tyso Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 jasne, ale studenti na rozdiel od teba vedia potom nieco vypocitat a ono to sedi. Vies, na zaklade toho comu nerozumies sa stavaju stroje, rakety, pocitace a funguju. A co take si Kefalin predstavuje pod fungovanim atmosfery ? Chcel by si to jednou vetou ci ako ? Ktory aspekt ? Problem je ze tebe sa neda popisat ani len obiehanie druzice, tak sanca vysvetlit je nulova.
Tono Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred 5 hodinami, 1vladimir pridal: Môžeš mi konečne popísať fungovanie atmosféry? Na molekuly atmosféry pôsobí gravitačná sila. Ak má molekula hmotnosť m, potom na ňu pôsobí sila f = m*g Keď v nejakom objeme V je N molekúl, potom hmotnosť tohto objemu je M = N*m a hustota je: rho = M/V Rovnicu môžeme upraviť, násobením N: F = N*f = N*m*g = M*g = rho*V*g Ak vydelíš túto rovnicu plochou S, dostaneš tlak. p = F/S = rho*V/S*g; Pre objem valca platí V = S*h a keď V dosadíš do rovnice dostaneš pre atmosférický tlak rovnicu : p = rho*g*h Napríklad vo výške h1 je tlak p1 a vo výške h2 je tlak p2. Rozdiel tlaku je: p2 - p1 = rho*g*h2 - rho*g*h1 = rho*g*(h2 - h1) Túto rovnicu ale nemôžeme použiť, lebo zo zmenou výšky z h1 do h2 sa mení aj hustota atmosféry rho. Môžeme si to dovoliť, iba pri veľmi malej zmene výšky, dh a dp. Potom rovnica prejde na diferenciálnu rovnicu: dp = -rho*g*dh; Záporné znamienko znamená nepriamu úmeru, s narastajúcou výškou tlak klesá. Táto rovnica je na začiatku odkazu https://sk.wikipedia.org/wiki/Atmosférický_tlak kde máš pokračovanie odvodenia barometrickej rovnice. Samozrejme, ak chceš pochopiť odvodenie v odkaze, musíš vedieť riešiť diferenciálne rovnice.
buky Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 Dňa 9. 1. 2014 at 20:04, robo68 pridal: Na to, aby sme donútili teleso pohybovať sa po kruhovej dráhe, potrebujeme naň pôsobiť dostredivou silou. V prípade družíc, obiehajúcich okolo Zeme je touto silou gravitačná sila Zeme. Odstredivá sila (predpona od-) je pri pohybe po kružnici tá sila, ktorou pôsobí teleso (pohybujúce sa po kruhovej dráhe) na stred otáčania. Z gravitačného zákona vieme, že dve telesá pôsobia na seba navzájom rovnakou silou. A teda vieme aj silu, ktorou pôsobí družica na Zem. Je presne taká istá, akou pôsobí Zem na družicu. Prečo by potom teleso nemohlo mať rovnomerný krivočiary pohyb ? O dostredivo zrýchlenom môžeme hovoriť len, ak bude vystrelená guľa dopadať na povrch.
tyso Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred hodinou, buky pridal: O dostredivo zrýchlenom môžeme hovoriť len, ak bude vystrelená guľa dopadať na povrch. vo fyzike na slovach az tak nezalezi. Ale sotva niekoho presvedcis ze ked mas dva procesy a oba maju rovnake zrychlenie ze su zasadne odlisne. Odlisuju sa len pociatocnou rychlostou, preto je ovela rozumnejsie ich triedit podla nej, 1. pociatocna vodorovna rychlost mensia ako prva kozmicka, padnu na zem 2. mensia ako druha kozmicka rychlost, obiehaju okolo zeme po elipse 3. Vacsia ako druha, odletia od zeme ale vzdy je tam rovnake dostredive zrychlenie, a tak ich kludne mozeme oznacit ako zrychleny pohyb s dostredivym zrychlenim. Nejde o nazov, dolezita je pociatocna poloha, rychlost a sila. To uplne urci cely proces. Nazvy su len pomocka v skole, kym sa ziaci nenaucia obecny princip.
Tono Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred hodinou, buky pridal: Prečo by potom teleso nemohlo mať rovnomerný krivočiary pohyb ? Družica má rovnomerný pohyb, lebo uhlová rýchlosť v = r*omega je konštantná. pred hodinou, buky pridal: O dostredivo zrýchlenom môžeme hovoriť len, ak bude vystrelená guľa dopadať na povrch. Vzdialenosť dvoch bodov L môžeš vypočítať z Pytagorovej vety. L = sqrt(x^2 + y^2). Ak sa bod pohybuje po kružnici, tak súradnice sú: x = r*cos(omega*t) y = r*sin(omega*t) Z toho je zrejmé, že v čase sa menia obe súradnice x, y. Ak sa mení súradnica x aj súradnica y, tak sa mení smer pohybu v každom čase. Ak si dosadíme do Pytagorovej vety x a y, dostaneme L = sqrt(( r*cos(omega*t))^2 + (r*sin(omega*t))^2) = r *sqrt(cos(omega*t))^2 + (sin(omega*t))^2) = r, lebo sqrt(cos(omega*t))^2 + (sin(omega*t))^2) = 1; To znamená, že polomer otáčania r je síce konštanta, nezávislá načase, ale vektor rýchlosti mení v každom čase smer. Pre teba je nepochopiteľné, že rýchlosť, alebo zrýchlenie, (ako zmena v čase), nemusí súvisieť len zo zmenou polomeru otáčania, ale aj zo zmenou smeru vektora. Na ZŠ si sa naučil poučku, že rýchlosť je zmena vzdialenosti v čase. Rýchlosť je vektor a jeho zmena nemusí závisieť len na jeho veľkosti, ale aj od jeho smeru. To sa na ZŠ neučí, ale to nie je dôvod spochybňovať NZ. Ak polohový vektor s konštantnou dĺžkou zmení len smer, tak šípka sa premiestni do iného bodu v priestore. Vzdialenosť je oblúk, opísaný polohou šípky v čase.
tyso Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred 4 minútami, Tono pridal: To sa na ZŠ neučí, mna to ucili, neviem ako je to dnes. Ale na strednej skole je to uz samozrejmost.
buky Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred 36 minútami, Tono pridal: To znamená, že polomer otáčania r je síce konštanta, nezávislá načase, ale vektor rýchlosti mení v každom čase smer. Pre teba je nepochopiteľné, že rýchlosť, alebo zrýchlenie, (ako zmena v čase), nemusí súvisieť len zo zmenou polomeru otáčania, ale aj zo zmenou smeru vektora. Lenže to je v praxi nemeteľná záležitosť, aby si potvrdil zmenu rýchlosti v čase. Ani kladné - záporné zrýchlenie. Ešte chýba odpoveď na otázku, prečo na Jupiteri preletí guľa menšiu vzdielenosť ako tu na Zemi.
tyso Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred 22 minútami, buky pridal: Ešte chýba odpoveď na otázku, prečo na Jupiteri preletí guľa menšiu vzdielenosť ako tu na Zemi. a aku odpoved chces ? Z matematiky je to jasne. Ale na skole by si sa pri skladani pohybu naucil: Cas urcuje to ako rychlo padne gula na povrch, a to nezalezi do vodorovnej rychlosti ale len od g, ( odmocnina ( 2H/g), ako daleko dopadne zavisi od tohto casu a rychlosti. ( na rovine pri vodorovnom pade vzdy gula za rovnaky cas) A na jupiteri je toto g ovela vacsie a teda cas ovela kratsi. A preto gula preleti ovela menej. mas dva pohyby, vodorovny a pad na povrch a vysledok je zlozeny pohyb. Keby si nebol lenivy a pozrel si video tak by si to vedel. https://cs.wikipedia.org/wiki/Vrh_vodorovný pred 22 minútami, buky pridal: praxi nemeteľná záležitosť, aby si potvrdil zmenu rýchlosti v čase. je to naopak velmi dobre meratelne, kedze nechapes to +-, tak prezradim ze si mozeme zvolit lubovolnu suradnu sustavu a pre kruh je prirodzena polarna sustava. V nej ma rychlost velkost a uhol. A zmerat uhol je jednoduche. Ziadne -+, rastie z 0 do 360 a potom zase od zaciatku.
buky Posted December 19, 2023 Posted December 19, 2023 pred 6 hodinami, tyso pridal: A na jupiteri je toto g ovela vacsie a teda cas ovela kratsi. A preto gula preleti ovela menej. je to naopak velmi dobre meratelne, kedze nechapes to +-, Prečo odmietaš z hľadiska popisu, že na hybnosť gule pôsobí väčšia gravitačná sila ? Pri dostredivom zrýchlení sa dostávaš do slučky, lebo pri otázke, či ide o kladné - záporné zrýchlenie, tak ide o striedavo kladno záporné = nemerateľná záležitosť.
buky Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 Dňa 9. 1. 2014 at 20:04, robo68 pridal: Dňa 14. 1. 2014 at 10:57, robo68 pridal: Dňa 15. 1. 2014 at 13:50, robo68 pridal: Odstredivá sila nemá ako pôsobiť proti gravitácii. Prečo si myslíš, že družice na svojich dráhach drží gravitačná sila? Drží ich tam ich rýchlosť. Keby nemali potrebnú rýchlosť, tak by veľmi rýchlo spadli na povrch Zeme. Odstredivá sila (predpona od-) je pri pohybe po kružnici tá sila, ktorou pôsobí teleso (pohybujúce sa po kruhovej dráhe) na stred otáčania. Z gravitačného zákona vieme, že dve telesá pôsobia na seba navzájom rovnakou silou. A teda vieme aj silu, ktorou pôsobí družica na Zem. Je presne taká istá, akou pôsobí Zem na družicu. Následok rýchlosti družice je, že pôsobí dostatočne veľkou silou v odstredivom smere.
1vladimir Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 Ja som chcel hlavne počuť prečo má každá planéta inú hrúbku i hustotu atmosféry. Čo rozhoduje o hrúbke atmosféry? Tono aký máš dôkaz že vedecká definícia atmosférického tlaku je správna? Môžeš mi vysvetliť, prečo je atmosférický tlak najnižší tesne pred búrkou, keď je súčasťou vzduchového stĺpca aj niekoľko ton skondenzovanej vody v podobe oblakov?
tyso Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 pred 3 hodinami, buky pridal: Následok rýchlosti družice je, že pôsobí dostatočne veľkou silou v odstredivom smere. posledny pokus. ak by na druzicu posobila sila v odstredivom smere, tak by sa pohybovala inak. Jej pohyb dokaze fyzika vysvetlit len tak ze na nu posobi LEN dostrediva sila. Mas teda velmi silne tvrdenie, ktore nema oporu ani v experimentoch, ani v teorii. Mas teda co robit aby to davalo zmysel. pred 9 hodinami, buky pridal: Prečo odmietaš z hľadiska popisu, že na hybnosť gule pôsobí väčšia gravitačná sila ? Pretoze to mne nedava ziadny zmysel a netusim co by to mohlo znamenat. A navyse fyzikalne vysvetlenie je jednoduche, lahko predstavitelne a sedi s realitou. Pytal som sa ci mas pocit ze tazsie druzice obiehaju pomalsie alebo ci tazsie gule letia dalej. Povedal si ze nie, ze to na hmotnosti nezalezi. A kedze hybnost na hmotnosti zalezi, tak zrejme mas nejaku vlastnu predstavu o inej "hybnosti" ale nedal si vediet co to je. A mne sa nechce hadat co si pod tym predstavujes.
1vladimir Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 pred 28 minútami, tyso pridal: ak by na druzicu posobila sila v odstredivom smere, tak by sa pohybovala inak. Jej pohyb dokaze fyzika vysvetlit len tak ze na nu posobi LEN dostrediva sila. Ak by na družicu pôsobila iba dostredivá sila, neudržala by sa na obežnej dráhe a padla by na zem!
tyso Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 nie. musel by si prepisat celu fyziku a realitu.
tyso Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 pred 3 hodinami, 1vladimir pridal: Ja som chcel hlavne počuť prečo má každá planéta inú hrúbku i hustotu atmosféry. Čo rozhoduje o hrúbke atmosféry? hm, preto som pisal ze na to sotva je lahka a kratka odpoved. 1. casovy pohlad. Hovorime o miliardach rokov, atmosfera sa meni, nieco pribuda, nieco ubuda. Sopky napriklad stale dodavaju do atmosfery plyny, zaroven z atmosfery unikaju plyny, ak molekuly plynov dosiahnu unikovu rychlost tak uletia. Rovnako posobi slnecny vietor, ktory dokaze rozbit a urychlit ich na unikovu rychlost. A slnecny vietor suvisi s magnetickym polom. Ale napriklad na venusi je podstatne ze takmer cela atmosfera je tvorena CO2, CO2 je tazsie ako N2 a to ma vplyv ako na hustotu tak aj na moznost ze unikne z planety.
1vladimir Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 Mňa zaujíma aktuálny stav. Čo bolo pred miliardami rokov netuší nikto. Ak by mal slnečný vietor naozaj vplyv na hrúbku atmosféry, potom by musel mať Mars hrubšiu atmosféru ako Zem. Podobne ako na Venuši aj na Marse prevláda CO2, ako je možné že na každej planéte je rozdielna hrúbka i hustota atmosféry?
tyso Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 zem ma magneticke pole, mars nie, na mars teda posobi ovela silnejsie slnecny vietor. Na marse nemas aktivne sopky, na zemi ano, na venusi tiez. Na marse takmer nemas atmosferu, a je teda jedno ci je tam CO2. Atd. Ak hladas jednoduchy dovod, tak nie je. napriklad pri marse je teoria ze prisiel o svoju atmosferu narazom velkeho asteroidu, aktualny stav je teda dany tym co sa udialo v minulosti.
robopol Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 od čoho závisí, že bude mať planéta atmosféru, aký faktor určuje jej hustotu? 1.Hmotnosť planéty: Hmotnosť planéty je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú, či planéta bude mať atmosféru a aká bude jej hustota. Hmotnosť planéty ovplyvňuje gravitáciu, ktorá udržiava plyny na povrchu. 2.Teplota povrchu: Teplota povrchu planéty má vplyv na to, aké plyny môžu existovať v atmosfére. Vysoká teplota môže vedieť k odparovaniu plynných látok, kým nízka teplota môže spôsobiť, že sa plyny skondenzujú na povrchu. 3.Slnečné žiarenie: Intenzita slnečného žiarenia na planéte môže ovplyvniť atmosféru. Slnečné žiarenie môže ionizovať plyny v atmosfére a vytvárať vrstvy ionizovaného plynu. Slnečný vietor naopak môže strhávať atmosféru u malých planét. 4.Chemické zloženie povrchu: Chemické zloženie povrchu planéty môže mať vplyv na vlastnosti atmosféry. Napríklad, ak je povrch bohatý na určité plynné látky, môžu sa tieto látky uvoľňovať do atmosféry. 5.Prítomnosť vody: Voda je jedným z kľúčových komponentov atmosféry na Zemi. Prítomnosť vody a teplotné podmienky môžu ovplyvniť tvorbu a udržanie atmosféry. 6.Prítomnosť živých organizmov: Na Zemi majú aj živé organizmy významný vplyv na atmosféru. Napríklad, kyslík, ktorý je nevyhnutný pre život, je produkován fotosyntetizujúcimi organizmami. 7.Vzdialenosť od Slnka je tiež významný faktor. Napr. mesiac Titán (Saturnu) má hustejšiu atmosféru ako má Zem V súhrne teda ide o konkrétne podmienky, faktory, ich silu, kombináciu, to určuje aká bude atmosféra.
tyso Posted December 20, 2023 Posted December 20, 2023 a aj od zlozenia atmosfery. A podla zdrojov dohromady je to dnes na urovni ze vieme co to ovplyvnuje ale nevieme povedat aka by mala byt na zaklade par parametrov.
1vladimir Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 Najdôležitejšími faktormi ktoré určujú hrúbku a hustotu atmosféry je intenzita gravitačného poľa, odpudivá sila medzi molekulami plynu a odstredivá sila ktorá vzniká pri rotácii planéty, ostatné faktory majú iba zanedbateľný vplyv. Intenzita gravitačného poľa nemá nič spoločného z hmotnosťou planéty! Já mám vlastnú gravitačnú konštantu G = 7 x 10^-11 poľa mňa má zem hmotnosť M = 5,69429 x 10^24 kg hustota zeme = 5,2568 g/cm3 hmotnosť mesiaca = 7 x 10^22 kg hustota mesiaca = 3,188 g/cm3 hmotnosť marsu = 6,11852 x 10^23 kg hustota marsu = 3,75 g/cm3 Dokážete spochybniť moju gravitačnú konštantu a mnou vypočítané hmotnosti?
tyso Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 a naco ? mas vlastny svet a tak si ho spokojne uzivaj, s nami nema nic spolocne. Na nasom svete musime merat, konstanty nam nezjavuje Astan. Podla merani je gravitacna konstanta 6,674 nie 7. Povedat ze intenzita gravitacneh pola nesuvisi s hmotnostou to znamena ze v tvojom svete nemas gravitaciu a zrejme ani slovu intenzita gravitacneho pola nerozumies. A len tak bokom, medzi molekulami plynu nie je odpudiva sila, na vasej skole sa neuci nic o kinematike plynov. Odstrediva sila je voci gravitacii minimalna na poloch je nulova odstrediva sila a tiazove zrychlenie je 9,832, na rovniku maximalna a je 9,780. Bavime sa teda o pol percente rozdielu. Pretoze zem sa otaca skutocne pomaly, raz za den. Mala rucicka na hodinach je dva krat rychlejsia. Atd. A tak poznamka, mimoriadne tvrdenia vyzaduju mimoriadne dokazy. A ty miesto dokazov len davas tvrdenia. Ak budem mat naladu, tak ich sem tam opravim ale inak vsetci vieme ze na tom nezalezi. Ty svoje chybne nazory nezmenis a diskutovat nedokazes.
1vladimir Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 Moja gravitačná konštanta má rovnakú pravdepodobnosť ako tá vedecká! Prakticky neexistuje žiaden dôkaz že tá vedecká je lepšia. Všetky výpočty pomocou mojej konštanty vyjdú rovnako ako podľa vedeckej, rovnaké tiažové zrýchlenie i rovnaká gravitačná sila!
tyso Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 vladimir, meranie nie je o pravdepodobnosti. Meranie je meranie. A vsetky vypocty u teba nemozu vyjst rovnako, kedze tvoja konstanta je vacsia o 5 percent. Ale opat, je to jedno. Ak mas meranie, tak ho publikuj ak sa ti konstanta prisnila tak to nikto nebude vyvracat. A historicke okienko, gravitacna konstanta bola odmerana az 70 rokov po Newtonovej smrti, pri beznom zivote nam staci merat g. A kedze ziadne vypocty s nou aj tak nerobis, tak sotva su lepsie. A technicky, vieme merat g, vieme merat rozmer zeme, ak zmeriame gravitacnu konstantu, tak VYPOCITAME hmotnost zeme, hmotnost zeme nevieme merat priamo. Ak by sme vedeli, tak gravitacnu konstatnu vypocitame nepriamo. Z merania obeznych dob vieme vypocitat g pre slnko a zistit hmotnost slnka. Ale pre planety kde nie je mesiac je to zlozitejsie, potrebujeme aby tam blizko nieco letelo aby sme poznali gravitacnu intenzitu,
1vladimir Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 Máš pravdu, hmotnosť zeme nedokáže nikto zmerať a tak ju vedci iba odhadli a podľa nej vypočítali gravitačnú konštantu. Takýchto odhadov a konštánt sa dajú spraviť stovky. To čo ta naučili v škole nemá nič spoločné z gravitáciou a preto ani nechápeš skutočné príčiny klimatických zmien!
tyso Posted December 21, 2023 Posted December 21, 2023 nie, mylis sa. Gravitacnu konstantu meral Cavendish priamo, meral silu medzi dvomi gulami. To co teba na skole nenaucili sposobuje ze realne nevies nic o svete a tak nemozes chapat ani klimaticke zmeny, atmosferu a vlastne nic. Hmotnost zeme nie je teda odhadnuta ale VYPOCITANA a to je rozdiel. Vysledok merania je hodnota aj s CHYBOU merania. To je rozdiel od toho ze sa ti nieco prisnije.
Recommended Posts
Create an account or sign in to comment
You need to be a member in order to leave a comment
Create an account
Sign up for a new account in our community. It's easy!
Register a new accountSign in
Already have an account? Sign in here.
Sign In Now