Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Nicolas Flamel

- skutočný alchimista, o ktorom sa tvrdilo, že vyrobil Kameň mudrcov.

Alchymisti zastávali teóriu, že obyčajné kovy možno premieňať na vzácne prirodzenou cestou, ibaže to pridlho trvá, takže hlavným cieľom, na ktorý sa sústredili, bolo urýchlenie zdĺhavého procesu. S obľubou však zdôrazňovali, že ide o delikátnu a zložitú záležitosť, ktorú by nezvládol kadejaký nedouk a fušer. A tak sa milý Nicolas Flamel obetoval pod priehľadnou zámienkou, že mu leží na srdci blaho ľudstva, a pasoval sa na najvýznačnejšieho fachmana v danej oblasti.

Na Ulici spisovateľov v Paríži si zriadil laboratórium s impozantnou vyhňou a výkonnými mechmi, kde vo dne v noci blčal oheň. Uprostred trónila guľatá nádoba, v ktorej sa žeravil kameň mudrcov, všade navôkol sa povaľovali destilačné banky rozmanitých tvarov, kadičky, krivule, pipety, mištičky, mažiare a ďalšie laboratórne pomôcky, o nevyhnutných vzorkách kovov a liečivých bylinkách tvoriacich základ elixíru mladosti nehovoriac.

Záhadné symboly: Celé štvrťstoročie Flamel študoval umenie veľkých alchymistických majstrov, vytrvalo sa oboznamoval s dielami gréckych, egyptských a arabských učencov, kým im neprišiel na koreň, a do úmoru vysedával nad nezrozumiteľnými hakami-bakami, kým sa mu konečne nepodarilo rozlúštiť ich zmysel. Alchymistické písmo sa len tak hmýrilo záhadnými symbolmi, ktorým našťastie nebol schopný porozumieť obyčajný smrteľník. Inak by sa všetci vrhli na bezprácne podnikanie, odušu vyrábali zlato a polia by ležali úhorom, spoločnosť by zachvátila anarchia a úbohý ľud by pomrel od hladu. Preto nevyrábali zlato masovo pažraví chamtivci, lež osudom vyvolení šťastlivci, ktorí dostali do vienka takú dávku rozumu, aby si pri práci počínali uvážlivo a nedali sa omámiť vidinou rýchleho zbohatnutia. Skrátka, alchýmia sa stala záležitosťou hŕstky vzdelaných zasvätencov postupujúcich podľa prísnych kritérií. Tí sa neopovažovali prekročiť hranice únosnosti. A ak by zakopol o kameň mudrcov a odhalil tajomstvo výroby zlata nejaký odkundes? Stihol by ho krutý trest - namieste by skamenel! Taká šikovná kliatba bola pripravená na nepovolaných.

Ani plagiát latinskej príručky, slávna Kniha hieroglyfov, sa nevymykal z rámca stanovených pravidiel. Napísaný bol ťažkopádnym a prakticky nedobytným štýlom, inými slovami, bol návodom pritiahnutým za vlasy. Bodaj by aj bol svetlou výnimkou, keď sa v ňom Nicolas Flamel, bezvýznamný škrabák, štylizoval do pózy vychýreného alchymistu a číru legendu, ktorá sa zrodila v bujnej fantázii neznámeho autora zo sedemnásteho storočia, pozdvihol na božské posolstvo....

Malcolm X

Malcolm X (1925-1965)

Čierny moslimský vodca hnutia za ľudské práva v USA. Na rozdiel od Martina Luthera Kinga Malcolm X hlásal, že černosi sa majú ozbrojiť a použit' násilie v boji za spravodlivosť. Napokon ho zastrelili druhovia, čierni moslimovia.

Malcolm1

Malcolm2

Axel Munthe

Axel Munthe

1857 - 1949 , poloslepý švédsky lekár a spisovateľ, milovník zvierat a ľudí, jeho jedna z najznámejších kní: Kniha o San Michele , kde opísal nielen život na Anacapri ...

K jeho domácnosti patrilo niekoľko opíc, psov, mačiek, korytnačiek, mungo a sova...

„Bohatí nie sú iba tí, čo veľa vlastnia, ale tiež tí, čo málo potrebujú,“

Greta Garbo

Herečka

Výška: 174 cm

Pôvodným menom Greta Lovisa Gustafsson sa narodila 18. septembra 1905 v Štokholme. Keď mala 14 rokov, zomrel jej otec a ona musela odísť zo školy a začať pracovať, aby pomohla matke. Začala pracovať v nákupnom centre, kde využívali aj jej skúsenosti z modelingu. Potom ako sa ešte ako tínedžerka objavila v krátkej reklame s názvom Ako sa neobliekať, alebo Pán a Pani Stockholmovci idú nakupovať pre nákupné centrum, začala túžiť po kariére vo filme.

Režisér Eric Petscher jej dal v roku 1922 malú úlohu vo filme Luffar-Petter. Posilnená touto skúsenosťou si ešte v tom istom roku podala prihlášku na Kráľovskú divadelnú akadémiu, kde získala aj štipendium. Po malých úlohách počas štúdia, ju v roku 1923 angažoval Mauritz Stiller na hlavnú postavu do filmu Gösta Berlings saga. V novembri 1923 si Greta oficiálne zmenila meno na Greta Garbo. V roku 1925 dostali Greta i Stiller ponuku od filmovej spoločnosti MGM a Garbo natočila svoj prvý americký film The !!warez!!. Keďže išlo o nemý film, nemusela povedať ani slovo po anglicky. Po filmoch The Temptress (1926), Love (1927), A Woman of Affairs (1928) a ďalších, sa v roku 1930 objavila vo svojom prvom hovorenom filme Anna Christie. Hlavná postava vo filme jej vyniesla aj nomináciu na Cenu akadémie ako najlepšia herečka. Po neúspechu snímky Romanca zažiarila v hlavnej úlohe filmu Susan Lenox: Her Rise and Fall, kde si zahrala s Clarkom Gableom. V roku 1931 nasledovala ďalšia úžasná rola vo filme Mata Hari. Každé jej vystúpenie na striebornom plátne bolo úspechom a angažovali ju aj do ďalšieho hitu Grand Hotel. Jej životnou úlohou ale pravdepodobne zostane postava Anny vo filme Anna Karenina z roku 1935. Do začiatku II. svetovej vojny ešte natočila ďalšie úspešné filmy, medzi nimi i Ninotchka a Two-faced Woman. Po vojne sa ale už s pocitom, že sa svet navždy zmenil, uchýlila do ústrania a nikdy viac sa nepostavila pred kameru.

Posledný film Two-faced Woman natočila v roku 1941 ako 36-ročná. Potom opustila Hollywood a presťahovala sa do New York City. Všetok svoj čas trávila v záhradke, kde sa starala o kvety a pestovala zeleninu. Známa bola dlhými prechádzkami po New Yorku oblečená ako obyčajná žena s obrovskými slnečnými okuliarmi. Stále sa takto snažila vyhnúť zvedavým pohľadom okolia. Paparazzi a médiá na ňu ale neprestajne striehli až do jej smrti. V roku 1954 dostala špeciálneho Oscara za nezabudnuteľné herecké výkony.

Zomrela 15. apríla 1990 v New Yorku. Informácie o príčinách jej smrti sa však rozchádzajú a ostávajú rovnako mystické ako jej život. Podľa niektorých zdrojov bolo príčinou jej úmrtia zlyhanie obličiek, iní hovoria o následkoch zápalu pľúc, iní o prirodzenej smrti. Mala vtedy 84 rokov. Jej popol pochovali na štokholmskom cintoríne Skogskyrkogarden. Hviezda tejto legendy strieborného plátna žiari na Chodníku slávy na Hollywood Boulevard 6901.

Zapaľovač

První mechanické zapalovače (na střelný prach) se objevují v 16. století, často to jsou předělané pistole.

Benzínové zapalovače vznikají na začátku 20. století, asi od roku 1903. Roku 1909 vyrobil zapalovač s křesacím kolečkem známý rakouský chemik Karl Auer. Zapalovače se rozšiřují hlavně v 1. světové válce, kdy je vojáci vyrábějí z prázdných nábojnic. Od roku 1928 začíná zapalovače vyrábět firma Ronson - nejdříve benzínové, později plynové.

Dnes se takřka výhradně používají zapalovače na kapalný plyn. Na různě tvarované nádržce zásobního plynu, která slouží zároveň jako rukojeť zapalovače, je nasazen zapalovací mechanizmus. Jiskra, potřebná k zapálení plynu, se u něho obvykle vyvolává škrtnutím škrtacího kolečka o kamínek. Škrtací kolečko má 3 kotoučky: dvěma postranními o větším průměru se otáčí palcem, zatímco prostřední škrtne o kamínek a vyvolá jiskru. Palcem se zároveň zmáčkne tlačítko ventilu umístěné těsně pod kolečkem a otevřeným ventilem tak začnou unikat páry plynu. Jiskra je zapálí a nad tryskou začne hořet plamínek tak dlouho, dokud je ventil otevřen.

Kapalný plyn, který se používá do zapalovačů, se odpařuje při teplotách obvyklých v našich klimatických podmínkách. Pokud potřeba zapalovač použít venku v mrazu, musí se olyn v zapalovači nejdříve trochu ohřát např. v dlani, aby se začal odpařovat. Naopak se nedoporučuje nechávat zapalovač na místech s vysokou teplotou (v létě v automobilu) z důvodu možné exploze.

Pridnestrovie

Pridnestrovie

je to čast Moldavska, ktorá síce získala v 1990 nezávislosť, ale Moldavsko ani Ukrajina ho stále nechce uznať ako samostatný štát...

Hlavné mesto je Tiraspol

" Tunguzský meteorit "

Tunguzský meteorit

„Sedel som pred domom a len tak som sledoval horizont. Odrazu severnú oblohu čosi preťalo na dve polovice a chvíľu bola celá zahalená v plameňoch. Pocítil som teplo, akoby mi vzbĺkla košeľa a potom ma odhodilo asi dvadsať stôp od domu, a stratil som vedomie,“ popisoval jeden z očitých svedkov chvíľu, keď do zemskej atmosféry prenikol najväčší meteorit za celé stáročia ľudských pozorovaní týchto astronomických úkazov. „Nasledovali zvuky podobné nepretržitej kanonáde. Zem sa triasla, zdalo sa, že z oblohy padajú milióny kameňov.“ Muž bol spolu s ďalšími v osudnej chvíli pred 95 rokmi, skoro ráno 30. júna 1908, v sibírskej dedine Vanavara len 60 kilometrov od epicentra katastrofy.

Na presnosti však nestrácali ani popisy svedkov zo 400 kilometrov vzdialeného mesta Kirensk. Videli meteorit ako „ohnivú guľu“ či „letiacu hviezdu“, ktorá po sebe po dotyku s atmosférou zanechala „oblak dymu a prachu“.

Najbližší svedkovia boli podľa všetkého pastieri spiaci v chatrčiach vo vzdialenosti len pätnásť kilometrov od úkazu. Práve na tomto mieste zahynul jediný človek, ktorého možno označiť za obeť pádu meteoritu. Nešťastného pastiera tlaková vlna vymrštila do korún neďalekého stromu, na následky zranení onedlho zomrel.

Citlivé prístroje zachytili seizmické vibrácie dokonca viac než 1000 kilometrov od miesta výbuchu, dokonca až v strednej Európe. Po celý zvyšok dňa okolitých obyvateľov prekvapovali najrôznejšie prekvapivé javy - následky tejto hrôzostrašnej udalosti. Nad oblasťou sa tesne po výbuchu prehnala magnetická búrka, ktorá trvala tri a pol hodiny a obloha tej noci žiarila takým výrazným svetlom, že ľudia nemohli zaspať, zato mohli aj bez umelého svetla čítať o polnoci noviny.

