Skočiť na obsah

Domáce zvieratká


game

Odporúčané príspevky

o mne je tu už tuším známe, že mám rada mačky :) síce ich už roky nemám, ale v detstve boli okolo mňa vždy ....

nechali sa mi obliekať a vozíkať a učila som ich vybrané slová - síce na mňa kašľali, ale vždy boli tam kde ja ...

keď som sa hrala na piesku, mačka spala vedľa mňa ... keď ma mali dosť, tak sa na dva tri dni zdekovali k susedom, potom sa vrátili a mohli sme pokračovať ... boli to moji dôverníci a kamaráti a hračky ...

 

sú to nádherné spomienky, dodnes mám slabosť pre mačky... :)

 

okrem toho plný zadný dvor sliepok a zajacov a vždy tam bol aj jeden kohút - a na rozdiel od mačiek mňa teda kohúti radi nemali ... neraz ma museli pred nimi ratovať :lol:

ale to bolo dávno, skutočne som bola malé decko ....

 

dokonca raz sme cestovali na nejakú svadbu niekam k Novákom / mohla som mať asi osem / - len som vyšla z auta, už ma naháňal nejaký hrdinský miestny kohút .... polka svadobčanov sa rehotala a polka sa ma snažila ratovať, lebo ten kohút mal hodne zlý kukuč ...

takže takéto krásne spomienky ;) a dodnes mám pred veľkými červenými kohútmi rešpekt ;)

 

 

 

vaše zvieratká - mali ste, máte, nechcete, čo ste s nimi zažili ? všetko zvieractvo v dome a okolo domu ... vrátane spomienok ;)

  • Pridať bod 2
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Hehehe moja historia ohladom nasich domacich milacikov je hodne dlha :lol:

 

Ta najprv ako prveho som mala kanarika. prve dni som bola stale pri nom a potom ma zacal nudit tak som sa na neho vybodla. Ved to len ticho sedi a cumi na teba... ohromna zabava. Tak som si zmyslela macku :) Noo a raz sa nasmu kanarikovi podarilo otvorit klietku a macicka mala obed :)

Neskor od nas usla neviem kam a nikdy sme ju uz nevideli. Tak som si vyprosila dalsieho kanarika,ale asi sa mu u nas tiez nepacilo lebo po kusku nepozornosti usiel, ci skor odletel kade lahsie.

Nasledovali pes(dostal psinku), macka(zahadne tiez usla), korytnacka 1 (ta nam uschla kedze sa jej vyparil ten kusok vody z akvarka ;)) korytnacka 2(skoncila v chladnicke v jogurte neviem sice ako sa tam dostala) korytnacka 3 (nepacila sa nasej tretej macke, ktoru neskor preslo auto).

Dufam ze som nic nevynechala ak sa za domce zvieratka nerataju aj lienky husenice kobylky jasterice pavuky a podobne havede ktore som chovala v zavaraninovych flasiach ;)

 

Mozno by sa zdalo ze zvierata rada nemam ale to nie je pravda. Ja mam strasne rada macicky psiky kone a vsetko mozne len oni nemaju radi mna ;)

A momentalne mame jedneho psa. Uz ma asi dva roky takze drzi rekord ;)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

U nás sa tých zverov premlelo strašné množstvo.

Keďže som domov každý deň privliekla nejakú háveď so slovami :"Mamííííí...veď len do zajtraaaaa...", tak sme mali čo opatrovať.

Väčšina tej hávede totiž u nás ostala. :)

Pamätám si, že sme začiatkom zimy našli sýkorku....skôr sýkorčiatko.. jeseň bola teplá, príroda sa zbláznila, zakvitli stormy a niektoré vtáky nakládli vajcia.... no a mladé aj tak dopadli.

Mladé už len dychčalo, tak ho mama ohrievala v podprsenke, kŕmili sme ho čajom a uvareným vajíčkom..... piplali sme ho deň-noc.... po troch dňoch dodýchalo. Plakala som po ňom ešte týždeň. :)

Potom sme piplali mláďa holuba. pchali sme doňho stravu injekčnou striekačou a aby sme nezabrýzgali celý stôl, stál chudák na tácke.

Holub sa bránil, tácka sa šmýkala, tak nám počas kŕmenia zatancoval celkom podarený twist. ;)

Potom sme piplali mláďa straky vypadnuté z hniezda. To nám najprv počas dvoch dní povymetalo všetky pavučiny v tých najzastrčenejších kútoch, potom pochopilo, že tie kurence, čo pečieme sú predsa len výživnejšie než ono, vystrčilo zobák, vybralo si za hniezdisko ten najvrchnejší kvetináč a odtiaľ nás pár rôčkov celkom úspešne terorizovalo.... všetky krkavcovité hávede odporúčam.... sú to také milé vychcané stvorenia. ;)

Popri tom sa u nás vždy vyskytovali aj mačky, ale pamätám si len na Mura, ktorý mi ako decku zohrievaval nohy.

Potom sme mali zebričky. Najprv dve, potom asi 378.

Potom korely. Straaašne im chutili naše knihy.

Potom potkana. Zožral mi ho Muro. Hnusák.

Potom sme pritúlili asi v -20° mrazoch šteňa jazvečíka.... To bola tiež kapitola sama o sebe.... Tiež som ho dobre orevala, keď sa nám po rokoch stratil.

Včuleky mám u maminy psúcha a mačačúcha.

Psúcha máme od cigánov, chceli ho utopiť, tak sme sa ho ujali. Z milého malé dodlanesazmestiaceho čierneho klbka nám vyrástlo 50 kilové hovado. Zbožňujem ho z celého srdca. ;)

Mačačúcha sme si tiež zobrali "na chvíľu" od známej, ktorá má obrovský mačinec a nezvládala to všetko kŕmiť.

A už u nás ostal. Je to hnusný, tlstý, vychcaný kocúrisko, ktorý si každého omoce okamžite okolo pazúra. Jeho najväčšou radosťou je schovať sa pod gauč / za záclonu / pod stôl / za chladničku, proste hocikam a loviť odtiaľ všetko okolochodiace. Ak z neho raz dostanem infarkt, nedivte sa. :lol:

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Tak uplne zvieratko s ktorym som sa stretol bola sesternicina andulka, ktora bola (mam pocit) starsia ako ja...

ked mala 10 rokov, zomrela...

Medzitym otec choval rybicky a ja si pamatam ze raz na kupalisku som ulovil belicku a dal ju k nim (belicka bola tak 5x mensia).. oni spolu stastne spolunazivali a po 4 rokoch sa znicoho nic navzajom pozrali...

Pisal sa rok 1996 - sesternicina andulka - Fedo zomrel a my sme prisli s napadom kupit sesternice novu andulku na vianoce. To bol november a tak sme sa rozhodli ze jej ju kupime s novou klietkou a do vianoc bude u nas... Ja som uz dlhu dobu lanaril rodicov na zvieratko (ine ako rybicky), no kvoli atopickemu ekzemu som nemohol...

Lenze nova andulka - on, nazvali sme ho Cviro, lebo ked sme ho kupovali vrieskal, sa nam natoklo zapacil, ze po verdikte alergologicky, ze moze byt, sme si ho nechali a sesternici kupili dalsiu andulku, ktora mala do vianoc prespat u Cvira... tentokrat to bola samicka a my sme ju - pre sesterku - nazvali analogicky Fedka..

 

Lenze sa nam zapacilo aj to ako spolu ako parik spolunazivaju (bozkavaju sa a tak) tak sme sesterke kupili tretieho a parik Cviro & Fedka ma sprevadzal velku cast ZS v mojej izbe... najzaujmavejsie z ich zivota (z mojho pohladu) bol sex na garnizi a potom hniezdenie, sedenie na vajickach z ktorych nic nebolo... v auguste 1998 sa narodila mala andulka - nazvana Zuzicka - ale rodicia ju odvrhli.

 

V juni (ja si to pamatam presne 13.7.2000) zomrela Fedka a z Cvira sa stal vdovec... nasledoval 4.4.2002..

o dva dni sme si kupili dalsiu andulku - Pito... mal kratky zivot ale bol mimoriadne mimoriadne nadany, ktrotky a vychovany... (obcas mi sadol na plece a drcal do mna hlavou ze chce skrabkat)...

 

Zomrel 8.1.2005 a ked som smutny pisal na PF ze by som chcel papagaja ale nie andulku ale nieco tiche, poradili mi agapornisa skraboskoveho, ktoreho mam doteraz a bude mat 2 roky... samozrejme vrieska jak pavian :) ale da sa to prezit... je to srrandista, no nie tak ktrotky... kedze u nich sa neda zistit pohladom pohlavie (len metodou DNA za 700sk) tak dostal neutralne meno Riki...

 

momentalne si chce este mama kupit psa :lol:

 

inak co je zaujimavost... ta sesternicina andulka, co u nas bola do vianoc 1996 (bol to samec, ktorej casom dokupila sesterka samicku, ktora aj zomrela) stale zije, skrieka a tento mesiac sa doziva 10 rokov :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ajk

 

Aj brat mal dvoch Agapornisov spravili si hniezdo nakladli tam ale 30 vajicok a nic ziadne sa nevyliahlo. Ked sa na to pýtal vo zverimexi tak mu ten chlapík povedal, že to boli lesbičky. Ešte brat mu povedal veď oni aj normálne sexovali on mu na to, že keď je láska úprimná tak prečo nie.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Phersu>

Jedna znama mala tiez agaporňákov, a jeden sa volal Piťo a druhý neviem ako ale mal zenske meno (dajme Anča).... aká bola prekvapená ked Piťo nakládol vajíčka (oplodnené :lol: ) no ale mená im nemenila... :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ajk

 

Veď aj on tak krásne ich pomenoval, ale raz sa strašne pobili. Tak dal samčeka do druhej klietky ako si pôvodne myslel a cez noc mu nakládol vajíčko. Tak sme sa smiali. :lol: :) :)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Ja som odjakživa túžila po psovi,ale nebolo mi dopriate, v baráku to sotva, ale aspoň som si užívala všetkých možných od Šarika po Žolu u babiek a dedkov...

Domov som si asi v 9 rokoch doniesla morské prasa, celé čierne s ryšavými fľakmi a natrhnutým uchom, dala mi ho najlepšia kámoška ( inak moja terajšia švagrinká:lol: ), ako prvé bolo, že mi ošťalo nohavice, tak ma prijalo, resp. my jeho do rodiny, brácho mu vymyslel meno: Mofa Semionovič, až na to, že to bola samička, ale čo už.

Mali sme ju takmer 5 rokov, vymetala omrvinky pod stolom, lepší vysávač neexistuje, keď sa otvorili dvere na špajzi, to bol signál, že niečo sa zrejme donesie pod zub, a vtedy kvičala ako najatá od radosti...

Zaspávala mi na rukách a hoci som mala niekedy ruky plné fľakov, milovala som ju ( pravda, čistenie ostávalo väčšinou na mojej mame, prepáč mami, že som až taká neporiadna bola a hlavne lenivá:) )...a potom Mofa malo opuchnutú nožičku, veterinár povedal, že je už aj dosť staré, že mu nič nepomôže, o pár dní zomrelo...pochovala som ho do našej záhradky, oplakala a ďaľšie morča, ktoré mama doniesla aby ma potešila, sa dlho u nás neohrialo, pretože som nemala vôbec záujem.

Moje deti mali troch škrečkov, prvý bol prítulný, dvaja ďaľší malí bitkári, po nociach vrieskali a blbli na kolotoči.

Ten posledný, chudák, sa trápil dva dni, ledva dýchal, nič už do seba nedostal, hoci som mu kvapkala na papuľku aspoň vodu a mrvila všetko jedlo...teraz nechováme nič, okrem faraónov a pár pavúkov.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

No... momentálne mám psa Bernieho, mám ho strašne rada. Teraz v zime bude vo svojom živle. Keď bol štena, roztrhal nenormálne množstvo topánok, prádla, papierov a škatúľ.

Nahliadneme do ďalekej minulosti:

Mala som troch škrečkov: jedného som našla v BA a o 3 hodiny si zlomil väzy. Babka mi musela kúpiť nového. Obidvaja boli Mišovia. Toho druhého pustil kamarát na pôjde, bohvie, ako skončil... Tretí bol Škreko, dostala som ho na narodeniny od kamarátky. Potom nejako ochorel a veľmi ho chcelo jedno malé dievča, tak som jej ho dala a ten drzáň zomrel u nich v komore ( :) ).

Mali sme psa, z ktorého sa vykľula fena, tak sme ho vrátili. Mali sme vlčiaka Baka, môj a otcov miláčik - ostatná rodina sa ho bála. Pamätám si, ako pohrýzol môjho opitého strýka a naši mu to dezinfikovali vínom :) Žiaľ, akosi na neho nik nemal čas, tak sme ho po troch rokoch predali policajtom; bol to veľmi dobrý pes. Potom sme mali nejakého čierneho bastarda Tobyho. Asi po pol roku sme ho dali babke, ale zrazil ho autobus. A teraz Bernie :lol:

Mala som papagáje. Modrú andulku, ktorá mi po troch dňoch uletela; hneď na to korelu Aliho (môj druhý najobľúbenejší zver po Berniem). Vedel naspamäť niekoľko melódií - jednou ma uvítal, druhou oznamoval, že chce tancovať ;) Bol to denser jak hovado. Veľa krát mi uletel a posedel si s holubmi na drôtoch a s vrabcami na stromoch, ale vždy sa vrátil. Po roku a pol alebo po dvoch zomrel, neviem prečo.

Mačky... Muro, kocúrik, toho roztrhal Bak. Megy, tú roztrhal susedin pes. Asi ešte nejaká pruhovaná, nevím... A nakoniec moja Chertézia (---> Cherty ---> Cherťa ---> Cica, Mačka). Tá mala dokonca štyri vrhy mladých - Bernie jej tie malé oblizoval od placenty a hrial ich v kožuchu... A táto Cica nejak zmizla...

Také hávede ako muchy a motýle a pavúky, ktoré som utýrala v zaváraninových fľašiach, nerátam ;)

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 týždňami...
  • Pred 3 mesiacmi...

Takže vážne teraz. Neviem aké domáce zvieratá sme mali, ak sa do toho rátajú aj sliepky, zajace, morky a prasce tak to sme mali. Mali sme aj veľa psov, ak neušli tak zdochli.

Keď sme sa presťahovali do paneláku, opäť to začalo keď sa narodila sestra. To už vtedy sme mávali rybky v akváriu (väčšina z nich časom zdochla). Sestra keď trochu vyrástla ona musela zakaždým mať nejaké zviera. Najprv to boli škrečkovia a myši. Všetko jej podochlo. Jedna myš jej zdochla preto lebo ju zabudla v lete na balkóne v teráriu. Je podozrenie že jedného škrečka zožral pes, ktorého sme jej kúpili pred 8-9 rokmi. Aj ten pes radšej po piatich rokoch ušiel, možno niekde žije alebo už zdochol.

Teraz má nového psa, vlčiaka kríženého neviem s čím, ale je to krásny pes. A ešte chová zajaca, počkám si pokým ho vykŕmi a potom ....

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 3 mesiacmi...

Ked som bol este dieta, byvali sme v dome. Tam bolo zvierat dost (pes, sliepky, prasce, kraliky, aj macka sa tam nasla). Neskor v bytovke sme chovali dvoch psikov (biely spic), skrecky a akvarijne rybicky. Odkedy zijem vo vlastnom byte, ziadne zviera som nemal a ani nechcem. Psi podla mna do bytu nepatria, macky nechcem a o take male nic, ako su rybicky sa starat nemienim.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Môj pes si v daždi normálne zriaďuje bidet :lol: Naje sa, urobí potrebu (bože to je spojenie toto), zacúva k upršanému kríku, čo má vedľa búdy, a utiera si do neho zadok :) Môj hygienický pes.

  • Pridať bod 1
Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

mala som psika, skvele to stvorenie, mala 13 rokov, mali sme ju od dectva, ale potom dostala rakovinu 

hm, skoda... poslednu dobu ma chyti obcas riadne smutna chvilka za nou... chcem noveho psika, lebo su to strasne fajn stvorenia, len doma sa k tomu nejak nemaju...

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 4 týždňami...

dnes pribudli dve macky, dufam, ze sa tu nejaku dobu zdrzia (aspon jedna), vzdy nam totiz ujdu

okrem toho mame psa, prasata, boli aj sliepky, zajace, barany

v poslednom case sa tu dari aj divej zverine, pribudaju zaby, mysi, aj nejaky had sa tu po dvore motal a aj vevericka tu behala

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...
  • Pred 2 týždňami...

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz
×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov