Jump to content

Sniper

Recommended Posts

pred 11 hodinami, 1vladimir pridal:

Práve na takomto princípe funguje dnešná veda. Vedci si uzurpovali právo na pravdu!

To, že vedecká hypotéza musí byť potvrdená experimentálne je síce fakt, ale nie vždy sa dá toto kritérium realizovať. Napríklad potvrdenie existencie Higgsovho bozónu, na základe pravidla 5 sigma znamená, že pravdepodobnosť, že Higgsov bozón neexistuje je menšia, ako jedna k 3,5 miliónu. Tento experiment môžeme znova zopakovať!

Strunové teórie sa líšia od obecnej teórie relativity v hodnotách, ktoré sú mimo experimentálnych možností merania. To vylučuje možnosť experimentálne potvrdiť túto hypotézu.

Ak by sme skúmali komplexné javy, ako klímu, do ktorých vstupuje mnoho vonkajších parametrov, takúto pravdepodobnosť predpovede, ako pri Higgsovom bozóne, určite nedosiahneme. Stačí si zobrať pravdepodobnosť, pri predpovedí počasia. Navyše mnohé jednorázové javy sa nedajú experimentálne overovať, preto že počiatočné podmienky sú náhodné a nedajú sa už zopakovať. Napríklad Veľký tresk, vznik života, alebo evolúcia človeka...  V takýchto prípadoch tvrdíme, že ak sa to stalo, bolo to aj objektívne možné, čo paradoxne pokladáme za dôkaz našej teórie. Ak to bolo objektívne možné, bude to pravidlom, ak sa vytvoria rovnaké podmienky. Tým sme ale popreli, že naša vedecká hypotéza musí byť potvrdená aj experimentálne. 

Link to comment
Share on other sites

Dňa 27. 11. 2023 at 10:10, 1vladimir pridal:

Napríklad vedecká definícia atmosférického tlaku. Ktorý vzduch má väčšiu hustotu (hmotnosť), teplý a suchý, alebo chladný a vlhký?

Podobných nezmyslov, ktoré sa vyučujú na dnešných školách je veľa!

 

Máš hypotézu, ktorú treba potvrdiť experimentom. Ak bude lietadlo štartovať v lete a potom v zime, akú bude mať dlžku vzletovej dráhy resp. kedy sa skôr "odlepí" od zeme ?

Ja mám tiež svoju hypotézu ohľadom skutočnej a experimentom overenom silovom pôsobení v odstredivom smere.  Dnešná fyzika ju však považuje za pseudosilu, zdanlivú silu. Na druhej strane je meteorológia ťažká veda a ak by to bolo na nás laikov, tak by sme predpovedali počasie podľa rosničky na rebríku :smile:

Link to comment
Share on other sites

pred 13 hodinami, Tono pridal:

To, že vedecká hypotéza musí byť potvrdená experimentálne je síce fakt, ale nie vždy sa dá toto kritérium realizovať.

Suhlas s experimentom je len cast, ale odlisuje vedu od "nevedy".   Napriklad strunove teorie ten problem maju,   aspon zatial nenasli sposob ako cokolvek predpovedat a tak prejst do tejto fazy.  Dovtedy budu len matematickym cvicenim, mozno estetickym, prinasaju rozvoj matematiky ale kym nie je moznost ich falzifikovat tak nebudu uznanym prinosom k fyzike.

Ale pri klime  to tak uplne nie je.   Velka cast klimatologov sa zabera meranim, nie hypotezami.  A to je taka technicka cast vedy,  tam sa vedie debata skor o tom ci to robia spravne. A  idealne ak sa to robi roznymi sposobmi a vysledok je rovnaky, co nie je vzdy pravda.  A tak tie hypotezy su skor ciastkove ako spravne merat a vyvarovat sa chyb.   Ale kedze tu ide o skutocne velmi specificke oblasti, tak spory a debaty nie su velmi verejne a sleduju to skor specialisti. 
To co je ale ta cast sledovana su klimaticke modely a tie maju ine problemy.  V podstate ide  o inziniersku cast, nie je tam ziadna nova fyzika,  uloha je len zahrnut to co je podstatne, vynechat co je nepodstatne najst spravnu mierku na ktorej to ide spocitat.  Teda postup co robia inzinieri pri stavbe strojov ci budov len v meritku zeme.   A potom model porovnat s realitou, to je ten experiment.  Ale skeptikom sa nepaci vysledok.   Ale nezda sa ze by vedeli povedat nieco podstatne k modelom, najst chyby ci prispiet k overeniu alebo vyvrateniu.   To totiz vyzaduje pracu a znalosti.    

