Jump to content

Sniper

Recommended Posts

Ja teda dufam, ze snad na takejto urovni sa to tu na fore neriesilo.

Je mozne, ze si vyberam. Moj osobny pocit je, ze blbost je vsade dookola, ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

 

Link to comment
Share on other sites

pred 28 minútami, smiley pridal:

ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

A to ja som optimista. Verím, že pravda ľudí naozaj zaujíma a to aj v tomto odbore. 

Ale niektoré ľudské vlastnosti sa všeobecne pravdám stavajú do cesty a aj preto to celé nie je také jednoduché.

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

pred 11 hodinami, smiley pridal:

Moj osobny pocit je, ze blbost je vsade dookola, ze nepresnosti az klamstva su v kazdom  klimatickom alebo ekologickom clanku a pravda uz nikoho nezaujima.

Klimatológia je veda, ako každá iná a mali by pre ňu platiť rovnaké kritériá, aké platia v iných vedeckých disciplínach. Vo fyzike je kritériom platnosti teórie, zhoda teoreticky predpovedaných a nameraných výsledkov. Lenže pri skúmaní komplexných systémov, kde vstupuje veľké množstvo vonkajších parametrov, nie je možné vytvoriť jednoduchý model, ktorého platnosť dokážeme opakovaným testovaním verifikovať. A klimatický model patrí do tejto kategórie. Ale podobné problémy musia riešiť aj iné odbory, napríklad v biológii, alebo v medicíne. Ani tam nie je možné vytvoriť jednoduchý model a platnosť výsledkov sa potvrdzuje len štatisticky na vybratej vzorke. Napríklad vo farmaceutickom priemysle, kde sa účinnosť liekov a ich vedľajšie účinky vyhodnocujú len štatisticky, v porovnaní s placebom. 

Môžeš oponovať, že to už nie je exaktná veda? Liek, ktorý prejde predpísanými testami, sa z vedeckého hľadiska považuje za účinný. Lekári podávajú pacientom lieky, napríklad na rakovinu s vedomím, že pravdepodobnosť vyliečenia je minimálna. Predpisujú ich, aj keď vedia, že pravdepodobnosť 2 ročného prežitia pacienta, pri niektorých diagnózach je menšia, ako 10%, navyše s nežiadúcimi negatívnymi účinkami. Robia to, lebo im a ani pacientom nič iné nezostáva. Ale o tom sa nehovorí, radšej sa vyzdvihujú vedecké úspechy a pacientom sa dáva nádej, že moderná veda a medicína ich zachráni.

Podobné je to aj v klimatológii. Slniečkári ľudom ponúkajú nádej, že ak sa civilizácia bude riadiť vedeckými odporučeniami klimatológov, naša planéta sa vyhne klimatickej apokalypse. Úradníci v EU tieto odporučenia vedcov zobrali tak vážne, že byrokratickými nariadeniami sa snažia odvrátiť klimatickú apokalypsu, aj za cenu negatívnych vedľajších účinkov, že by to mohlo viesť k "ekonomickej apokalypse". Podobne ako v medicíne, kde vedľajšie účinky liečby, napríklad chemoterapie môžu byť fatálne. Úradníci v EU, podobne ako lekári pri liečbe rakoviny vedia, že úspešnosť takejto "terapie" bude pravdepodobne minimálna. Robia to, lebo podľa nich nám nič iné nezostáva.

Link to comment
Share on other sites

Človek sa z evolučného hľadiska vyvinul tak, aby v maximálnej miere dokázal využiť prostredie v ktorom sa nachádza. Tento systém v minulosti fungoval, pokiaľ mu to zabezpečovali vonkajšie zdroje. No už v čase lovcov - zberačov dochádzalo k teritoriálnym konfliktom v boji o zdroje potravy, podobne, ako k tomu dochádza u iných živočíšnych druhov dodnes. Veľkosť populácie lovcov - zberačov bola vtedy limitovaná prírodnými zdrojmi a počet obetí konfliktov bol úmerný počtu vtedajšej populácie. V paleolite sa v Európe odhaduje populácia nášho druhu len na niekoľko desiatok miliónov jedincov

Prínosom vedecko technického pokroku bolo, že prirodzené zdroje potravy dokázal človek zvýšiť do tej miery, že na danom území poskytovali potravu pre 1000000 x viac jedincov. Tento úspech ale neodstránil počet konfliktov a obetí. Spôsobil len to, že v konfliktoch 1000000 x narástol počet obetí. Dobrým príkladom je 1. a 2. svetová vojna. Môžeme si položiť otázku, či sa v 1. a 2. svetovej vojne bojovalo o zdroje potravy? To určite nie. O čo sa teda vtedy bojovalo? 

Rusko je krajina, disponujúca najväčším územím na svete. Pri dnešnom dobývaní Ukrajiny, Rusi na tých pár stoviek km dobytého územia, stratili už možno 500 000  vojakov. Má to logiku? Má, ale iba v kontexte toho, že sme stále v zajatí atavistických pudov a nie rozumu. Štatisticky, snáď žiadny živočíšny druh nezabil toľko príslušníkov vlastného druhu, ako to urobil človek. Ako potom môže fungovať nejaká celosvetová spolupráca, ohľadne klimatických zmien? Posledných 80 rokov sa celosvetovo dá charakterizovať, ako obdobím mieru. Takže očakávam, že táto odchýlka od štatistického priemeru, sa onedlho vráti do "normálu". Ekológia už nikoho nebude zaujímať, tak ako teraz nikoho nezaujíma ekológia, pri invázii Rusov na Ukrajine.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy