Iné vesmíry, čierne diery, červie diery

No ved to, ze to mas matematicky korektne a splna to einsteinovu rovnicu si zvladol sam, takze ako matematické riesenie to je v poriadku. Fyzikálne to vsak je podivne co robis, uzatvaras stojate vlny na guloploche, chcelo ta viac toho opisu preco si pouzil práve tieto myslienky.

Ty si urobil matematicku rovnicu kde si pouzil iste principy no nevysvetlil preco prave tie tam maju byt, chcelo to viac fyzikalneho opisu a dokazov, preco pouzit to ci one, lebo to odvodenie je potom dosledok vstupov. No a velmi otazne je ci sú tie vstupy korektné a úplne, pre mna je z toho prínos taky, ze je mozne pospajat KM a obecnu relativitu v nejaky celok, lenze ako presne to spojit je otazne a teda tvoj model moze byt kludne zly, ale splna eisteinovu rovnicu.

robopol

Zabudni na ten môj model a vráťme sa k Einsteinovej rovnici. Pokúsim sa to jednoducho vysvetliť. Ľavá strana rovnice (metrický tenzor) popisuje priestor a pravá strana (tenzor energie hybnosti) popisuje hustotu energie. A rovnosť znamená, že hmota zakrivuje priestor. V statickom prípade majú tenzory nenulové iba diagonálne členy. Takže ich porovnaním dostaneme 4 rovnice. Potiaľ matematika. Prvé analytické riešenie rovníc dostal Schwarzschild. On ale riešil okolie čiernej diery, teda priestor, kde sa žiadna hmota nenachádza. Dostal teda 4 rovnice, ale v priestore bez hmoty má pravá strana (tenzor energie hybnosti) nulové zložky. Dostal teda 4 homogénne rovnice (s nulovou pravou stranou). Neznáme funkcie boli 2 (pre sféricky symetrické teleso sa zredukujú 4 na 2) a rovníc mal 4. Sústava bola lineárne závislá a stačilo mu teda riešiť iba 2 lineárne nezávislé rovnice. A matematické riešenie už poznáme. Výsledky tohto riešenia boli použité pri všetkých experimentoch potvrdzujúcich OTR, naposledy pri GPS. Lenže z tohto riešenia nemôžeme vychádzať, ak chceme popisovať priestor v ktorom sa homta nachádza. A preto sú podľa tohoto výpočtu nezmyselné otázky, čo je vo vnútri čiernej diery, alebo či sa v centre čiernej diery nachádza singularita. Počas gravitačného kolapsu musí existovať objem v ktorom sa hmota nachádza. Podobne, ako pri neutrónovej hviezde, ktorá nemá dostatočnú hmotnosť, aby skolabovala. Pri riešení neutrónovej hviezdy nemôžme použiť Scharzschildove riešenie, preto že pravá strana (tenzor energie hybnosti) nemá nulové zložky. Použije sa teda nejaká zidealizovaná hmota tvorená prevažne neutrónmi, ktorej hustota by mala simulovať neutrónovú hviezdu. A výsledky riešenia sa porovnávajú s experimentom. Podobne by sme mali postupovať aj pri čiernej diere, lenže v tomto prípade už neexistuje hmota ani vo forme neutrónov. Akú formu má nevieme, možno je to čistá energia vlnenia, ale to je iba fantazírovanie. Ak chceme niečo vypočítať, musíme na pravú stranu Einstenovej rovnice dosadiť nejakú neznámu funkciu, ktorá reprezentuje rozloženie hustoty takejto neznámej formy energie. A tu sa môžu fyzici „vydovádet“, matematike je to jedno. Vo fyzike sa to tak bežne robí, rozdiel oproti čiernej diere je však v tom, že úspešnosť modelu sa dá porovnať s experimentálnymi výsledkami. A to je v prípade čiernej diery možné len pre vonkajšieho pozorovateľa, ktorý sa nachádza v priestore bez hmoty, kde samozrejme platí Schwarzschildova metrika. Existuje však analytické matematické riešenie vo vnútri gravitačne kolabujúceho telesa, ktoré nekončí kolapsom do singularity, ale do akejsi bubliny. Lenže bublina nie je správne prirovnanie, preto, že hustota energie je spojitá funkcia od 0 do nekonečna s maximom v blízkosti Schwarzschildovho polomeru.

Ved ja suhlasim s tebou, to co je v ciernej diere nebude mozne potvrdit. No mame vsak urychlovace ktore mozu simulovat obrovske zrazky a teda mozeme patrat ako aj patrame, existuje kvark-gluonova plazma po nej to bude nieco kde uz nebudu ani kvarky, teda predpoklad ze to je nejaky druh plazmy s kvantovymi zakonitostami. 

Ja som pisal, ze kazda cierna diera je vlastne adept na cerviu dieru, ze to co vnimame ako ciernu dieru je vstup do cervej diery pretoze tam amem obrovske energie "castic" a tie mozu vyformovat casopriestorovy vír do inej casti vesmíru. netreba riesit singularity, splna to aj kvantovu fyziku a nedojde k nejakym paradoxom. je velmi pravdepdobné, že môže vzniknut silny vír, ale nemusí, mozu sa prenašat častice z ciernej diery inde do vesmíru, nemusí to byt masívne, zároven tym mozeme vysvetlit temnu energiu. Na druhej strane toto sa dá overit, musíme najst bielu dieru pozorovaním v jej okoli zistime co sa deje, zvysok si budeme musiet domyslat co je v ciernej diere, no my sme estee k takemuto poznaniu nedospeli, preto sa snazim hladat nosne argumenty ako by to mohlo byt.

Väčšinou sa čierna diera spája s kolapsom štruktúry hmoty, s extrémnou hustotou, kde platia dosiaľ neznáme zákony. To by platilo v blizkosti singularity. Lenže čo sa deje na horizonte, to závisí od jej hmotnosti. Hmotnosť čiernej diery na fotografii sa  odhaduje na 6,5 miliard našich sĺnk. Na človeka s hmotnosťou 80 kg by v blízkosti horizontu pôsobila sila 219000 N. No pociťoval by ju len ak by stál na podložke. Slapové sily medzi hlavou a chodidlami by boli nemerateľné. Pri tejto hmotnosti je podľa výpočtu maximálna hustota hmoty vo vzdialenosti 0,25 rg zhruba 5x väčšia, ako hustota vody.

inak duta cierna diera aj keby to bolo analyticke riesenie, neznamena to v podstate nic, pretoze my vobec nevieme, kedze v ciernej diere sa uplatnuju kvantove zakonitosti, nemozes teda vylozene spekulovat len cez obecnu relativitu. Takze rovnako a viac pravdepdobne je cervia diera, ta ma oporu aj kvantzovej fyzike v zmysle kvantových skokov do inej casti vesmiru, duta diera ci ina so singularitou je presne ten druh rozpravky, ktory nema oporu v NICOM. Co je teda pravdepdobnejsie, tak ako som pisal my nemame dobre ziadnu rovnicu, priroda rovnice nema a nepotrebuje, nemozeme teda ist a tvrdit, ze takto to bude, ked nase rovnice sú priblíženie, ktoré za istých okolnosti funguje dobre ale skoro kazda ma vynimku, co oblast platnosti. To je len a len viera ale postavena na hlinenom telati. 

Esitein ani neveril ze cierna diera by mohla existovat, potom sme neskor sa zacali nazdavat ked to par krat vyslo ze mame bozske rovnice, mama figu borovu ale..

V minulosti si pisal, ze cervia diera sa musi vyformovat cez singularitu, lenze to je iba pripad schawrchildovej metriky a ta je nesprava za horizontom udalosti, to je presne to kde maju medze rovnice, priroda take medze nema lebo nepracuje na zlych predpokladoch.

a ted pripad ciernej diery je ten, ze pracujeme na nespravnych predpokladoch, neúplných ci chybných, potom nam vyjdu nezmysly a niektori tomu veria ci pisu o tom práce, ci dokumenty, logika je v cudu, akoze este to beru ako argument, ked to clovek nevie pochopit , predstavit si neznamena, ze to tak nemoze byt, naopak, nuz co dodat, toto su tie "vedecke argumenty".

To by znamenalo, že čierna diera nemá žiadny rozmer a celá hmota je sústredená do bodu. 

Preto som napisal PRAKTICKY nulova, lebo som sa chcel tejto polemike vyhnut.  :zubiska:

Ci tak, alebo onak, je skratka velmi mala na to, aby na zabere mohla byt reprezentovana co i len jednou bodeckou (za podmienky, ze ju je vidiet).

Fotka ciernej diery neznazornuje teda siluetu hmotneho objektu, ako je to napriklad pri fotke planety, mesiacu, asteroidu, alebo hviezdy.

Odhliednuc teda od toho, ze sa neda "odfotit" nic, co je pod horizontom udalosti.

Tak to ale nie je, my mozeme vidiet gulu s polomerom horizontu udalosti co nie je v tej tme hrasok v okoli akreacneho disku ale nejaky pomer. Ale samozrejme to je velky objav pre laicku verejnost, aj na 50 tituliek :)

hm,  ale to cierne asi nebude horizont udalosti,  ci ?  Este som nemal cas si to prestudovat poriadne ale zlahka  chapem ze ide o gravitacne sosovkovanie ciernej diery v nasobkoch horizontu a ze to svetle nie je akrekcny disk ale prave dosledok tohto sosovkovania.    Ale ak niekto cital povodny clanok, mozno ma opravi.

Toto je simulacia

https://en.wikipedia.org/wiki/File:BlackHole_Lensing.gif

Podľa mňa to čierne je gravitacny tieň čiernej diery. Najmenšia vzdialenosť z ktorej ešte svetlo môže opustiť okolie čiernej diery je orbitalna kružnica s polomer asi 3 násobok Schwarzschildovho polomeru. Horizont je v tomto tieni a nemôžeme ho preto vidieť. Ale tiež sa možno mýlim.

Mimochodom, http://www.osel.cz/10494-horke-zklamani-cestovani-cervi-dirou-je-pry-mozne-ale-nesmirne-pomale.html . Koľko vedcov, toľko názorov.

No to je prave skvely clanok ked nenapise pricinu toho, ze by mali byt pomalsie :) Ale vidis to tono? to co som nacal s kvantovou previazanostou sa ukazuje ako to spojit s tym ako cervia diera pracuje (on to odvodzuje sk vantovej previazanosti ale to je blud) zvysok su len blaboly nic ine.

no ja nic, ja muzikant.  Ale ja som nikdy neveril ze cervie diery mozu fungovat.  Moj dovod je laickejsi.  Ak ides cez horizont tak z pohladu vzdialeneho pozorovatela zamrznes,   a ty vo svojom case prejdes ale nemas kde vyliezt v nasom vesmire.

Ale kedze vedci tvrdili ze to je mozne, tak som si myslel ze zrejme tomu stale nerozumiem. 

problem je v tom ako vnimas priestor, ak spojis dve miesta cez INU TRAT, mozes sa tam dostat rychlejsie ako klasicky, preto to moze fungovat, treba najst dovod v kvantovej fyzike ako by to slo, urcite ale nevyuzijes na to previazanie, ako to pise v clanku ale kvantovy skok, tunelovy efekt, to je kluc k takejto moznosti. 

A shorizontami to je tiez inak, ty vidis ako niekto vstupuje do ciernej diery a tam "zamrzne", lenze ten cestovatel pokracuje dalej a inde sa objavi, neobjavi sa u teba v zahradke o pra rokov dozadu ale v inej casti vesmiru , to vobec nenarusi tvoju realitu lebo ho nemas doma v zahradke. cerviu dieru proste nezakrivis len v case.

ale ako potom zabranis paradoxu ze ja ho vidim na horizonte aj niekde inde ?   Ak sa objavi inde a par rokov dozadu tak za par rokov ho budem vidiet aj tam aj tam.  A tomu jednoducho neverim.  Ale nejdem sa hadat,  pretoze tu koncia moje znalosti a schopnosti :)

tyso

Ale nejdem sa hadat,  pretoze tu koncia moje znalosti a schopnosti :)

