Jump to content

Oslavy v rodine, oslavy na pracovisku, narodeniny...


Recommended Posts

v každej rodine to funguje ináč, niekde si veľmi potrpia na sviatky, niekde sa zabúda, ... kedysi sme povinne chodili gratulovať k meninám narodeninám babke, očakávala to ....

 

a na pracoviskách... priam povinnosť na mnohých, odmietnutie sa niekedy bralo a stále berie ako podraz a skrblíctvo a čudáctvo a neviem čo všetko ešte...

:)


čiže ako je to u vás s oslavami ? ...
pečú sa torty, dávajú sa kvetinky, stačí potiahnuť za uško, robia sa oslavy, okrúhle výročia sa oslavujú vo veľkom štýle ?
alebo sa zabúda, nikto si nezmyslí, ani oslávenec sám ... až keď sa pretočí list v kalendári ...
oslavujú sa meniny, alebo len narodeniny, výročia v rodine... ako to teda funguje ?

 

radi oslavujete, či je to niečo, čo ide mimo vás?

 

Link to post
Share on other sites

Taaaakže. :)

 

Zabúdať sa rozhodne nezabúda. Ale z veľkolepých osláv sa postupne, ako sme všetci dospievali, stali oslavy komornejšie a nakoniec sa z nich vlastne celkom upustilo.

Dávame si darčeky ale to tiež tak, že (ako skoro všade) z nich má ten darujúci väčšiu radosť ako obdarovaný. :lol:

A väčšinou sa tak nevie dočkať, kedy si oslávenec ten darček rozbalí, že ho dostane oveľa skôr.

(napríklad ja som sa už včera večer vytešovala z darčeku na vianoce :) )

 

Zásadou ostala hádam len snaha spríjemniť si ten deň najviac ako to len ide. (čiže to už samo o sebe eliminuje veľké rodinné sešlosti.)

Link to post
Share on other sites

Celkom aktuálne :)

U nás sa nezabúda, či už na meniny, alebo narodeniny. Naša rodina má zvyk robiť veľké oslavy, čiže sa k oslávencovi dotrepú babkovci, strýkovia, tety, decká... Ako ináč sa pije, veď to treba osláviť... Na takéto oslavy nechodievam, nemám rada tú stádovitosť, s akou sa zrazu všetci nahrnú, len aby niečo niekomu popriali. Tak to bolo aj túto sobotu, teta a strýko mali 40, takže bola celá rodina u nich. Ja som si sedela doma, aj keď to k nim mám asi 100 metrov. Potom boli rečičky ako že sa dištancujem od rodiny a blá blá... :lol:

Radšej mám, keď ideme niekde na chatu, spravíme si guľáš...

Pokiaľ ide o rodičov, brata, len si doma niečo zaželáme, podarujem čokoládu a je to. Stačí pohodový večer, aj to je pekný darček.

Link to post
Share on other sites

Z veľkých rodinných sešlostí sme našťastie upustili ešte v minulom storočí a tak sa schádzame len v úzkom rodinnom kruhu (to tohto zaraďujem síce nepokrvných, zato blízkych ľudí). Zásadou je dobre si zajesť a neupracovať sa kvôli oslave ako blázon. Keďže naše financie majú pravdepodobne vtáčiu chrípku, dávame si väčšinou malé darčeky. Ale zato od srdca. Nuž tak.

Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...

To je jasne, ze to ocakavam! Vidim, ci a ako si ma ludia vsimnu. Nemeriam to darcekmi, mne staci potriast rukou. Co ocakavaom od druhych samozrejme prejavujem aj voci druhym. Nastastie mam pamat na datumy, takze sviatok ziadneho z clenov rodiny len tak nezabudam!

Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...

Na sviatky sa nezabúda a oslavy sú samozrejme s rodinou, hlavne tie detské. Nechýba torta, sviečky, alko-nealko, slané, studené misy...spieva sa "živió"...deti to milujú a najviac samozrejme darčeky.

Syn má v októbri po sebe aj meniny aj narodky, tak sme to na jeho žiadosť presunuli ( meniny ) na jún a vždy 18.júna oslavujeme Lukáša :lol:

Vtedy nemá nikto z rodiny žiadny sviatok, a on je spokojný, že nečaká celý rok.

Link to post
Share on other sites

bráško má o týždeň meniny, bude to prebiehať tak, že nabehneme do obývačky, postavíme sa do radu, zablahoželáme mu, dáme darčeky, rozídeme sa a žijeme ďalej... žiadne oslavy, nič... strohé, trojminútové a žije sa ďalej...

Link to post
Share on other sites
  • 2 weeks later...

my sme sa dostali tak ďaleko, že si nikto nespomenie ani na vlastné narodeniny ... teda sem tam áno, samozrejme ...
a zvyčajne v predstihu, z niečoho, z nejakého dátumu, že aha, veď tu bude mať ten alebo tamten narodeniny ...
meniny ? občas ma to napadne, potom každému "vynadám" že mi na ne zabudol ... a ja potom robím to isté s meninami toho druhého :lol:

ale nebolo to vždy tak, jednoducho ... kedysi sme to robili preto, aby ten druhý vedel, že je náš, pre syna sme robili maličké oslavy, keď bol malý, ale aj jemu to postupne začalo prekážať ... akosi sa to takto vyvinulo...
vlastne si spomenieme, niekedy v predstihu, niekedy aj načas, niekedy po ... ale nikomu to neprekáža
labkou si potriasť môžeme hocikedy ... a zvyčajne si k tomu kúpime nejakú milú malú blbosť ... dospelému kinderko alebo tak ... :)
rovnako občas "vydesím " aj kamarátov ... :)
a z tej "milej malej blbosti" ma napadlo, že to si darujeme hocikedy ... nemusí to byť zrovna sviatok, stačí keď zazriem niečo, čo mi pripomenie niekoho, komu s tou drobnosťou môžem spraviť radosť / alebo niekto mne / - alebo jednoducho vyraziť dych alebo vyvolať záchvat smiechu ... myslím že je to hodné viac než organizované oslavy ... ;)

ale žiadne mimoriadne oslavy, ale spolupatričnosť tam zato je ... aj bez okázalostí ;)

 

čo sa týka kamarátskych okrúhlych narodenín - nechápem, nerozumiem tomu, oslavy na pracoviskách som zrušila, na oslavy nejakého kamarátskeho kruhu som prestala z jedného dňa na druhý chodiť, pred rokmi, ...

a za toto za všetko som bola za vola.

 

na jednej strane vynadané, že neoslavujem ako na malej svadbe "kamarátove" okrúhle narodeniny, na druhej, že nenosím do práce zákusky, lebo mám narodeniny, ... oboje mi pripadá postavené na hlavu

Link to post
Share on other sites
  • 1 year later...
aljak63

Ja neznášam rodinné oslavy :lol: Keďže svoju rodinu - tým myslím tú vzdialenejšiu (ujovia, tety, bratranci a sesternice) moc nemusím, tak som šťastný, keď sa takým oslavám vyhnem. Kedysi sme si chodili všetci blahoželať k narodeninám, meninám a ku všetkému, postupne sa prestalo gratulovať deťom a ostali si gratulovať len tí dospelí, postupne si prestali gratulovať k meninám a ostali len oslavy narodenín, a našťastie aj tie sa už zrušili a oslavy v rodine sú teraz na takej úrovni, že keď mám sviatok ja, tak z rodiny mi zagratulujú, akurát tí najbližší - mama, oco, brat, babky, priateľka + kamaráti. A to mi bohate stačí. Som rád, že tú vzdialenejšiu rodinu nevidím a že ich vidím čo najmenej. Schádzame sa síce ešte na oslavách u babky, keďže tam sa chodí masovo, a do jedného bytu sa napcháme aj 19ti ľudia - tieto oslavy riešim tak, že prídem čo najskôr, aby som aj čo najskôr mohol vypadnúť a môžem sa tak aj vyhnúť rodine.

Link to post
Share on other sites
Aikaterine

v rodine z otcovej strany je zvykom gratulovať každý každému na narodeniny tým štýlom, že sa všetci stretnú v jednom dome a je to dosť otravné..

na meniny málokedy

v rodine z maminej strany sa to rieši tak, že sa stretneme všetci v jeden vybraný deň a oslávime narodeniny aj meniny všetkých naraz (dosť veľa ľudí má narodeniny resp. meniny v jeden mesiac)

 

neznášam rodinné oslavy/hromadné stretnutia :lol:

Link to post
Share on other sites
lopata555

nemám rád rodinné oslavy ale keď som bol malý tak som ich mal rád vtedy som sa tešil na každý darček ............ :lol: , ale postupne sme z toho veľkého tempa upustili a už si negratulujeme už vôbec ................... úplne mi stačí že mi zagratulujú rodičia, sestra zo švagrom a starý rodičia ................... a samozrejme moji kamaráti

Link to post
Share on other sites

U nás rodinne oslavy nebývaju.

Len stryko robil taku vacsiu na 50 a bude asi aj na 60. Celkom mám rad take oslavy bo sa moc s bratrancami a sesternicami nestretame tak aspon tam si pokecame. U nas su rodinne vztahy velmi kladne aj ked sa vidime malo takze mame vzdy vybornu atmosferu preto take akcie vitam rad.

Link to post
Share on other sites

rodinným a celkovo hromadným oslavám sa vyhýbam ako čert krížu, nenávidím takéto akcie. v našej rodine postupne veľké oslavy zanikli, resp. pokračujú ďalej, no účasť nie je povinná. vždy príde ten, kto má práve čas a náladu, nerobíme z toho nejakú drámu.

Link to post
Share on other sites

Rodinné oslavy sa u nás konajú len na jubileá. Nedávno mal dedo 80, tak sme sa zišli totaaaal celá rodina (až na niekoľkých bratrancov, čo robia v zahraničí). Asi 30 nás tam bolo. No ale už dávno som sa tak neopila, a so strýkami ešte nikdy :lol: Bolo super. Mám rada, keď sa takto stretneme. Milujem aj rodinné chaty. Máme všetci veľmi dobré vzťahy, bavíme sa, spievame, hráme na gitarách pri ohníku... Šupa.

Link to post
Share on other sites
  • 5 years later...
Vilma Flinstonova

Ako decko som rodinné oslavy, či už u nás, alebo u krstných, zbožňovala, vždy bývalo veselo, v rosdine nás bolo veľa detí v podobnom veku, takže sme sa nikdy nenudili, dospeláci sa bavili spolu a my detváky zasa spolu a nikto nás nesekýroval, mali sme naozaj raj na tých oslavách! Zvykli byť chlebíčky, obložené misy, zákusky, koláče, torta...často sa aj spievalo, vtipy sa rozprávali, bývalo to naozaj super.

Keď som dospela, rodinné oslavy ustali a oslavovala som s kamarátkami, kamarátmi, väčšinou nie doma.

Potom ako som sa vydala a osamostatnili sme sa, som s radosťou pripravovala rodinné oslavy, mala som to rada. Tiež som robila obložené misy a zákusky, spočiatku som torty nevedela robiť, časom som sa naučila aj to. Obvykle sme sa zišli celá rodina - Flinstonov brat so ženou a deťmi, moja sestra s rodinou, rodičia z oboch strán. Deti dostávali niečo na oblečenie a hračky, knižky a podobne. Podobné darčeky sme aj my kupovali ostatným deťom z rodiny. Potom ale keď Flinstone začal sťúrať do kuchynských záležitostí a brblať mi do pohostenia, do darčekov (všetko vždy ofrflal), mi to začalo čím dalej, tým viac liezť na nervy, a teraz už mám nočnú moru pred každou rodinnou sešlosťou. vadí mi, ako sleduje, či náhodou nejdem hostí trápiť hladom a či náhodou neodídu bez výslužky (AKO KEBY SME BOLI NA SVADBE!!!). Tiež mi prekážalo a prekáža, keď jeho mama kope do našej mačky a keď to chúďa sa len priblíži, už jačí "Fuuuj" ako keby sa sám belzebub blížil, a tak to bolo odkedy mačku máme; teraz keď už je svokra stará, tak mi to síce veľmi vadí, ale už sa len snažím to chúďa pred ňou ochrániť, ale kým bola ešte pri sile, čo bolo ešte aj tak pred rokom, tak som jej vždy povedala, nech jej dá pokoj a nech sa neopováži ju kopnúť alebo udrieť, a že si v mojom byte môžem chovať aj krokodíla, či sa to jej páči alebo nie, a že ja jej tiež nerozkazujem, čo ona má mať doma a čo nie, tak nech ani ona mne nerozpráva do mojej domácnosti. A Flinstone sa ma nikdy nezastal, jeho výrok bol vždy že Neodvrávajte mamke, lebo ona sa urazí. A toto ešte aj dcéram hovoril.

Posledná rodinná oslava väčšieho formátu bola našťastie v réžii mladých, mali sme krstiny malej Ninky. Mladí zorganizovali hostinu v reštaurácii a bolo to najrozumnejšie, čo mohli urobiť. Pamätám sa, že keď sme kedysi ešte my krstili, ja sama som varila slávnostný obed pre 18 ľudí ak nerátam dvoch kojencov. Stoličky sme požičali od susedov, taniere, príbory a poháre tiež. Mali sme rozťahovací stôl, takže sme sa pomestili. Večer som si necítila nohy, ale ako mladá baba som to rýchlo rozchodila.

Súčasné oslavy sa ani nedajú nazvať oslavami, lebo hlavné slovo si vezmú babky a o inom netárajú ako o chorobách, doktoroch a podobne. A dedko sa radostne k nim pridá. Ešte obľúbenou témou mojej svokry sú vymyslené patálie so susedmi, ktorí sa jej určite chcú prebúrať do jej bytu, alebo jej tam určite chcú nanominovať nejakú spolubývajúcu a podobné nezmysly. Raz dokonca chcela poslať Flinstona s bratom, aby šli dajakému chudákovi susedovi vynadať, nikto netušil, za čo. Takže ja tomu hovorím sešlosť, a nie oslava. Na oslave by malo byť veselo.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Ono v minulosti - u mojej matky a jej brata bol nejaky problem - najprv chodili na navstevy a sa obdaruvali(deti,narodeniny a meniny) - ono vraj tetno brat bol lakomy - ono to bolo mozno dane - ze my sme boli tri deti a oni mali dve. Teda museli davat o 50% viac. Pochopitelne. A este mala brata a ma co bol stedry a ten vzdy daval hodnotne darceky.

 

Ono je to v podstate mohla byt vsetko pravda. 

 

A potom sme sa prestali navstevovat - 

 

ono je dobre vramci rodiny co je v revucej - ze deti mame vsetci rovnako a teda rovnako sa obdaruvavame.

 

Ja som darcek 10 rokov nekupil,mne je to jedno.

 

Ale aj ked mas rovnaky pocet deti - 

 

uz sa tolko nestykame.

 

Ozaj ja sa ani o peniaze ci darceky nezaujimam - na peniaze si davaju 10-15-20 eur ak chce nech da zena aj 50 eur -ci nie peniaze alebo darcek.

 

 

Priklad jednemu dievcatu kludne nech da nie 20 euro - len taky darcek co by stal aj 100 - ci 150 by som bol rad. Ja by som ju rad obdaroval.

nejde to kvoli tomu - ze nemozes niekomu dat 15 a niekomu trebars 150.

lebo by si ukrivdil tie dve sestri - a jej matke by sa to tiez nevidelo -lebo by musli vracat 150 eur - nemusela.

 

O tomto som sa so zenou este nebavil, skusim.

 

Ale ona ma oboje dceri dobre ale jedna je lepsia. Dlhodobo - necham to na maturitu.

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

ja som sa nepozerala na cenu, ale skôr na to, ako by sa danému decku taký darček páčil. Napríklad, vedela som, že synovec je riadny lapaj ( bolo to pred štvrťstoročím, dnes je to zodpovedný a solídny otec rodiny) a  objavila som hračkárske policajtské putá, kľúčik k nim a opasok - tak som mu to kúpila. vedela som, že moje dievky poteší hocičo s volánikmi a objavila som - no, smejte sa mi - nočné košieľky s volánikmi a k nim aj župany tiež s volánikmi, jedna tá súpravička bola takej peknej oranžovej farby, druhá tyrkysová, boli z takej lesklej látky na omak veľmi príjemnej. nepozerala som na cenu, vedela som, že deťom sa to bude páčiť. To tyrkysové bolo pre staršiu, k jej zeleným očiam, to oranžové pre mladšiu, taký ten južný tmavý typ. A podobne som rozmýšľala nech šlo o hociktoré deti z rodiny. A nekalkulovala som, či švagriná alebo sestra nekúpili lacnejšie alebo drahšie darčeky ako my. Nikdy som sa na to tak nepozerala, hoci Flinstone sa od istej doby snažil o vyrovnanie, ba prekročenie, po finančnej stránke, vraj inak by mu to bolo trapné.

Vrátim sa ešte k tým súpravičkám pre moje kočeny. Toto som sa vlastne dozvedela len pred pár rokmi, keď sme sa rozprávali o sviatkoch, darčekoch a tak podobne. Tá mladšia hovorila, že keď to rozbaľovali, a tá staršia rozbalila ten svoj balíček a neskrývane sa veľmi tešila, tak ona tiež pokývala, že fíha, pekné...a že vtedy jej hrozne závidela a len ťažko skryla to, ako jej tú súpravu závidí. Len s námahou rozbaľovala svoju kôpku a tvárila sa, ako sa teší z iných vecí - ale furt pritom myslela na to, ako by aj ona chcela takú súpravu - a snažila sa utešiť aspoň tým, že raz jej sestre bude malá a potom ju bude mať ona. A potom prišiel posledný balíček, a tam súpravička. A radosť z nej, už nie hraná. Tie súpravičky neboli drahé, a aký zážitok s nimi.

Parom ber cenu, oveľa dôležitejšie je trafiť, čo by sa obdarovaným osobám naozaj páčilo.

 

teraz nedávno, ako sme mali tú oslavu, kde sme slávili krstiny malej, ale aj narodeniny oboch mojich dcér (majú to 2 týždne po sebe), dohodli sme sa na sume, koľko babám dáme okrem vecných darčekov. O týždeň na to Flinstone začal, že chce odo mňa XX éčok, lebo že ako za to, čo dal babám. Hneď som mu vyrátala, že tak a tak sme sa dohodli, a toľko a toľko som mu dala, a to sedí...lenže on poza môj chrbát im dal DVOJNÁSOBOK dohodnutej sumy. Nie je kompletný. Nie som lakomec, čo by nedal vlastným deťom, ale dám len koľko môžem, nie nad svoje možnosti!!! Aj ja  potrebujem z niečoho žiť, platiť účty musím, zuby mi zadarmo nespravia, ja neviem, či si on predstavuje, že teraz mám celú svoju výplatu venovať dcéram! No ako vravím, Otec Goriot! Nakoniec sa zmieril s krutou realitou, že dohodnutou sumou som prispela, a viac nemôžem. Ale povedala som mu, že takto sa to teda nerobí, že poza môj chrbát si on dačo vymyslí a čaká, že sa prispôsobím.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Napisem to este raz - u nas to funguje tak ze sa bud podavaju obalky - myslim pri obdaruvavani deti - alebo tz co maju viac niekedz daju o 5 eur viac. Ale to tak funguje ja neviem ja nedavam ani do obalok.

Ale pride chvila dnes som prehral 100 euro - teda to ta spravna chvila nieje - ale -keby som vyhral 300  - by som zene povedal - porozmyslaj co jej kupit - co by chcela za 300 euro(ci 500 vacsiu sumu co by velmi chcela,ona si to zasluzi - z mojej optiky).

 

Chce motorku?  lyze? Nahrdelnik?  Samozrejme nemam nato aby som 10 detom kupoval motorku - ale jej hej.

 

Priklad chalan od nas strany dostal bicykel a ten tiez nestal 100 euro. Ale nasobky(ja som ho dostal ako svatobny dar a mi bol nanic).

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

dnes som dobalila posledný darček, je pre tú mladšiu.

Som zvedavá, ako sa moja "žilinčanka" zaxichtí, lebo v jednom z balíčkov pre ňu je Ken. teda aby ste si nemysleli, že sa ešte hrá s barbínami, ale pri každej príležitosti mi vyráta, ako veľmi túžila ako decko po tom Kenovi, a nikdy ho nedostala. Tak som ho zohnala a pekne zabalila a dala k nemu kartu s nápisom "Splnenie dávneho sna". Skrátka, ide o fór.