Link to comment
Share on other sites

pred 5 hodinami, buky pridal:

Máš hypotézu, ktorú treba potvrdiť experimentom.

Vo vesmíre nič nestojí, ale všetko rotuje. O fungovaní vesmíru rozhoduje rovnováha medzi dostredivou a odstredivou silou. Aj o hrúbke atmosfér na jednotlivých planétach rozhoduje rovnováha medzi dostredivou (gravitačnou) a odstredivou silou. Väčšia gravitačná sila dokáže odolávať väčšej odstredivej sile a preto planéty z väčšou intenzitou gravitačného poľa majú hrubšie i hustejšie atmosféry.

Ak chceš, môžeš si spraviť experiment. Zober si kruhový magnet, ponor ho do oceľových pilín a vytiahni. Od intenzity magnetického poľa závisí, aká hrubá vrstva oceľových pilín zostane na magnete. Keď magnet roztočíš, časť pilín odpadne. To čo zostalo na magnete je maximum čo dokáže magnetické pole rotujúceho magnetu udržať. Ak chceš niečo umiestniť do tohto magnetického poľa, nedokážeš to, pokiaľ časť pilín neodpadne.

Podobne funguje aj gravitácia. Počet častíc ktoré sa nachádzali v gravitačnom poli Zeme pred umiestnením prvej družice na obežnú dráhu okolo Zeme bolo maximum, ktoré dokáže gravitačné pole udržať! Každá jedna družica umiestnená na obežnú dráhu okolo Zeme pripraví Zem o časť atmosféry.

Pokiaľ je družica o hmotnosti 1t na zemskom povrchu, vďaka rotácii Zeme pôsobí proti gravitačnej sile Zeme odstredivou silou 33,9N. Aby sa družica udržala na obežnej dráhe okolo Zeme musí sa pohybovať 1 kozmickou rýchlosťou. Družica, ktorá sa nachádza vo výške 500 km nad zemským povrchom sa musí pohybovať rýchlosťou 7,613 km/s. Pri rýchlosti 7,613 km/s pôsobí družica o hmotnosti 1 t proti gravitačnej sile Zeme odstredivou silou 8426,5 N, čo je nárast odstredivej sily o 8392,6 N. V okamihu keď odstredivá sila prevládne nad dostredivou silou, atmosféra Zeme sa začne rozpadať, čo je hlavná príčina klimatických zmien! Cez tenšiu atmosféru dopadne na zemský povrch viacej slnečného žiarenia a preto sú v dnešnej dobe teploty vyššie!

Link to comment
Share on other sites

pred hodinou, tyso pridal:

Nie je problem merat a zistit ze chladny a vlhky vzduch ma vyssiu hustotu a teda aj vyssi tlak,

Ako je možné, že chladný a vlhký vzduch pôsobí na zemský povrch menším tlakom?

Atmosférický tlak predstavuje gravitačnú silu, ktorou je atmosféra priťahovaná k zemskému povrchu. Z rastúcou hmotnosťou vzduchového stĺpca sa zväčšuje odstredivá sila ktorá vzniká pri rotácii Zeme a ktorá pôsobí proti gravitácii Zeme a preto je atmosférický tlak najmenší vtedy keď je hmotnosť vzduchového stĺpca najväčšia. Vietor fúka od tlakovej výši k tlakovej níži vďaka tepelnej rozťažnosti. O smere rotácie vzduchu v tlakových útvaroch nerozhoduje coriolisova sila, ale rozdielna obvodová rýchlosť atmosféry nad jednotlivými rovnobežkami.

Link to comment
Share on other sites

a kedze to nesedi, tak je to inak.   Ale ty predsa nechces vediet ako to je.

BTW si uplne mimo fyziky ale  neda mi, s rastucou hmotnostou sa sice zvacsuje odstrediva sila ale uplne rovnako rastie gravitacna sila a teda to nemoze mat vplyv ( v oboch vztahoch je hmotnost) .   Ale  svoju teoriu si predsa mozes lahko overit, pretoze ty tvrdis ze cim je nieco tazsie, tym je lahsie.   Poloz na vahu 2 kg a over si ci je to menej ako 1 kg. 

Link to comment
Share on other sites

pred 5 hodinami, 1vladimir pridal:

Podobne funguje aj gravitácia. Počet častíc ktoré sa nachádzali v gravitačnom poli Zeme pred umiestnením prvej družice na obežnú dráhu okolo Zeme bolo maximum, ktoré dokáže gravitačné pole udržať! 

Gravitačná sila nie je podobná elektrostatickej sile, aj keď má formálne identický matematický zápis. Elektrostatickú silu je možné "odtieniť" neutralizovať. V prípade gravitačnej sily to nie je možné. Tento fakt sa nevyučuje na strednej škole, lebo vysvetlenie tohoto faktu vyplýva z obecnej teórie relativity, čo je mimo rámec osnov strednej školy. Dokonca aj mimo rámec inžinierskeho štúdia. Na družicu totiž nepôsobí žiadna "gravitačná sila" Zeme a ani "odstredivá sila".  Rotujúca družica je inerciálna sústava a na inerciálnu sústavu nemôže pôsobiť vonkajšia sila. Trajektória družice je daná zakrivením časopriestoru hmotnosťou Zeme. Ak by mala družica porovnateľnú hmotnosť s hmotnosťou Zeme, potom by aj hmotnosť družice zakrivila časopriestor a jej trajektória by bola iná. 

Trajektóriu dvoch telies vieme vypočítať aj z Newtonových zákonov. A dokonca tak presne, že na to bežne nepotrebujeme Einsteina. Z Newtonovej fyziky ale nedokážeme vysvetliť, prečo v družici nepociťujeme zotrvačné sily. 

Trocha som odbočil od témy tohoto vlákna, ale nedalo mi to, keď čítam takéto nezmysli. Možno si nepochopil nič z toho čo píšem, ale to nie sú moje názory, ale vedecky akceptované a experimentálne potvrdené teórie. Mohlo by ťa to apom primeť k skromnosti, že veľa z fyziky nevieš.  

Link to comment
Share on other sites

V kontexte môjho príspevku ma napadá, ako jednoducho sa dnes môžu v médiách šíriť konšpirácie. Stačí, aby nejaký "odborník" šmahom ruky spochybnil vedecké poznatky v duchu "Práve na takomto princípe funguje dnešná veda. Vedci si uzurpovali právo na pravdu! ". Tento výrok demagógov najprv vyčistí pole objektívneho poznania, aby do neho mohli zasiať konšpiračné semeno. A toto semeno zaručene vyrastie, ak je zasiate do spoločnosti naplnenej nenávisťou a frustráciu.  

  • Upvote 1
Link to comment
Share on other sites

Napríklad som ani netušil, že pandémia COVID-19 zasiahne nervový systém určitých jedincov, ktorým poškodí schopnosť objektívne posudzovať realitu. A to aj v prípade, že neboli infikovaní. Stanú sa z nich zombie, ktorí budú donekonečna opakovať slogany propagandy politikov, ktorí pandémiu a "údajné obmedzovanie slobody", zneužili vo svoj prospech.   

Link to comment
Share on other sites

pred hodinou, Tono pridal:

 Z Newtonovej fyziky ale nedokážeme vysvetliť, prečo v družici nepociťujeme zotrvačné sily. 

Ešte tak vysvetliť, prečo sa na družici v pokoji na povrchu (1.NZ) prejavujú zotrvačné sily. 

Medzi družicou a Zemou je gravitačné pôsobenie. Ako to môže ovplyvniť atmosféru netuším.

Link to comment
Share on other sites

pred 13 minútami, buky pridal:

Ešte tak vysvetliť, prečo sa na družici v pokoji na povrchu (1.NZ) prejavujú zotrvačné sily. 

Na akom povrchu? Na povrchu obiehajúcej družice sa žiadne zotrvačné sily neprejavujú. Ak družicu postavíš na Zem, potom sa zotrvačné sily prejavujú vo forme gravitačného zrýchlenia. Máš zrejme problém s tým, že ak je družica v klude, na povrchu Zeme, tak nemá zmysel hovoriť o zotrvačnosti. Lenže medzi zotrvačnou a gravitačnou hmotnosťou je ekvivalencia. Alebo inak, ak na družicu pôsobí sila podložky, potom už družica nie je inerciálna sústava a pociťuješ v nej gravitačné zrýchlenie, ktoré je ekvivalentné zotrvačnej sile. 

Link to comment
Share on other sites

Nechcem, aby ma tu niekto podozrieval, že sa nejako nadraďujem. Som Slovák, aj keď geneticky je tento pojem v Európe dosť vágny. V kontexte súčasnej politickej situácie na Slovensku celkom chápem, prečo vznikol hanlivý názov buta tót. Aj keď teraz Maďari, na čele s Orbánom, nie sú práve tí kompetentní, udeľovať niekomu rozumy. Toto hanlivé synonymum vzniklo v čase maďarizácie v Uhorsku. Faktom ale je, že po rozdelení ČSFR sme boli s Českom na zrovnateľnej ekonomickej a kultúrnej úrovni. A podstatne vyššej, ako bolo Rumunsko, Poľsko, alebo štáty bývalého ZSSR, ako Estónsko, Litva, Lotyšsko... Dnes, ako samostatný štát, sme sa dostali na "chvost" EU, aj v porovnaní s týmito štátmi. Tak ma napadá, či na tom buta tót nie je aj niečo pravdy.        

Link to comment
Share on other sites

pred 40 minútami, Tono pridal:

Alebo inak, ak na družicu pôsobí sila podložky, potom už družica nie je inerciálna sústava a pociťuješ v nej gravitačné zrýchlenie, ktoré je ekvivalentné zotrvačnej sile. 

Veď na to poukazujem, ak sa v pokoji na povrchu prejavujú zotrvačné sily, tak potom je to v rozpore s 1NZ.

Link to comment
Share on other sites

pred 14 minútami, buky pridal:

Veď na to poukazujem, ak sa v pokoji na povrchu prejavujú zotrvačné sily, tak potom je to v rozpore s 1NZ.

To je v poriadku, že na to poukazuješ v zmysle NZ. Ale tento problém vyriešil Einstein. Mimochodom práve tento problém, ekvivalencie gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti (voľne padajúci výťah) ho priviedol k formulácii obecnej teórii relativity. On sám sa vyjadril, že to bola kľúčová myšlienka. Paradoxne nikto pred ním si takúto otázku nekládol. Einstein bol geniálny práve v tom, že si kládol otázky, ktoré nikoho pred ním nenapadli a na ktoré našiel aj riešenie.   

Link to comment
Share on other sites

6 hours ago, Tono said:

V kontexte môjho príspevku ma napadá, ako jednoducho sa dnes môžu v médiách šíriť konšpirácie. Stačí, aby nejaký "odborník" šmahom ruky spochybnil vedecké poznatky v duchu "Práve na takomto princípe funguje dnešná veda. Vedci si uzurpovali právo na pravdu! ". Tento výrok demagógov najprv vyčistí pole objektívneho poznania, aby do neho mohli zasiať konšpiračné semeno. A toto semeno zaručene vyrastie, ak je zasiate do spoločnosti naplnenej nenávisťou a frustráciu.  

Ale ono to bohuzial funguje aj naopak, ze do medii pricupita odbornik (teda clovek majuci nejake papiere na svoje vzdelanie), ktory za prehlasi nejaky kolosalny nezmysel za vedecky poznatok. Napriklad, ze 4. Jula bol najteplejsi den za poslednych vyse 100 000 rokov. A ludia mu to uveria, lebo vsak nemozu spochybnovat slovo vedcovo...

13 hours ago, tyso said:

Napriklad strunove teorie ten problem maju,   aspon zatial nenasli sposob ako cokolvek predpovedat a tak prejst do tejto fazy.

Vsimni si ten podstatny rozdiel medzi vedou a pavedou.

Pri strunovej teorii nikoho ani nenapadne nechat hlasovat vedcou o jej spravnosti a publikovat pochybne clanky o udajnom 97% konsenze a nasledne toto potom podsuvat ako potvrdenie hypotezy.

Link to comment
Share on other sites

pred 8 hodinami, tyso pridal:

buky, netusim kde vidis rozpor.  Ale nie je tam.

Teleso v pokoji na povrchu sa považuje za inerciálnu sústavu. No ale v takejto sústave sú zotrvačné sily neprijateľné, lebo sa dostávajú do sporu z 1.NZ.

Link to comment
Share on other sites

za inercialnu sustavu sa povazuje sustava kde nie su externe sily  alebo ich vyslednica je nula a tak plati 1 NZ.  V sustave druzice ziadne externe sily nenamerias a tak nie je problem.  Z inej sustavy tiez potvrdis merania,   len s doplnkom ze tam posobi gravitacna sila a je presne kompenzovana zotrvacnou silou.   
Nie je to ziadny problem, ale  okrem toho definicia inercialnej sustavy nehovori to co si myslis. Znie "Inerciálna vzťažná sústava je vzťažná sústava, v ktorej platí 1. Newtonov pohybový zákon, t. j. že telesá, na ktoré nepôsobí žiadna sila, alebo výslednica síl je nulová"  A pre druzicu plati ta cast za ciarkou, vyslednica sil je nulova.    Opakujem sa,  problem  nie je.

pred 9 hodinami, smiley pridal:

Pri strunovej teorii nikoho ani nenapadne nechat hlasovat vedcou o jej spravnosti a publikovat pochybne clanky o udajnom 97% konsenze a nasledne toto potom podsuvat ako potvrdenie hypotezy.

Ani v klimatologii to samozrejme nie je potvrdenie,   to podsuvas ty.   Technicky ide o tvrdenie ze existuje vyznamny konsenzus, nic viac a nic menej.   To je podobne tvrdeniu ze u fyzikov existuje vyznamny konsenzus ze plati teoria relativity.   Nie je to jej dokaz, len to znamena ze de facto to uz nie je tema  v komunite fyzikov.  To ze najdes popieracov aj medzi nositelmi Nobelovej ceny a na internete je viac clankov popierajucich teoriu relativity ako clankov co ju obhajuju,  to je fakt.   Ale medzi ludmi co sa tomu profesionalne venuju to uz tema nie je.   

Link to comment
Share on other sites

pred 35 minútami, tyso pridal:

 Znie "Inerciálna vzťažná sústava je vzťažná sústava, v ktorej platí 1. Newtonov pohybový zákon, t. j. že telesá, na ktoré nepôsobí žiadna sila, alebo výslednica síl je nulová"     

 Teleso v pokoji na povrchu je zdôvodu, že výslednica síl je nulová (1.NZ) Meranie však  poukazuje na nenulovú výslednú silu (9,8m/s2, 2.NZ) 

Link to comment
Share on other sites

pred 12 hodinami, smiley pridal:

Pri strunovej teorii nikoho ani nenapadne nechat hlasovat vedcou o jej spravnosti a publikovat pochybne clanky o udajnom 97% konsenze a nasledne toto potom podsuvat ako potvrdenie hypotezy.

Klimatológia nie je teória, ale vedecká disciplína. Je založená na fyzikálnych zákonoch, ktoré zrejme žiadny vedec nespochybňuje. Spochybňovať sa môžu klimatické modely, či správne kvantifikujú vplyv faktorov, ako distribúciu energie, množstva plynov, spätné väzby atď... a na základe toho či správne predpovedajú budúci vývoj.  

Link to comment
Share on other sites

ved tam samozrejme je gravitacna sila a k nej  reakcia podlozky.  Vyslednica je nula. Ale kedze to sme ti pisali tak 1000x, tak to bez riesit do temy bukyfyziky, nie v klime

Link to comment
Share on other sites

pred 20 hodinami, Tono pridal:

Gravitačná sila nie je podobná elektrostatickej sile, aj keď má formálne identický matematický zápis. Elektrostatickú silu je možné "odtieniť" neutralizovať. V prípade gravitačnej sily to nie je možné.

Asi si v škole nedával pozor. V materiáloch, ktoré sú vystavené pôsobeniu elektrostatického poľa dochádza k atómovej polarizácii, vďaka ktorej elektrostatické pole pôsobí aj vo faradayovej klietke, rovnako ako gravitácia.

Aby sa družica udržala na obežnej dráhe, musí na ňu pôsobiť rovnako veľká odstredivá sila ako gravitačná sila. 

Časopriestor je štatistický údaj, ktorý dokáže zakriviť iba skorumpovaný úradník, ale nie gravitácia.

Link to comment
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy