Spravili ste niekedy nejakú hovadinu?

Hm ta druhe poschodie co nohy vam niesu cenne? Mne staci ked s mensieho murika zoskakujem, tak to boli.

Ked uz spominate tie mixeri tak som raz dal don kamen :lol: a skusil ci mi ztoho spravi hladku kamennu gulku.

Myslím,že pri tých skokoch a zoskokoch nebolo spomínané,že by sa doskočilo na nohy ... :lol:

neviem, nepamatam sa ze by som dopadol na nohy. jednoducho som zahucal. podotykam ze to druhe poschodie je vo vyske asi 3 poschodia klasickeho panelaku. byvali sme v bytovke kde boli fest zvysene prizemia.

O, ano, zabudol som sa "pochvaliť". 2-3 roky dozadu som bol v Čunove a akurat tam bola nejaka suťaž (tušim Majstrovstva Slovenska). Šiel som okolo kanala a prišiel som až k nejakemu ovladaciemu panelu. Veľmi ma zaujimalo, načo su tam tie tlačidla, tak som jedno stlačil. A čo sa nestalo!? Začali sa zatvarať stavidla, vytušil som, že je zle-nedobre, tak som sa rychlo zamiešal do davu (bola tam niekoľko tisic ľudi). Po chvili sa stavidla zavreli, a prestala tiecť voda, ešte šťastie, že tam vtedy nebol nikto na lodi. :lol: Najväčšia sranda bola, že na druhy deň som sa v tlači dočital (okrem vysledkov pretekov), že nejaky srandista zastavil vodu. Spolužiaci si zo mňa dodnes robia srandu. :)

Raz si tak matne pamatam ze sa mi pacila policka na stene, kde bolo vela knih a tak som sa na nu natahoval, az kym som na nej chvilku nevisel a zrazu prask odtrhla sa a ja na zemi s knihami zasypany.

Hovadín bolooo..! A ešte aj bude. Ja určite nezomriem prirodzenou smrťou :lol:

Čítam si to tu a smejem sa dokola, nakazila som aj brata a teraz to číta odhora dole, heh.

Spomenula som si, že aj my sme s kamoškou rady vylievali lieh a potom ho podpaľovali. Najradšej sme ho liali na cestu, keď už bola tma. Počkali sme, kým nepôjde auto a podpálili sme to. Šoféri robili myšičky a vrieskali, mamy ešte viac.

Raz nám prišlo originálne podpaľovať aj za bieleho dňa. Šťuk zapaľovačom, ale plameň akosi nikde.. Tak som sa nad to nahla a zrazu zafúkal vetrík a komplet mi vymazal ksicht.

Raz v zime sme sa hrali na ceste z kopca. Bolo asi -20°C, poľadovica jak hrom. Guľovali sme sa a z času na čas sme niečo hodili aj do okoloidúceho auta. Do jedného takého auta som z celej sily hodila guľu, ktorá ale bola zvnútra čistý ľad, auto dostalo šmyka a skončilo v priekope. V živote som tak neupaľovala. Myslím, že ani tak doširoka sa rozliehajúce bohovanie som už odvtedy nepočula.

Raz sme si s kamoškou rozrezali ruky tupými nožmi a stali sme sa pokrvnými sestrami.

Špáratkom som si do ruky vyše týždňa vyrývala "hisham", každý deň som si jatrila tie staré rany. Jazvy sa držali asi rok :)

Ako malí sme si staviali káry a spúšťali sa nimi dolu kopcom šialenou rýchlosťou - vyzerali sme po takomto záťahu ako po prechode mínovým poľom :)

Podobne ešte v meste naša rally na BMX-kach - kto najlepšie vyberie zákrutu, posypanú štrkom! Raz som nevybrala a čakala som mamu pred obchodom s rozflákanou hlavou.

Task: Kto prejde nepozorovane hranicami? ;) ;)

Kamoške som nakecala, že v Oravskej Polhore žijú poslední indiáni. Zhltla mi to aj s navijákom, keďže som jej každý deň prinášala novinky z hlbokých lesov ;) Tak som ju zmagorila, že si to nechcela dať vyhovoriť ani od svojej mamy.

Skákanie zo šopy - žiaľ, u mňa to skončilo zlomenou nohou ;)

Spomenula som si, že aj my sme s kamoškou rady vylievali lieh a potom ho podpaľovali.

nedávno mi vyplávala na povrch jedna dávna spomienka ...

a dnes sa mi inými spomienkami pripomenula spomenutá spomienka :)

pôvodne to bolo asi pred dvomi týždňami, to sa spojili dve príhody - jedna, že ktosi spomínal plynové vykurovanie kdejakého typu a ja som medzitým prepisovala čosi do pc a riadkovala som na papieri zeleným umelým pravítkom - a vyplávala z toho na povrch spomienka ... :) :

že kedysi dávno boli také čudné plynové radiátory ... normálny úzky vysoký liatinový radiátor, a pod tým rad trysiek a horel tam v jednom rade plyn a ohrieval vodu v radiátore ... krstná taký mala v dvoch izbách ...

s bratrancom sme úplne narovnako starí, teda v tých časoch rovnako mladí, mohli sme byť asi prváci ... bola tam nejaká rodinná oslava, vtedy dakedy sa objavili prvé zelené krásne umelé pravítka, alebo teda pre nás boli nové, práve preto, že sme tuším vtedy začali chodiť do školy ...

a nenapadlo nás ... teda jeho !!! / on ho mal v rukách / nič lepšie, len si ľahnúť k tomu ohňu a skúšať, či a ako to pravítko horí ... mám taký nejasný pocit, že sme prerušili rodinnú oslavu :) :rolleyes:

horelo. a veľmi rýchlo :)

to teda áno!!! A nie jednu.

Spomínam si, mala som tak okolo 12 rokov, boli sme na prázdninách u babky. Segra, naša mladšia sesternička, no a ja. Sesternička je odo mňa o cca 4 roky mladšia, vždy - aj už ako decko - bola ohromná kočka, veľké výrazné okále, a krásne husté brčkavé vlasy, vtedy ich mala po pás, a jej rodičia boli patrične hrdí na jej krásu a na tých vlasoch si zakladali. lenže ju vtedy tie vlasy otravovali, ťažko sa jej rozčesávali, a tak sa ma opýtala, či by som jej z nich neodstrihla. no a na také čosi ma naozaj nebolo treba prehovárať. Zobrala som nožnice, odstrila som jej tak vari 15 cm - a bolo po cope...tetu skoro trafilo, keď cez víkend tam prišli a videli dokatovaný cop svojej dcéry...

Záľuba v strihaní ma neprešla. O rok na to som úspešne ostrihala segrinu spolužiačku a našu spoločnú kamošku. jej mama sa nám potom vyhrážala, až tak, že nám doniesla čiernu látku, hodila ju cez dvere a vraj ju máme dať mojej segre do hrobu, boli sme v takom šoku, že sme len kukali jak blbé, keď mizla domu schodmi...ale spolužiakom v triede sa jej nový účes páčil a baby z jej triedy sa tiež tak chceli ostrihať - ale asi im to rodičia zatrhli, lebo nakoniec z toho nebolo nič. Ďalšou zákazníčkou bola segra, tej som vyčarovala "šeri" jak vyšité, a dobre jej to držalo, mala vlasy na to jak stvorené. Mamka síce nebola blahom bez seba, že už nemala jej mladšia dcéra dlhé vlasy, ale ani ma za to nezmlátila...

a ako tak diem do ešte vzdialenejšej minulosti, tak moje kadernícke začiatky boli vlastne ešte v predškolskom veku...mamka bola v škole, tatko šiel do obchodu len cez cestu a na pár minút nás nechal samé,,,i napustila som vaňu studenou vodou, nakázala segre, nech si tam vlezie a začala som jej mydfliť hlavu...keď sa tatko vrátil, tak spustil na mňa, že čo to prepánasvatého robím, a ja že "Robím Elenke vodovú". Na "trvalú" som si netrúfla. A ani som nevedela vlastne, čo to tá vodová či trvalá je, len som vedela, že sa to robí na hlave...moju "vodovú" našťastie segra prežila bez následkov...

game: a pamätáš sa, akým plameňom? Bol so zelenou špičkou, alebo lietali čierne iskry ako keď lietajú sadze? Ako to voňalo? :P

Čosi mám za sebou aj ja.

Hodil som Dymogam na mole na vonkajší parapet okna rodinného domu. Písal sa rok cca 72-73.

Vybral som si zlé okno.Patrilo členovi protifašistických bojovníkov....

Kto nejde s nami ide proti nám......

Z "primusa "triedy bol v okamihu protisocialistický živel. :P

Neprajem nikomu.

game: a pamätáš sa, akým plameňom? Bol so zelenou špičkou, alebo lietali čierne iskry ako keď lietajú sadze? Ako to voňalo? :P

:P

na vôňu si vôbec nespomínam, ale mám taký dojem, že aj to bola jedna z príčin, prečo za nami dobehli dospelí ...

druhá vec bola to, že sme sa my dvaja zľakli - vybavuje sa mi celá tá scéna, dvaja prckovia s hlavami kúsok od plameňov a s chuťou experimentovať, ležiac na zemi pred radiátorom, ktorý stál pri dverách - za nami sa tmolila bratrancova malá sestrička, bratranec držal pravítko a dohadovali sme sa, či to skúsime, čo to spraví ...

pamätám si vzbĺknutie plameňa, zdvihol sa asi o desať centi, tuším modravo, alebo zelenomodro, ale to sa mi možno pletie s farbou pravítka, ale to zdvihnutie plameňa si pamätám, bolo to strašne dávno a boli sme veľmi malí

a vlastne nič viac, lebo tá umelina vzbĺkla a už jej nebolo, to bol zlomok sekundy, zľaknúť sme sa stihli až potom

nepamätám, či stihol bratranec to pravítko pustiť, ale popálený nebol, takže nejako zareagoval, zrejme ...

ďalšie na čo si spomínam, že tam vbehli nejakí dospelí a že boli akosi moc rozčúlení, a tuším na nás kričali :D

Na strednej skole ma zacali bavit vybusniny, neskor som si aj urobil strelmajstrovsky kurz. S jednym spoluziakom sme robili "pokusy" a vymienali si skusenosti. Poradil mi, ako urobit dymovnicu. Pomiesas hento s tym a s tym, das do plechovky, zapalis to, zakryjes nejakym vacsim vedrom na ktore polozis kamen ..a ujdes prec. Vsetko klapalo ako hodinky, aj ujst som stihol. Ibaze mi nikto nepovedal, ze v susednom dome akurat vysvacuju suseda za farara. Chudak Jano, doniesol som mu do daru ..kadidlo.

Pravdaže :P Len si chráňme tie krásne bláznovstvá...:-)

pekné, nezabudnuteľné spomienky na rôzne šibalské zážitky, hry :P NAJ- hry v prírode

Winnetou, Old Shatterhand, Nšoči, Rybana, pokrvné príbuzenstvá , tetovanie našich mien na ruku so zápalkami, bolestivé rany, chrasty, pokarhanie od rodičov, stavanie bunkrov, šípy, robenie káry , preteky, zhotovovanie samopaľov z dreva, gumipušky, strieľanie do plechoviek, rozbité kolená ..

ako školkárka s kamoškou sme chodili volať na svadbu :-))

spoločný útek zo základky ako deviataci(bola nám zima, netopili dostatočne) :P

Nespomínam si na žiadne také výčiny, ktoré by stáli za zmienku, ale niečo sa mi tiež podarilo, aj keď je to úplne "iného razenia", ako sú tu tie "vykonané hlúposti" popísané ... bola som asi druháčka, a keď že som išla do školy ako päťročná, ani rozumu, ani skúseností som v škole nejako "nenabrala".

V tých časoch bolo bežné aj poobedňajšie vyučovanie, naša trieda práve to vyučovanie poobede mala a spolužiačka sa mi chválila, aké pekné obrázky dostávajú na hodine náboženstva. Samozrejme, že som také "obrázky" chcela mať aj ja, však nám také niečo nikdy nedávali ... a tak som sa po vyučovaní na hodinu náboženstva pridala k tejto skupinke. Celá natešená som sa po hodine pobrala domov a už od dverí som sa chválila, čo som to ja dnes dostala ... nečakala ma však pochvala, ale studena sprcha. Mamina len na mňa zhúkla, aby som sa brala tam kde som doteraz trčala, a tak som sa zvrtla a s plačom som vykráčala do ulíc.

Až za tmy som sa pomaly, ešte stále s plačom blížila k domu, sestra tam netrpezlivo prestupovala a doma ma čakalo ticho, teplá večera a upravená posteľ. Na druhý deň mi povedali, že tam, kde som bola už viackrát chodiť nemám, pretože ja tam nepatrím.

Čo sa však dialo doma, keď zistili, že ja nestojím pred dverami a nečakám, kedy ma zoberú na milosť, že ma jednoducho niet ... som sa dozvedela oveľa, oveľa neskôr, až keď som bola plnoletá.

Keď rodičia zistili, že ich dcéra niekam zmizla, nastala panika. Otec precedil cez zuby pár viet a vybral sa ma hľadať, sestra dostala prísny zákaz ani na krok sa nepohnúť od vchodu baráka, ale ak by ma zbadala, mala ma hneď dotiahnuť domov. Netuším, kadiaľ som chodila a ako to, že si malé plačúce decko za celý ten čas nikto nevšimol a nenasmeroval domov. Otec behal po uliciach ako bez duše, hľadal ma a úplne si viem predstaviť s akým pocitom bezmocnosti sa bez výsledku vracal domov. Prišiel asi pol hodinu po mne, nikto však nepovedal ani slovo, bola len mrazivá atmosféra a veľmi, veľmi dlhé ticho.

Ani netuším ako dlho potom tá kríza doma trvala, naši sa nikdy hlučne nehádali, skôr sa len zdarne obchádzali a bolo vždy len veľké ticho.

Určite však už viac zvažovali slová, pretože vedeli, že ich dietko berie všetko doslovne a je schopné hádam všetkého.

secret, to je cajovy odvar... moja sestra ako prvacka neprisla domov nacas, prikvitla podvecer s usmevom, ze bola na snehulienke a sedem trpaslikov dvakrat po sebe v kine.. a prachy si pozicala "od nejakej tety" na ulici... najskor vyprask, potom za ruku od dveri v dveram, ktora teta to bola.. a druhy vycin - neprisla zo skoly domov, tak sa otec vybral ju hladat, nasiel ju na lavicke v parku, ako sa s jednym chlapcom hraju na doktora, chlapec bol gynekolog a pracoval s nanukovymi palickami...

ešteže z nás vyrástli normálni ľudia :P

pri hre na schovávačku som zaspala pod posteľou u kamarátky, vraj všade hľadali aj vonku v studni ..

pink,

mi pripomenula ako mňa aj jedného chlapčeka (bola to zrejmä moja prvá detská láska).. v materskej škôlke, súdružka učitielka "odlúčila" pri spaní, lebo sme sa trošku mali bližšie k sebe :P

a ešte na manžela prezradím, lebo tiež bol občas kvietok .. nechtiac vraj podpálil s bratom a kamarátom bradlo . :P

ináč, som bola tiché, poslušné, zbožné dievčatko a v ZDŠ ma ani neviem prečo, volili za predsedníčku triedy.

ako decko som v škole bola nekonfliktná, vždy ochotná pomáhať, nehádala som sa a prvýkrát som sa pobila v 7. triede. Ale mala som aj schopnosť pochytiť všetko, čo som začula. I začula som moju babku, ktorá kliala ako kočiš, a pravdaže som si neobvyklé výrazy, aké som doma nepočula, zapamätala, a zapamätala som si ja to, že babka také hovorila, keď sa jej niečo nezadarilo.