Môže ho o pár rokov venovať Ninke, ak sa Ninka bude hrať s bábikami a nebude miesto toho s tatom chodiť na futbal.

Ostatné darčeky sú normálne.

Link to post
Share on other sites

My sme mali dnes oslavu - ale ta 15rocna - ci 16 mi pride - aj inteligentna - ale aj - ona sa hra s mojimi detmi - ju to aj bavi - ona sa hra s 5 rocnym dietatom - podla mna je aj inteligentna - ze ku mne sa sprava rozumne. Jej mladsia sestra nie.  ALe ona je aj ina. Dnes som si ju nevsimal skoro vobec - ale ajtak som si to vsimol. SIkovne dievca. Vminulosti aj nazory ma normalne. Inak dnes som zistil ma nazor aj 5 rocne detsko(k problemu co sa jej netykal) - 15 rocne?

Link to post
Share on other sites
  • 3 years later...
clovek2

neviem či by to nepatrilo skôr do témy "oslávenci", ale skúsim radšej tu.

v rozpätí dvoch týždňov dvaja kolegovia oslávili 50 rokov ... samozrejme robili sa zbierky na nejaké nezmyselné dary, potom nasledovali rukotrasy a všetko s tým súvisiace ... keďže ani nie o dva roky ma to tiež čaká, mal by som otázku do pléna:

 

Aký je vlastne dôvod oslavovať 50. narodeniny?

 

lebo zaboha ten dôvod neviem nájsť a pochopiť... priemerný vek dožitia mužov v SR je cca 75 rokov - čo sa v 50 rokoch vlastne oslavuje? to, že človek má /obvykle/ tie lepšie 2/3 života už za sebou??? :O alebo o čom to vlastne je?

 

keď som túto otázku dal do placu dnes v robote, s tým že keď by to malo čakať mňa (ak firma dovtedy vôbec vydrží) tak to musím zaraziť včas, aby som predišiel zbierke na nechcený dar, a následnému sklamaniu kolegov z toho, že sa žiadna oslava nekoná, tak časť kolegov na mňa hľadela ako na nejakého mimoňa...

Link to post
Share on other sites

mám taký pocit, že kedysi v ktoromsi prastarom blogu som o tomto písala, či spomenula, neviem už... ale spomenuté v zopár témach určite je.

 

pred mnohými rokmi som sa mierne prispôsobovala zvyklostiam, potom som to postupne všade uťala, a už celé desaťročia ma netrápi, kto má narodeniny, kto aké okrúhliny slávi, a je mi úplne jedno, kto má koľko rokov.

 

v partii voľakedajších kamarátov či známych či ako to nazvať sa oslavovalo všetko, každý rok každé meniny, narodeniny, aspoň poriadne sa opiť, okrúhle narodeniny je tu zvykom oslavovať ako svadby...

jedného dňa som urobila radikálny rez - nikdy viac som nešla na žiadnu malú oslavu, a na veľké som sa už nedostala vôbec, pol dediny ma ohováralo, a neskutočne.

dostala som aj neskutočne vynadané, že si nevážim kamarátov a podobne...

potom si zvykli. zázrak trval len chvíľu.

 

v poslednej práci som to uťala tiež, a hotovo. doma u nás neoslavujeme, častokrát si nespomenieme ani na vlastné narodeniny či meniny, ide to úplne mimo nás, a kŕmiť zákuskami kolegyne ma prestalo baviť.

za starej éry to bolo okázalejšie, v predposlednej práci najradšej robili hody, a nikdy som nepochopila, prečo.

 

odvtedy, ako počúvam, sa už malé svadby robia aj na 20. , aj na 30., aj na 40. narodeniny, ľudia už úplne zblbli.

 

vycengajú sa z peňazí, dostanú kopu zbytočností, spravidla sa ožerú ako prasce, a na druhý deň ich bolí hlava... a to som videla video z jednej 40, pred pár rokmi, kde chlapi mali nové košele rovno vytiahnuté z igelitu aj s cenovkami...

 

táto téma ma zamestnáva dlho.

 

oslavujú sa okrúhliny 20 30 40 50 60 ... lebo máme desiatkovú sústavu, a ešte sme neumreli, hurá : )

 

keď sa oslavuje 80, 90, 95 ... to dokážem pochopiť, s menšími výhradami.

 

oslavujeme, že starneme, dostaneme nejakú super zbytočnosť, a o desať rokov zasa oslávime, že ešte žijeme.

 

kamarátka sa mi rada smeje .... medzitým však na to prišla aj ona, že mám pravdu: povedala, že sa jej uľavilo, keď išla do predčasného dôchodku, nemusí nosiť zákusky, a ešte podľa toho, čo ktorej chutí - ona nemala odvahu ukončiť to.

 

ale tie kolegyne nemali v sebe hanbu, aby jej volali, keď mala 60, aby im napiekla ich obľúbené šišky a priniesla do práce... odkiaľ ju pre vek vyštvali.

 

 

jednu krásnu spomienku mám na jedny oslavy: starý otec mojej mamy svojho času oslavoval 95.

niekto zo širokej rodiny mal krásny nápad - zvolať rodiny všetkých jeho detí a vnúčat a osláviť to... bolo to hodne dávno, a starý pán bol šťastný - zomrel, keď mal 97...

tá spústa národa a detí bola na starom dome a dvore, ktorý už dávno neexistuje, na jedinej zachovanej fotke je hromada detí, z ktorých sú dnes dámy a páni v rokoch, a hromada ľudí, ktorí už dávno nežijú. to je tá výhrada, ktorú kvitujem.

 

robiť svadby na, 40, 50, 60... ? 

 

ešte kedysi tá 60. ušla - bol to vek odchodu do dôchodku, tak sa skončila jedna etapa života, no dobre...

ale dnes? 60 je len jeden deň v roku, ako každé narodeniny, zajtra môžeš makať ďalej.

 

toho mimoňa chápem... a ja som dostala aj tak neskutočne vynadané svojho času, že na to v živote nezabudnem. aj za cenu rečí, vynadaní, ohováračiek a kdečoho iného som to dávno uťala.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites
clovek2

ale nie som jediný mimoň v robote :D dvaja kolegovia zastávajú úplne rovnaký názor :thumbsup: a nie je bez zaujímavostí, že to nejde po linke extroverti oslavujú a introverti nie, lebo tí dvaja sú extroverti jak remeň...

 

doteraz, keď mám narodeniny, to fungovalo tak, že v robote som na stôl drbol nejakú bonboniéru + čipsy, pretrpel som rukotrasy aj s dementnými želaniami všetkého naj, a bol zas na rok pokoj ... a rovnako to mienim urobiť aj keď budem mať 50 :P keď neoslavujem narodeniny v súkromí, ozaj nevidím dôvod oslavovať ich v robote. ostatne, kvôli okrúhlym narodeninám je zlá krv v rodine dodnes :lol: keď som mal 30, tak brat so švagrinou velice prišli vinšovať, a doteraz sú ofučaní že som sa vtedy netváril dostatočne nadšene ... no nemali sa dotrepať v sobotu tesne po obede, keď som si chcel šlofíka hodiť :P ale to vtedy spískala moja ex, takže by mali byť ofučaní na ňu, a nie na mňa - minimálne brat mal vedieť aký mám postoj k oslavám čohokoľvek...

 

inak, aj s tou mojou /na inom mieste spomínanou/ webovou známosťou, dnes už chvalabohu šťastne ukončenou, kvôli narodeninám vzniklo vlani nedorozumenie keď som tam mal raz ísť - ona chcela silou mocou oslavovať moje narodeniny, a zaboha si nechcela dať vysvetliť, že narodeniny som nikdy neslávil a ani nebudem ... zabralo až keď som jej napísal, že neprídem ak chce oslavovať, a ak počas návštevy spomenie nejaké narodeniny, tak sa v momente dvíham a odchádzam :lol:

Link to post
Share on other sites

keď nás niekto pozve na oslavu, neodmietneme a pozvanie na oslavu prijmeme. pred koncom roka sme boli na oslave 60 - tky,  najstarší švagor slávil.  zišli sme sa  rodina, tak vo väčšom počte, nakoľko môj manžel pochádza

zo 6 detí. oslávenec švagor má 4 deti a 4 vnúčence.

bolo tam príjemne,  veselo, nakoľko sa takto rodina pokope vidíme len striedmo, lebo bývame po celom Slovensku , tiež máme v rodine aj človeka z Anglicka, Čiech.. zabávali sme sa, rozprávali, tancovali, pochutnávali

na dobrôtkach, popíjali a tak. darovali sme kvety, fľaše, a zhodli sme sa, že hmotné darčeky nebudú,  ale dohodli sme sa, že darujeme každý finančnú čiastku a švagor nech si použije peniaze na to, po čom sám túži... na plátne premietali  fotografie zo švagrovho života, deti ako im rástli a tak.

 

tiež sa tam pritrafilo to, že môj najmladší švagor, ktorý sedel pri mne už v takej náladičke, tak ako si tak spokojne pochutnával na pečenej kačke, kapuste a lokši, zrazu sa mu nôž skľzol po kačacom stehne na tanieri a zrazu taký špric červenou kapustou pristál na mojej svetlej blúzke. švagrina okríkla švagra,  on sa zadíval na mňa a spýtal sa: "Čo sa ti stalo? " :smile3: keď sa dozvedel, že to sa podarilo jemu, opakovane sa ospravedlńoval. on je zlatý.

neter mi  doniesla  jej blúzku, tak som sa prezliekala ako na redovy.  oslava gradovala a nadránom sme sa rozišli domov.

 

inak , najradšej narodeniny mám, keď som v úzkom kruhu rodiny, ja s manželom,  naši synovia, synova manželka..  nepotrpím si na torte, ani plný stôl nemusím, som rada, keď sa spolu stretneme, dáme si spoločný obed,    porozprávame, potešíme sa , radi si vyjdeme spoločne na prechádzku, do lesa a tak.

samozrejme, že to neplatí len na narodeniny, ale keďže synovia sa už osamostatnili a jeden z nich žije mimo Slovenska, tak osobné stretnutia sú už  o niečo striedmejšie. ešteže našťastie máme mobily, internet, ale niet nad osobný kontakt. :)

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

ja som tu už mockrát písala, kedysi keď tie oslavy boli v mojej réžii, som ich mala rada, lebo som sa rada stretávala s rodinou i kamarátmi, a po oslave som nemala nohy ako papuče a kopu riadu v kuchyni, narobila som niekoľko obložených mís, kúpila nejaké lupienky a podobne, a niečo sladké upiekla, a bývalo to fajn. lenže odkedy Flinstone začal vymýšľať chystanie komplet obeda pri každej návšteve pre všetkých zúčastnených, začala som z toho mať nočné mory. A ešte mi dodalo jeho povzdychnutie, nie že Bolo to príjemné stretnutie, ale že Bola to dobrá hostina. Inými slovami, jak dobre sme sa nažrali a nič nie je dôležitejšie.

Ja by som nedbala oslavovať hocičo, ale bez toho humbugu, že kto urobí honosnejšiu hostinu...mne by stačilo posedenie pri káve a čipsoch. kedysi sme sa často navštevovali so susedmi, decká sa hrali a my sme sedeli v kuchyni pri vínku a čipsoch a klábosili, niekedy sme hrali karty, inokedy sme si zaspievali pri gitare, bývalo to fajn...nikto neriešil, čo navariť na návštevu, ponúklo sa, čo bolo k dispozícii, ak sme mali navarené viac, ponúkli sme, ak nie, nič sa nestalo. Tak by to malo byť, a nie od rána sa stresovať, či sa každý nažere do prasknutia...

Kedysi ešte za dievčaťa sme v pasrtii oslavovali aj narodeniny aj meniny každého, ale robilo sa to hromadne, tedy v danom cca 1/4-roku oslavovali všetci naraz. So mnou oslavovali ešte dvaja ďalší. A celkom nám stačil každému pohárik vínka a niečo slané, poprípade pár chlebíčkov, žiadne ceremónie, šlo nám skôr o to, aby sme sa zasa všetci stretli. Boli sme spolu radi.

  • Upvote 1
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
×
×
  • Create New...

Important Information

We have placed cookies on your device to help make this website better. You can adjust your cookie settings, otherwise we'll assume you're okay to continue. Additional information you can see at Privacy Policy