Všetky tie paradoxy, okolo Schwarzschildovho polomeru sú nad moje schopnosti chápania. Ale nie schopnosti interpretácie, ale matematiky. Stále sa tvrdí, že na horizonte žiadna singularita nie, lebo sa dá odstrániť vhodnou voľbou súradníc. To je podľa mňa absurdita. To je ako keby som tvrdil, že funkcia f(x) =1/x má limitu v bode x->0, lebo transformáciou súradníc rho = x-a má  f(rho) limitu v x->0. Samozrejme môžeme spraviť transformáciu súradníc, napríklad rho = ln(x). Lenže bod x=0, je pre túto transformáciu mimo definičný obor. Povedzme, že v cartézskych súradniciach nie je bode bod x=0 žiadny problém definovať nejakú fyzikálnu veličinu, má tam limitu. V transformovaných súradniciach rho = ln(x) to možné nie je. Fyzikálne teda veličina v x=0 definovaná je, ale súradnice rho = ln(x) nie sú vhodné pre jej definovanie. Takýmto spôsobom sa ale nedá vyhnúť singularite na Schwarzchildovom polomere.  Môže sa samozrejme stať, že daná transformácia je v danom intervale mimo definičný obor, ale transformácia súradníc musí vždy zachovávať vzdialenosť dvoch bodov. Napríklad v Minkowského metrike nie je vzdialenosť bodov AB invariant, invariantom je interval svetočiary. Možeme transformovať Minkowského metriku do sférických, alebo iných súradníc, ale interval svetočiary musí byť v každej sústave súradníc rovnaký. Ak zvolíme transformáciu v intervale mimo definičný obor, nie je to fyzikálny problém. Interpretácia singularity na horizonte v Schwarzschildovej metrike nie je podľa mňa iba otázkou matematickou, ale je to stále aj fyzikálny problém.   

hm,  ale to cierne asi nebude horizont udalosti,  ci ?  

Je to horizont udalosti, ale nie tak, ako to na prvy pohlad vyzera: je tam cely horizont udalosti (teda aj jeho zadna cast) a to nekonecne vela krat. Ak by tesne nad horizontom udalosti trpaslik zapol silne svetlo, uvideli by sme v obrazci vela bodiek (teoreticky nekonecne vela). Takisto akeracny disk je vidiet zo vsetkych stran, t.j. videli by sme ho aj z boku , aj ako halo, aj keby sme ako pozorovatelia bol v jeho rovine.

Celkom pekne je to popisane tu: https://www.youtube.com/watch?v=zUyH3XhpLTo

V tom je ten hacik neuvidis ho inde lebo ty si v zahradke a on miliony svetelnych rokov inde ibaze to nie je kozmonaut co presiel ale castica. To co vidis na horizonte je nejaka stopa ktora sa strati. Ci mas pocit ze kozmonaut visi na horizonte? Nie to bude podfuk. On neni tam aj tam. Ty vidis stopu na horizonte udalosti a neostane tam naveky.cd sa vyparuje postupne a informacie na horizonte ci ostanu je len chcenie fyzikov.

smiley

Nemôže byť okraj čiernej oblasti na fotografii horizontom čiernej diery. Priemer čiernej oblasti musí byť minimálne 2,6 krát väčší, ako horizont udalosti. To rovnako platí aj pre informáciou o horizonte pre vonkajšieho pozorovateľa. Pozorovateľ nemôže nikdy "vidieť" horizont, lebo je v "tieni" a informácia pozorovateľa je limitovaná iba fotónmi, ktoré ešte môžu opustiť okolie čiernej diery a dostať sa  k pozorovateľovi. Táto radiálna vzdialenosť nie je horizont, ale posledná možná orbitálna (nestabilná) trajektória fotónu okolo čiernej diery.

tono

ty mas podobny problem ako tyso, ibaze si to ponal viac matematicky, ta intrepretacia co naznacil tyso je ten paradox, co ta trapi. lenze to nie je paradox cervej diery, ale myslienok ohladne ciernej diery, obecnej relativity na hrane noza...

dalej ta zvadza to ze obrie CD v stredoch galaxii maju na horizonte prijatelne podmienky, to je blabol. Ty sa pozeras len na slapove sily, lenze kukaj ten obrovsky akreacny disk blizko CD (kvazar), tam je teplota tak sialena ze sa vsetko rozpada na subatomove castice, to co pada do CD nemoze byt nic ine ako castice, nie vdaka slapu...