Lenže mne sa ako malej školáčke všetko darilo. Až raz...to som mala tak 8 rokov; po vyučovaní nás učiteľka viedla dolu schodmi do šatne, šli sme v štrúdli po dvojiciach spôsobne, ale mne sa nejako zamotala papuča a potkla som sa na tých schodoch a temer som sa zrepetila, i pekne nahlas som do toho ticha zakliala po babkinom vzore "Je---m ti žalár!" Našej učiteľke, ktorá ma poznala ako tiché, dobré a slušné dieťa, len padla sánka a keď sa spamätala, spýtala sa ma, čo som to povedala. A ja netušiac, že tak sa nemá hovoriť, veď predsa aj moja babka to hovorila, zopakovala som nadávku.

Neviem dodnes, či to povedala aj rodičom, ale asi nie, lebo pokiaľ poznám mamku, určite by ma bola zdrala jak hada. Dokonca ani poznámku mi nedala. A ani neviem, kedy mi docvaklo, že je to nadávka nevhodná do úst malej školáčky. Ale na prekvapený výraz učiteľky si pamätám dodnes. Podobne som počula chalanov, ako si nadávajú do k....ov. Doma som také nepočula, a keďže sa chalani na tom rehotali, myslela som si, že to určite bude niečo ohromne vtipné, a bola som zvedavá, čo také by to mohlo byť. A tak som sa opýtala otca, že čo to je. ten mal trochu iné metódy ako mamka, a tak po prvom šoku mi to celkom rozumne vysvetlil. ešteže som sa nespýtala mamy, lebo by som bola dopadla ako ten malý ze Slunce, seno..., keď sa opýtal mamy (Růžičkovej), že "co je to coura?"...

20 rokov do zadu sa pochválil kolega, ako pri rannom zhone s malými deťmi sa tak ponáhľal, že zabudol na logiku. Oblečený do práce išiel chystať deťom raňajky, zobral mileko v sáčku, chytil ho rožtek, zdvihol z dresu a odfaklil ten kúsok, čo držal v ruke, skrátka podpílil si konár na ktorom sedel. Mieko dopadlo, urobilo čvachchchch a bolo po rannom zhone...už mu to mohlo byť jedno :D

keď sa človek najviac ponáhľa, tak porobí aj kopec vecí naopak. To sa aj mne stalo. Ale to je skôr nešikovnosť.

Bola som piatačka a dostala som z akejsi písomky 3. keďže u mňa na 1. stupni iné ako 1 neprichádzalo do úvahy, mala som taký strach ísť domov, a pochváliť sa s úlovkom, že som sa rozhodla zbaviť sa žiackej knižky. Ale ako? Spolužiak ju hodil svoju do smetiaka a nejaký dobrák ju vylovil a odniesol do školy, a chalan mal týždeň problém so sedením, a tak poučená touto skúsenosťou tú svoju som schovala a doma som povedala, že som ju stratila. Strčila som ju do rolky baliaceho papiera do kúta. V škole som dostala novú. Chvíľu bol pokoj, a na nejakú žiacku som aj zabudla. A prišiel Mikuláš. I rozhodla sa moja máti, že obdaruje aj svoje mimobratislavské krstniatka, a že im pošle mikulášske balíčky. Môžete hádať, čo asi tak našla v tom baliacom papieri. Výprask ma neminul...a tak namiesto mikulášskych sladkostí bol világoš.

Moja segra si zasa vymenila žiacku so spolužiačkou, a tá jej ju večer doniesla. Nie preto, že by ju chcela nabonzovať, ale jej máti ju poslala. No a tiež ju, teda segru, varecha neminula...

A tiež segra mala nohy toulavý...raz takmrzlo a napadal sneh, a vonku tma, ale jej nikde. A naši čakali, čakali a čakali, až nakoniec stratili trpezlivosť šli ju hľadať. A ani to netrvalo dlho, našla sa. medzi barákmi si urobili s kamoškou šmýkľavku, kabele hodené vedľa a veselo sa šmýkali na tej šmykľavke...a zasa mala varecha robotu.

A aj ja som sa hrala na doktora. Mala som vtedy 4 roky a bola som u babky na dedine. Na lúke, na kraji ktorej boli postavené domčeky, bol veľký topoľ pri riečke a popri riečke vrbina. No a v tej vrbine za tým topoľom sme sa so susedivie fešákom, o rok odo mňa starším, hrali na doktora. Tiež to asi bol gynekológ. keď ma vyšetril, a mala som konečne vyšetriť aj ja jeho, prirútila sa tam moja mamka, odvliekla ma preč a zmlátila jak hada. Vôbec som netušila, prečo a za čo, veď tá hra bola taká zaujímavá, a najviac ma srdilo, že keď som sa konečne aj ja mohla poučiť a vidieť, čo som ešte nevidela, tak musí dojsť mamka a prekaziť mi to!

hovadín som spravil neurekom.

takejto činnosti hovorím "keď ruka predbehne rozum" (napr.fialový palec) a dosť výstižne to nazve nelogickú činnosť.

zemiaková brigáda, posenenia v krčme...vypijem všetko, ale nepijem, lebo málo znesiem. Po asi 4-tom otočení piva sa môj žalúdok začal búriť. Ako "dobre vychovaný mládež" som si uvedomil, že vyvracať sa treba na WC. A tak som sa tam vybral ....No ale čo urobí chlap, keď otvorí dvere na záchode a zbadá misu? A to opitá hlava urobila. Stiahla gate, prdel si sadla na sedátko a a išlo to pred seba a na dvere...ešte že som stihol roztiahnuť nohy. Akurát topánky a gate boli trochu bodkavé.. :pivo:

je to story, ktorá sa týka bývalého spolužiaka z VŠ. Chalan bol mimoriadne talentovaný vo všetkých smeroch. Bol vynikajúci študent (nie však typický bifľoš, on to zvládal akoby mimochodom, stačilo mu prebehnúť skriptá a mohol ísť rovno na skúšku), krásne kreslil, ovládal asi 3 hudobné nástroje (hral v nejakej kapele), a ešte aj na šport bol šikovný (vyhral lyžiarske preteky, ale aj v letných športoch bol v porovnaní so spolužiakmi nadpriemer). A mal ešte čosi: musel sa vždy nejako líšiť. Vtedy sa nosil krátky zostrih, on nosil dlhé vlasy, aké by mu teraz chalani mohli závidieť. na skúšku prišiel - ako to vtedy muselo byť - v kvádre, ale opásal sa hrubým konopným motúzom. Nosil plášť asi ako komisár Clusseau z Ružového pantera a kufrík pre malé deti na opasku od toho plášťa, prehodený cez rameno. Ale tiež bol superobľúbený pioniersky vedúci a decká ho žrali. Skrátka exot. Ale k príbehu, ktorý chcem opísať:

