Jump to content

Sniper

Recommended Posts

pred 3 hodinami, smiley pridal:

zavislot je logaritmicka

hm,   sice sa to bezne spomina, ale  mne sa to nezda.  Preco by mala byt ?   Viac CO2, viac zachyteneho tepla.   Akym mechanizmom  by sa malo dosiahnut nasytenie ?

Link to comment
Share on other sites

Dňa 9. 10. 2024 at 13:18, tyso pridal:

Ale ak chces pocitat, tak nejde len o m3, potrebujes to spocitat po celej drahe od povrchu az po okraj atmosfery a mars ju  ma tak 100x kratsiu.

Konečne priznávaš, že na skleníkový efekt atmosféry má väčší vplyv hrúbka a hustota atmosféry ako chemické zloženie? 

Vieš, že v poslednej dobe uniká do vesmíru viacej LW žiarenia ako v minulosti, čo je v rozpore z tvrdením klimatológov?

image.png.c6501821793e8f636e1875eaeae58c96.png

Nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme nieje dôkaz že naozaj dochádza k zosilňovaniu skleníkového efektu atmosféry Zeme.

Aby mohlo do vesmíru unikať viacej LW žiarenia, musí ho aj na zemskom povrchu viacej vznikať a to je hlavná príčina klimatických zmien. Všetky iné vysvetlenia sú v rozpore zo zákonom o zachovaní energie.

Link to comment
Share on other sites

neviem ze by som to popieral,   len dodavam  ze hrubka a hustota atmosfery sa nezmenila ale CO2 ano.
problem nie je sklennikovy efekt, ten nam zohrial zem  ale to ze sa meni a teplota rastie.
A kedze ku grafu som ti vysvetloval co znamena, tak sa mi to nechce opakovat. Aj tak to zase zabudnes

Link to comment
Share on other sites

Dňa 10. 10. 2024 at 20:39, tyso pridal:

neviem ze by som to popieral,   len dodavam  ze hrubka a hustota atmosfery sa nezmenila ale CO2 ano.
problem nie je sklennikovy efekt, ten nam zohrial zem  ale to ze sa meni a teplota rastie.
A kedze ku grafu som ti vysvetloval co znamena, tak sa mi to nechce opakovat. Aj tak to zase zabudnes

Aký máš dôkaz, že sa hrúbka atmosféry nezmenila? Aby mohla teplota rásť a zároveň unikať do vesmíru viacej infračerveného žiarenia, musí ho na zemskom povrchu aj viacej vznikať.
Silnejší skleníkový efekt nedokáže zvýšiť množstvo tepelnej energie, iba spomaliť straty. Vďaka menším stratám by malo klesať množstvo infračerveného žiarenia vyžarovaného do vesmíru. Dokážeš to pochopiť? 

Link to comment
Share on other sites

On 10/10/2024 at 7:58 AM, tyso said:

hm,   sice sa to bezne spomina, ale  mne sa to nezda.  Preco by mala byt ?   Viac CO2, viac zachyteneho tepla.   Akym mechanizmom  by sa malo dosiahnut nasytenie ?

Vynikajuca otazka.

Viac CO2 je viacej tepla, otazka je v akej zavislosti. Tak sedliackym rozumom, ked ti nejaka koncetracia zachyti 70% ziarenia, tak dvojnasobna ti nezachyti 140% ziarenia, cize nebude to linearne. Ked v tom grafe mas 100% zachytenia, tak to sa ti uz dalej zvysovat nemoze. Nie som si isty, ako je to z viacnasobnym zachytenim, ktore by teplotu zvysilo. Ale kedze grafy koncia pri 100%, asi ju nema zmysel uvazovat, minimalne nie tymto sposobom.

Zaujalo ma, ze logaritmicka zavislost sa vysvetluje aj odbornej lliterature dvoma odlisnymi sposobmi: poklesom teploty v troposfere a kvantomechanicky cez priestor stavov, ktore mozu zachytit ziarenie.

Tento clanok opisuje obidve metody a snazi sa zdovodnit, preco je kvantomechanicka metoda ta spravnejsia:

https://journals.ametsoc.org/view/journals/clim/35/13/JCLI-D-21-0275.1.xml

Zaujimave by bolo aj zistit, co sa s touto logaritmickou zavislostou stane pri velmi malych koncetraciach, nakolko by viedla k nekonecne velkemu ochladeniu pri nulovej koncetracii CO2.

 

Link to comment
Share on other sites

ano, rozumiem ze ked mas 100 percent, tak si dosiahol saturaciu. Ale realne na zemi hovorime o malej koncentracii, malom zachytavani a tak by moj odhad bol ze dvojnasobny obsah co2 znamena dvojnasobny prispevok tepla od co2.

Link to comment
Share on other sites

pred 23 hodinami, tyso pridal:

uz som ti vysvetloval, najdi si to. 

Já chcem vidieť dôkazy a nie vysvetlenie. Výsledky každého jedného merania sa dajú vysvetliť viacerými spôsobmi.

Aký máš dôkaz v prospech tvrdenia viacej CO2 = viacej tepla?

Prečo ti nevadí, že tvrdenia klimatológov sú v rozpore zo zákonmi termodynamiky?

Môžeš mi vysvetliť, prečo výrobcovia izolačných skiel používajú argón na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností zasklenia, keď majú k dispozícii CO2 zo zázračnými izolačnými vlastnosťami?

Ak by bola pravda, že nárast koncentrácie CO2 v atmosfére Zeme o 0,02% dokázal citeľne zvýšiť teplotu na celom zemskom povrchu a spôsobiť globálne otepľovanie, potom by izolačné sklá plnené CO2 museli mať dokonalú tepelnú izoláciu. Prečo výrobcovia izolačných skiel ignorujú poznatky klimatológov?

Link to comment
Share on other sites

vladimir, pretoze si zase uplne mimo, tak len v skratke,  to ze co2 dokaze zachytavat teplo a nasledne ho vyziarit v inej vlnovej dlzke je fakt,  ak mu neveris tak si to zmeraj doma.  mozes to nechapat, mozes to popierat ale to je tak vsetko. 

Link to comment
Share on other sites

vladimir,  tu mas odkaz na skolsky kit, kde mozes sam doma merat
https://edu.rsc.org/experiments/modelling-the-greenhouse-effect/1543.article

 

Neveris clankom,   meraj si sam.     ( A opakovanie,  ak rastie teplota zeme, tak MUSI rast infracervene ziarenie zo zeme,  a kedze sucasne plati ze energia co pride na zem aj odide, tak v inej vlnovej oblasti zase klesne ).   A izolant je aj vzduch,  zjavne teda argon sa pouziva z inych dovodov.   Skus sa naucit pouzivat google.

Link to comment
Share on other sites

pred 11 hodinami, tyso pridal:

vladimir,  tu mas odkaz na skolsky kit, kde mozes sam doma merat

Práve si tu dal dôkaz, že vedci klamú keď tvrdia že CO2 je priehľadný pre krátkovlnné viditeľné žiarenie.

Na veľkých molekulách CO2 dochádza k Ramanovmu rozptylu, pri ktorom sa mení krátkovlnné viditeľné žiarenie na dlhovlnné infračervené žiarenie. Po dopade infračerveného žiarenia na senzor teploty ten sa začne zahrievať. Teplomer neukazuje teplotu CO2, ale teplotu senzoru. Toto nemá nič spoločné zo skleníkovým efektom atmosféry.

Link to comment
Share on other sites

hehe,  ved stale hovorime o tom ze CO2 absorbuje infracervene ziarenie,  to si cely cas netusil ? :)  Vladimir ty roky teda nechapes o com hovorime.  Tak to je fakt vtipne.  

Link to comment
Share on other sites

Ale bez ohladu na to ze nechapes co sa deje, mas tu experimentalny fakt,  ak mas CO2, tak je to teplejsie.     Mozes to merat.   Nemusis rozumiet,  ale mozes to merat.  Chapes ?

Link to comment
Share on other sites

pred 21 hodinami, tyso pridal:

hehe,  ved stale hovorime o tom ze CO2 absorbuje infracervene ziarenie,  to si cely cas netusil ? :)  Vladimir ty roky teda nechapes o com hovorime.  Tak to je fakt vtipne.  

K rozptylu dochádza vďaka odrazu. Skús si naštudovať rozdiel medzi odrazom a absorpciou!

Link to comment
Share on other sites

vladimir,  skus mi nedavat rady co si mam  nastudovat, je to smiesne.   Mylis sa ale to je jedno, mas  pokus kde sa ohreje CO2,  sice nechapes preco ale ten  efekt o ktorom hovorime tam je.  Mozes merat.

Link to comment
Share on other sites

pred 23 hodinami, tyso pridal:

vladimir,  skus mi nedavat rady co si mam  nastudovat, je to smiesne.   Mylis sa ale to je jedno, mas  pokus kde sa ohreje CO2,  sice nechapes preco ale ten  efekt o ktorom hovorime tam je.  Mozes merat.

Aký máš dôkaz, že CO2 zohrialo žiarenie? Chceš mi tvrdiť, že výrobcovia infražiaričov netušia ako fungujú ich výrobky? 

Po dopade infračerveného žiarenia na senzor teploty ten sa začne zohrievať. Teplotu ktorú pri experimente ukáže teplomer, je teplota senzoru a nie teplota CO2! CO2 sa až následne zohrieva od teplého senzoru. 

Link to comment
Share on other sites

mozes merat aj teplomerom,  ostane to zahriate aj ked vypnes ziaric.    Atd,  ved si to meraj sam.    Nemusis chapat preco,  je mi jasne ze fyzika sla mimo teba ale to ci sa nieco zohreje, to snad dokazes merat.

Link to comment
Share on other sites

pred 20 hodinami, tyso pridal:

mozes merat aj teplomerom,  ostane to zahriate aj ked vypnes ziaric.

Ty si ešte nepočul o tepelnej zotrvačnosti? Teplý senzor neochladne okamžite keď vypneš žiarenie. Počas celého experimentu je do nádoby privádzaný CO2. Aj keby náhodou došlo k absorpcii žiarenia molekulami CO2, privádzajúcim plynom sú teplé molekuly CO2 vytlačené z nádoby prv než odovzdajú teplo senzoru. 

Vidím že pre teba je ťažké pochopiť, že mnohé z vedeckých hypotéz ktoré sa vyučujú na dnešných školách sú nesprávne.

Link to comment
Share on other sites

vladimir, jasne a vedia to vsetci co nestudovali :)  Ale,  nejdem ta presvedcat,  viem ze to nema zmysel.

Link to comment
Share on other sites

@tyso

Predlož "vedecké dôkazy", pre to čo sa snažíš dokázať..

Neviem čo sa snažíš dokázať.. Nesledoval som debatu..

O čom je reč?

Dokážeš to nejak "problém ktorý riešite", rozumne podať?

..

Tvoj posledný príspevok.. Obvykle takto argumentuje, fenomén označiteľný ako "troll"..

Link to comment
Share on other sites

alamo,  ked nesledujes, netrolluj. Ja som len povedal ze koncim a nejdem vysvetlovat ani obhhajovat fyziku strednej skoly.  Ale ide znamy fakt, ktory sa da merat na skolskom cviceni. CO2 absorbuje ziarenie s v istom frekvecnom rozsahu a vladimir to popiera.

Link to comment
Share on other sites

pred 23 hodinami, tyso pridal:

vladimir, jasne a vedia to vsetci co nestudovali :)  Ale,  nejdem ta presvedcat,  viem ze to nema zmysel.

Veda by mala fungovať na dôkazoch a nie na hypotézach!

Já nepotrebujem aby si ma presviedčal, ale aby si predložil dôkazy! 

Existujú dva spôsoby vzniku tepla, pri chemických reakciách a trením. 

Pri absorpcii žiarenia dochádza k treniu iba u látok v tuhom a kvapalnom skupenstve a preto slnečné žiarenie nedokáže zohriať vzduch, hoci obsahuje skleníkové plyny. Ani infražiariče nezohrievajú vzduch ale iba povrchy látok v tuhom a kvapalnom skupenstve. 

Ak niektoré vlnové dĺžky nedokážu prejsť cez skúmaný plyn, to ešte nieje dôkaz že na molekulách plynu došlo k premene energie žiarenia na teplo. Na molekulách plynu dochádza k Ramanovmu rozptylu. K premene žiarenia na teplo začne dochádzať až po dopade rozptýleného žiarenia na povrch látky v tuhom skupenstve.

Link to comment
Share on other sites

On 10/12/2024 at 7:44 PM, tyso said:

ano, rozumiem ze ked mas 100 percent, tak si dosiahol saturaciu. Ale realne na zemi hovorime o malej koncentracii, malom zachytavani a tak by moj odhad bol ze dvojnasobny obsah co2 znamena dvojnasobny prispevok tepla od co2.

Hovorime o malej koncetracii, ale velkom zachytavani az do 100%.  Vsak si sam pisal, ze nie je dolezita len koncetracia, ale aj vyska stlpca, v ktorom sa to zachytava. Linearne by to slo, keby na dannej vlnovej dlzke dochadzalo len k malemu zachytavaniu, tak  1% az 10%.

Link to comment
Share on other sites

Vodná para má viac ako 10000 krát väčší skleníkový efekt ako CO2.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Skleníkový_plyn

Aj keby neexistoval žiaden iný skleníkový plyn, podiel CO2 na celkovom skleníkovom efekte atmosféry Zeme by bol 0,01%. Aj keby koncentrácia CO2 stúpla 10-násobne, stále by bol vplyv CO2 zanedbateľný!

Občas sa stane že pri dostatočne veľkej oblačnosti nočná teplota klesne minimálne a to je prípad aj Venuše. Silný skleníkový efekt Venuše majú na svedomí husté oblaky!

Prakticky neexistuje žiaden dôkaz, že klimatické zmeny spôsobuje nárast koncentrácie CO2 v atmosfére.

Prakticky neexistuje žiaden dôkaz že dochádza k zosilňovaniu skleníkového efektu atmosféry Zeme!

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy