tam funguje synergia, maximum spotreby klimatizácií je pri maximálnom slnečnom svite, čo korešponduje s maximom výroby fotovoltaických zdrojov. V Nemecku je už prebytok energie v čase, "keď svieti slnko", takže v tom problém nie je.  Navyše fotovoltaické panely na budovách spotrebujú na klímu lokálne vyrobenú energiu a tak nezaťažujú distribučnú energetickú sieť. Je to len otázka ochoty inštalácie solárnych panelov, ktorá súvisí s cenou el. energie a návratnosťou investície.

Vyššie priemerné teploty v zime, keď fotovoltaika "nefunguje" sa samozrejme prejavia aj na znížení investícií na vykurovanie, ktoré dnes prevažne zabezpečujú fosílne zdroje. Vyššie priemerné teploty v zime sa premietnu aj do nižšieho rozpočtu na vykurovanie (ak by ceny plynu boli stabilné). To súvisí aj z nižšou závislosti EU, od importu plynu. Z tohto hľadiska by som dal smileyovi za pravdu. Lenže problém nárastu globálnej teploty je komplexnejší a má dopad aj v iných oblastiach, ako len v energetike. 

To je už ale širšia téma  na diskusiu. Nárast globálnej teploty je len parciálnym problémom antropogénneho vplyvu. Každý rok sa na svete degradujú alebo devastujú milióny hektárov poľnohospodársky využiteľnej pôdy pôdy a každý rok sa vo svete odlesňuje približne 10 miliónov hektárov pôdy...  

13 hours ago, buky said:

Ale nekecej 

https://www.trend.sk/spravy/elektrickym-sietam-celom-svete-je-horuco-nezvladaju-dosledky-oteplovania-planety

No a teraz od rozpravok (ked niekde potrebuju prebudovat siet kvoli fotovoltavike a vrtulkam, tak to nie je v dosledku oteplovania) podme naspat k realite. Europska prenosova sustava zazila najzavaznejsi  incident za dlhe obdobie pred 3 rokmi uprostred zimy:  8. januara.

https://oenergetice.cz/prenos-elektriny/evropska-soustava-patek-tesne-unikla-blackoutu-jednalo-se-nejzavaznejsi-incident-za-poslednich-14-let

K stabilizácii energetickej siete v EU určite neprispievajú opatrenia typu Green Deal, ako v Nemecku, odstavením funkčných blokov JE. Odstavenie existujúcich JE v Nemecku, ktoré mohli bezpečne fungovať ďalších 50 rokov, je  kontraproduktívne aj z mysle ekologickej stopy. Pri výstavbe JE sa spotrebovalo množstvo CO2 a predčasným odstavením JE sú tieto investície a s nimi spojená produkcia CO2 "vyhodené do vzduchu". To ale zeleným aktivistom nedochádza... Väčšina aktivistov nemá odborné vzdelanie a motivujú ich len emócie, ktoré nadobudli celospoločenskú prevahu v Nemecku, po havárii JE Fukušima I. 

JE už cenovo nedokážu konkurovať lacnejším zdrojom energie, ako sú dnes energie z fotovoltaiky a veterných elektrární. Ak sa do ceny energie započíta celý cyklus od výstavby, prevádzky, až po likvidáciu JE a bezpečného uskladnenia odpadu. Súkromných investorov, pri výstavbe nových JE odrádza okrem prísnej legislatívy aj to, že výstavba  novej JE, ktorá obyčajne trvá desiatky rokov, predstavuje návratnosť investície v horizonte desiatok rokov. To pre súkromných investorov nie je atraktívna investícia. JE sú ale kľúčové, pre zabezpečenie stability energetickej sústavy, ak sa chceme zbaviť závislosti na fosílnych zdrojoch. To ale súkromných investorov v energetike nezaujíma a tak túto úlohu, zabezpečiť stabilitu energetickej siete, musí na seba prevziať štát. Štát na to ale peniaze nemá a musí si tieto peniaze požičať, na úkor zadlženia. Ak sa štát zadlží, neplatí úver až po vyprodukovaní el. energie, ale od momentu, kedy sa zadlžil. To nie je pre veriteľov až tak zaujímavá investícia. Problém, ako výstavba JE,  je preto schopný zobať na seba len štát.

Zabezpečenie dostatku energie pre budúcnosť nie je teda otázkou technických možností, tie sú dnes už vyriešené. Ak by sa vyriešila možnosť, ako "skladovať" el. energiu z alternatívnych zdrojov, výstavba nových JE by stratila ekonomický a strategický zmysel.  

Dňa 9. 1. 2025 at 20:41, smiley pridal:

Vynechane: Energeticka siet je najviac zatazena v zime, nie cez horucavy.

Drísty 

Buky, vsak to pisal aj Tono, v zime podstatne viac kurime nez v lete. Aj svietime. Najzavaznejsi incidnet na europskej prenosovej sieti sa stal prave v januari. Fotovoltavika a veterniky situaciu este viac zhorsuju, ked pocas zimnej inverzie sa musi do Nemecka preniest energia cez pol Europy.

pred 8 hodinami, smiley pridal:

Buky, vsak to pisal aj Tono, v zime podstatne viac kurime nez v lete. 

V prípade extrémnych horúčav budeme viac používať klimatizačné jednotky. To znamená nárast spotreby  el. energie, či ?

On 1/12/2025 at 7:46 AM, buky said:

V prípade extrémnych horúčav budeme viac používať klimatizačné jednotky. To znamená nárast spotreby  el. energie, či ?

Ano, to znamena narast spotreby oproti neklimatizovaniu. Otazka ale je, ci nebude narast spotreby v zime vacsi kvoli kureniu a svieteniu. No a ked sa pozries na udaje distribucnej spolocnosti, tak cez chladne mesiace (1,2,3,10,11,12) je spotreba podstatne vyssia.

Takze nulova hypoteza je, ze oteplovanie na Slovensku sposobi znizenie spotreby a odlahcenie prenosovej sustavy.

Mesačné ukazovatele za rok 2023 - Výroba a spotreba elektriny Slovenska

https://www.sepsas.sk/pre-partnerov/dispecing/udaje-o-prevadzke/mesacne-udaje-o-prevadzke/mesacne-ukazovatele/

Dňa 10. 1. 2025 at 6:45, buky pridal:

https://www.trend.sk/spravy/elektrickym-sietam-celom-svete-je-horuco-nezvladaju-dosledky-oteplovania-planety

Takže spotreba záleží v akom pásme sa daná krajina nachádza. A ano CO2 má blahodárny účinok na udržanie tepla a života na Zemi. Ovšem problém nastáva, ak sa jeho  koncentrácia nachádza vo veľkých množstvách. Stačí porovnať podmienky na Venuši :

https://www.spp.sk/blog/globalne-oteplovanie-vo-vire-faktov-ako-nas-ohrozuje-a-ako-ho-spomalit/

smiley, z tvojho grafu vyplyva ze pokles v lete je  20 percent,  oteplovanie uz dnes znamena  narast klimatizacie  https://index.sme.sk/c/3400842/predaj-klimatizacii-sa-zvysuje-spotrebu-elektrickej-energie-to-ale-neovplyvnuje.html

nuz asi je dobre ze nie si poradcom SE

2 hours ago, tyso said:

smiley, z tvojho grafu vyplyva ze pokles v lete je  20 percent,  oteplovanie uz dnes znamena  narast klimatizacie  https://index.sme.sk/c/3400842/predaj-klimatizacii-sa-zvysuje-spotrebu-elektrickej-energie-to-ale-neovplyvnuje.html

nuz asi je dobre ze nie si poradcom SE

A co takto si precitat ten clanok s pochopenim?

Quote

Podľa hovorcu Slovenských elektrární, a. s., Juraja Kopřivu elektrárne v letných mesiacoch zatiaľ nezaznamenali enormne zvýšenú spotrebu elektrickej energie v dôsledku zvýšeného predaja a využívania klimatizácií. Na Slovensku je podľa jeho slov diagram spotreby stále otočený v prospech zimných mesiacov s maximom okolo 4400 MW a v letných mesiacoch maximá dosahujú iba okolo 3500 MW. "Prirodzene, s rastom kúpyschopnosti a životnej úrovne nemožno vylúčiť v letných mesiacoch rast podielu klimatizačných jednotiek na celkovej spotrebe elektriny," uviedol pre TASR.

Clanok potvrduzje to, co som uviedol ja v grafe: v letnych mesiacoch klesa spotreba o 20%. Explicitne sa v nom pise, ze narast v dosledku pouzivania klimatizacii nebol zatial zaznamenany. A ze ked sa zvysi, tak bude v dosledku rastu kupyschopnosti a zivotnej urovne, nie v dosledku oteplovania.

Ako spominal Tono, zataz rozvodovej siete sa da elegatne vyriesit tym, ze energia na chladenie sa bude dodavat s najblizsich fotovoltavik, kedze v tomto pripade by bola  spotreba aj vyroba nadherne zosynchronizovana.

No ale vrate sa od snivania naspat do reality. V byte chces mat teplotu tak 22 'C az 26 'C. Aj v tych najteplejsich oblastiach Slovenska nemas letnu priemernu mesacnu teplotu vacsiu ako 26 'C, takze klimatizaciu zapnes iba vynimocne. Zimna priemerna teplota moze byt iba 2 'C, takze kurenie musi nepretrizte dohrievat rozdiel az 20 'C.

https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1&identif=11816&rok=2024&obdobie=1981-2010&sub=3

Takze letna spotreba na klimatizovanie je zanedbatelna oproti zimnej spotrebe na kurenie, aj ked sa prevazne vykuruje inymi energetickymoi zdrojmi. Moja osobna skusenost: mam dve mobilne klimatizacie, ktore mi v lete vyrazne zvysuju komfort, ale pustam ich len naozaj vynimocne, na ucte za elektrinu sa to prekticky neprejavi.

zijes na Slovensku? v lete su horucavy ked teplota v noci neklesne pod 28 stupnov.  A ano, klima stoji peniaze a tak  jej pouzivanie skutocne zavisi aj od zivotnej urovne.

pred 11 hodinami, smiley pridal:

Moja osobna skusenost: mam dve mobilne klimatizacie, ktore mi v lete vyrazne zvysuju komfort, ale pustam ich len naozaj vynimocne, na ucte za elektrinu sa to prekticky neprejavi.

Záleží, kde bývaš, je totiž podstatný rozdiel v teplote medzi západným a severným Slovenskom. Ja využívam klímu od júna do konca septembra. (v prechodnom období s klímou aj prikurujem) Teplota je nastavená na 22 stupňov. Okamžitý výkon klímy závisí od rozdielu teplôt vonku a vnútri a od objemu klimatizovaného priestoru. Pri rozdiele 2, 3 stupne je priemerný výkon klímy cca 200 W, pri rozdiele 10 stupňov je priemerný výkon cca 600 W na jednu klimatizačnú jednotku. Výkon samozrejme závisí aj na kvalite izolácie domu a ja ho nemám "zateplený". Mám dve klimatizačné jednotky a od konca júna do októbra bežia obe, tak 12 hod denne. To je zhruba energia

                                               600 * 2 * 12 * 30 * 3 =   1296 kWh

Pri súčasných cenách el. energie to predstavuje cca 125 eur. V tom čase mám ale celú spotrebu domu plne hradenú zo solárnych panelov. Mal by som aj prebytky, ale tie by som musel ukladať do batérie, čo podstatne znižuje návratnosť investície.

