Klimatické zmeny

Však odvádza sa teplo, ale hliníková strecha bude mat 60 stupňov a potok 28 stupňov. Take merania sú skreslené, preto je potrebne mať nejaku metriku, lesy ti nezmenia o 20 stupňov teplotu atmosfery, nad lesom može byť o niečo chladnejšie ako nad mestom, preto treba merat vo výške napr. tych 50 metrov, lebo potom budeš písať, že nad plechom je strašne horúco v porovnaní pod stromami lesa.

Lenže pre ľudí, zvieratá a vegetáciu je podstatná teplota v ktorej sa nachádzajú a nie teplota v 50 m a vyššie. Fotosyntéza väčšiny rastlín sa už pri teplote nad 30 stupňov zastavuje, aj keď majú dostatok vody. V prípade sucha neprebieha vôbec.  Pri teplote nad 42 stupňov už dochádza k rozkladu niektorých živočíšnych bielkovín. Tak, ako si organizmus znižuje telesnú teplotu odparovaním, rovnaký efekt vytvárajú aj stromy. Nad suchým lesom a v ňom by boli teploty rovnako vysoké, ako na holej zemi. (to záleží to len od odrazivosti povrchu). Satelitné merania sú meraním teploty na povrchu. Ako by mali merať teplotu nad povrchom? V prípade lesa merajú satelity teplotu aj o 15 až 20 stupňov nižšiu. Záleží to od okolitej teploty, vegetačného obdobia, rozlohy lesa, druhu stromov a dostatku vody.

Samozrejme, že už nemôžeme celú krajinu zalesniť. Len argument, že počas Jury bola globálna teplota o 10 stupňov vyššia a prospievalo to rastlinám a živočíchom, ignoruje antropogénny vplyv na planétu. Baviť sa o tom, čo dokáže nárast globálnej teploty o jeden stupeň je tiež otázkou. V lineárnom systéme vyvolá lineárnu zmenu. V nelineárnom nevieme. Ak napríklad zohrievame vodu, rastie jej teplota, ale pri fázovej zmene dochádza k nelineárnemu javu. Teplota prestáva rásť, ale mení sa skupenstvo. Na zmenu skupenstva stačí zvýšiť teplotu len o jeden stupeň. Netvrdím, že sa pri náraste globálnej teploty o jeden stupeň blížime k nejakej nelineárnej udalosti. Vieme ale, že klíma je nelineárny systém. A nemôžeme sa utešovať, že aj v minulosti tu už boli teploty vyššie a všetko bolo OK. Dokonca, ako tvrdí smiley, ešte lepšie.

Môžeš dať odkaz kde merajú o 15-20 stupňov satelity teplotu menej? Mne to príde ako nezmysel, čo tvrdíš. Infračervené zábery predsa ukazujú teplotu povrchu, teplotu žiarenia, ktoré teleso vyžaruje. 

V tieni je vždy chladnejšia atmosféra ako na slnku, tak toto predsa nemôžeš pripísať lesu. Premena tepla na odparovanie, no tak si spočítaj aké veľké je to číslo k žiarivému výkonu, určite to nie je na úrovní 15-20 stupňov menej.

pred 7 hodinami, robopol napísal:

Môžeš dať odkaz kde merajú o 15-20 stupňov satelity teplotu menej?

Odkaz nemám, ale porovnaj si teploty na danej rovnobežke tam, kde sú súvislé lesy a tam, kde nie sú. Typicky na rovníku. 

Skúsim výpočet, aj keď bude veľmi hrubý. Napríklad brazílsky prales ma rozlohu 

S =0 .5500000e13 m^2.

