Bútľavá vŕba ...

Ste niekoho bútľavou vŕbou ? Alebo máte niekoho ako svoju bútľavu vŕbu - niekoho komu sa zdvôveríte ale nechodíte s ním ? Taky že mu bezokolkov môžte povedať aj tie najosobnejšie problémy ?

Mám. Jednu skvelú osôbku. Možno aj preto, že medzi nami dva roky niečo bolo. Teraz už nie je, ale aj tak ma pozná najlepšie. a ja ju tiež. už sa musím len cez to preniesť, aby som sa na nu nepozeral ako na lásku, ale len ako na kamarátku. ale, áno, je to moja bútľava vrba a ja som jej.

a v neposlednom rade tu je aj môj denníček. :lol: :)

áno, poznám inštitúciu bútľavej vŕby ... :lol:

kedysi ... to niekto nazval "duševný smetný kôš" ... a mne sa to celkom pozdáva ...

len ... občas tie smeti treba aj prebrať a vytriediť ... takže smetiar ? :)

Mám skúsenosti - nie že ja by som túto inštitúciu využíval... Jedna kamoška sa potrebovala vyrozprávať zo všetkého, čo ju trápilo a bolo to dosť často vtedy. Viem, že minimálne ešte jeden človek u nej vtedy mal toľkú dôveru. Pomáhalo jej to, určite na tom niečo je....

ano, mam na to 3 ludi - 1kamos a 2kamosky. tym poviem vsetko. oni mne tiez. s kamoskami nikdy nic nebolo.

jednu kamosku, plati to aj naopak, ked je nejaky problem, poviem jej o nom, ona zas mne a tak, pomaha mi to, ja sa potrebujem z takych veci vyrozpravat

este jedna kamoska, ale ked je nejaky problem, tak sa na nu nezvyknem obratit, lebo v podstate nie je ako, ak by som nechcela pretelefonovat majland, ale ked sa stretneme, nemam problem jej o comkolvek povedat

Mam svoje podvedomie akurat.Kedze som az prilis nedovercia, alebo ani neviem najst vhodne pridavne meno. Nie ze by som ludom neverila, len mam pocit, ze naco im to budem hovorit ked ich to aj tak nezaujima... :lol: Aj ked, myslim, ze naopak ja som butlavou vrbou polky dediny a polky skoly ...

Ano i nie. Nie vsetko hovorim kazdemu. Su skratka osoby, ktore mozu pocuvat o specifickych temach. Na druhej strane: Ano, aj ku mne sa chodili obcas ludia vyspovedat, mali vo mne niektori butlavu vrbu. No problem, kym to nie je vsetko brane ultranegativisticky. Skratka ked sa niekto vyrozprava, tak sa mu zvycajne trochu ulavi.... Teda malo by sa....

áno, mám dve také osobu, ktorým poviem úplne všetko a dotyční povedia všetko mne /teda myslím/, viem, že keď sa potrebujem s niečím zdôveriť, vyrozprávať, oni tu budú pre mňa

potom je tu pár osôb, s ktorými môžem otvorene hovoriť, ale sú isté veci, o ktorých im nepoviem, je istá hranica, za ktorú neprejdem

a občas som aj použitá ako bútľavá vŕba, je to veľká zodpovednosť, ale aj obrovský pocit hrdosti, že niekto mi natoľko dôveruje, že mi povie svoje tajomstvá

mam. nie som

som? neviem.. občas mi niekto povie, čo má na srdci, no viem, že nie som jediný tvor, čo o tom vie, takže tou vŕbou asi nie som....

či mám niekoho... poviem niekomu keď potrebujem... len mám taký pocit, že tým ľudí len zaťažujem... preto to potom ľutujem...

hehe, tak nepoviem všetko, práve sa mi vynárajú spomienky, ktoré som dávno zakopala a myslela som, že sa nevrátia

akosi o tom nedokážem hovoriť ani najbližším

sú veci, o ktorých sa nedá jednoducho hovoriť :lol:

existujú veci, o ktorých nedokážem hovoriť... niečo, čo ma ťažilo niekoľko rokov som bola schopná len napísať, nikdy som to nevyslovila nahlas... a je jedna vec, ktorú si asi vezmem do hrobu... možnože by som o tom niekomu mala povedať, ale... ani len napísať o tom neviem... ani len tak tajne...

to veru hej, sú veci ktoré sa proste nedajú povedať nikomu, ale poznám veľa ludí ktorí s tým nemajú problém a povedia každému aj tie najintímnejšie veci a potom sa čudujú, prečo o tom všetci vedia...

ešte raz si pred niekým otvorím hubu, ešte raz sa budem sťažovať neprávom, tak... zašijem si ústa!!!! dolámem ruky!!!!

butlava vrba som pre prilis vela ludi, rada pocuvam ludi, rada pomaham a radim, ale obcas je to dost tazke, ked sa clovek dozvie vela veci, co by mozno radsej ani nevedel...

a mojou butlavou vrbou je jeden kamarat, jemu doverujem, jemu poviem najviac zo vsetkych... zvlastne je, ze mojou tou tajnou butlavou vrbou boli vzdy iba chlapi...

Mám svoje bútľavé vŕby.

S jednou kamoškou sa poznám odmala a sme v podstate na jednej frekvencii. Keď sa raz za čas stretneme, ide nám to. Nehovoríme si úplne všetko, každú blbosť, ale problémy sa vždy riešia a otázky sú vždy zodpovedané.

Druhá ma vždy vypočuje, ja ju, utešíme sa a poradíme a ja jej plne dôverujem. Ako ona mne, to neviem.

A je jedna baba, s ktorou som si sadla snáď prvou vetou, ktorá medzi nami padla. Nemám pred ňou žiadne zábrany.

A potom mám ešte najlepšieho kamaráta. Pred ním sa ešte niekedy hanbím rozoberať úplne všetko (a tým nemyslím sex) , no tiež mu poviem v podstate všetko.

A som bútľavou vŕbou.

:lol:

teraz by sa mi bútľavá vŕba veľmi zišla, no ani niet času sa s ňou porozprávať... :) okrem toho potrebujem niekoho nezainteresovaného a niekoho, komu by neprekážalo, že ho s takými vecami otravujem... :lol:

som aj mam i ked vela veci si necham pre seba ...

mam skusenosti , ze niekedy nie je dobre byt butľlavou vrbou totiz niektory to vedia aj zneuzit stylom takym ze komunikuju s vami len vtedy ak maju nejaky problem , ale to su ojedinele pripady ...

som introvert a kozorozec - rodena butlava vrba. absorbujem a pochovavam tajomstva. ..da sa na to vybavit zivnostensky list?

svoje tajomstva neprezradim NIKOMU. mam myslienky a spomienky, ktore zostanu navzdy len moje. myslim, ze kazdy z nas si nechava kusok duse len pre seba, vnutro, do ktoreho sa ukryvame a kam nepozyvame hosti.

moj asi najpalcivejsi problem uplynuleho obdobia som v tom case vykladal mnohym ludom z mojho blizkeho okolia, ktori boli ochotni pocuvat. v tomto velmi neselektujem /selectō, -āre, -āvī, -ātum/. v takom butlavom vrbeni mi ide skor o to, ze ja to hovorim, nez ze to druhy pocuva. butlave vrby su vsade, pokial neutecu prec :lol:

necitim sa v nejakom ohrozeni tym, ze sa pred druhymi obnazujem. potom sa to niekedy vyvinie tak, ako napriklad tu na fore, kde sa tieto veci rychlo rozsirili dalej (musim si uz do buducnosti davat pozor na to :) ). ale to mi zase nejako velmi neprekaza. skor ma rozculuje opak - ked sa niekto vyhyba zdoverovaniu, nedovercivo sa odtahuje a uzatvara do ulity. nemam rad tajnosti a zahmlievanie, a drazdi ma ked sa nieco a o niekom nevie.

nemusí to byť tajnostkárenie, ani nedôverčivé odťahovanie

jednoducho niekto nerád žije verejne, nie je to asi ten správny výraz, nie všetky témy vie každý prejednať pred každým

nechcem sa tu oháňať označeniami introvert, extrovert, a podobnými, možno sa otvorenie nosí, krajné pocity sa ťažko skrývajú, aj keď sa nenosí ... veľká radosť, veľký smútok, veľké šťastie musia von, tie sú vidieť aj tak, zvyčajne

niekto by možno aj rád, len to nejde, nejaký stud, niečo ako čo si ľudia pomyslia, niečo z domu, niečo, čo do človeka naočkovali, že sa to nepatrí ... sú myšlienky, túžby, pocity, ktoré nenapíšem, musím mať rozvernú náladu, aby sa z toho niečo dostalo von

niekedy úplne nečakane, ako sa poznám, zrazu sa len prejavím, čo zvyčajne vzápätí ľutujem

fungujem ako bútľavá vŕba pekne dávno, dlhé roky ... , a potrebujem bútľavú vŕbu

asi mojim vŕbam idem občas pekne na nervy, keď na nich vychŕlim všetky boľačky, sklamania, frustrácie, všetko, s čím si poradím, keď to vyjde zo mňa von, keď to porozprávam, premeliem z každej strany, vypíšem sa z toho, vyrozprávam, naložím aj na niekoho iného ... zvyčajne nechcem a nečakám riešenie ... len otvorené uši a občasné hm a uhm... zvyčajne to stačí, len to trvá pár dní

výnimočná je bútľavá vŕba, ktorá vie aj intímnejšie veci, a neviem, ako vlastne k tomu príde, že je to práve ten človek ... asi otvorí niečím stavidlá, neviem.

robila som bútľavú vŕbu mojim dvom spolubývajúcim, no jedna ma už nepotrebuje a druhá mi stále viac a viac týmto lezie na nervy, preto som v tej veci úplne odmeralá...

momentálne mám dosť svojich problémov, nezverujem sa takmer nikomu, občas písomne v listoch alebo správach cez net jednej milej osôbke, no i to nie tak často ako by som potrebovala...

takže ma vlastne veľa vecí ťaží a nemôžem sa ani len vypísať v lyrike, niet na to času...

niekedy by som ale potrebovala počuť niekoho, čo sa mi zverí, nech si môžem povedať, že nie som sama s problémami...

Mám priateľky, ktorým sa môžem "vyspovedať" takmer zo všetkého...lebo držať všetko v sebe sa nedá, to by jeden scvokol ...ale skôr som ja tou vŕbou a niekedy to pre mňa nie je príjemné. Neposúvam to ďalej, snažím sa povzbudiť, potešiť, vysloviť správny názor...ale niekedy som z toho nespokojná a nešťastná...zrejme si všetko pripúšťam viac ako je zdravé.

som pre veľa ľudí bútľavou vŕbou, niekedy sa čudujem, prečo mi ľudia toho až tak moc porozprávajú...

a na druhej strane som strašne uzavretý človek a nedokážem všetkým všetko povedať, bútľavú vŕbu mám, najlepšieho kamaráta, ktorému sa zdôverujem s trápeniami, radosťami a všetkým možným aj nemožným... a nechodíme spolu, aj keď veľa ľudí si o nás myslí, že spolu niečo máme, keďže mám tak strašne blízky kamarátsky vzťah...