ako pisem cele je to v tom, ze niekto zle interpretuje tu istu fyziku, ako je obecna relativita (filmovo, skreslene..), znova cez rovnice nepochopis podstatu obecnej relativity a rovnice ta zenu k absurditam na hrane ich platnosti

smiley

 

Nemôže byť okraj čiernej oblasti na fotografii horizontom čiernej diery. Priemer čiernej oblasti musí byť minimálne 2,6 krát väčší, ako horizont udalosti. To rovnako platí aj pre informáciou o horizonte pre vonkajšieho pozorovateľa. Pozorovateľ nemôže nikdy "vidieť" horizont, lebo je v "tieni" a informácia pozorovateľa je limitovaná iba fotónmi, ktoré ešte môžu opustiť okolie čiernej diery a dostať sa  k pozorovateľovi. Táto radiálna vzdialenosť nie je horizont, ale posledná možná orbitálna (nestabilná) trajektória fotónu okolo čiernej diery.

Vsak prave preto je ta oblast cierna, pretoze ti z horizontu ziadne fotony neprilietavaju.

Ano priemer obalsti je 2,6-krat vacsi. To ale nevyvracia to, ze zobrazuje horizont.

Najprv mas priamy pohlad zpredu - kruh v strede zhruba velkosti horizontu.

Prstenec okolo tohto kruhu je pohlad na odvratenu stranu horizontu - hypoteticke svetlo by sa najprv v gravitacnom poli otocilo o 180 stupnov a potom by smerovalo k nam.

Okolo neho dalsi prstenec pre pohlad spredu, ale uz pre hypoteticke svetlo, ktore si naprv spravilo jednu otocku okolo ciernej diery a az potom zamierilo k nam.

Dalsi prstenec pre jednu otocku zozadu.

A potom dalsi a dalsi prstence pre n´= 2,3,4,...... otociek.

Cize tie prstence idu az tvojej orbitale, ktore je vlastne prstencom pre n ´= nekonecno.

Za touto hranicou uz nasleduje svetlo "zvonka", zase najprv take, ktore mnohokrat obleti ciernu dieru, takze zase tie svetelne body na fotke nezodpovedaju skutocnej polohe ich zdroja.

Napriklad cast akreracneho disku skryta za ziernou dierou sa fotke zobrazi ako prstenec zhora a zdola.

Takze ano, geometria samozrejme nezodpoveda realite, ale svetlo na fotke pochadza z akeracneho disku. Svetlo, ktoreho draha pretne horizont udalosti, uz nemoze von, teda nemoze byt na fotke vidiet. Ja si myslim, ze v tomto zmysle sa to da intepretovat, ze tma pochadza od horizontu udalosti.

Ukazka zlej logiky je presne tento problem letiaceho kozmonauta na horizont udalosti, vieme, ze nic hmotne ako je kozmonaut nemoze nadobudnut rychlost svetla, tak potom akoze vidime ako zamrzne lod presne pred horizontom. realita, nic take ako kozmonaut sa na horizont nedostane davno bude rozdrveny na subatomove castice, potom na samotne zarenie ktore ALE moze nadobudnut rychlost svetla a prejst cez horizont. Ziaden paradox sa nekona na horizonte, aby sme z dvoch sustav prehlasovali dve odlisne reality.

Ukazka zlej logiky je presne tento problem letiaceho kozmonauta na horizont udalosti, vieme, ze nic hmotne ako je kozmonaut nemoze nadobudnut rychlost svetla, tak potom akoze vidime ako zamrzne lod presne pred horizontom. realita, nic take ako kozmonaut sa na horizont nedostane davno bude rozdrveny na subatomove castice, potom na samotne zarenie ktore ALE moze nadobudnut rychlost svetla a prejst cez horizont. Ziaden paradox sa nekona na horizonte, aby sme z dvoch sustav prehlasovali dve odlisne reality.

Musíš rozlišovať dve rýchlosti. Rýchlosť v(T) = dr(T)/dT, čo sa dá interpretovať ako „vlastná rýchlosť telesa“ a v(t) = dr(t)/dt rýchlosť telesa zo sústavy vzdialeného pozorovateľa, teda miesta s limitne nulovým gravitačným potenciálom. Čas T je čas pre teleso v sústave čiernej diery a čas t je čas v sústave vzdialeného pozorovateľa. Na horizonte je v(T) = c, ale pre vzdialeného pozorovateľa je v(t) = 0. V OTR,  rýchlosť definovaná ako zmena dlžky v čase, závisí aj so zmenou gravitačného potenciálu, lebo zmenou gravitačného potenciálu sa mení dĺžka aj čas. Vlastnú rýchlosť telesa nemožno spájať so zmenou jeho energie, alebo hybnosti, lebo teleso pohybujúce sa po geodetike je inerciálnou sústavou. Je to rýchlosť ktorá súvisí aj zo zmenou zakrivenia časopriestoru a teoreticky nie je dôvod, prečo by vlastná rýchlosť telesa nemohla presiahnuť hodnotu c. Podobne, ako pri inflácii vesmíru v počiatočnom štádiu. Vzdialený pozorovateľ vidí, že hmota akrečného disku sa pohybuje rýchlosťou v(t). Táto rýchlosť sa môže blížiť k rýchlosti c, to závisí od počiatočných podmienok, ale na horizonte je už radiálna rýchlosť v(t) nulová. Úvahy o trení, rozpade na subatomárne častice predpokladá vzájomnú interakciu, čo nie je predmetom tohoto matematického  modelu. Celá táto matematika, vychádza z predpokladu, že teleso dopadajúce do čiernej diery je idealizované testovacie teleso. To znamená, že svojou hmotou nijako nezmení Schwarzschildovu metriku. Táto podmienka je opodstatnená, ak je hmotnosť testovacieho telesa zanedbateľná voči hmotnosti čiernej diery. Lenže to vylučuje akúkoľvek interakciu časopriestoru čiernej diery s energiou a zakrivením priestoru samotným testovacím telesom. Ak by táto podmienka nebola splnená, výpočet by bol tak komplikovaný, že by sme zrejme nedokázali nič analyticky vypočítať. V praxi, napríklad pre GPS, ohybe svetla, atď... túto  podmienku môžeme pokladať za splnenú. 

Fajn, ze si to upresnil, no nemeni to fakt, ze nie je dovod, aby kozmonaut zamrzol na horizonte udalosti naveky, teda bol na dvoch miestach naraz, je to jeho stopa, tam ho vidime ako vzdialený pozorovatel, navyse horizont nebude stabilny, teda nemamee naveky ciernu dieru, vypari sa raz. faktom ale ostava ze v blizkosti CD sú extremne podmienky a ziaden obejkt ako je lod, kozmonaut neprejde k nemu, pretoze tam su extremne teploty a vsetko sa rozpada.

Tu islo o tysovu namietku ze nemoze byt kozmonaut na horizonte a neskor spat v zahradke u tysa dioma, no to je fakt nemoze. A CD to ani nepripusta. No a po dalsie nuly a nekonecna su sporne v teorii relativity, sú to okrajove hodnoty platnosti OTR, tak napr. z nasho pohladu nebude rychlost uplnee nula a kozmonaut zmizne z horizontu, potom nedojde k paradoxu je na horizonte ale aj presiel cez horizont, ved o to ti ide, to ti predsa vadi na TR, no a ja ukazujem ze TR tu ma problem, zaroven ukazujem veci ako rozopady na subatomove castice, ci kvantove veci s ktorymi OTR nerata. Tak ci onak staci malicka nepresnost v OTR a ziaden paradox nie je. A nie je to paradox cervej diery ale OBecnej relativity, najdeme viac takych paradoxov a nebyt takejto uvahy kde je asi chyba, cez rovnice paradox nevyriesis.

Vlastne to co riesime je informacný paradox, vyriesenim tejto otazky mame dalsiu pozitivnu spravu pre cervie diery, ak teda CD nezachovava informacie co do nej vletelo, staci ze sa vypari tak ich nemoze zachovat a tym padom sa kusky vesmiru transformuju prec, nie je to sice uplny dokaz, to by sme museli vediet ci sa nevyzairili priamo do okolia, ale aj tak by to bola dobra indicia  pre cerviu dieru ...

robopol

Schwarzschildova metrika neakceptuje fakt, že energia gravitačného pola je ekvivalentom hmoty. Je to vlastne podobná predstava telesa, ako Newtonovská, teda že teleso je hmotný bod. Samozrejme, ak je teleso tvorené nukleónmi, tak túto predstavu môžeme akceptovať, lebo kludová hmota tvorená elementárnymi časticami je sústredená v takmer bodovej častici. Gravitačné pole elementárnej častice je zanedbateľne malé, takže aj ekvivalent hmotnosti gravitačného poľa elementárnej častice (alebo bežného makroskopického telesa) je zanedbateľný. Lenže kto iný, ako elementárne častice tvorí hmotu makroskopického telesa, hviezdy, galaxie a ich gravitačné pole? V extrémnom gravitačnom poli už zrejme neexistujú ani elementárne častice, iba energia. Kludová hmota elementárnych častíc, podľa posledných teórií, je dôsledok interakcie s Higgsovým poľom. Toto pole, spojené s Higgsovým bosonom má nenulovú hodnotu aj v prázdnom priestore a pritom Higgsov boson kľudovú hmotnosť má. Jeho doba života je však veľmi krátka 1.56×10−22 s. Podľa  Schwarzschildovej metriky sa žiadna kludová hmota, okrem samotného telesa, v priestore nenachádza. Zakrivenie priestoru ovplyvňuje trajektóriu telies po geodetike a telesá sa musia pohybovať zo zrýchlením. Mení sa ich kinetická a potenciálna energia a gravitačné pole musí mať teda energiu. OTR to akceptuje, ale nedokáže energiu gravitačného pola lokalizovať v priestore. Táto energia, ekvivalentná hmotnosti, nie je zohľadnená v Schwarzschildovej metrike. Ak by sme ju chceli zohľadniť, potom by teleso obklopovala aj hmotnosť poľa. To by sa muselo prejaviť v riešení Einsteinovej rovnice tak, že pravá strana rovnice nemôže byť nulová. Takéto matematické riešenie odstraňuje problém so „zamrznutím času“ pre vonkajšieho pozorovateľa na horizonte udalostí. Lenže predpokladá, že hmota (energia) telesa nie je ohraničená. Hmota telesa je rozmazaná v priestore do nekonečna a poloha je v maxime pravdepodobnosti. Podľa výpočtu maximum pravdepodobnosti (maximum hustoty energie) je vo vzdialenosti r =1/4GM/c^2 . To je model v ktorom absentujú ostatné interakcie, ako jadrové a elektrostatické, takže každé takéto teleso by skolabovalo do černej diery. To nie je samozrejme realita bežného makroskopického telesa, ale zjednodušený model výpočtu pre čiernu dieru.  

No ved práve táto metrika dava dobre výsledky, ked sme dostatocne vzdialený od horizontu (v skale presnosti aku vieme namerat). A tam to aj konci, preto uvazovat o paradoxe vymysleným analytickým riesením, kde su veci idealizovane (az moc), je proste paradox schwarzschildovej metriky, co som vlastne tvrdil trocha inak a ty si to upresnil. A to je absolutne zly predpoklad, ze prazdny priestor nema hmotnost. Takze to, čo sme v minulosti riesili nebol paradox skutocny ..

cervia diera skutocne moze existovat a neodporuje to fyzike, to je podstatne, dalej je dolezite to, že ani to nevieme a ja si myslim, ze tak to je, ze cierna diera neexistuje, existuje cervia diera, my to ale vnimame ako ciernu dieru. Znova nerozlisitelna situacia z pohladu fyziky.

Nakoniec cervia diera dokaze vysvetlit spontanny vznik vesmiru, takze bez nej to nepojde. Skutocne nepojde.

Sratene v preklade.

Az teraz som si vsimol, ze SME spravilo rozhovor o ciernej diere s Vladimirom Balekom ( https://video.sme.sk/c/22098310/fyzik-balek-vsetko-o-ciernych-dierach.html), asi najvacsim expertom na teoriu relativity na slovensku (dokonca ho uznava aj Ctirad Klimcik, ktory je inac na slovensku vedecku obec vysadeny).

Bohuzial debata ostala nejak stratena v preklade ( https://www.freefilm.to/film/stratene-v-preklade ), asi bude  treba pockat, kym na to spravi nejaku relaciu o ciernych dierach Stefan Hrib.