Nech jeden strom zaberá plochu 100 m^2. potom počet stromov  stromov v pralese je

N = S/100 = 0.5500000000E11

Ak jeden strom za deň, 12 hodín, odparí 200 l vody, potom celý prales odparí za deň hmotnosť

m = N * 200 = .1100000000e1410^14 l vody;

Zo skupenského tepla vyparovania vypočítame potrebnú energiu E1, pri teplote 30 °C

E1 = 2.4E6 * m = .264^20 J ;

Nech intenzita dopadajúceho žiarenia je

I = 1200W/m^2,   epsilon = 0.8, potom na plochu pralesa, za 12 hodín, dopadne energia E2

E2 = 0.8*1200*S*12*3600 =  .228E^21J

Rozdiel energií E2 - E1 je ekvivalentný, ako keby sa znížila intenzita dopadajúceho žiarenia o dI 

E2 - E1 = 0.8*(1200-dI)*S*12*3600

dI= 138.9 W/m^2;

(Len pre porovnanie, nárast intenzity žiarenia na povrchu Zeme, vplyvom nárastu CO2, počas industriálneho obdobia, je dI = 2W/m^2 )

zo vzťahu uvedenom dole v citáte,  kde T0 = 273.5+30 je priemerná hodnota teploty pralesa

dT  = 1/6*(-2*sigma*T0^2+(4*sigma^2*T0^4+6*sigma*dI)^(1/2))/sigma/T0;

dT  = 19.94160233 °C.

Odparovanie vody zníži teplotu pralesa o 19.9 stupňa. Ak by nastalo sucho, vplyvom intenzívneho odlesňovania, teploty na tomto území by mohli dosiahnuť cca 50 °C.

Dňa 8. 6. 2023 at 21:21, Tono napísal:

Nedalo mi to a spravil som aproximáciu 3 stupňa podľa ktorej je nárast teploty:

dT = 1/6*(-2*sigma*T0^2+(4*sigma^2*T0^4+6*sigma*dI)^(1/2))/sigma/T0

 

Neviem, tvoj výpočet je dosť zmätočný, čo je tu sigma? Neuviedol si ani aký vzťah používaš pre výpočet energie na odparovanie. Proste si nasekal čísla a dosiahol si výsledok čo si chcel dosiahnuť.

Nechápem ani ako si napr. nastavil, že každý strom odparí 200 l vody za deň, to by muselo ale každý deň pršať, či prečo zavádzaš takýto predpoklad, hádam strom nemá zásobu tisíce litrov a neprší každý deň.

PS: mimochodom odparuje sa voda z každého povrchu aj hliny, takže tam si odparovaniu dal rovné nule, tvoj výpočet nebude dobrý predpokladám ani na hrubo.

Na rýchlo som urobil výpočet a mne to vychádza na úrovni 1-2% z celkovej žiarivého výkonu čo si tu dal. Nie 10% a viac percent. Takže si sa sekol o 1 rad.

sigma je Stefanova-Boltzmannova konštanta.  

Na zohriatie vody na teplotou 30 °C a jej premenu na paru, treba dodať teplo přibližně 2,4 MJ na kilogram.

http://artemis.osu.cz/MMi/Skerko/DIPLCELA/Diplhtm3/322.htm

Môžem to popísať aj podrobnejšie, ak ti môj výpočet pripadá zmätočný.

mne skor pride, ze mas chybu v tom vztahu s Boltzmanom, kde si k tomu prišiel? 

Mna si zatial neprresvedčil, ty vlastne tvrdíš, že 20 stupňov je menej ked stromy vyparujú, ved tak poklesne teplota cez noc ked slnko vobec nesvieti, nie, že poklesne výkon slnka o 10%

pred hodinou, robopol napísal:

Nechápem ani ako si napr. nastavil, že každý strom odparí 200 l vody za deň, to by muselo ale každý deň pršať, či prečo zavádzaš takýto predpoklad, hádam strom nemá zásobu tisíce litrov a neprší každý deň.

Daj si do Google, koľko vody odparí priemerný strom za deň. Samozrejme to závisí od toho, či má strom dostatok vlahy. Ak nie, zatvára prieduchy v listoch a minimalizuje výpar. V mojom príklade, nepoškodeného brazílskeho pralesa, majú stromy trvalý prísun zrážok. 

pred hodinou, robopol napísal:

Mna si zatial neprresvedčil, ty vlastne tvrdíš, že 20 stupňov je menej ked stromy vyparujú, ved tak poklesne teplota cez noc ked slnko vobec nesvieti, nie, že poklesne výkon slnka o 10%

Pokles teploty cez noc závisí od tepelnej zotrvačnosti, inak povedané, od tepelnej kapacity. (tepelnú zotrvačnosť každý pozná, že rozpálený byt s nevychladí za noc ) Voda má vysokú tepelnú kapacitu a prostredie (rastliny ktoré ju obashujú),  chladnú a zohrievajú sa pomalšie, ako suché. To je aj dôvod, prečo sú na púšti také extrémy, medzi dňom a nocou. Hmla, ktorá sa tvorí nad vodnou hladinou je dôsledkom toho, že teplota vody, kvôli jej vysokej tepelnej kapacite, klesá pomalšie, ako teplota okolia. Vegetácia s obsahom vody integruje lokálne extrémy, ale industriálna a agrárne obhospodárovaná krajina nemá dostatok biomasy na to, aby bola schopná rovnako účinne, ako súvislý les, tlmiť tepelné extrémy. Navyše, po žatve, nadobúdajú polia charakter púšte. 

Paradoxom je, že industriálna a agrárne obhospodárovaná krajina nemala v minulosti problémy. Naopak, v 50 tich rokoch minulého storočia sa masívne budovali meliorácie, ktorých úlohou bolo zbavovať sa prebytočnej vody, aby sa mohli poľnohospodársky využívať aj mokrade. V súčasnosti, pri náraste lokálnej teploty iba o 2 °C sa situácia diametrálne zmenila. Pritom priemerný úhrn zrážok sa viac menej nezmenil. To je podľa mňa problém, ktorý by si "zaslúžil odbornú analýzu".  

Tak sa pozri na meranie teploty vzduchu 2 m (nad zemou) z 21.8 o 17 hod pozri si  ten prales, ktorý ma 35 C, pozri si na tej istej rovnobežke Afriku a máš to iste, najteplejšie oblasti majú 42-43 st., čo je o 8 st. viac. A to sú vyložene tie púšte. Tvojich vysnených 20 st nie je realita ani v meraniach. A to tu máme faktor, že na púšti je zohriaty piesok a sála teplo do 2 m je tento efekt citeľný. Ak by išlo o rozdiely vo väčšej výške (merania) rozdiel by bol menší. Slnko totiž nezohrieva len plochu 2 m nad zemou, ale celú atmosféru a pri povrchu je to ovplyvnené sálaním zohriatych materiálov

https://www.ventusky.com/?p=9.5;-10.5;3&l=temperature-2m&t=20230821/1500

Reálne je teda efekt lesov niekde na úrovni 3-5 stupňov menej. To je dobre známe aj u nás, Sever má tak o 3 až 5 stupňov menej ako Bratislava. Takže si sa sekol tak 6 násobne. No ale honosne to používaš ako argumenty, pričom aj tých 3-5 st. je diskutabilných z dôvodu prízemného sálania materiálov.

Ďalej tvrdíš extrémne zmeny cez noc na púšti, tak si prejdi každú hodinu na mape a pokles je max -10 st. To znova nejak nesedí do tvojej mantry.

Keď použiješ zjednodušené vzťahy Boltzmanovho zákona, tak tieto vzťahy nerátajú s konvekciou, veď okolitá chladnejšia atmosféra okamžite odvádza teplo do okolia, takže tvoje výpočty sú úplne irelevantné. Také extrémne výkyvy medzi lesom a mestom nemôžu byť. Ak les ochladzuje, tak teplý vzduch sa tam presúva a teplotne sa to vyrovnáva.  Atmosféra je médium a teploty sa snažia vyrovnávať. 

pred 4 hodinami, robopol napísal:

Tak sa pozri na meranie teploty vzduchu 2 m (nad zemou) z 21.8 o 17 hod pozri si  ten prales, ktorý ma 35 C, pozri si na tej istej rovnobežke Afriku a máš to iste, najteplejšie oblasti majú 42-43 st., čo je o 8 st. viac.

Napríklad podľa https://spoznajmesa.sk/a/dazdove-pralesy-kto-sa-bude-zodpovedat-1-cast/

"Pre dažďové lesy je charakteristické vcelku ustálená klíma. Priemerná teplota 26-28 stupňov Celzia vychádza najmä z intenzívneho slnečného žiarenia, ktoré je pre oblasť rovníka typické."

https://sk.eferrit.com/dazdove-pralesy/

"V priemere je tropický dažďový prales približne 26 ° C a má malú dennú alebo sezónnu zmenu teploty. Okrem toho majú tropické dažďové pralesy priemerne 254 cm zrážok ročne."

Výpočet závisí od vstupných parametrov, ktoré som hrubo odhadoval. V mojom výpočte predpokladám priemernú plochu stromu 100 m^2, z ktorej vypočítam počet stromov. Potreboval by som presnejšie vedieť, ako súvisí plocha koruny stromu a množstvo vyparenej vody. Ja som odhadol 200 l za deň. Ak by bola hustota stromov polovičná, dostali by sme pokles teploty dT = 9.8 °C. 

Môžeme tiež vychádzať z predpokladu v rovnováhe.

zrážky = výpar + odtok + oblaky

pri 254 cm zrážok ročne je to 696 l  za deň na plochu 100 m^2. Amazonka má odtok 209000 m^3/s. Prepočítane na plochu pralesa, rieka odvádza cca 328 l vody z plochy 100 m^2  za deň. Nie je to v Amazónskom pralese jediná rieka, tak nech je to 250 l. 

Relevantné je samozrejme meranie, môj výpočet je len hrubý model.

Však meranie som ti poskytol  a nie je to tak, nemôže byt v jednej lokalite 50 a vedľa 30 stupňov. Miesto článkov si treba zobrať mapu meraní a je nad slnko jasnejšie, že to proste tak nie je. Bavili sme sa o teplotách v lete, extrémoch, nie priemerných teplotách. Nikde to tak nie je ani na Slovensku v lese nie je o 20 stupňov menej.

Ak sa ti chce, prečítaj si

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/lesy-se-mene-poti.krajina-se-potom-prehriva

"Povrchová teplota je i za slunného počasí buď stejná, či o několik stupňů nižší. Mokřady, zdravé lesní porosty, olšiny, vrbiny, apod. za horkého letního dne vykazují povrchovou teplotu o 1–3 °C nižší, než je teplota vzduchu (v poledních hodinách), v odpoledních hodinách tento rozdíl může nabývat i 5 °C. V případě nelesní vegetace je naopak povrchová teplota vyšší nežli teplota vzduchu; u holých povrchů či suché vegetace (posečená louka) může rozdíl dosahovat 10–20 °C."

Čo je podstatné a čo som sa snažil počítať 

https://www.nase-voda.cz/zaujalo-nas-suchy-les-prispiva-k-vyssim-teplotam/

"Povrchová teplota takového živého lesa je pod 30 °C, v podrostu lesa je teplota okolo 25 °C a méně."

" Rozdíl teploty povrchu zdravých korun stromů a uschlého lesa je za slunného dne běžně 20 °C."

To už sme tu rátali u plechu, to je rôznorodé stromy samozrejme sa tak nezohrievajú, ale to by si musel zrátať inak, nie tak ako si to urobil. Povrchová teplota materiálov nie je teplota atmosféry a o to šlo akú ma teplotu vzduch v pralese, či na púšti.

On 8/20/2023 at 9:05 PM, Tono said:

Ak je táto úvaha správna, nárast teploty by mal byť symetrický na severnom aj južnom póle.

Nemyslim si, ze je spravna, pretoze radiation forcing mas zavisly od intenzity dopadajuceho ziarenia (pri nulovej intenzite bude nulovy forcing) , ktora je na poloch radovo nizsia. A ako som uz pisal predtym, I = sigma*T^4 nie je spravny vztah, kedze z neho vychadza teplota -18 stupnov Celzia.

Klimaticke modely predpovedaju rychlejsi narast teploty na poloch. Zatial co pri severnom pole sa sekli "len" kvatitativne, pri juznom je to uplna katastrofa, kedze ten sa otepluje pomalsie az vobec:

Nature 2020: Low Antarctic continental climate sensitivity due to high ice sheet orography (Hansi A. Singh & Lorenzo M. Polvani )

Quote

The Antarctic continent has not warmed in the last seven decades, despite a monotonic increase in the atmospheric concentration of greenhouse gases.

"Antarktický kontinent sa za posledných sedem desaťročí (2020) neoteplil, a to aj napriek monotónnemu zvýšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére."

https://www.nature.com/articles/s41612-020-00143-w/figures/1

Tento obrázok ukazuje, že absorbované svetlo z toho priameho je len 50%. Pričom efekt skleníkových plynov je výrazný vďaka tomu, že sa žiarenie odráža tam a späť.

pred 9 hodinami, smiley napísal:

Klimaticke modely predpovedaju rychlejsi narast teploty na poloch.

A ktore ?   https://climate.nasa.gov/news/2943/study-confirms-climate-models-are-getting-future-warming-projections-right/

Pretoze tie ktore som videl ja, predpovedaju rychlejsi narast na severe,  nie na juhu.  Tam sa otepluje zhruba ako priemer,  s vynimkou prudov.
Co dava zmysel,  topenie ladu sa tyka len pobrezia a tak tam nie je silna spatna vazba ako na severe, cirkumpolarne prudenie izoluje anatarktidu a tak jej oteplovanie by malo byt len na zaklade rastu CO2.

Tono,

Ak chceme urobiť skutočný hrubý výpočet potrebujeme poznať viac premenných 1300 W/m2 je intenzita ktorá prichádza zo Slnka, skoro 50% sa dostane k povrchu, z toho veľká časť sa odrazí a nepohltí sa materiálom. Chápeš, že pri týchto diferenciách to je celkom iné číslo ako tvojich pôvodne zamýšľaných 1200 W/m2. Potom sa ďalej môžeme baviť, čo vlastne vyrátame s akou presnosťou, pretože ide o povrchovú teplotu a tu rozhoduje teda aký druh materiálu tu vlastne zohrievame, atď. Na nete je kopu sprostosti neoverených, nekorektne pozliepaných, tým sa nedá argumentovať nijak. Chce to korektný výpočet a zváženie hlavných faktorov, potom môžeme aj nejak na hrubo odhadnúť vplyv konvektívneho prúdenia, na 2 m výšku nad povrchom to nebude také zložité. Mne sa tieto argumenty z internetu nepáčia.

pred 8 hodinami, robopol napísal:

Tono,

Ak chceme urobiť skutočný hrubý výpočet potrebujeme poznať viac premenných 1300 W/m2 je intenzita ktorá prichádza zo Slnka, skoro 50% sa dostane k povrchu,

Tých 50% je dosť málo, to asi nebude pravda. Pri solárnych paneloch sa pri jasnej oblohe na našom  území počíta s 1000 W/m2. Pri účinnosti panelu cca 20% to aj zodpovedá výkonu panelu na poludnie.

Ja si uvedomujem, že počítam teplotu povrchu a nie vzduchu. Teplota vzduchu sa ťažko meria. Teplota vzduchu, vyhrievaného povrchom telesa, sa možno dá vypočítať z termodynamickej rovnice, pre adiabatický proces, kde sa energia nevymieňa s okolím. Ak vložíme teleso s nejakou teplotou do uzavretej izolovanej nádoby, tak sa po čase teplota vzduchu v nádobe  vyrovná s teplotou telesa. Ale to sa nedá aplikovať na otvorenú sústavu, kde vzduch nad zohriatým povrchom prúdi. Nejaké výpočty som síce našiel, ale sú to len empirické rovnice.

On 8/23/2023 at 8:23 AM, robopol said:

Tento obrázok ukazuje, že absorbované svetlo z toho priameho je len 50%.

Nie, ten obrazok ukazuje, ze asorbovane svetlo z toho priameho je 70% (50% sa absorbuje na povrchu). 30% sa odrazi, lebo Zem ma abeldo 0,3

On 8/23/2023 at 9:01 AM, tyso said:

A ktore ?   https://climate.nasa.gov/news/2943/study-confirms-climate-models-are-getting-future-warming-projections-right/

 

Pretoze tie ktore som videl ja, predpovedaju rychlejsi narast na severe,  nie na juhu.  Tam sa otepluje zhruba ako priemer,  s vynimkou prudov.
Co dava zmysel,  topenie ladu sa tyka len pobrezia a tak tam nie je silna spatna vazba ako na severe, cirkumpolarne prudenie izoluje anatarktidu a tak jej oteplovanie by malo byt len na zaklade rastu CO2.

Ktore? No mozno aj tie v povodnom vyhodnoteni. Asi nedavalo politicky korektne vysledky, tak sa spravilo nove vyhodnotenie: "Now a new evaluation of global climate models ..." 

Inac si uz videl vyretusovane predpovede modelov pre Antarkticky model, ked sme sa bavili o HotSpote:

https://archive.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/wg1/en/ch9s9-2-2.html

https://gcos.wmo.int/en/essential-climate-variables/upper-temperature

Figure: Zonal mean atmospheric temperature change from 1890 to 1999 (°C per century) as simulated by the PCM model as sum of solar forcing, volcanoes, well-mixed greenhouse gases, tropospheric and stratospheric ozone changes, direct sulphate and aerosol forcing. Plot is from 1,000 hPa to 10 hPa (shown on left scale) and from 0 km to 30 km (shown on right).

Obrázok: Zónová priemerná zmena atmosférickej teploty od 1890 do 1999 (°C za storočie) simulovaná modelom PCM ako súčet slnečného pôsobenia, sopiek, skleníkových plynov, zmien troposférického a stratosférického ozónu, priameho pôsobenia síranov a aerosólov. Graf je od 1 000 hPa do 10 hPa (zobrazené na ľavej mierke) a od 0 km do 30 km (zobrazené vpravo).

Okolie vymazanej oblasti naznacuje nadpriemerne oteplovanie. IPCC vymazanie vtipne okomentovalo, ze vraj nema dostatok experimentalnych udajov na porovnanie v tejto oblasti. Ako keby bez nich nemohli publikovat predpovede teoretickeho modelu. Samozrejme, ze ked sa umazu miesta, kde sa model rozchadza s realitou, tak sa ziska zhoda. Akurat to potom uz nie je veda.

A aj "otepluje zhruba ako priemer"  by bola zla predpoved, pretoze Antarktida sa otepluje vyrazne podpriemerne (prakticky sa neotepluje vobec).

Je skratka oblast, ktorej politicka nekorektnost sa maskuje spravami o odlamovanim ladovcov (ako by to nebol bezny proces) alebo nedavnymi niekolkodennymi extremnymi teplotami (ako keby pocasie bola klima). Pripadne sa postrasi uplne nerealnym rozpustenym vsetkeho ladu.

Nárast globálnej teploty by mal byť symetrický v Arktíde aj Antarktíde. Ale distribúcia tepelnej energie závisí od mnohých faktorov, ako napríklad morské prúdy, tryskové prúdenie, atď... Napríklad v strednej Európe je nárast priemernej teploty už o 2 až 2,5 °C vyšší, ako nárast globálnej teploty, ktorý je menej ako 1°C.

