Jump to content

Recommended Posts

Urcite kazdy (skoro kazdy) nejaku ma.

Ja mam dve, ktore mi sposobili buzeranti.

Jedna je este z roku 2004, druha z tejto soboty.

Pred dvoma rokmi sme sa sli s kamosmi najest do jednej restiky, kde praxoval dalsi kamos. A ten druhy co tam s nim robil, bol teply a vyzeral jak Jack Osbourne. Ja som tam bol na aute a potom som sa dozvedel, ze ten idiot ma spominal, ze kamarat ma pekneho golfika a ze ci este niekedy dojde. :lol:

Druhy pripad sa stal tuto sobotu ked som sa vracal z mesta domov. Isiel som z A4ky z festivalu na zastavku na elektricku co je pri tescu na kamennom. Cestou k prechodu som si na prechod vsimol jednu dvojicu. Ultra buzerant s nejakou kamaratkou. Uz som zdialky pocul ten teply hlas ako jej nieco vysvetluje a robi rukami tie teple pohyby. A potom to prislo! Ked isiel oproti tak mi povedal tym teplym hlasom ze: "ahoj fešáčik".
:) :)


a co vy? ake mate traumy?

Link to post
Share on other sites

ako traumu si viem predstaviť všeličo iné ... zrejme to pre teba bola trauma, keď ťa s nádejou oslovil nejaký homo na ulici ... tým neuberám tvojej traume na jej dopade na teba

 

ale skutočné životné traumy vyzerajú trochu ináč, osamelosť, keď potrebuješ vedľa seba človeka, výsmech, nenávisť , opustenosť, choroba, autonehoda, operácia, predčasný pôrod, smrť dieťaťa, ...

 

to sú traumy, ktoré nesieme so sebou celý život ...

 

teba pozdravil .... mne raz v jednom veľkomeste jeden šialenec na plnej ulici niekam siahol ...to bola iná trauma ...

 

len si sa na ne pýtal ... tak tu sú

Link to post
Share on other sites

No ja som bol sikanovany od malicka spoluziakmi...takze traumu uz budem mat do konca zivota.....Kazdy den sa teraz citim nedoceneny....kazdu vec berem osobne, vsetko co sa stane beriem prilis vazne a sam bojujem so svojou osobou, aby som nahodou nejaku koninu neurobil a podobne veci.......Psychycka trauma je dost o hubu. Este doteraz su dozvuky z tej sikany.....nie raz sa zamyslim nad tym, ze mam velmi malo priatelov....dohromady max 10. Par ludi som si akotak pripustil k telu...ale neni medzi nimi ani jeden, ktoremu by som sa plne zdoveril......a ked sa potrebujem vykecat, tak mam na to priatelku...lenze niekedy si clovek potrebuje pokomunikovat so skutocnym priatelom....a toho som v zivote nemal....namiesto toho sa trapim a kazdy den uvazujem uz nad tym, ze navstivim psycha...a to myslim skutocne vazne...pretoze sa potrebujem vykecat a nikomu sa nechce pocuvat.....

 

Toto bude uz pravdepodobne moja dozivotna trauma, kedze este sa nenasiel clovek, ktoremu by som sa plne zdoveril a pomohol mi v siuaciach, kde je clovek bezbranny....Momentalne trapim sam seba.....chcem za kazdu cenu vyniknut....chcem byt niekto.....snazim sa to robit pasivne.....alebo aktivne...je jedno ako...ale je to len docasne....potom som zase nikto....

 

:lol:

Link to post
Share on other sites

Ja neviem o žiadnej traume že by som mal. Možno keď niečo vybuchne (pirát alebo granát) tak ma hegne. Niekedy stačí keď zazvoní pevná linka a ma klepne.

 

 

No ja som bol sikanovany od malicka spoluziakmi...takze traumu uz budem mat do konca zivota.....

Prečo ťa šikanovali?
Link to post
Share on other sites

AXEL

 

To je fakt ze otazka.......no lebo som bol iny.....nechcel som zapadnut medzi bandu keketov a za dalsie moje spravanie sa zmenilo na status zufalo zaujat ..... ale to az potom neskor......no a hlavne na tom som pohorel.....menit som sa zacal az teraz pred 2 rokmi......dost neskoro....ale lepsie ako nikdy....

Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...

cizy :lol: z toho mas traumu ?

 

mal som kamosa, ktory bol buzik. mal som ho rad, dalo sa snim dobre zabavit.

 

raz sme sa stretli strasne nasrot na jednej party, a s velkym veselim si padli do naruce (sa inak cudujem, ze sme sa strafili ), na co zachvilu pocitim, ako mi nejaky jazyk smejdi po uchu. vzapeti som ho priatesky nakopol kolenom medzi nohy. no a sli sa bavit dalej. teda ziadnu traumu som neutrpel, a on nikdy nic podobne neskusal. akurat som sa tak mesiac nezdrzal rehotu, vzdy ked som ho stretol.

 

vsak to treba brat pozitivne, ze si okrem zien pritazlivy aj pre niektorych chlapov :)

Link to post
Share on other sites
  • 2 months later...
marcel neverec

ja mam traumu z plavania. ja vlastne neviem a ani nechcem vediet plavat. Moze za to jeden moj kamarat, ktory si myslel, ze ma nauci plavat tym sposobom, ze ma hodi do hlbokej vody a ja sa od strachu vraj budem prinuteny plavat. Ked tak vykonal, na jeho prekvapenie som miesto plavania sa skoro utopil. Ani neviem kto ma z tej vody vlastne vytiahol. ked som sa prebral bolo okolo mna vela ludi. :lol:

Link to post
Share on other sites
  • 7 years later...

jedno krátke video, v angličtine, ale je to jasné a zrozumiteľné aj bez prekladu:

 

 

každodenné skúsenosti žien na uliciach, jedna zobrala skrytú kameru a natočila svoju cestu mestom.

vydávajú zvuky, ccckajú, ochkajú, poznámkujú, to sú tie lepšie prípady. v dopravných prostriedkoch sa tlačia, obťažujú priamo, primknú sa, dotýkajú sa.

robotníci, obchodníci, hipsteri, oblekoví manažéri, ľudia ulice ... bez výberu.

pri týchto pouličných obťažovaniach je to všetko otázka ani nie sexuálna, alebo len zčasti - prevažne ide o moc, o ukázanie nadvlády, čo je vlastne alternatíva znásilnenia.
http://girlpower.cafeblog.hu/2014/08/10/igy-zaklatjak-a-noket-nap-mint-nap-az-utcan-rejtett-kameras-felvetel/

myslím, že s tým máme skúsenosti viaceré ... / alebo viacerí, ako začal svojho času tému cizy : ) /
 

Link to post
Share on other sites
Vilma Flinstonova

mám viacero nepríjemných zážitkov, ale vždy som bola z toho na nervy len chvíľu, rýchlo som sa otriasla a šla som ďalej, takže priam traumou sa to nedá nazvať. A ani mi to nechýba. Čo takého, hmm...žeby ako sa mi ten cigán chcel nožíkom došróbovať do kupé v poloprázdnom nočnom rýchliku? to sa skončilo celkom humorne. Alebo jedna cesta autobusom, kedy vodič prudšie zabrzdil a ja som nechtiac zavadila rukou o nejakého chlapíka, ktorému som sa aj hneď ospravedlnila ako slušné dievča, ale on dostal taký amok, že sa chcel so mnou biť a šermoval mi päsťami okolo hlavy, musel to byť blázon, tá jeho reakcia bola prehnaná a určite nie normálna  - vtedy sa ma ľudia zastali (dnes by sa na mňa každý vys-al a kukali by do okien akože nič nevidia) a chlapíka držali odo mňa ďalej. Nepríjemné, ale poučné, vďaka ľuďom okolo mňa to dobre dopadlo. Alebo že by čo ma na schodišti prepadol ten chlapík, čo som ho ani neviem, ako, poslala dolu schodmi a s hurónskym vreskom ušla na 3. poschodie domov? No, tak toto by aj mohla byť trauma, ale v podstate sa to tiež dobre skončilo, len odvtedy si dávam lepší pozor. Drkoty trvali tak možno pol hodinku po tom, ako som si doma lopla na gauč, potom už som bola OK.

Môže to byť tak 20 rokov, raz skoro ráno cestou do roboty som na zastávke autobusu našla kaluž krvi a kúsok vedľa ležal kus sánky aj so zubami. Fujtajbl, na druhý deň už to tam nebolo, ani tie zuby, ani tá krv. netuším, čo sa tam udialo, a možno je to tak dobre.

Alebo zážitok z električky, keď partia mladíkov demolovala zariadenie, a potom, keď som na to upozornila vodiča, tak striehli, kedy budem vystupovať - no, povedala som im, že zato že všetci kukajú z okna a majú z nich strach, sa z nich nepose-iem, hoci mi nebolo všetko fuk, tak aj to bolo dosť nepríjemné, ale traumou by som to nenazvala. Mala som vtedy šťastie, že vystúpili skôr ako ja. Len škoda, že poliši, na ktorých hliadku sme natrafili cestou a ktorú vodič upozornil, čo sa dnu deje, zareagovali tak, že vraj si máme zavolať 158. Možno by oni mohli sem napísať, akú traumu vtedy mali z 4 rozvášnených mladíkov, že miesto aby zasiahli, nás nechali tým darebákom napospas...

Link to post
Share on other sites

teraz si nespomínam na žiadnu traumu, ale určite som pár vecí zažila... ale ma nesmierne pobavili cizyho "traumy" tu na začiatku (možno už medzitým z toho vyrástol a dnes to vidí inak), lebo také niečo v oveľa horšej podobe zažívajú dievčatá a ženy celkom bežne a svet na to celkom bežne nazerá tak, že – no a čo, nech sú rady, že sa páčia chlapom...

  • Upvote 2
Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • game
      By game
      kedysi - za socíku sa o šikane hovorilo v spojitosti s armádou ... problém bol v tom, že nie tam to začínalo, dosť sa tým zaoberali psychológovia a kdejakí odborníci, šikana, prenasledovanie, vyvyšovanie sa, vybíjanie si komplexov si prinášali zo škôl, z učňoviek, a problém sa stal vypuklým až v extrémnej situácii...

      tvárili sme sa k tomu tak, že to na školách neexistuje, ale prvé tragédie, vraždy, samovrady, šikanovanie, zosmiešňovanie - dospelých akosi prebudili , ale zrejme prineskoro ...

      hoci konkrétne anglosaské školstvo stavia na "kto z koho" každý musí byť najlepší... klasický anglický internátny systém pozná inštitút ponižovania už stáročia, doslova vraždiť sa začalo až nedávno ...

      a už úplne prestávam chápať svet, kde sa rodičia musia vyrovnať s niečím takýmto :


      "
      Poľskom otriasla samovražda 14-ročnej Anie, ktorá sa doma obesila, aby sa nemusela vrátiť do gdanského gymnázia.

      Tam ju kruto pokorila partia spolužiakov za tichého prizerania sa triedy. „Keď cez hodinu poľštiny učiteľka odbehla z triedy, päť spolužiakov Aniu chytilo, hodili ju na lavicu a tam jej stiahli nohavice aj s nohavičkami. Obchytkávali ju, smiali sa jej, nadávali a robili sa, že ju znásilňujú. Jeden si dokonca celú, asi 20-minútovú scénku, nahral na mobil. Keď sa učiteľka vrátila, nikto nepovedal, čo sa stalo,“ napísal denník Gazeta Wyborcza.

      Ponížená dievčina ešte pred návratom učiteľky utiekla domov, kde ju rodičia našli obesenú. Päť útočníkov, ktorých polícia vypočula, pochádza zo zámožných farmárskych rodín. Už v minulosti mali na svedomí iné incidenty v škole, ktoré však ostali bez povšimnutia. Krajinou sa zdvihla vlna odporu proti násiliu v školách a médiá sa pozastavili nad faktom, že vedenie školy do triedy nezavolalo psychológa.
      "

      "
      Deň smútku vyhlásili dnes na všetkých poľských školách po šokujúcej samovražde 14-ročnej školáčky. Poľský premiér Jaroslaw Kaczynski už vo štvrtok avizoval opatrenia na zlepšenie ochrany pred násilím na školách. Agresívni žiaci budú musieť bežné školy opustiť a vzdelávať sa v osobitných školách. Malo by byť jasné, že za ochranu a bezpečnosť detí zodpovedajú školy. Prípad rozrušil poľskú verejnosť, premiér už vo štvrtok hovoril o prehodnotení veku trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých. V Poľsku môžu byť už teraz v určitých prípadoch aj 15-roční súdení ako dospelí, ale po tomto skutku sa podľa slov Kaczynského treba zamyslieť, či táto hranica veku ešte stále "nie je privysoká".
      "



      :lol:

      s dňom smútku už môžu ...
      rodičia na deti nemajú čas, nie v škole začína ten problém-škola usmerní, ale problém začína doma ... štrnásťročným faganom, ktorí robili len zlobu, ale nikto na nich nemal ... ale majú 14, a čo teraz ? netýka sa to len tejto krajiny ... tohto je stále viac ...
      je mi z toho zle
      a čo s tým ? znížiť hranicu ? staré dobré polepšovne ? vytiahnuť fuzické tresty ? psychológ pomôže tam kde zlyhá rodič , systém ? ...


      tu je k tomu už jeden blog aj s prvými komentármi ...

      :)
    • bradow
      By bradow
      Aby ste boli v obraze, som tučný. Mám 13, takmer 14 rokov. A dobrých spolužiakov. Lenže mám jednu nejasnosť. Moji spolužiaci mi chytajú prsia, alebo brucho, hladkajú mi ho alebo ma po ňom tľapkajú. A pritom sú normálne orientovaný, niesu na chlapcov. Jeden človek z inej triedy ma dokonca chytil za zadok. Ale on je možno i gay. Ale ty spolužiaci nie. nedá mi to spávať. Srandu si zo mňa nerobia, lebo sú to najlepší kamoši, to nie. Tak, prečo ma potom tak obchytkávajú? Preto nerozumiem, prečo to robia.......keby ich to vzrušovalo, tak to by boli gayovia, ale oni nie sú.....preto nerozumiem, prečo ma takto obchytkávajú..
      .[/size]
    • Sniper
      By Sniper
      Zaujímalo by ma, či ste mali vzťah (alebo máte) kde dochádzalo k fyzickému násiliu medzi partnermi. Ako ste to riešili, resp. ako by ste sa zachovali k svojmu partnerovi po fyzickom útoku? Naštrbilo by to vzťah a ako veľmi?
    • zajacik
      By zajacik
      Rád by som sa dozvedel, či mal alebo má niekto podobný problém ako ja a či našiel nejaké schopné riesenie :)
      no takže v skratke, týka sa to futbalu, ale bude v tom hrať určite hlavnú rolu psychika :)
      hrávam futbal, konkrétne futsal, miestnu ligu u nás v meste. Keď sa vezmeme partia chalanov, že si ideme zahrať, alebo mám v škole telesnú a hráme futbal, tak doslova hrám ako ,pán' , cítim sa ako ryba vo vode, dá sa na to pozerať, finty, kľučky, krásne góly, všetko mi ide, darí sa, vládzem bez problémov behať, myšlienka, všetko..týmto sa nechcem chváliť, božechráň! :)
      problém však nastáva vtedy, ked príde zápas v spomínanej mestskej lige.
      na ihrisko sice vyjde tá istá osoba, čiže ja, ale ako úplne drevo, poleno..doslova a bez srandy..ľahkosť, elegancia a myšlienka sú úplne fuč.. :( nič sa nedarí, ani nenahrám na dva metre!! nevládzem behať..proste akoby tam behal niekto iný..čo nemá s futbalom nič..
      veľmi ma to štve a nechápem, keďže viem, čo dokážem..
      preto vás prosím o nejaký rozumný nápad ako si s tým môžem poradiť :)
×
×
  • Create New...