Jump to content

Život na iných planétach našej sústavy


Recommended Posts

DNA je ale velmi konkretna  molekula,  keby sa vyvinul zivot inde, tak je nemozne aby pouzil tu istu molekulu,  a aj na zemi sa vyvinuli  viacere formy kodovania proteinov ( mitochondrie maju mierne ine kodovanie).    Myslim ze by sme spoznali ci ide o cudzinca alebo bratranca.

Link to post
Share on other sites
  • Replies 141
  • Created
  • Last Reply

Top Posters In This Topic

  • game

    43

  • robopol

    14

  • tyso

    9

  • Cat Eye

    8

Top Posters In This Topic

Popular Posts

to je marťanský prach ... vidno, že je foto autentické :lol:  otázka je, čo je vyspelejšia civilázia ... znamenajú vyspelejšie zbrane vyspelejšiu civilizáciu ?

Posted Images

Podmienky, ktoré by narušili molekulu DNA sú nezlučiteľné s existenciou života. Chemické väzby atómov v molekule DNA sú limitované. Bunky sa môžu replikovať len v špecifických chemických podmienkach, ktoré vyžadujú prítomnosť H2O. Vyššie formy živočíchov sa tomu môžu brániť, vytvorením vlastného vnútorného prostredia. Lenže vyššie formy živočíchov potrebujú miliardy rokov evolučného vývoja. Tu na Zemi to trvalo takmer 4 miliardy rokov. A pravdepodobnosť takejto dlhodobej stability vonkajších podmienok je aj vo vesmírnom merítku veľmi malá.   

Link to post
Share on other sites
  • 2 weeks later...
  • 4 months later...
electric blue

 

18 februára by mal pristát na marse rover NASA " perseverance". jeho cielom  je zistit či mikróby kedysi kolonizovali našu susednú planétu. predchádzajúci rover Curiosity dokázal preukázat, ze podmienky na marse boli priaznivé pre zivot. jeho súčasné mladšie dvojča má teraz zistit, či zivot tieto prílezitosti vyuzil. perseverance bude hladat biologické  stopy po zivote. najme po mikroorganizmoch.
- existujú dobré argumenty, ze by na marse mohol existovat mikrobakteriálny zivot. ako vieme, zivot na našej planéte bol tiez mikrobakteriálny po tri a pol miliardy rokov.
aj ked perseverance  bude primárne  hladat minuly zivot. nevylučuje však, ze rover by sa mohol stretnút aj so súčasnymi zivymi organizmami. mars časom vyschol, keby tam zivot existoval, mohol by sa postupne adaptovat na nové podmienky.
v skutočnosti sú mikroorganizmy velmi odolné. v experimentoch na vonkajšej stene vesmírnej stanice ISS prezili baktérie vákuum a vesmírne ziarenie tri roky. mrtve baktérie na okraji kultúry prekryvali baktérie umiestnené dole pod nimi . vedci preto predpokladajú, ze povrch marsu bol viac-menej sterilizovany ziarením, ale zivot v zemi mohol prezit dlho a mozno aj do dnes.

 

 

  • Thanks 1
Link to post
Share on other sites
  • 1 month later...

Predstavme si hypoteticky, že Mars by bol obývateľnou planétou s podobnou flórou a faunou, ako je na Zemi. Ale nedotknutou človekom. Ak by tam pristáli prvý ľudia, bol by to malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo, ale katastrofou pre Mars.

Čím by sme našou imigráciou túto planétu „obohatili“ ? Prvou známkou civilizácie Marsu, by bolo privlastnenie si území a bohatstva. Teda uplatnenie si vlastníckeho práva na zabraté územia z pozície silnejšieho. Samozrejme na to je nevyhnutná prítomnosť armády. Právny systém by umožňoval developerom investovať a vlastníkom územia prinášať zisk. A na vynucovanie tohto práva je nutná prítomnosť polície.

Zem sme urbanizovali počas tisícov rokov, no z dnešnou technológiou by nám stačili na Marse desiatky rokov. Vyhubili by sme tam 90% živočíšnych druhov, vyrúbali 70% plochy lesov, vydrancovali živočíchy v moriach, kontaminovali pôdu a vodu odpadmi... Za relatívne krátku historickú dobu by sme tam dosiahli niekoľko miliárd obyvateľov. Ďalších imigrantov zo Zeme, by sme už zrejme umiestňovali do táborov.

V Biblii sa hovorí, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. A človek zas pretvára prírodu na svoj obraz. Ak by mala Biblia pravdu, tak na základe toho, čo človek robí, mám vážny dôvod stratiť vieru.:smile:

  • Thanks 1
Link to post
Share on other sites
pred 2 hodinami, Tono napísal:

Zem sme urbanizovali počas tisícov rokov, no z dnešnou technológiou by nám stačili na Marse desiatky rokov.

kam kolonizátor človek vstúpi... už nikdy tráva neporastie, nielen sto rokov.

Link to post
Share on other sites
pred 2 hodinami, Tono napísal:

Predstavme si hypoteticky

našťastie pre Mars sa tak nestane. v dohľadnej ani vzdialenej dobe na to nebudeme mať. súčasný človek nikdy nekolonizuje Mars. môže tam poslať stroje, ale ľudia tam budú prinajlepšom len živoriť.

Link to post
Share on other sites
50 minutes ago, Tono said:

V minulosti si musel majiteľ svoje územie označiť hranicou, kameňmi, kolíkmi, plotom, ... Ja by som na tejto podmienke trval aj na Mesiaci, Marse, Venuši... 

V tomto pripade je to jedno :)  Ciste pravne plati ze nic mimo zeme nemozes vlastnit.   Ale este  dolezitejsie ze to nejde vynutit. 

Link to post
Share on other sites

pre zaujimavost taka prednaska od mladenca, celkom zrozumitelne podana (aj ked niektore veci su sporne). je tu riešený aj ten slavny Fermiho paradox.

pre Tona:

Tvoja skepsa nad civilizaciou je iracionálna, nikto učený z neba nespadol a tak je to aj s ľudmi, navyše ak buduješ poznatky, civilizáciu od základu musíš nevyhnutne poškodiť planétu. Nie je na mieste tu riešiť iluzornu symbiozu, ktorá je krehká a svet je priliš dynamicke miesto, aby mohol byť dlhodobo stabilný.

 

Link to post
Share on other sites

Z evolučného hľadiska je človek na tejto planéte len veľmi krátko. Z hľadiska času Zem „patrila“ skôr plazom, ktorí tu dominovali stovky miliónov rokov. Keby pred 10 miliónom rokov život na malej planéte zanikol, zanikla by panenská príroda, nádherné lesy plné rôznych rastlinných a živočíšnych druhov, kvetov, pestrého hmyzu, vtákov, ich spevu. V moriach a oceánoch by vyhynuli koraly, obojživelníky, ryby cicavce. Všetko to, čo si s prírodou spájame a obdivujeme.

A to, čo je na prírode najfascinujúcejšie sú mechanizmy jej fungovania, ktoré objavujeme iba v posledných desaťročiach, vďaka vedeckým poznatkom. A napriek tomu, že o prírode už veda mnoho odhalila, s pokorou musíme uznať, že naša inteligencia ešte nie je na takej úrovni, aby to pochopila.

Ak by to všetko pred 10 miliónov rokov zničil asteroid, všetko, čo tu evolúcia vytvorila za miliardy rokov by v krátkom čase zaniklo. Bola by to škoda? Takúto otázku by si pred 10 miliónom rokov nemal kto položiť. 

Je škoda, že ničíme životné prostredie, keď zaberáme životný priestor na úkor ostatných druhov? Keď kvôli nám vymierajú? Keď nenávratne decimujeme evolučnú pestrosť rastlín a živočíchov, ktorých vývoj trval milióny rokov?

Nemáme sa komu spovedať, nikto nás za to nemôže súdiť. A aj prípadná ľútosť nad takouto devastáciou je iba našou emóciou.

Z existenčného hľadiska táto devastácia ohrozuje len nás samých. Ale z globálneho hľadiska je to vlastne úplne jedno. Život tu mohol skončiť aj bez inteligentných pozorovateľov. Hodnotový systém sme si vymysleli iba my ľudia. Bez nás by neexistoval. A ak neexistuje hodnotový systém, nemôže existovať ani pojem straty hodnôt. Keby celý vesmír zanikol a nemal by pozorovateľa, vesmír by o tom "nevedel". A to ma upokojuje.

Link to post
Share on other sites

Táto planéta patrila mikroorganizmom, aj patri. Tie sú tu najdlhšie. Ty sa rozjaruješ nad tým, ale človek nemyslel na klimaticku zmenu, až teraz ked vieme, že faktorom sme aj my, tak predsa sa hľadajú riešenia. Medzi tým populácia exponenciálne narástala, to sa stáva aj u mikroorganizmov, že sa premnožia.

My musíme kooperovat s planétou a to si uz veľa ludi uvedomuje, ale velká väčšina stale žije svoju konzumnú ilúziu. Následky to prinesie.

Link to post
Share on other sites
pred 7 hodinami, Tono napísal:

Je škoda, že ničíme životné prostredie, keď zaberáme životný priestor na úkor ostatných druhov? Keď kvôli nám vymierajú? Keď nenávratne decimujeme evolučnú pestrosť rastlín a živočíchov, ktorých vývoj trval milióny rokov?

Ja to beriem ako evolučný proces, lebo homo sapiens. 

Link to post
Share on other sites

si zoberme ten fakt, že ludia pošlu sondy skoro do každého kúta našej slnečnej sústavy a hádajme kto ttie sondy sprrevádza? No práve tie mikroorganizmy, ktoré bez problémov vydržia neuveritelné tlaky a preťaženia, tak možeme zaviesť koloniu mikroorganizmov na mars, tie už su tam s roverom.

Takže evolúcia našla prostriedok človeka, ktorý poslúži  na možnu kolonizáciu slnečnej sústavy extremofilami.

Link to post
Share on other sites
pred 22 hodinami, robopol napísal:

Takže evolúcia našla prostriedok človeka, ktorý poslúži  na možnu kolonizáciu slnečnej sústavy extremofilami.

To už začalo na mesiaci, a ? Viem si predstaviť, že by sme dokázali rozvíjať živočíšnu sféru v priaznivejších klimatických  podmienkach. Tu sa dejú klimatické zmeny a už dvíhame varovný prst.  Nedokážeme riešiť klimatické zmeny, ale na Marse ano ? Utópia a vlhký sen. Pri tomto spôsobe života je už aj tak neskoro niečo podnikať.

Link to post
Share on other sites

Create an account or sign in to comment

You need to be a member in order to leave a comment

Create an account

Sign up for a new account in our community. It's easy!

Register a new account

Sign in

Already have an account? Sign in here.

Sign In Now
  • Similar Content

    • alamo
      By alamo
      O výprave ľudí na Mars som už absolvoval mnoho debát. A hoci skoro každý, kto sa ich zúčastnil, má na to, ako to "urobiť správne", niekedy radikálne odlišné názory, dá sa vypozorovať jeden, čosi ako "konsenzus".
      Všetci od výprav na Mars očakávame a chceme "aby to nedopadlo ako Apollo".
       
      Program Apollo síce predstavoval obrovský úspech, ale skončil sa "Concorde syndrómom", už pomaly pol storočia na Mesiac nikto neletel.
      Niečo také je pri obrovských finančných nárokoch, ktoré si výprava na Mars žiada, v dnešnej dobe jednoducho nepriechodné.
      Program pre Mars musí byť dlhodobý a takpovediac "trvalo udržateľný".
       
      Čo to však znamená?
       
      Predovšetkým je treba úplne opustiť predstavu, že jednotlivé po sebe idúce výpravy by cielili každá do úplne inej destinácie na povrchu.
      (prieskum na väčšie vzdialenosti od základne môže byť vykonávaný teleoperačne)
      Všetky musia ísť na jedno a to isté miesto, za účelom budovania trvalo osadenej základne.
      A to je príšerná komplikácia.
       
      Ak by mala základňa na Marsovskom povrchu fungovať ako trvalo osadená, museli by sme sa prispôsobiť "orbitálnej mechanike".
      Vzťah medzi obežnou dobou Zeme a Marsu je "taký aký je" a tvrdo diktuje čas pre letové "okná", nielen zo Zeme na Mars, ale aj pre návrat z Marsu na Zem. Vzniká vďaka tomu medzi jednotlivými výpravami s jeden a polročnými pobytmi pol roka trvajúca "diera", keď by na základni nikto nebol.
      Aby bol možný scenár dlhodobého pobytu človeka na Marse, obdobne ako to vidíme dnes na ISS, kontinuálny pobyt - striedanie posádok, keď priletí nová posádka "podá si ruku" s predchádzajúcou, bolo by nutné predĺžiť pobyt na Marse minimálne na TRI A POL ROKA.
       
      Som presvedčený, že skutočný realizovateľný projekt pilotovanej výpravy k Marsu spoznáme podľa toho, že túto požiadavku kontinuálneho pobytu posádky bude rešpektovať, a bude v ňom s dlhodobým pobytom od začiatku rátané, bude to jeden s hlavných cieľov programu, ktorý bude treba dosiahnuť čo najskôr.
    • Sniper
      By Sniper
      Niekedy keď sa nudím, tak si v strategickej hre Age of Empires vytvorím mapu, dám tam 6-7 civilizácií, hru odštartujem a potom sa už len pozerám ako sa jednotlivé civilizácie vyvíjajú, bojujú medzi sebou až sa nakoniec takmer všetky zničia. Niekedy sa začnem pri tom nudiť, hlavne keď civilizácie si navolia takú stratégiu, že bojujú málo :D
       
      Pri porovnávaní rôznych náboženstiev, porovnávaní evolučných teórií a vzniku života, či problematiky vzniku vesmíru vôbec som sa dostal až k deizmu - myšlienkovému prúdu.
       
      Deizmus všeobecne vznikol kritikou náboženstiev, najmä kresťanstva a stal sa dôležitou súčasťou osvietenstva v Európe. Dalo by sa aj povedať, že je akýmsi mostom medzi teizmom a ateizmom. O čom vlastne deizmus je? Deisti pripúšťajú alebo dokonca veria v existenciu vyššej moci, teda Boha či Stvoriteľa, ktorá stála za vznikom vesmíru, ale nepripúšťajú, že by Boh resp. Stvoriteľ nejakým spôsobom ovplyvňoval ďalší vývoj.
       
      V ideálnom prípade by deizmus vyriešil viacero problémov, ktoré sú:
       
      Teisti tvrdia, že Boh stvoril vesmír, život, človeka. Pripúšťajú, dokonca veria v existenciu vyšších bytostí, anjelov, víl, škriatkov, ba aj samotného Lucifera. V ich prospech môžu hrať rôzne úkazy, ktoré sa nepodarilo vysvetliť, záhadné nálezy na rôznych miestach Zeme, ktorých pôvod je diskutabilný, existencia rôznych záhadných miest (napr. strašidelné domy), ktorých zvláštne javy nevedia vysvetliť ani ateisti. Tí existenciu 'vyšších bytostí' odmietajú, hlavne z toho dôvodu, že sa nič s takým nikdy nestretli. Takže ich tézy vznikajú na základe nevedomosti. Taktiež nevedia vysvetliť vznik vesmíru, vyhýbajú sa odpovediam na otázky prečo vznikol vesmír a prečo vznikol práve vtedy, keď vznikol. Odpoveď nevedia, teisti majú v tom jasno: vesmír bol stvorený z Božej vôle. Teisti veria, že Boh stvoril aj človeka, na svoj obraz, čo ateisti odmietajú, v ich prospech zase hrá evolučná teória, ktorá sa dá podporiť rôznymi vykopávkami rôznych druhov človeka, ktorí žili v dávnej minulosti. Deizmus by mohol vyriešiť aj problém náboženstiev. Poznáme 3 hlavné monoteistické náboženstvá, niekoľko menších a nespočetne veľa polyteistických. Niektoré môžu bez problémov koexistovať, iné sa idú utopiť v potokoch krvi. Hoci najväčšie vojny v histórii nemali náboženský charakter, veľká väčšina z tých ostatných ich mala. Narastajúci vplyv kresťanstva v Rímskej ríši viac krát viedol k destabilizácii impéria, nielen zvnútra (niektorí Rimania ešte stále vyznávali pohanské náboženstvá, pričom iní už boli kresťania), ale aj zvonku (Rimania boli tým, čo dnes nazývame katolíkmi, barbari vo veľkej väčšine boli vyznávačmi ariánizmu, ktorí odmietali božský pôvod Ježiša). V 7. storočí kresťanskú Východorímsku ríšu napadli moslimskí Arabi, ktorých Byzancia za cenu ťažkých strát dokázala udržať od brehov Európy, moslimovia si to otočili na západ, kde na Pyrenejách prakticky vykynožili kresťanských Vizigótov a boli zastavení až v dnešnom strednom Francúzsku, kde ich pobili Frankovia. Samotné kresťanstvo v Európe zažívalo konflikty. Najprv to bola veľká schizma medzi katolíkmi a pravoslávnymi, potom došlo k schizme medzi katolíkmi a luteránmi. 30 ročná vojna zo 17. storočia, ktorá sa považuje za medzi najkrvavejšie v histórii Európy mala náboženský charakter. Náboženské vojny sa vedú aj dnes, väčšinou vznikajú na hraniciach islamu a iných náboženstiev: konflikty v Pobreží Slonoviny, Stredoafrickej Republike, Sudáne, Etiópii sú konfliktami, kde hlavnú úlohu hrá náboženstvo. Veľmi blízko k náboženskej vojne mala vojna, ktorá začala po invázii USA do Iraku v r. 2003, invázia sa zmenila na sektárske boja medzi šiítmi a sunnitmi. Podobná vojna sa teraz vedie v Sýrii medzi alávitmi a sunnitmi.  
      Deizmus, by vo veľkej miere dokázal eliminovať väčšinu nezhôd a konfliktov. Pretlačenie myšlienkového prúdu, ktorý zastáva teórie o tom, že Boh vesmír len stvoril, ale všetko ostatné už nechal na evolúciu, by mohlo byť úspešné u teistov aj ateistov. Teisti by pripustili napr. evolúciu, nadprirodzeným veciam, ktoré nevedia vysvetliť, by nepridávali náboženský charakter, ateisti zas by pripustili existenciu Stvoriteľa, čím by začali mať jasno v otázkach vzniku vesmíru či sveta. Deizmus by pri dobrej vôli mohol zatlačiť význam náboženstiev do úzadia a neskôr ich prípadne eliminovať, čím by prakticky zanikli náboženské vojny. Určite to nebude v tomto storočí, ale keď ľudstvo nezdegeneruje (má k tomu blízko), tak v tom ďalšom by sa vo svojich svetonázoroch mohlo pohnúť ďalej.
       
      Názory?
    • alamo
      By alamo
      nedávno sme oslávili 50. výročie letu Jurija Gagarina
      v roku 1969, osem rokov po Gagarinovom lete, pristáli prvý ľudia na Mesiaci
      od tej doby, už viac ako 40 rokov, majú mnohý pocit že iba "prešľapujeme na mieste"
      ten pocit narastá práve tento rok, s ukončením letov raketoplánu
      mnohý sú sklamaný že ľudstvo preukazuje taký "úpadok" a "nedostatok vôle",
      iný tvrdia že je to len dobre, pretože ľudstvo má iné "vážnejšie" otázky na riešenie tu na zemi
      čo si myslíte vy?
    • alamo
      By alamo
      spochybňovať gravitáciu, je iba otravné.. čo tak nejaký ťažší kaliber?
      najnovšie dáta s Planckovho teleskopu potvrdili existenciu výraznej anizotropie mikrovlnného pozadia
      s čoho sú niektorí nadšený, iných zase rozbolela hlava
      http://www.osel.cz/index.php?clanek=6805&akce=show2&dev=1#diskuze
      http://danielmarin.blogspot.cz/2013/03/el-universo-segun-planck.html
      bola potvrdená existencia "studenej škvrny" aj "axis of evil"
      slon "skrytý" v izbe, na nás, už dosť nahlas zatrúbil (odnieslo to strechu?)

      http://telescoper.wordpress.com/2008/09/26/is-there-an-elephant-in-the-room/
       
      nakoľko vlastne bol kozmologický princíp "natvrdo" zamontovaný, do štandardného modelu?
      a nakoľko bude jeho spochybnenie, znamenať narušenie našej predstavy o vzniku vesmíru?
       
       
    • alamo
      By alamo
      ste tu niekto doktor, alebo priamo anesteziológ? alebo poznáte niekoho s takouto kvalifikáciou?
      potrebujem prekonzultovať, jeden špeciálny problém, s oblasti pilotovanej kozmonautiky
      otázky
      ako by zdraví človek, v dobrej fyzickej kondícii, znášal umelí spánok?
      ako náročné by ho bolo uspať, a zase prebudiť?
      ak by sa takéto uspávanie a prebúdzanie konalo cyklicky, a niekoľkokrát za sebou, aké by to malo následky, a aká doba by bola potrebná na regeneráciu, aby bol ten čo to absolvuje "fit"?
      aké by bolo optimálne trvanie cyklov spánok - bdelosť, aby boli následky čo najmenšie?
      na koľko je možné anesteziológiu zautomatizovať? (nie pre pacienta po ťažkej nehode, ale pre zdravého jedinca, vlastne s nadštandardnou kondičkou "atléta")
       
      ide o to že pri vesmírnej výprave, napríklad k marsu, kde len cesta "tam" trvá šesť mesiacov, potrebujete poriadne veľkú loď, s veľkými zásobami, čo je poriadne drahé, a niečo také posúva k nezrealizovateľnosti
      ale.. napadla ma otázka, čo keby tú cestu posádka jednoducho prespala?
      presne tak ako pacienti na "áre"?
      moderná anesteziológia dokáže udržať človeka v umelom spánku, celé mesiace, bez trvalých následkov
      prečo to nevyužiť, stačila by omnoho menšia, ľahšia loď, menej zásob..
       
      samozrejme sú tu zase problémy.. svalová dystrofia (človek sa nehýbe), rednutie kostí (úbytok vápnika v bezváhovom stave), ale tie sa už dnes na ISS riešia, lenže to musí byť človek zobudený a "cvičiť a cvičiť"
       
      riešením sa zdá byť kompromis, keď posádka "planétoletu" spí na "smeny"
      napríklad ak sú šiesti, tak dvaja z nich sú zobudený, štyria spia, a postupne sa v dvojiciach striedajú
      napríklad takto - 10 dní bdelosti, 20 dní umelého spánku - "trojsmenka"
      šesť mesačná cesta k marsu, by sa tak pre každého z nich skrátila na približne 60 dní
      bdelí členovia posádky by sa venovali kondičke, pilotovaniu lode, a dávali by pozor na tých čo spia
       
      toto by malo byť dostupné už dnes, s dnešnou bežnou anesteziológiou, aká sa používa na každom "áre"
      bez nejakých vyslovených "sci fi" hračiek, ako je zmrazovanie človeka
      môžete sa k tomu vyjadriť? alebo poznáte niekoho kvalifikovaného?
      dosť by mi to pomohlo

×
×
  • Create New...