Lokálne napríklad na severnom Slovensku, ani pri súčasných extrémoch teploty tohoto leta, nepociťujú také negatívne následky globálneho otepľovania, ak už roky zažíva Západné Slovensko.  

Maly zavan zdraveho rozumu v EU, ktora ma problemy kategorizovat jadrovu energetiku ako bezemisnu. Predpokladam ale, ze sa to rychlo zmeni (alebo jeho rychlo vymenia).

Nový komisár Európskej únie (EÚ) pre klímu Maroš Šefčovič:

Quote

"Ak sa pozriete na početné prognózy na rok 2050 a neskôr, úprimne, ešte som nevidel prognózu, ktorá by naznačovala, že klimatickú neutralitu možno dosiahnuť bez jadrovej energie," povedal na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

https://index.sme.sk/c/23219440/sefcovic-obhajoval-jadrovu-energiu-v-boji-proti-klimatickej-zmene.html

Do roku 2050 samozrejme EU nema realne sancu stihnut prebudovat sa na jadrovu energetiku, ale toto je smer, ktorym sa treba vybrat a nie blbnut s fotovoltavikou, veternickami a elektroautami.

Dňa 30. 9. 2023 at 9:22, smiley napísal:

Do roku 2050 samozrejme EU nema realne sancu stihnut prebudovat sa na jadrovu energetiku, ale toto je smer, ktorym sa treba vybrat a nie blbnut s fotovoltavikou, veternickami a elektroautami.

Z tvojho textu "blbnut s fotovoltavikou, veternickami a elektroautami" je zrejmá snaha zosmiešňovať iniciatívu budovania alternatívnych zdrojov a elektromobility. Lenže pre súkromných investorov, ale aj podnikateľov a domácnosti, bude podstatná návratnosť investície v reálnom časovom horizonte. Výstavba nových JE, bez finančnej participácie štátu, je dnes pre súkromných investorov nezaujímavá. Zo strategického hľadiska, štát ale musí zabezpečiť stabilný bezemisný zdroj el. energie a v tomto ohľade nemajú JE konkurenciu. Je to podobné, ako z výdavkami na zbrojenie. Štáty, kvôli stratégii obrany, vynakladajú obrovské finančné prostriedky a nikto zodpovedný sa preto nezaoberá efektivitou a návratnosťou takto vynaložených prostriedkov. Podobne je to aj s JE. 

Alternatívne zdroje už sú a aj budú súčasťou energetického mixu a o ich výhodách nebudú rozhodovať politici, ale zákony trhu. S rozvojom elektromobility budú narastať požiadavky na prenosovú sústavu. Nárast spotreby z centrálnych zdrojov, ako sú JE, vyžadujú prebudovanie celej prenosovej sústavy. Naproti tomu, energia z alternatívnych zdrojov je väčšinou spotrebovaná lokálne, čím sa znižujú nároky na distribučnú sústavu.

Nie je asi rozumné, dehonestovať alternatívne zdroje, rovnako, ako iba preferovať štátom subvencovanú výstavbu JE. Oba zdroje majú svoje miesto, výhody aj nevýhody v celkovom  energetickom mixe. Súhlasím s tebou, že výstavba nových JE je v horizonte 10 až 15 rokov, čo môže byť v rozpore s nárokmi na spotrebu el. energie v najbližších rokoch. Typickým príkladom takéhoto hazardu, je zatváranie funkčných JE v Nemecku, pod vplyvom "zelených fanatikov". Zeleným v Nemecku pokrytecky nevadí, že Nemecko sa v EU, aj kvôli ich "zelenej politike", priradilo k najväčším producentom CO2, hlavne z uhoľných elektrární. V prepočte produkcie CO2 na obyvateľa, je Nemecko na 6 mieste v EU. V celkovom objeme emisií CO2 sa Nemecko v EU dostalo na prvé miesto.