Súrodenci

mám o 18,5 rokov mladšieho brata, dlhé roky som bola jedináčik a chcela som niekoho ďaľšieho, napokon, keď som v to už ani nedúfala, sa mi to splnilo :lol: malý je zlatý, občas aj nie, dosť vie srať a otravovať, ale inak pohoda, tak kto by nevyhádzal dobre s 3ročným deckom :)

Akych?

Mam brata! O 3 roky starsi, vola sa Tom (na fore TOM182)...

To važne? Vy ste zaujimava rodinka. Jeden z Palestiny, druhy z Finska. :lol:

a stretli sme sa az na slovensku :lol:

Aj keď isté obdobie som mala veľké nezhody s bratom, teraz je to už fajn :lol: (aspoň dúfam :) )

opravujem sa: neni to fajn, a ani nebolo, to bol len môj klamný dojem.

nasiel som jednu foto nas dvoch s aljakom z archivu :lol: :)

 

Ja mám o 4 roky staršieho brata a o 3 roky mladšiu sestru. S bratom vychádzam tak normálne, dá sa s ním porozprávať (hlavne o pc / satelitoch a podobných vecičkách). Niekedy si myslím, že mi nepomôže, nechcem ho otravovať lebo býva v Košiciech, ale pomáha mi. Keď bol slobodný bol ešte taký troška namyslený frajer ale keď sa oženil tak nejako dostal rozum.

Sestra je na môj vkus dosť tichá, veľa toho nenakecá.

milujem keď sa s bratom niekde tlačíme, na nejakej fotelke pred telkou... sme taj dokonale zladení, že sa obaja vieme spolu skvelo poskladať aj na veľmi malý priestor...

a mám rada "korčuľovanie" s bratom... chodíme na kofču do zašitej krčmy, donedávna sme tam sledovali spolu tennis, pričom ani jednému z nás to nič nehovorilo... a potom ako sa skrývame za všelijakými garážami a vo vysokej tráve, za ĽŠÚ na cigu...

aj keď je to malý zasran, mám ho rada... /čo dokazuje aj to, že keď som opitá, často za ním plačem a bojím sa o neho/

mam sestru starsiu o styri roky... ked som sa narodila, tak prezila obrovske sklamanie, ze nema sestru s ktorou sa hned da hrat, iba urevane decko, co jej berie mamu.. :lol: ked sme boli deti, tak sme sa tlkli a chodili na seba zalovat (ja uz neviem, preco, mama vravela, ze sme kvakali jedna na druhu, kym to nezatrhla), ked sme boli v puberte, tak sme sa neznasali /ha-ha/, neboli sme schopne si vzajomne pozicat saty a akokolvek sa tolerovat v jednej izbe.. mam pocit, ze cele moje detstvo ma neznasala, lebo som bola odporny, vlezly a nechceny privesok a ja som pritom iba velmi tuzila byt s nou... :) potom vypadla z domu a mne sa ulavilo.. az do chvile, kym mi nezacala chybat.. teraz sme psenice a ja viem, ze sa mame velmi rady, ze si pomahame, povieme si trapenia a ked sme spolu /je to zriedka/, tak sa vieme rozpravat do rana bieleho o vsetkom, uplne.. a urobila by som pre nu uplne vsetko na svete, lebo je to moje druhe ja... :)

 

diana3 ani nevies o co sa oberas... ja chapem, ze netusis, co to je mat surodenca a obavas sa o svoj pokoj, ale je to super, aj ked sa pohadas, pobijes, v neskorsom veku ta prejdu krce a clovek je schopny pre surodenca urobit prve - posledne.. naco to pisem, diana3 je asi uz davno off z fsp... ci?

 

jaj, som to napisala, ako keby sme bojovali cely zivot proti sebe, nie je to tak.. ked si ako decko zlomila obe ruky, tak som ju obehovala vkuse a ked mne ruplo koleno, tak mi nosila nakreslene obrazky trpiacich deti v afrike a tarala, ze moja noha je nic proti tomu a ze mozem byt rada, ze nemam zltu zimnicu a tyfus.. na com sme sa obe smiali, lebo sme si mysleli, ze tyfus je neslusne slovo... ;)

Ja mam dvoch surodencov(brat, sestra) a velmi nekomunikujeme, pri mne bol problem, ze boli starsi(5,7 rokov) vzdy sme mali ine zaujmy a ine zivotne strasti.A zdomu vypadli skor ako ja a zili ine zivoty a hlavne inde. Pritom zena moj rocnik a jej dve sestri chodili do triedy spolu s mojimi surodencami(ta ista situacia, len 3 sestri) a oni vychadzaju velmi dobre. Ale oni ziju v jednom meste a kazdy tyzden sa aj viac ako jeden krat vidime. Plno narod. oslav a pod.

Mám jedného súrodenca. Je to môj starší brácho. Je medzi nami vekový rozdiel len dva roky. Keď sme boli deti, chcel ma dirigovať a tak sme sa aj hádali, naťahovali, nadávali si smiešne ... , a veru niekedy do seba aj skočili ako takí kohúti. :D

 

Keď sme boli stredoškoláci naše vzťahy sa zlepšili, radi sme si občas pokecali o našich láskach. Keď odišiel na vojnu bolo mi dosť smutno. Písali sme si listy a ja som vedela, že kým príde domov, mňa už doma nenájde.

Na mojej svadbe bol ako veľmi fešný vojak - pohraničiar. Vysoký, štíhly, čierny, krásna uniforma, no proste - fešáčisko jeden. :)

 

Teraz v súčasnosti som dokonca šéfkou svojmu bráchovi, takže dirigujem ho ja. :smile3:

Vážim si svojho brata ako človeka, nemá to v živote veľmi ľahké. Každý si totiž nesie ten svoj kríž, ale rada ho vidím smiať sa, rada ho vidím ako sa vie tešiť ako malé dieťa, keď je pri svojich záľubách: je aj chovateľom ..má nádherné páviky..., králiky. Chodí po výstavách a má aj pekné ocenenia.

 

Rozumieme si spolu, vieme sa porozprávať, vypočuť, posťažovať sa navzájom i potešiť. Vie robiť fantastický kotlíkový guľáš.

Proste môj brácha! Náš starší syn sa na môjho brata aj trošku výzorovo podobá. Keď ich vidím pokope, alebo si na nich len spomeniem, ale nielen na nich dvoch.... aj nášho otca, mladšieho syna, môjho manžela..., tak mi srdce tancuje od radostí.

 

Pravda, vedia ma občas riadne vytočiť svojim chlapským zmýšľaním, svojimi šibalstvami, (ale ja mám tiež svoje muchy) , ale aj napriek tomu ich mám veľmi, veľmi rada a svet s nimi je krajší... :stretko:

hm, ja mam dvoch surodencov. Hm. som mladsi od nich o 5 ci 7 rokov. Hm. To problem nieje. Este mam aj s casti nevlastneho brata a toho vobec nepoznam,ale ten ma ani nezaujima. On je este starsi - inak preco sa tomu povie ze nevlastny surodenec(ked mame toho isteho otca)? Nikdy som ho nevidel,aj ked zil ci mozno zije v tom nasom meste.

 

Ono su rozni ludia aj rozne zmyslajuci ci.. Aj tvariaci ci chovajuci. So sestrou nemyslim ze by som mal lepsie vztahy - alebo ludske vacsie ybliyenie ci odsudenie. So setsrou ak ked je starsia som viac prezil. Teraz odisli do svedska, ja som to na forume spomenul,ze za hokejistom pojdem ,lebo je mi to ako krstny syn(on mi je len sme sa nekrstili- ani on ani ja niesom krestan,ale ja to tak citim),tuto sezonu sa to nedalo. resp. nevyslo a chlapec tam bol polroka sam. Teraz si tam prenajali dom a cela rodina odisla tam. a zena(moja) ze ideme ich pozriet. problem je ze zena zacina ucit a neviem kedy maju prazdniny - asi dlhsie na vianoce - ja by som ta siel hned,ale zas neviem ci oni sa nevratia, ale tam bude asi dost snehu - problemy s autom . aj ked byvaju na rovine.

 

Len ten priklad - aj chlapca(byval u rodiny svedskej,prespali by sme na hotely) navstivit pre mna nebol problem - ci teraz aj sestru ked tam maju dom. Brata? Zije v anglicku. Nie ze ma nenapadlo.. ale.

 

Do toho svedska pojdem, mozno sa so sestrou poradim - na jarne prazdniny. Kludne a rad by som ju prekvapil(ze by o tom nevedela).

 

Inak chlapec tam odisiel ako hokejista 15 rocny. Inak tam presadit sa nieje jednoduche. Chclapec to este neyvlado. on sa vlastne uci len svedsky jazyk. On je na yakladnej aj buduci rok bude. Aby presiel na strednu. Strednu hokejovu. Ale kvoli comu to pisem. Nevravim ze bol prvy. Sestra minuly rok isla za hascakom(on tam dlhorocne posobil) ci jej nevie dat kontakty. On ze nie, nie ze by nevedel ale kamaratovi to spravil raz a nedopadlo to dobre. Nechcel. Ale teraz uz tam idu aspon dalsie 4 deti co sestra pozna z hokeja - nielen z Trencina.

 

Proste ludia aj surodenci su rozni. Aj medzi tymi surodencami su rozdiely. Zena ma sestri presne v takom vekovom rozdiele ako ja - oni tiez chodili presne do tych istych tried. Boli spoluziaci. Moj brat chodil s jej sestrou a najstarsie sestri spolu do triedy. Ale tie dievcata aspon na oko drzia spolu. A su radi ako to je. Ziju spolu. A na tej rodine to je aj vidno. Su sudrzni. Ale zas tie jej dve sestri sa vydali za dvoch bratov.

Ale aj s nimi sa da , ich poznam ci vychadzam lepsie ako s bratom. Aj ked uz to nieje ako to niekedy bolo ci som si myslel ze bolo.

mam brata starsieho o 3 a pol roka, ako deti sme sa obcas aj bili a hadali, asi ako vsetci, teraz uz je to v normale... aj ked obcas mam i dnes chut ho zaskrtit - obcas totiz zabudne na nas pokrocily vek a zacne poucovat ako ked sme boli deti :-)

ja mám brata o 11 a pol roka mladšieho, a tiež sme sa bili a mlátili a hádali ... :) akosi to patrilo k veci, on mi ako malinký náhodou pohárom vybil zub, keď som ho pripravovala na strednú na prijímačky z matiky, chcela som mu struhnúť po hlave a spravila som to tak vehementne, že mi nastrúhaná ceruzka vbehla do druhej dlane ... :)

a jo, občas to zaiskrí aj dnes, ale výnimočne málo ...

Mam brata mladsieho a v poslednej dobe si uvedomujem, ako sa jeho choroba zhorsila...je epileptik a tras ruk sa coraz badatelnejsie prejavuje...a ja mu nemozem pomoct

littlewitch: Tá bezmocnosť je asi najhoršia, keď nie je v našich silách viac pomôcť..., ale ostáva nám nádej.

:flowers:

mám o 2 roky mladšiu segru. Ako deti sme sa aj hádali, aj bili, aj spolu hrávali a neskôr spolu vymýšľali rôzne romány na pokračovanie, "rozhlasové hry" a iné podobné veci, ktoré sme potom jedna druhej čítali, rozprávali sme si veci, ktoré rodičia nesmeli vedieť, i kamošky sme mali spoločné. A neskôr sme sa obidve naučili hrať na gitare, a tak sme si často dali duet, mali sme, pravdaže, ten istý repertoár. mamka spočiatku nebola nadšená, ale za nejaký čas, ked sme sa zatvorili v obyváku, že si spolu zahráme, prišla za nami a sama chcela, aby sme jej zahrali to či ono...bývalo to fajn.

Aj ked sme si občas išli na nervy, boli sme aj kamarátky a život jedna bez druhej sme si nevedeli predstaviť.

keĎže sme boli rovnako vysoké, rovnako tlsté a ešte aj podobné typy, s požičiavaním vecí tiež nebol problém. okrem topánok, ona mala menšiu nohu a tak to aj ostalo.

Ked som na 5 rokov odišla z domu na štúdiá, vraj koľkokrát začala niečo rozprávať a až po chvíľke si uvedomila, že šak tam je sama a ja som preč.

Ale ono sa to obrátilo, potom keď sa ona vydala, ja som trpela samomluvou.

Aj keď už každá mala svoju rodinu, radi sme sa stretávali a vždy sme si mali čo povedať.

mám o 18,5 rokov mladšieho brata, dlhé roky som bola jedináčik a chcela som niekoho ďaľšieho, napokon, keď som v to už ani nedúfala, sa mi to splnilo :lol: malý je zlatý, občas aj nie, dosť vie srať a otravovať, ale inak pohoda, tak kto by nevyhádzal dobre s 3ročným deckom :)

 

Toto je zaujimave. Ti ludia nemozu o sebe vediet nic. Ich svety(si ciastocne budu rozumiet) sa stretnu tak o 25 rokov. 5-7- rocny rozdiel sa zotrie mozno ked najmladsi ma 20 rokov.