Na google maps som sledoval, ako na strechách pribúdajú solárne panely. Prekvapilo ma, že okrem rodinných domov pribudli relatívne veľké plochy panelov aj na priemyselných objektoch, obchodných centrách, školách... Potenciál umiestňovania nových fotovoltaických panelov na strechách je obrovský, cena panelov dramaticky klesla a záleží len na budúcich cenách el. energie. V tomto ohľade nevidím problém s nárastom energie na klimatizáciu a chladenie. Klimatizáciou síce vyriešime problém nášho komfortu, ale problémy s nárastom počtu tropických dní v našom klimatickom pásme sa prejavia na prírode, v poľnohospodárstve, ale aj na fyzickej záťaži a zdravý, hlavne starších ľudí.   

16 hours ago, tyso said:

zijes na Slovensku? v lete su horucavy ked teplota v noci neklesne pod 28 stupnov.  A ano, klima stoji peniaze a tak  jej pouzivanie skutocne zavisi aj od zivotnej urovne.

Dokazes citat grafy? Toto napises pod reakciu s grafom, kde je najvyssia priemerna mesacna teplota za rok 2024 na Bratislavskom letisku 25 'C,  co je asi uplne najvyssia priemerna mesacna teplota namerana na Slovensku vobec:

https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1&identif=11816&rok=2024&obdobie=1981-2010&sub=3

Ano, v lete su horucavy, ked teplota v noci neklesne pod 28 stupnov. Otazka je, kolko je takych noci - a tu je dobre prejst od pocitov k faktom. Kedze mesacny priemer je 25 'C, tak tych  noci s teplotnym minimom nad  28 'C naozaj nebude vela.

Ono ani tropickych noci noci s teplotou nad 20 'C nebyvava cez leto vacsina:

Obr. 1. Vývoj počtu tropických nocí v júli v uvádzaných obdobiach na meteorologickej stanici Bratislava – letisko, Košice – letisko, Hurbanovo  https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1502

Diskusia ohľadne antropogénneho vplyvu na klímu úspešne prebieha viac menej len v akademickej rovine. Koncentrácia CO2 rastie a nijako tento fakt neovplyvnili medzinárodné dohody, ako Parížska dohoda 2015, ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN (SDG), emisné kvóty, zvyšovanie environmentálneho povedomia, vzdelávanie, podpora udržateľnej spotreby, prechod na obnoviteľné zdroje energie, zapojenie komunít a aktivizmus, podpora verejnej dopravy, regulácie a trhové mechanizmy, technológie na zachytávanie uhlíka, regeneratívne poľnohospodárstvo, bioenergia a mohol by som vo vymenovaní takýchto aktivít pokračovať... 

Graf nárastu koncentrácie CO2 spochybňuje účinnosť všetkých týchto aktivít. 

Aký zmysel má diskutovať o vplyve koncentrácie CO2, ak v globálnom merítku nie sme schopní zastaviť jeho rast? Ak by aj nárast CO2 nebol rozhodujúcim faktorom zmeny klímy, nárast CO2 ilustruje neschopnosť ľudstva, reagovať na negatívne antropogénne faktory, ovplyvňujúce životné prostredie. Nárast koncentrácie CO2 je len parciálnym problémom.

Dnes sme znova svedkami politiky, kde imperiálne záujmy veľmocí sú dôležitejšie, ako environmentálne problémy. V kontexte vojny na Ukrajine dnes už nikoho nezaujíma, aké environmentálne škody spôsobuje vojna. Kde zomierajú ľudia, tam predsa nebudeme riešiť, aký to má dopad na emisie CO2 a už vôbec nie napríklad na populáciu sysľov.  

Enormný nárast CO2 v tak krátkom čase je pre smiley aj tak prospešné. Ak by sa tavil hliník v atmosfére, tak bude poukazovať na to, koľko energie sme ušetrili  

On 1/17/2025 at 7:26 PM, Tono said:

Aký zmysel má diskutovať o vplyve koncentrácie CO2, ak v globálnom merítku nie sme schopní zastaviť jeho rast?

Mne dava zmysel, naprv diskutovat, potvrdit nebezpecenstvo oteplovania, potom hypotezu ze ho (minimalne v silne prevaznej miere) sposobuje CO2, a na zaver este preukazat, ze redukcia CO2 je najefektivnejsim nastrojom na globalne ochladenia. A az potom konat.

On 1/17/2025 at 7:26 PM, Tono said:

Graf nárastu koncentrácie CO2 spochybňuje účinnosť všetkých týchto aktivít. 

Graf ukazuje koncetraciu CO2, nie ludske aktivity. Kvantitavne nesedi z odhadmi CO2 za spalovania fosilnych paliv, aj ked previazanost je tam dost vyrazna. Spekuluje sa s pohlcovanim CO2 od oceanu, polnohospodarske aktivity, odlesnovanim, vyrobou betonu a kadecim dalsim. Nedavno som videl  postreh, ze staci zozbierat len zopar tvrdeni o aktivite X prispevajucej k narastu CO2 o Y%, aby ti vysiel sucet vyssi ako 100%.

Nechopnost zastavit narast CO2 je podla mna len dosledkom neracionalosti boja proti oteplovaniu. Najprv treba spravne kvantifikovat, ktora ludska cinnost kolko CO2, aby jeho celkova bilancia sedela.

Su veci, ktorych robenim maju ludia dobry pocit zo "zachrany planety". A potom tie, co naozaj mozu menit realitu. Ale nutna podmienka je, aby sme ich prisne rozlisovali a nestracali s vo svete environmentalnych odpustkov, pretoze vela z aktivit, co si vymenoval, patria do prvej skupiny, a teda ma neprekvapuje, ze nemaju schopnost menit narast CO2.

pred 9 hodinami, smiley pridal:

 Najprv treba spravne kvantifikovat, ktora ludska cinnost kolko CO2, aby jeho celkova bilancia sedela.

Aby sedela s tvojimi predstavami.

pred 22 hodinami, smiley pridal:

A potom tie, co naozaj mozu menit realitu. Ale nutna podmienka je, aby sme ich prisne rozlisovali a nestracali s vo svete environmentalnych odpustkov... 

 "environmentalnych odpustkov" to je výstižný postreh súčasnej environmentálnej politiky emisných kvót v EU. Odpustky boli formou, ako sa vykúpiť z hriechu. (Ježiš odpustil hriešnici "Choď a už nehreš!" Odsúdená žena nemusela za svoj hriech zaplatiť, musela ho iba oľutovať a napraviť sa.)

Ľudstvo takúto alternatívu "obrátenia" nemá. Aj keby ľudstvo "oľutovalo svoje hriechy", nemôže ich už napraviť. Je to ako snaha, "bezpečne" vystúpiť zo zrýchľujúceho sa vlaku, ktorý sa rúti bez kontroly. Trump sa vezie vo vlaku a tých, čo chcú z vlaku vyskočiť považuje za bláznov. Svojím spôsobom má pravdu, tí čo sa vezú vo vlaku prežijú dlhšie. Za tento "racionálny" postoj si Trump včera získal aj frenetické ovácie publika. Z evolučného hľadiska je jeho správanie celkom prirodzené. Dáva ostentatívne najavo, že stále platí evolučné pravidlo, "silnejší vyhráva". Dominanciu druhu v evolúcii znamená, že daný jedinec dokáže najlepšie využívať dostupné zdroje vo svojom prostredí. Ak si jedinec, pri exploatácii dostupných zdrojov bude klásť morálne prekážky, odsúdi sa v konkurenčnom boji na zánik.

11 hours ago, buky said:

Aby sedela s tvojimi predstavami.

Celkovu bilanciu emisii CO2 treba spravne kvantifikovat spolu s dalsimi faktormi tak, aby sedeli s realitou. Ked sa skutocne rocne prirastky koncetracie CO2 nameranej na observatoriu Manua Loa porovnaju s odhadovanymi emisiami CO2 zo spalovania fosilnych paliv a inej priemyselnej cinnosti ako vyroba ocele a betonu, su tam znacne rozdiely.

Zdroje pre emisie CO2: Our world in data

Este raz: neznamena to, ze pricina narastu koncetracie CO2 nie je znama. Ale prvy krok ku kontrole koncetracie CO2 je dobre porozumenie tomu, od coho presne zavisi.