Iné vesmíry, čierne diery, červie diery

Video o paralelných vesmíroch sa mi veľmi zapáčilo, je veľmi inšpiratívne. Teórii veľkého tresku a predstave o vzniku vesmíru z jedného bodu som nikdy nemohol prísť na chuť.

 

Ale aj tak si myslím, že po určitej dobe z týchto teórií neostane ani kameň na kameni, ako sa hovorí.

 

Už okolo roku 1966 dostali niektoré osobnosti vo Španielsku listy, kde mimozemšťania hovoria o svojich predstavách vesmíru. Časť dostupných listov na internete, ktoré nemali byť ináč určené pre verejnosť,som si "krvopotne" preložil z angličtiny, a keď to trochu upravím, dám to aj sem k dispozíci pre zaujímavosť.

Francúzsky vedec Jean Pierre Petit považuje tieto listy za "poklady", ktoré sa vo vedeckom svete nezvyknú len tak zadarmo poskytovať niekomu.

 

Na základe toho, čo som si prečítal, ide o veľmi komplexné teórie,kde človeku až po dlhšej dobe začne trochu "svitať" o čo ide. Podrobnosti samozrejme mimozemšťania vyzradiť nechcú, pretože si myslia,a oprávnene, že ľudia by to mohli využiť len na sebazničenie.

Nadobudol som však taký dojem, že podstatný pokrok v pozemskej fyzike nastane až vtedy, keď sa prehodnotia aj tie najzákladnejšie pojmy používané vo fyzike. Pojmy ako bod, priamka, uhol, dĺžka, plocha, objem,tvrdosť, sila, ktoré sa používajú vo fyzike sa vôbec nehodia na opis skutočného sveta. Všetky tieto pojmy existujú len v iluzórnom svete vytvorenom naším mozgom na základe zmyslových vnemov.

 

Tu je malá ukážka predstáv mimozemšťanov:

Podľa Ummiťanov existuje veľmi veľa vesmírov a v jednom z nich žijeme aj my.

Existujú však aj dva zvláštne hraničné vesmíry, do ktorých nie je možné cestovať, ale existuje do nich spojenie prostredníctvom nášho mozgu. Na koncoch chromozómov niektorých buniek nášho mozgu údajne Ummiťania objavili komplex 86 párov atómov Kryptónu, ktoré vysielajú kódované impulzy do týchto dvoch hraničných vesmírov. Tu sú uvedené stručne základné vlastnosti týchto hraničných vesmírov:

Vesmír, ktorý prechováva dušu BUAUAA je singulárny, hmotnosť nula, prvky statické, svetlo nemá žiadnu rýchlosť. Sú tam len IBOZOO UU. Do tohto vesmíru môžu byť ukladané série údajov, ale tieto údaje nemôžu cirkulovať. Podobne, ako sa vytlačia údaje na papier.

BUUAUWEE BIAEII je odlišný hraničný vesmír WAAM. Má nasledovnú vlastnosť: kvantá alebo fotóny sa pohybujú nekonečnou rýchlosťou, je antivesmírom sám sebe. Čiastočky hmoty a antihmoty sa tam príležitostne vzájomne anihilujú aby produkovali energiu. Tým vytvárajú najdôležitejší zdroj pre tento gigantický multimozog.

Ako aj v prvom vesmíre BUAUAA, človek môže pozorovať, že jeho rozčlenenie do buniek alebo celkov je vytvorené takým spôsobom, ako je náš vesmír WAAM zložený z galaxií.

Mam kamarada, a ten je veliky fanda SCI-FI.

Trosku se o nho bojim, protoze on je uplne cely SCI-FI a neni mu uz z toho moc dobre.

Myslim, ze je to uz len otazka casu, kdy si pronho nekdo prileti.

 

(Karel Plihal)

pokračovanie inšpirujúcich paralených svetov - Paralelné svety 1, 2, 3 :

 

http://www.youtube.com/watch?v=Mt0dUUBsiMg

 

http://www.youtube.com/watch?v=ugWHE6EILgc&feature=autoplay&list=PL9192C24E78C4C062&lf=results_main&playnext=2

 

http://www.youtube.com/watch?v=7TyqrBFmyyQ&feature=related

 

tri krátke k premýšľaniu inšpirujúce videá :)

Tieto videá o vesmíroch sú tiež zaujímavé. Mám však jednu pripomienku či výhradu, ale možno tomu len dobre nerozumiem.

 

Neviem si to zrovnať v hlave, ako niekto môže s takou ľahkosťou a samozrejmosťou prehlásiť, že vesmíry vznikajú delením bublín alebo z ničoho.

Ide hlavne o to " z ničoho". To je pre mňa rovnako absurdné tvrdenie, ako tvrdenie cirkví, že Boh stvoril svet z ničoho.

Prečo cirkev a niektorí vedci chcú silou mocou stvoriť svet z ničoho ?

 

Čo vieme určite, svet okolo nás sa neustále viac alebo menej mení a úlohou vedy je zrejme skúmať tieto premeny.

Stačí nám nenásilná predstava, že vesmír tu bol vždy a v nejakej inej forme bude i naďalej.

 

Tak isto sa mi javí ako ukrutne zjednodušená predstava, že všelijaké n-rozmerné plochy a útvary, nech aj by boli akokoľvek rafinovane povykrúcané, by mali vysvetliť podstatu či evolúciu vesmíru.

 

Náš mozog si vytvára iluzórnu predstavu o okolitom svete. Súčasne ale je náš mozog, mozog miliard bytostí zložený z takých istých "konštrukčných prvkov, ako vesmír. A niekedy nás tieto "konštrukčné prvky" v mozgu vedia jednoznačne presvedčiť, že bolesť zuba a nepríjemné duševné stavy vôbec nie sú nijaká ilúzia. Sú poriadne reálne. Tak isto aj iné príjemnejšie pocity, radosť, chuť, vôňa, hudba, svet farieb nás presviedčajú, že je veľmi zjednodušené toto všetko vysvetľovať len pokrivenými plochami niečoho nedefinovateľného, nejakými málo presvedčivými časticami.

Tieto vlastnosti tu vymenované, to je pravdepodobne len zlomok vlastností, ktoré hmota či nehmota, prvky vesmíru a celý vesmír v sebe skrývajú.

 

Námietky typu: to sa nedá takto spájať, alebo že naše pocity sú "výsledok komplexných procesov" vôbec nemôžem brať vážne,

lebo sú to také isté "svetoborné" informácie aké človek môže nájsť v náboženskej literatúre.

ak si do tých "n rozmerne" odkrútených bublín, dosadíš aj pokrivenosť času..

vesmír by mohol vzniknúť nie z "ničoho", ani z "niečoho", ale doslova sám zo seba, v "časovej slučke"

Vskutku zaujímavé videá. Stále mám však dojem, že niektorí vedci silou-mocou chcú presadiť teóriu superstrún, prípadne teóriu M ako teóriu všetkého.

 

Niekedy mi to pripadá, akoby nasilu vymýšľali čo najbizarnejšie teórie a súťažili v tom s ostatnými. Pre mňa zostane vesmír prevrátenou guľou, z ktorej sa nedá uniknúť, prípadne jediná teória z týchto videí, ktorá sa približuje mojej vízii sú paralelné vesmíry druhého stupňa - bubliny.

 

čo ma ale zaráža, je fiktívne meranie zakrivenia vesmíru. "Vyslali sme laserové lúče do vesmíru a potom všetko zmerali..." Ako mohli zmerať úhly pri vzdialených vrcholoch, ak tie vrcholy nemali ako spojiť? Potom samozrejme im muselo výjsť, že vesmír je "plochý". Čo je z hľadiska ľudskej logiky totálny nezmysel.

Stačí nám nenásilná predstava, že vesmír tu bol vždy a v nejakej inej forme bude i naďalej.

 

Ale presne toto bola myslienka zastavana vedcami, ktori nepreferovali nabozensku predstavu stvorenia.... akurat im to pokazil Hubble a potom aj dalsi. Tieto sialene teorie vznikli vlastne z nutnosti vysvetlit rozpinanie/zmrstovanie vesmiru a tym padom aj jeho nejaky "zaciatok".

 

Pricom paradoxne to co pises vlastne plati :)

 

Cas je fyzikalny rozmer, ktory vznikol zaroven s vesmirom (podla teorie). Takze nebolo nijake PRED a vesmir tu bol VZDY, pocas celeho trvania casu. A aj bude. Ale zjavne je tato predstava asi trosku ina, nez "nenasilna".

Cas je fyzikalny rozmer, ktory vznikol zaroven s vesmirom (podla teorie). Takze nebolo nijake PRED a vesmir tu bol VZDY, pocas celeho trvania casu. A aj bude. Ale zjavne je tato predstava asi trosku ina, nez "nenasilna".

Možno vznikol možno nie, to je ťažké rozhodnuť. Ale problem je podla mna aj v prístupe ala singularita. vesmír ma nejaký počiatok, kedže sa rozpina. A tak sa teda logicky urobil aj počiatok času.

Ale to nerieši, že mohol vzniknút len tak v nicote z ničoho. To je pravdepodobne nespravne aj ked sa o tom pise ako o nejakej ustalenej verzii ako to bolo.

 

 

!

Možno vznikol možno nie, to je ťažké rozhodnuť. Ale problem je podla mna aj v prístupe ala singularita. vesmír ma nejaký počiatok, kedže sa rozpina. A tak sa teda logicky urobil aj počiatok času.

Ale to nerieši, že mohol vzniknút len tak v nicote z ničoho. To je pravdepodobne nespravne aj ked sa o tom pise ako o nejakej ustalenej verzii ako to bolo.

 

Toto je jeden z prikladov, ked nase vyrazove schopnosti nestacia na opisanie fyzikalnej teorie...alebo mozno aj reality.

 

Ty pises - ze NIECO vniklo z NICOHO. Takze najprv bolo to NIC a potom z toho vznikol Vesmir (=NIECO). Co povazujes za nemozne. Pointa je nasledujuca...

 

Kedze neexistoval cas, nebolo nijake PREDTYM. Pred tym ako vznikol vesmir neexistovalo to "nic", neexistovala nijaka existenia, neexistovalo ani to "predtym". Takze z pohladu casu nevnikol vesmir z nicoho, ale proste EXISTUJE. A vzdy aj existoval. Tato existencia sice mala nejaky zaciatok, ale nemozes povedat, ze pred jej zaciatkom nebolo nic, pretoze... nebolo ani to "nic". Preto je to predstava nie jednoducha, ale asi v rozpore so zakladom ludskeho chapania.

 

A ustalene verzie nemas ani nahodou. Mas len teorie, ktore su popularnejsie a menej popularne. Podlozenejsie a menej podlozene. Ale to je stav, ktory sa stale meni - podla toho, co prave vieme.

Takže lekcia z logiky pre xenocide:

Ak povieš bolo/nebolo nič to znamená neexistenciu. Neexistuje nic. To je slovný zvrat. A kedže počiatok vesmíru by bol, že vzniklo niečo , začalo existovať, tak pokial dokažeme preukazat, že niečo dokáže len tak vzniknut potom je to realne, pokial take z principu nemôže byt, že sa niečo vesmír sam stvori, sam od seba tak nemáme nárok považovat take nieco za realne ale za fikciu podobnu, že za to môžu anjeli.

 

A ustalené sa myslí big bang a to je singularita a počiatok vesmíru a času.

Ak povieš bolo/nebolo nič to znamená neexistenciu. Neexistuje nic. To je slovný zvrat. A kedže počiatok vesmíru by bol, že vzniklo niečo , začalo existovať, tak pokial dokažeme preukazat, že niečo dokáže len tak vzniknut potom je to realne, pokial take z principu nemôže byt, že sa niečo vesmír sam stvori, sam od seba tak nemáme nárok považovat take nieco za realne ale za fikciu podobnu, že za to môžu anjeli.

 

Ale prave tu zlyhava jazyk a ludske chapanie :)

 

Pretoze ak by vesmir vznikol z nicoho - najprv bolo "nic" a potom vesmir. Casova suslednost. Ale ta predsa neexistovala, nebol cas, aby si mohol povedat, co bolo PRED vesmirom. Nemozes povedat, ze vesmir vznikol z nicoho, pretoze to by znamenalo, ze sa to "nic" premenilo na vesmir. Ale aby k tomu mohlo dojst, muselo by to "nic" existovat este PRED existenciou vesmiru - a to prave nesedi, pretoze nijake "pred" nebolo, kedze nebol ani cas.

Cize dakujem - ale nebola to ani lekcia, a ani logika :P

pokial sa obmedzime, ze je platný big bang a singularita, tak predtým tesne pred vznikom vesmíru nebolo nic, ale nie v case. Nic je neexistencia, nema ziadnu predstavu, neexistuje priestor čas hmota energia. A zrazu niečo vznikne v nicom. A to je nedokaztelne. Nikto to nedokazal tak to mozeme povazovat za rovnaku fikciu ako to, že vesmír niekto musel stvorit.

A to je nedokaztelne. Nikto to nedokazal tak to mozeme povazovat za rovnaku fikciu ako to, že vesmír niekto musel stvorit.

 

Ale co povazujes vo fyzike za "dokazatelne"? Vela poznatkov je len odvodenych z urcitych pozorovani... a nejde len o Big Bang. Trebars procesy v jdrach hviezd - tiez nikto na vlastne oci nesledoval ani nevidel. Akurat vieme, ze mame teoriu, ktora sa zhoduje s tym, co mozeme sledovat.

 

No ak budes trvat na tom, ze to je len nedokazatelna fikcia (kym niekto nenavstivi jadro hviezdy osobne) - tak je to potom rovnako mozne, ako ze v centrach hviezd je particka certov, ktori prikladaju pod kotol.

Vo vede, nie len vo fyzike, nemozes predsa pozadovat aby sa mal na vsetko rukolapny dokaz, nie? Ved aj existencia subatomarnych castic je len odvodena z urcitych pozorovani...

 

Takze sa to standartne berie tak, ze tu teoriu, ktora sa najlepsie zhoduje s tym, co mozeme sledovat - povazujeme za spravnu. A fyzika zatial vysvetluje vesmir podstatne lepsie nez nabozenstvo.

Omedz sa iba na logiku, kedže potrebne vedomosti nemas, a zrejme ani poriadnu logiku. V prispevku pretym som ti napisal, ze čo je to nic. To je ta neexistencia. A dokazy vo fyzike nesuvisia s tvojimi ocami. Pociatok vesmíru nie je dokazatelný, tak ako nie je dokazatelna singularita je to iba hranicný bod kde fyzika už neplati naša, pretože nemame fyziku v nekonecnách, tak nemôžeme ani tvrdit, že existuje singularita ako jadro čiernej diery. Máme model ktorý k tomu vedie ale v samotnej singularite neplati.

A dokazy vo fyzike nesuvisia s tvojimi ocami. Pociatok vesmíru nie je dokazatelný, tak ako nie je dokazatelna singularita je to iba hranicný bod kde fyzika už neplati naša,

 

Preco by nemohol byt dokazatelny v nijakom pripade? Hovoris len na zaklade vedomosti roku 2012 :)

 

Ako si sam uznal, vo fyzike nepotrebujes ako dokaz vzdy len sledovanie vlastnymi ocami - staci ti aj odvodenie cez zlozitejsie vzorce a interpretovane pozorovania ziskane pomocou komplikovanych zariadeni. Pisem to zjednodusene, kedze si nechcel uvadzat potrebne vedomosti, tak nech to mas pochopitelne.

 

To znamena, ze si ochotny akceptovat vedecku teoriu na zaklade toho, ze jej zavery budu suhlasit s pozorovatelnou realitou a bude mat dobru predikcnu schopnost. Preto teda ale nie je pausalne vylucene, ze sa podari sformulovat teoriu, ktora dokaze rovnako dobre opisat aj samotny "pociatok" vesmiru - a bude spravna aj bez toho, aby si sa o jej spravnosti mohol presvedcit na vlastne oci.

 

Fakt, ze MOMENTALNE nemame kompletnu teoriu neznamena, ze je nemozne sa dozvediet nieco viacej. Pred 100 rokmi ludia nevedeli ani zlomok toho co vieme my teraz. Takze je to nepoznane, nie nespoznatelne.

Samozrejme ze nemame kompletnu a samozrejme je, že vyvoj poznania nezastal. Tak sme daleko k pravde ako ked nase predstavy boli ze zem je doska a pod. Ja ti len pisem, že je nedokazane, že vesmír vznikol tak ako prezentuje teoria big bangu. Ona v samotnej singularite nevie povedat nic, nasa fyzika. Akurat, že tu je to co som uz napisal, kedze sa vesmír rozpinal ma zrejme nejaký počiatok. Ale vobec to nemusí byt počiatok v singularite a vobec to nemusi znamenat, že v nicote sa stvoril vesmír. Vesmír kludne mohol vzniknut ako zanik ineho vesmíru. A teda by to nebolo z nicoho.

 

A tu teda je kozmologia opatrna predpoklada vznik ale zaroven sa opiera o singularitu obecnej teorie relativity aj ked vie, že to je limit kde sa neda rozhodnut ci je singularita alebo nie.

Ja ti len pisem, že je nedokazane, že vesmír vznikol tak ako prezentuje teoria big bangu. Ona v samotnej singularite nevie povedat nic, nasa fyzika.

 

Ved dobre - preto na otazke vzniku vesmiru stale pracuje nemalo vedcov, nie? Ale zo vsetkych teorii a hypotez tykajucich sa zaciatku vesmiru, vychadza ta o Velkom Tresku najlepsie. Nie dokonale, oproti zvysku najlepsie vysvetluje najviacej pozorovanych javov. Lepsie nez teorie platne v roku 1912 a lepsie nez teorie platne v roku 612.

 

Ale to nie je nejaka fatalna chyba teorie, alebo vedy ako takej. Veda je pristup, nie ciel - takze predpokladam, ze pokial sa vypracuje teoria lepsia nez je ta sucasne najviac propagovana, postupne bude akceptovana. Aj ked to asi nebude zo dna na den, ale preco nie? Aj Big Bang bola prevratna a revolucna teoria svojho casu a nezvitazila bezbolestne.

na vzniku vsemiru zase tak vela vedcov nepracuje :), nieto sa totiz velmi coho chytit. Dlho sa vedci vyhybali aj big bangu az kym sa neukazalo ze vlastne dokazeme testovat niektore hyoptezy ( napriklad pomer vodika a helia). Vacsina vedcov ( a nie je ich tak vela ) sa teraz snazi cosi vytiahnut zo strunovej teorie ale v skutocnosti uz 30 rokov mame pomerne mrtvo, A po potvrdeni higgsovho bozonu nam bude chybat aj material na dalsie uvahy, teda ak sa nenajde cosi nove. Cakame na noveho genia co to zmeni :), len to zacina byt malo pritazliva oblast vedy.

Tak to "vela" som nemyslel v milionoch - ono predsa len, novy pripravok proti plesateniu, je ovela vynosnejsi obor vedeckeho badania :)

ale su tu nejake mebranove modely, čierne a biele diery a paralelne vesmíry. Snazia sa vdaka kvantovej fyziky, kde ich k tomu vedie mnohosvetova interpretacia a pod.

Supermasivní černé díry v roli galaktického uzurpátora: Nových hvězd se kvůli nim nedočkáme!

 

Uprostřed zářící galaxie se nachází obrovská černá díra. Její nenasytný apetit nasává všechno ve svém dosahu. Je to jen náhoda, že v okolí budeme pátrat po nově vznikajících hvězdách úplně marně? Kdepak. Vědci mají konečně důkazy, že galaktičtí otesánci nedají hvězdným přírůstkům šanci!

Astronomové si začátkem letošního roku s pomocí Spitzerova kosmického dalekohledu a teleskopu APEX postaveného v poušti Chajnantor v podhůří chilských And posvítili na vzdálené galaxie. Od Země jsou tak vzdálené, že jejich světlo sem putovalo deset milionů let. Mezinárodní vědecký tým zkoumá, jakým způsobem se jasné vzdálené galaxie shlukují do skupin a kup. Proč si zvolí právě takové „stařešiny“? Právě na nich totiž mají šanci pozorovat galaxie v samém počátku jejich existence. Hvězdy se během něj rodí jako na běžícím pásu.

Astronómovia si začiatkom tohto roka s pomocou Spitzerovho kozmického ďalekohľadu a teleskopu APEX postaveného v púšti Chajnantor v podhorí čílskych Ánd posvietili na vzdialené galaxie. Od Zeme sú tak vzdialené, že ich svetlo sem putovalo desať miliónov rokov. Medzinárodný vedecký tím skúma, akým spôsobom sa jasné vzdialené galaxie zhlukujú do skupín. Počas výskumu vedcov zaujme pozoruhodná skutočnosť - obdobie najintenzívnejšieho vzniku hviezd trvalo z astronomického hľadiska veľmi krátko. Počas iba 100 miliónov rokov sa počet hviezd v galaxii zdvojnásobil! Po tomto období celý proces náhle skončí. Vesmír sa ako mávnutím čarovného prútika upokojil a nových hviezd sa už nedočkáme. Astronómovia spočiatku nechápavo krútili hlavami, tento podivný jav musí mať svojho vinníka. A netrvalo dlho, aby ho odhalili ... vedci tvrdia, že za všetkým máme hľadať vývoj supermasívnej čiernej diery v strede galaxie. "Supermasívne diery vytvárajú v týchto obrích galaxiách nepriateľské miesta pre vznik hviezd," tvrdí jeden z členov tímu, astronóm Sukyoung K. Yi z univerzity v kórejskom Soule.

 

Astronómovia hľadali, čo by mohlo byť natoľko silným impulzom, aby dokázal náhle ukončiť tvorbu hviezd v celej galaxii a veria, že odpoveď už našli. Výsledky výskumu podľa nich prinášajú dôkazy, že intenzívna tvorba hviezd vrhá obrovské množstvo materiálu do obrovskej čiernej diery. "Stručne povedané, v okamihu, keď vzniká v galaxii najviac nových hviezd, je aj najviac kŕmená čierna diera v jej strede," vysvetľuje Hickoxov kolega David Alexander. Záhade rýchleho konca nových hviezd v počiatkoch galaxií sa tak konečne dostalo rozriešenia.

_______________________________

Supermasívna čierna diera číha v strede Mliečnej dráhy

• Supermasívnu čiernu dieru nájdeme aj v jadre našej Galaxie. Dostala meno Sagittarius A* a jej hmotnosť dosahuje až tri milióny hmotností Slnka.

• Okolo tejto čiernej diery obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy galaxie rýchlosťou približne 250 km/sec.

• Americkí astronómovia zistili, že táto supermasívna čierna diera pohlcuje asteroidy a iné vesmírne telesá zo svojho okolia. Ak sa teleso, ktoré má v priemere viac ako 19 km, priblíži na vzdialenosť 160 miliónov km, čo je "len" o 10 miliónov km ďalej, než je Zem od Slnka, je roztrhané na kusy a jeho zvyšky potom čierna diera pohltí!

• Zem sa však nemá čoho obávať. Od Zeme je Sagittarius A* vzdialený asi 26 000 svetelných rokov /jeden svetelný rok sa vyrovná 63 241-násobku vzdialenosti Zem-Slnko/!

 

 

Zdroj: Epocha 8/2012

Tri skupiny teleskopov z Arizony, Čile a Havaja spojili, aby spoločne zamerali najvzdialenejší objekt vo vesmíre, kvasar.

Svetlo s poriadnym oneskorením - kvasary - sú najvzdialenejšie objekty, aké bol človek zatiaľ schopný pozorovať. Prvýkrát si ich astronómovia všimli v 50. rokoch minulého storočia a vtedy im dosť zamotali hlavu. "Vyzerajú síce ako hviezdy, ale žiaria ako celé galaxie," krútili vedci udivene hlavami. Dnes už vedia, čo sú kvasary zač, ale neustále prekvapujú. Najnovší objav totiž ukázal, že vďaka nim môžeme poodhrnúť rúšku tajomstva, ktorá zakrýva najtajomnejšie objekty vo vesmíre - čierne diery.

 

Keď veľká hviezda na konci svojho života vyplytvá svoje vodíkové palivo a exploduje ako nádherne hrozivá supernova. Mnoho svojej hmoty odvrhne do priestoru, zvyšok hviezdy sa vďaka mohutnej gravitačnej sile začne "rúcať" sám do seba a nakoniec sa všetko stlačí do superhustej malej guľôčky, ktorá nekonečne zakriví priestor okolo seba. Takejto vesmírnej príšere, z ktorej mocného gravitačného zovretia neunikne ani svetlo hovoríme čierna diera. Vedci zistili, že práve obrie čierne diery sa často vyskytujú v jadre mnohých galaxií, vrátane našej Mliečnej dráhy. Nevedia ale prečo tam sú a ani ako vyzerajú. Odpoveď im majú poskytnúť práve žiariace obri z hlbín vesmíru, kvasary.

 

Kvasary sú v podstate obrie čierne diery vo vnútri vzdialených galaxií. Takýto objekt je veľký asi ako naša slnečná sústava, ale žiari ako miliardy hviezd! Je to, ako keby obyčajná izbová žiarovka svietila rovnako jasne a silno ako Slnko! Môže za to práve čierna diera. Tá doslova vysáva obrovské množstvo hmoty z galaxie okolo nej. Ako sa hmota tlačí k hranici čiernej diery, takzvanému horizontu udalosti, trie sa o seba, krčí a rotuje, a tým sa vytvára nesmierna energia.

 

Ako presne fungujú čierne diery a ako vyzerajú?

Nikomu sa doteraz nepodarilo čiernu dieru priamo pozorovať a nie je na tom nič divného. Keď z jej zovretia neunikne ani svetlo, je taká diera jednoducho neviditeľná. Ako teda vedci môžu tvrdiť, že niečo také vôbec existuje? Došli k tomu zložitými matematickými výpočtami a vďaka Einsteinovej všeobecnej teórii relativity.

 

 

 

......

Zdroj: Epocha 22/2012

http://www.google.sk...iw=1012&bih=763

preco by mala byt zahada, že kvazar je v strede galaxii? No nie je to žiadna zahada. Najviac hmoty sa koncentruje v strede galaxii, kde su gravitacne učinky silnejšie. Je to uplne prirodzeny proces.

 

a ako došli k čierným dieram? No pozorovaním okolia a správania sa okolia pod vplyvom gravitačných účinkov. Teda zistili, že tam je supermasivny objekt, ktorý ma velke gravitačné účinky a pri tom ako black hole pôsobí na okolie a dostáva sa do jej tesnej blízkosti si uvolňuje obrovské množstvo energie, ktore vidime ako silný prúd žiarenia "teda kvazar".

Pred dvomi dňami astronómovia oznámili (resp. potvrdili) objav supermasívnej čiernej diery NGC 1277 v súhvezdí Persea. Na obrázku sú znázornené jej rozmery v porovnaní so Zemou:

 

 

A ešte fotka z Hubblovho teleskopu, National Geographics:

http://newswatch.nat...-hole-ngc-1277/

Na obrázku sú znázornené jej rozmery v porovnaní so Zemou

 

Rozmery ciernej diery je vedecky termin, pod ktorom sa rozumie velkost k horizontu udalosti, t.j. k miestu kde je gravitacia uz natolko slaba, ze odtial dokaze uniknut svetlo.

Samotna hmota ciernej diery ma rozmery titerne ak nie nulove - teoreticky by gravitacia mala narast nad vsetky medze a ziaden mechanizmus by nemal byt schopny zabranit jej zmrsteniu az do nulovych rozmerov hmotneho bodu.