Tradovalo sa o ňom, že ešte ako stredoškolák sa domákol, že v deň D má byť odhalená slávnostne nejaká socha, už neviem, koho, tuším Gottwalda či koho. A on skrátka tých "odhaľovačov" o 1 deň predbehol. Slávnostne sa vyparádil do kvádra, aj kravatu vraj si dal, vyliezol na provizórnu tribúnu i spustil prejav, v ktorom osobu, socha ktorej mala byť odhalená, nijako nešetril, nevyzdvihoval žiadne imaginárne dobré skutky, zato reálne zlé skutky popísal ako najlepšie vedel, a keďže ani zmysel pre humor mu nechýbal, ľudia, čo tade šli, mali divadlo a bavili sa. A ďalší ľudia sa tam zbiehali a počúvali ho. Už neviem, či aj tú pásku prestrihol, ale že plachtu dal dolu, to vraj stihol. A stihol toho aj dosť povedať. Ľudia mali show ako už dávno nie, až do príchodu policajtov, ktorí začali milého rečníka naháňať a dalo im moc práce, kým ho aj dolapili. Vraj tam pobehovali a vykrikovali čosi ako "Neposlouchejte ho, rozejděte se, to je jenom XY (meno)!!!neposlouchejte XY!!!" Lenže ľudia sa nerozliezli a počúvali a sledovali toto veľkolepé divadlo. Pravdaže chalana dolapili a hrozil mu vyhadzov zo školy, ale nakoniec dostal len 3 z chovania.

Aj na VŠ si pamätám na jeho rebelský "príspevok", a mal vtedy pravdu, a vyslúžil si temer vyhadzov z lyžiarskeho, vtedy sme všetci šli za vedúcim a prihovárali sme sa za neho. A veru ani Marxuvka ho nechcela vo svojej skupine, lebo jeho nevinné otázky boli veľmi záludné...ale zato učitelia rôznych technických a najmä odborných predmetov ho mali radi a uznávali...hold, exot. Ktovie, ako sa má teraz.

známeho nedávno zastavili policajti,  že: "doklady atď. a bielu kartu".  

Dal čo mal a ... ústrižok šeku o zaplatení PZP.  Policajt nebol spokojný.  :nono: Známy bol nespokojný tiež a dával to najavo,  " ja si všetko čo treba poctivo platím a tu aj máte doklad že to mám zaplatené". 

Policajt mu vravel, že ústrižok nechce.  Komunikácia naberala na obrátkach, až sa dostali k tomu, že: " tak vám netreba?, ústrižok je mi na nič?

Tak ho pred očami policajta roztrhal,  dal do úst a zjedol.   :)

Zobrali mu techničák.

Dotyčný si išiel vybaviť bielu kartičku. Volal kamarátovi policajtovi o tom čo sa stalo. Ten mu techničák vybavil s tým " nejedz ústrižky pred políciou"  ti odkazuje kolega. 

všetko dobre dopadlo, ale keď si to predstavím ako trhá a žuje ten šek :) on je inak kľuďas.  nejak ho vytočil ten policajt. :)

Už hovädina bolo len to, že som sa narodil!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! :happyroll: :happyroll: :happyroll:

oooch, flora, keď si rpedstavím chlapíka, ako sa pred predstaviteľmi zákona napcháva nejakým ústrižkom, príde mi to ako Lous de Funés, dík za pobavenie a spestrenie večera!

Za všetky peniaze , čo sme mali som kedysi kupil Favorita. O autá som sa vždy rad staral, vylepšoval, leštil....

Prepis sme odložili, lebo bolo treba isť na STK,oni mali peniaze , ja auto v garaži, ktore som daval do kopy. Potreboval som už len vyčistiť motor od zatečeneho oleja, a najlepšie to išlo technickym benzínom. Tak som vliezol do jamy,zatiahol nad seba auto,zobral štetec, namáčal do benzínu a machlil.

Pred tym som mal Škodu 100, ta mala dynamo, favorit mal už alternator,a tam je dovedene trvale plusove napatie....skratka, pliešok, čo držal chlpy na štetci sa oprel súčastne o plus a o kostru. Okamžite to bachlo,tie benzinove výpary, a mne začalo nad hlavou horieť naše " nové" auto.

Hasil som holými rukami, placal som po horiacom motore až do víťazného konca. Do dnes mám z toho depku.

Malo to aj pokračovanie....po STK mi nechceli prepisať auto, lebo vraj bolo kradnute....to len boli nervy....nakoniec sa ukazalo, že ho zabudli odhlasiť s patrania. Dokazať to bol heroicky vykon.