Tieto záhadné udalosti a fakt, že sa nepodarilo nájsť kráter, ktorý by dosvedčil dopad meteoritu, vyvolali v tom čase vášnivé diskusie o tom, čo sa to vlastne nad Sibírou prihodilo.

Medzi početnými vedeckými aj nevedeckými teóriami nechýbala spojitosť s mimozemskými civilizáciami, seriózne sa zvažovala aj teória o čiernej diere, ktorá preletela Zemou - vstúpila do nej na Sibíri, aby ju následne opustila na druhej strane - cez Atlantický oceán.

Moderní vedci podľa dráhy letu objektu usúdili, že by mohlo ísť o úlomok kométy, ktorý explodoval v atmosfére, a preto nemohol vytvoriť typický kráter.

Podľa miesta výbuchu nad sibírskou riekou Podkamennaja Tunguzka dostal objekt meno Tunguzský meteorit alebo Tunguzská kométa.

Záviš Bochníček

Záviš Bochníček

Záviš Bochníček sa narodil v Prahe, ale väčšinu svojho života žil na Slovensku. Už ako ko šestnásťročný objavil hviezdu Nova CP Lacertae a táto udalosť poznamenala jeho ďalšie kroky v živote. Pri tejto príležitosti ho ocenili exprezident Tomáš Garrigue Masaryk a vtedajší prezident Edvard Beneš.

Po doštudovaní astronómie v Prahe pôsobil do roku 1952 na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr na Slovensku. Bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV a Observatória na Skalnatom plese. Od roku 1985 až do dôchodku pracoval na Matamaticko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 2000 pri príležitosti jeho osemdesiatin pomenovali podľa hvezdára Záviša Bochníčka novoobjavený kozmický objekt - asteroid 15053. Občanovi Slovenskej republiky českého pôvodu ho pridelilo Centrum pre výskum malých planétiek pri Harvardskej univerzite v Bostone v štáte Massachussets a 44. komisia pri Medzinárodnej astronomickej únii (IAU).

Chiméra

Chiméra môže byť:

v starogréckej mytológii: obluda sršiaca oheň

- v bájnej gréckej mytológii príšera mnohých podôb

prenesene: prelud

/ podľa toho v biológii:

príslušník taxonomickej skupiny chiméry (Holocephali)príslušník taxonomickej skupiny chimérotvaré, rod chiméra z čeľade chimérovité

v genetike a paleontológii: jedinec zložený z geneticky rozdielnych buniek, tkanív či pletív /

Bajkal

Bajkal

Je najhlbším jazerom sveta (1637m) a najväčšou zásobarňou pitnej vody (21 600 km kubických vody ) . V posledných desaťročiach dochádza k poškodzovaniu tohoto unikátu . Dúfajme , že človek sa bude snažiť s jazerom spolupracovať a nie mu vládnuť.

Oblasť Pribajkalska začala vznikať v období na rozhraní druhohôr a tretihôr ( pred 100 milíonmy rokov) . Teplé a vlhké počasie urýchlilo zvetrávanie hornín , ktoré vytvorili obrovské nánosy zvetralín . V období oligocénu sa z niekoľkých menších kotlín zaplavených vodou vytvorila stredná časť dnešného jazera. Subtropická vegetácia v južnej časti vytvorila uhoľné sloje . Búrlivejšie udalosti vo formovaní jazera začínajú koncom treťohôr (2 mil.rokov) . Pozdĺž hraníc so Sibírskym štítom vznikli poruchy zemskej kôry a poklesli celé bloky pevnín a tak už začiatkom štvrtohôr bola južná a stredná časť jazera takmer prepojená - avšak vodnú hladinu oddeľovalo pohorie , ktoré asi pred pol milíonom rokov tektonickými aktvivitami pokleslo a jazero sa podobalo súčasnému stavu . Neustále pokračovalo pretváranie riečnej siete (V tých dobách Bajkal odovzdával svoje vody aj rieke Lene).

No nielen vznik jazera a jeho formovanie zaujímajú vedcov . V okolí ako i v jazere sa vyskytuje rôznorodá fauna a flóra - 1550 živočíchov a 1085 rastlinných organizmov . Pre Bajkal je charakteristický endemizmus -1000 druhov živočíchov sa nevyskytuje nikde inde na svete . Odborníci sa stále zaoberajú pôvodom organizmov - podľa novších názorov sa mnohé dostali cez rieku Lenu z oceánu . Endemitické rastliny sú najviac zastúpené v riasach , nachádzajúcich sa v planktóne . Jazero je domovom mnohých nezvyčajných živočíchov - hlavne rýb ale asi aj najznámejšieho bajkalského tuleňa . Záhadmi opradená ryba Golomjanka , ktorá má bledo ružové priezračné telo , oranžové oči , obrovské hrudné plutvy tvorí 67 percent všetkých rýb Bajkalu.

http://www.outdooring.cz/images/bajkal.jpg

Odin

Odin

"Otec všetkých"

Tiež Woden, Wodan, Wotan a Othinn. Odin je synom Bora (nadprirodzeného človeka) a Beslte (starovekej zmrazenej bohyne). Je bratom Vé, ktorá dala ľuďom dar reči a zmyslov, a Vili, ktorá dala ľuďom cit a inteligenciu. Je hlavným bohom skupiny Aesir a celého panteónu. Spolu s Jord (personifikáciou neoboranej pôdy) splodil Thora. S Friggou, svojou ženou, je otcom Baldera, boha nevinnosti, nádhery, radosti, čistoty a mieru. Odin je boh smrti, vojny, ale aj poézie a múdrosti. Vytvoril runovú abecedu. Jeho palác sa volá Valaskjalf ["Útes mŕtvych"] a nachádza sa v Asgarde. Tiež predsedá Valhalle. Nordická legenda vraví, že Odin "má len jedno oko, ktoré žiari ako slnko. Svoje druhé oko vymenil za nápoj zo studne múdrosti a získal tak nekonečnú múdrosť."

Hekaté

Hekaté

Je to Diova dcera, starogrecka bohyna mesiaca a jej kult bol rozsireny po celej Malej Azii. Tiez bola bohynou ciernej magie, bohyna noci a krizovatiek, nocna temna bohyna, ktora v noci obchadza hroby.....tesi sa zo stekotu psov a preliatej krvy. Mava tri tvare: stredna tvar je ludska, prava je konska a lava psia. Jej inkarnaciou su Artemis-Diana, Luna-Seléné a Persefoné-Proserpina. V najstarsich mytoch bola Hekaté povazovana za dceru titanov a ztotoznovana s bohynou Artemidou, alebo Persefonou, u Rimanov s Dianou a Proserpinou. Na ochranu pred Hekaté sa zhotovovaly sošky...Hekaté je dnes uctievana v kruhoch zaujimajucich sa ciernou magiou.

Odin

- najvyšší z pomedzi bohov v germánskej mytológii – Odin. Slúžil ako inšpirácia pre udatných bojovníkov, preto bol uctievaný hlavne Vikingami, ktorých priťahovala jeho láska k boju. Najväčší význam dosiahol v ôsmom a deviatom storočí. Odinovo meno možno interpretovať ako zúrivosť, šialenstvo, prípadne určitú posadnutosť. Len on mohol priviesť mužov v boji do stavu nepríčetnej zúrivosti, keď sa nebáli ničoho a necítili žiadnu bolesť. Okrem vojen a mŕtvych hrdinov bol Odin bohom kúziel a múdrosti.

Jeho láska k múdrosti bola taká veľká, že sa obetoval, len aby prenikol do jej hlbín. Odinovu podobu preto často reprezentuje starec so sivou bradou a jedným okom, s tvárou zakrytou kapucňou resp. klobúkom so širokým okrajom. Podľa mýtu svoje druhé oko hodil do studne boha Mímiho za účelom získania nápoja večnej múdrosti. Ďalšie poznanie dosiahol, keď sa na deväť dní zavesil na strom Yggdrasil. Sídlil v Asgarde a Valhalle, kde sedel medzi svojimi vyvolenými – einherje (bojovníci zabití pri boji ). Vo svojom osobnom sprievode mal vlkov Geriho – Nenásytný a Frekiho – Žravý. Jeho havrany Hugin – Myšlienka a Mugin – Pamäť každé ráno oblietali svet a prinášali mu nové správy. Vlastnil skvelého koňa Sleipniho. Ako čarodejníkovi mu bol pripisovaný vynález runového písma a ovládanie magického seidu, čomu ho naučila Freja.

Zaujímavé sú Odinove vlastnosti, pohybujúce sa na protipóloch. K svojim priateľom sa dokázal správať ušľachtilo a milo, ale pre nepriateľov vo vojnovom ťažení predstavoval postrach, pretože dokázal, aby oslepli a ohluchli, boli ochromení hrôzou, paralyzovaní pohľadom jeho jediného oka a ich zbrane strácali na sile. Vedel meniť podobu, pričom fyzické telo zostalo na jednom mieste ležať ako mŕtve a jeho duch sa v podobe vtáka, hada, zvieraťa či ryby potulovalo niekde úplne inde. Slovom hasil oheň, menil smer vetra, kriesil mŕtvych alebo sedával pod obesenými. Bol zručným čarodejníkom, veštcom a zaklínačom, poznal miesta, kde boli zakopané poklady. Takisto poznal piesne, ktoré otvárali zem, hory, skaly i mohyly. Nepriatelia sa ho báli, priatelia sa k nemu obracali a učili sa tomu, čo sám vedel. Ľudia s ťažkými snami ho vzývali, aby im uľahčil od trápenia a nočných mor. Odin vlastnil niekoľko magických predmetov ako napr. kopiju a prsteň. Jeho kopija Gungni nikdy neminula svoj cieľ. Násadu si Odin vyrobil z dreva posvätného stromu Yggdrasil a vyrezal do nej svoje magické runy. Kopija bola rovnako vzácna ako prsteň Draupni. Ten každých deväť dní vyrábal osem rovnakých prsteňov, čím sa stal nevyčerpateľným zdrojom bohatstva. Kult Odina upadol začiatkom jedenásteho storočia, kedy sa vikingskí kolonizátori usadzovali a stávali sa z nich mierumilovní sedliaci a obchodníci.

Slovo ragnarök v preklade znamená súmrak bohov a v severskej mytológii predstavuje jednu z najzaujímavejších pasáží. Ide nielen o zničenie bohov, ale aj o zánik celej prírody v dôsledku klimatickej katastrofy, kedy nastane tri roky trvajúca zima Fimbul. Po nej má nasledovať posledný boj bohov s obrami na Vigridskej pláni. Odin nemohol tejto katastrofe nijako zabrániť, utešoval sa len tým, že ragnarök nebude znamenať definitívny koniec sveta. Potom, čo on sám mal byť zabitý vlkom Fenrim, Thora mal zase premôcť had Jörmungand, bolo súdené, že svet bude opäť zelený a krásny.

Ermitáž

Prohlídka Ermitáže Vám bez problému zabere celý den. Celý komplex Ermitáže sestává z pěti budov - Zimního paláce, Malé, Staré a Nové Ermitáže a Divadla Ermitáže. Nejedná se ovšem pouze o velkolepé muzeum, v němž jsou umístěna nejcennější díla světového umění. Jednotlivé paláce a jejich vnitřní výzdoba jsou zároveň jedinečnou ukázkou různých architektonických stylů.

Základy pro vytvoření sbírek Ermitáže položila Kateřina II., která v roce 1764 koupila v Německu první kolekci obrazů. Tu pak rozšiřovali v následujících letech další panovníci a nebyla naštěstí zničena ani v době proletářské revoluce zásluhou Lenina, který tyto poklady ihned po dobytí Zimního paláce prohlásil za majetek veškerého lidu a zakázal jejich rabování. Jediné, co tak padlo 7.listopadu za oběť revolucionářům bylo víno v carských sklepích.

Dnes vlastní muzeum údajně téměř tři milióny exponátů. I když nejsou ani zdaleka všechny vystaveny, prohlídka asi 300 výstavních sálů zabere jen při rychlém proběhnutí minimálně půl dne.

Druhá polovina prvního patra je vyhrazena ruské kultuře. Nejcennějšími exponáty zde jsou náhrobky, oltáře a ikonostasy ze starých ruských kostelů. Rovněž výzdoba místností v této části Ermitáže patří mezi nejúchvatnější: Malachitový sál, Budoár, Zlatý přijímací pokoj, Bílý sál.

Druhé patro, určené východní kultuře je díky probíhajícím úpravám momentálně z větší části zavřeno. Přízemí sice taky není kompletně přístupné, ale většinu památek ze starého Egypta a antického Řecka i Říma si tady prohlédnout lze.

udalost v Petrozavodsku v roku 1977

Petrozavodsk

a ostrov Kiži

Na západnom pobreží Onežského jazera , 550km severovýchodne od St.Peterburgu sa rozkladá centrum jednej z najkrajších častí Ruska Karélie Petrozavodsk , ktoré obýva 278 000 ľudí . Mesto bolo založené Petrom I. v roku 1703 a aj na jeho príkaz tu postavili veľkú oceľovú zlieváreň a závod na výrobu diel . V roku 1777 mu Katarína Veľká dala meno Petrozavodsk. Na námestí je socha Petra Veľkého , postavená v r.1873 , navštíviť môžete múzeum umenia .

Poslednú júnovú sobotu tu oslavujú dni mesta a prvú septembrovú uskutočňuje mesto detský festival . V lete na vode pri pobreží Onežského jazera plávajú mnohé lode a loďky , je to obľúbené miesto letných športov - konajú sa tu viaceré preteky a súťaže . Brezy , ostrovčeky , malebné zákutia , jedle a borovice vytvárajú na jazere prekrásnu scenériu .

Asi 70km od Petrozavodska na jazere sa nachádza ostrovček Kiži - historická rezervácia ľudovej architektúry s troma chrámami - v r.1959 tu vznikol národný park . Preobraženský chrám , postavený v roku 1714 , je 37 metrov vysoký a ozdobený 22 kupolami . Bol postavený bez použitia klincov a vnútro je vyzdobené starými ikonami . Druhý Pokrovský kostol , 27 metrov vysoký s deviatimi kupolami bol postavený v roku 1764 . O 110 rokov neskôr medzi ne pristavali zvonicu . Autori týchto troch stavieb sú doposiaľ neznámi . Na prvú nedeľu leta sa tu koná veľký festival tanca a hudby.

1977 :

V ranních hodinách dne 20. září 1977 došlo k incidentu, díky kterému se nakonec změnil postoj sovětských masmédií k fenoménu UFO.

http://www.kpufo.cz/portal/rservice.php?ak...anku=2005081601

Petrozavodský fenomén

Potala

Potala

je dominantou mesta , kedysi hrdé sídlo vládcov, dnes múzeum. Na prvý pohľad vyzerá ako jedna veľká pevnosť. 13-poschodová stavba s bielymi stenami a maličkými oknami v horných poschodiach stojí na Červenom pahorku. Jej prvopočiatky siahajú do 7. storočia, kedy na rovnakom mieste stál palác vtedajšieho panovníka a zároveň budhistického kráľa Songsten Gampo. Súčasnú podobu dostala Potala v 17. storočí, keď ju nechal prestavať piaty dalajláma. Nemal však to šťastie uvidieť jej konečnú podobu. Napriek tomu, mnísi jeho smrť až do dokončenia monumentálnej stavby jeho smrť tajili. Potalu vybudovali z hliny, kameňov a dreva. Za bielymi stenami sa skrýva tisíc miestností, desať krát toľko svätýň a ešte viac krásnych sôch. V časti budovy je múzeum, o ktoré sa stará niekoľko desiatok mníchov. Návštevníci môžu obdivovať predmety používané dalajlámom, obradné predmety a vzácne obrazy.

Roku 1959 14. dalajlama ušiel do exilu a odvtedy Potala zíva prázdnotou (Buddha vlastne učil, že všetky javy sú prázdne - čhö thamčä tongpaňi, jedna z prvých právd, ktorú sa naspamäť učia tibetskí mnísi). Vďaka osobnej intervencii Čou En-laja, čínskeho premiéra, ju počas kultúrnej revolúcie nepostihol osud väčšiny ostatných buddhistických stavieb v Tibete a zachovala sa takmer nepoškodená. Dnes slúži ako nádherné múzeum plné cenných buddhistických sôch a malieb nachádzajúcich sa v nespočetných komnatách paláca. Zástupy Tibeťanov sa presúvajú po presne vytýčených trasách lemovaných hasiacimi prístrojmi a dvojjazyčnými zákazmi fajčenia, fotenia, prekračovania zábran, ? Palác Potala čaká na svojho najdôležitejšieho obyvateľa, ktorý by jeho priestory dokázal zaplniť vlastnou charizmou

Baal

KULT BOHA BAALA

Za vlády Omriho, ktorý založil domácu dynastiu Omriovcov v Izraeli, prenikli do krajiny cudzie náboženstvá, v prvom rade kult boha Baala. Tohto Boha uctievali v celom blízkovýchodnom starovekom svete. Podliehalo mu podľa jeho vyznávačov slnko a oheň, darúval šťastie a plodnosť vo vojne. Strediská Baalovho kultu boli v Sýrii, Fenícii a Kanáne, ale prevzali si ho aj iné národy. Keď sa niektorý národ presťahoval alebo ak dobyvatetia obsadili iný štát, museli podmanené územia prevziať od ich aj božstvá, ktoré v jeho krajine vládli. Egypťania miestne božstvá začleňovali do vlastného panteónu. Aj Baala prevzali a stal sa náprotivkom boha smrti a púšte Setha. I Izraeliti prevzali tohto boha v čase, kedy viera v jedného boha ešte nebola upevnená. Izraelský náboženský vodcovia, najmä Eliáš, bojovali proti kultu boha Baala. Odsudzoval hlavne ľudské obete, ktoré mu museli prinášať. Zaprisahávali národ, aby prestal s týmito zbytočnými obeťami a namiesto toho zachovávali prikázania boha Jehvu.

Baalovi sa obetovali predovšetkým deti. Spaľovali ich v jamách alebo v rozpálených železných oltároch v tvare boha. Dieťa položili na ruky sochy ( Molocha ) a vhodili ho pritom do útrob tejto pece. Výkriky obetí prehlušovali bubnovanie a zvuky píšťal. Boh Baal uprednostňoval šľachtických synov, ale tí sa obetovaniu snažili vyhnúť tak, že kupovali deti od chudobných ľudí. Tieto deti vyrastali u nich až do obetovania. Spaľovali aj vojnových zajatcov, pričom niektorých nechávali na žive na obety pred ďalšou vojnou, aby im Boh Baal daroval ešte väčšie výťazstvo. Moloch bol nenásytný. Každé väčšie mesto malo svoje vlastné miesto určené na spaľovanie ( tofet ), na ktorom „deti prechádzali ohňom“. Ľudské obete boli bežné aj pri osádzaní základných kameňov. Staviteľ domu pochoval svojho prvorodeného syna pod prah, aby si pre budúcich majiteľov domu vyprosil od boha Baala požehnanie. Baal mal právo na tzv. prvé obete: prvé zrno pri žatve

prvý chlieb

prvé jahňa

prvé dieťa.

Pri osobitných príležitostiach sa Baalovi obetovali najkrajšie býky.

o Baalovom kulte je viac písané tu

Altamira

ALTAMIRA - Sixtínska kaplnka prehistorického umenia.

Nástenné malby v jaskyni Altamira sú nepochybne najväcším historickým a umeleckým bohatstvom celej Kantábrie. Jaskynu objavil v roku 1879 Marcelino Sanz de Soutuola spolu so svojou dcérou Máriou a nachádza sa v blízkosti mestecka Santillana del Mar.

Malby, tvorené predovšetkým obrazmi bizónov, jelenov, koní a diviakov sú staré vyše 14 000 rokov a sú všeobecne známe ako jedinecná a ukážka paleolitického umenia.Celkovo je zobrazených 30 zvierat, asi vo vzdialenosti 30 m od vchodu do jaskyne, ktorá meria približne 270 m.

Maliarska kvalita je znakom istého stupna senzibility a intelektuálnej kapacity. V case, ked bola objavená, sa považovalo za nemožné, aby sa autorstvo pripísalo primitívnemu cloveku. V roku 1924 bola jaskyna vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku a v roku 1988 svetovou oranizáciou UNESCO za Svetové kultúrne dedicstvo. Pocet návštevníkov rocne sa vyšplhal na císlo 177 000.

Vtedy sa zistilo, že mohutná návštevnost má negatávny vplyv na stav malieb, ovplyvnuje totiž teplotu a vlhkost. Z tohto dôvodu boli návštevy jaskyne drasticky obmedzené.

Momentálne je jaskyna Altamira zatvorená. Ludia si môžu pozriet repliku jaskyne tzv. Neocave, ktorá je súcastou moderného interaktívneho múzea, vybaveného tými najmodernejšími technológiami k štúdiu paleolitického náradia a rôznych iných predmetov.

Fénix

Fénix

Bájny vták Fénix, symbol nesmrteľnosti, je protagonistom podivuhodných legiend, v ktorých sa vždy zrodil z vlastného popola. Medzi fanatickými tvormi, ktoré klasický svet zdedil od predchádzajúcich civilizácií a ktoré sa neskôr rozšírili na modernom Západe s kresťanskou kultúrou, Fénix zaberá dôležité miesto. V egyptskom náboženstve tohto veľkého vtáka spájali s Usirom a so slnečným kultom praktizovaným v Iunu. Fénix bol symbol slnka, lebo sa hovorilo, že odlieta s rannou zorou ako božská hviezda. Po staroegyptsky sa nazýval Benu a bol symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti ako aj cyklického obnovovania prírody. Podobný vták bol známy aj v starovekej Číne: volal sa Feng-chuang (alebo aj Tan-Miaio), „Rumelkový vták“, a vystavoval na obdiv žiarivé farby, podobné ako páv. Tento čínsky fénix sa zrodil z lúčov Slnka v kráľovstve mudrcov, na legendárnom ostrove, a spieval krajšie ako všetky ostatné vtáky sveta. V pradávnych časoch tradícia prikazovala, aby Feng-chuang navštevoval záhrady cisárov ako znamenie božskej priazne; ale neskôr sa už neobjavoval. Tak ako egyptský Benu, aj Rumelkový vták bol spájaný s prírodnými cyklami.

Legenda o Fénixovi sa rozšírila z Egypta do klasického sveta a odovzdávali a rozširovali ju grécki aj rímski autori. Historik Herodotos vyrozprával vo svojom diele najstaršiu verziu toho mýtu. V skutočnosti v Egypte počul o Fénixovi ako o zvierati, ktoré naozaj existuje, ale videl ho iba namaľovaného na obraze. Podľa jeho slov Fénix prilietal do Egypta z Arábie každých päťsto rokov, aby priniesol do Iunu vajce z myrha, v ktorom bolo telo mŕtveho otca. Vták položil myrhove vajce, potom doň vyďobal dieru, vložil tam telo otca znovu ho zakryl myrhou a odniesol do iunskej svätyne. Plínius Starší vo svojej Prírodovede (Naturalis história) podáva odlišnú verziu od Herodotovej. Podľa jeho prameňov Fénix žil päťstoštyridsať rokov, a keď nastal čas jeho smrti, pripravil si hniezdo zo škorice, tymianu, aromatických tráv, uložil sa doň a zomieral. Z kostí a útrob zvieraťa sa zrodil červík, larva, ktorá sa zmenila na vtáčie mláďa, to prenieslo hniezdo do Iunu a položilo ho tam na oltár boha Slnka. Podľa Plínia Fénixov životný cyklus sa zhodoval s veľkým kozmickým rokom, počas ktorého Slnko, Mesiac a päť vtedy známych planét dokončili úplný obeh a priradili sa k stáliciam. Hovorí sa, že v roku 36 Fénix odletel do Egypta, dovŕšiac veľký rok a že v roku 47 bol odnesený do Ríma a vystavený na komícii. Ale ako Plínius dodáva, nikto neveril, že ide o legendárneho vtáka z Orientu. V rímskom období sa množili pokusy stanoviť dĺžku Fénixovho života a tým aj veľkého kozmického vrchu: podľa rímskeho dejepisca Tacita Fénix žil 1461 rokov; a ak by sme verili jeho Dialógu o rečníkoch z 2. storočia, veľký rok trval 12 994 rokov. Myslelo sa, keď už raz bol zavŕšený astronomický cyklus, svetové dejiny sa budú opakovať, Fénix teda predstavoval istý model alebo zrkadlo Univerza. Verzie tohto mýtu, ktorú ponúka Physiologus, bola najpopulárnejšou v celom kresťanskom stredoveku. Podľa tejto krátkej kresťansko-symbolistickej úvahy o zvieratách napísanej medzi 2. a 4. storočím nášho letopočtu Fénix žil v Indii a každých päťsto rokov odlietal k stromom Libanonu, naplňujúc si krídla vôňami. Iunský kňaz podľa tajomných znamení vedel, že už čoskoro príde, a pokryl oltár úponkami viniča tam kde sa vták, naplnený vôňami, posadil, skôr než zhorel. Nasledujúci deň kňaz našiel v popole červíka, ďalší deň vtáčie mláďa a tretí deň pozdravil kňaza dospelý vták a vrátil sa do Indie. Podľa zbierky Physiologus aj Ježiš Kristus, skôr než umrel na kríži, aby vstal z mŕtvych a vrátil sa do kráľovstva nebeského, prišiel na Zem naplnený ľúbeznou vôňou svojich božských slov.

Physiologus sa symbolika Krista- Fénixy rozšírila v kresťanskom svete a urobila z bájneho vtáka pretrvávajúci ikonografický subjekt. Krátka báseň zo 4. storočia n.l. bola podnetom na teologické práce, ktoré videli vo Fénixovi dokonalý príklad vzkriesenia tela. Ale bez ohľadu na tieto implikácie Fénix bol veľmi rozšírenou postavou v európskej literatúre, od Danteho po Shakespeara. Príslovečné sú verše Metastásia: „Vernosť milencov je/ ako arabský fénix/ každý hovorí, že existuje/ ale nikto nevie, kde je.“

feng - šuej

feng - šuej

Učenie feng šuej (FENG SHUI) je tradičný staročínsky spôsob chápania vesmíru a sveta. Je to spôsob udržiavania vesmírnej harmónie a rovnováhy, známy z tradičnej čínskej medicíny pod názvom Geomantia. Feng šuej je umenie účelného zaobchádzania človeka s jeho hmotným okolím, ktoré umožňuje aktívne zasahovať do Vesmírneho systému Náhody, ktorú nazývame Osudom.

Feng šuej je však zároveň i tradičné čínske umenie bývania, smerujúce k ideálu vytvorenia dokonalej harmónie v obytnom interiéri. Cieľom feng šuej je dosiahnutie ideálneho stavu rovnováhy medzi vesmírnymi protikladmi jin a jang pomocou účelných kombinácií a tvaroslovia piatich základných živlov, ktorými sú podľa učenia feng šuej Zem, Voda, Oheň, Kov a Drevo.Toto tradičné čínske učenie zdanlivo presahuje pravidlá logiky a racionálneho myslenia. Učenie feng šuej však vychádza zo starodávnych tisícročných vedeckých pozorovaní.

Učenie feng šuej vyrastá z múdrosti základnej čínskej filozofie I Ťing - Kniha premien, ktorá učí, že Zmena a Pohyb sú základnou podstatou Osudu, pričom prostredie má na Osud silný vplyv.

Podľa učenia feng šuej sú všetky živé bytosti (ku ktorým patrí aj Zem a Vesmír) navzájom prepojené neviditeľnou a priamo nemerateľnou kozmickou životnou energiou čchi, ktorá pramení z existencie vesmírnych protikladných, navzájom sa dopĺňajúcich síl jin a jang, zjednotených aktívnym princípom Tao (v preklade: Cesta). Fenomény jin a jang sú vzájomne závislé a iba vo vzájomnom prepojení môžu dosiahnuť stav rovnováhy aktívneho princípu Tao. Kozmická životná energia čchi, ktorá pramení z rovnováhy aktívneho princípu Tao, sústavne cirkuluje v celom Vesmíre. V dôsledku toho sa nič vo Vesmíre nemôže diať izolovane, bez následkov na niečo iné. Učenie feng šuej nazýva čchi "kozmickým dychom", ktorý prináša životodarnú silu a všetkému sa darí dobre iba vtedy, ak čchi prúdi v priestore súvisle a hladko, najlepšie tak ako v prírode, kde čchi prúdi v jemných krivkách.

Prúdenie čchi pozdĺž priamych línií a ostrých hrán je podľa učenia feng šuej neprirodzené, obvykle príliš rýchle a môže sa i zablokovať. Stav zablokovanej čchi v interiéri je veľmi nebezpečný, pretože ničí životy jeho obyvateľov celou plejádou spôsobov - dôsledkami zablokovaného prúdenia čchi sú hádky, úrazy, zlé medziľudské vzťahy, problémy v zamestnaní, zdravotné a finančné problémy.

Základnou podstatou čínskeho tradičného učenia feng šuej je vzťah človeka k okoliu, ktorý je západnému svetu z pohľadu tamojšieho životného štýlu a hodnotového systému úplne nepochopiteľný. Feng šuej si však získava aj v týchto častiach sveta popularitu, podobne ako aktívna ochrana prírody, alternatívna medicína, biopoľnohospodárstvo, joga a racionálna výživa, pretože tento životný štýl poskytuje ľuďom praktický úžitok - zdravie, pokoj a vyrovnanosť v stresujúcom, pretechnizovanom a odľudštenom životnom prostredí.

múzy

Múzy, ochranné bohyne deviatich umení.

Múzy (gr. Μουσαι - Músai) sú v gréckej mytológii ochrankyne umení a vied, dcéry Dia a Mnémosyny.

Je deväť múz:

každá múza mala svoje typické predmety, a druh umenia, o ktorá sa starala:

Erato ľúbostná poézia strunový nástroj

Euterpe lyric. poézia dvojitá píšťala

Kalliope epika kniha, voskové tabuľky

Kleio história

Melpmomene tragédia

Tália komédia vavrínový veniec, palica

Uránia astronómia glóbus

Therpsychoré tanec

Polyhymnia elégia

Nicolas Poussin (1594-1665) : Na Parnasse

/všetky múzy okolo Apolóna/

Jantárová cesta / a jantár /

Jantár -

je skamenená živica ihličnatých stromov.Nachádza sa v treťohorných sedimentoch. Je priesvitný až priehľadný, krehký, má lastúrnatý lom, mastný lesk.

Jantár sú mineralizované zvyšky treťohornej živice staré okolo 50 milónov rokov. Priemerné chemické zloženie jantáru bolo určené ako C10H16O. Farbu má žltú, hnedožltú až hnedú, ale môžeme nájsť aj odrody celkom priehľadné, červené, kávové aj biele.

Nachádza sa v Evrópe ako skamenená živica borovíc a v Strednej Amerike a Mexiku, kde ide o živicu tropickej dreviny kopálu.

Význam jantáru je najmä vo výrobe šperkov a ozdobných predmetov. Asi najvýznamnejším projektom v tomto obore bola povestná Jantárová komnata, miestnosť obložená nádhernými umelecky spracovanými jantárovými blokmi v Petrohradskom cárskom paláci. V priebehu 2. svetovej vojny nemecké okupačné vojská Jantárovú komnatu rozobrali a odviezli na neznáme miesto. Dodnes sa po tejto kultúrnej pamiatke bezvýsledne pátra.

Ďalší význam jantáru je paleontologický. V hmote jantárových nálezov sú veľmi často perfektne zachované telá treťohorného hmyzu, peľ vtedajších rastlín a ďalšie artefakty.

Zaujímavé je, že sa dodnes nepodarilo jantár umelo vyrobiť, aj napriek tomu, že je dobre známe jeho chemické zloženie aj predpokladaný postup vzniku.

Jantárová cesta -

bola obchodná suchozemsná cesta v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadrane, cez Emonu (Ľubľana), Savariu (Szombathely), Carnuntum (pri rak.-slov. hraniciach), Devín, Moravskú bránu, Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly). Najviac sa používala od konca 7. stor. pred Kr. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor. po Kr., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše.

Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky a podobne smerom na sever.

Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát, pri Dudváhu po Čachtice, ďalej pri Váhu po Trenčín a Vlárskym priesmykom opäť smerom k hlavnej trase na Morave.

Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo Vroclavi sa našli 3 veľké sklady s 30 q surového jantáru a o dôležitosti strediska pri dnešnej Kaliszi vieme od Ptolemaia.

http://www.jantar.cz/obecny.img/jantar.jpg

Behemoth

Behemoth

– hebrejská personifikáce Satana v podobe slona

vlastne satan, ktorý bol neskôr zobrazovaný v najrôznejších podobách, vždy ako niečo obrovské, mohutné

vo viacerých jazykoch sa týmto slovom označuje hocičo nechutné veľké, ozruta

Nostradamus

Nostradamus sa preslávil prorockými veršami. Takmer každá významná politická alebo spoločenská udalosť je konfrontovaná s Nostradamom. Nebol to nijaký vyšinutý prorok zapisujúci v tranze budúcnosť. Úspechy mal počas svojho života, slávny zostal aj po smrti. Napriek veľmi voľnému výkladu jeho predpovedí ostáva Michel de Nostradamus mužom renesančného humanizmu. V nedeľu uplynie 500 rokov od jeho narodenia.

Narodil sa v roku 1503 v provensálskom mestečku Saint-Rémy v zámožnej a vzdelanej rodine. Jeho rodičia, pôvodom španielski židia, prijali katolícku vieru, ale rodina bola aj tak neustále pod dohľadom inkvizície.

Otec ho viedol k láske k humanitným vedám a Nostradamus sa čoskoro začal venovať štúdiu alchýmie. Veľmi skoro sa prejavili predpoklady na štúdium matematiky a astrológie. Rodičia ho však prinútili vyštudovať medicínu.

Svoje čerstvé vedomosti a neustávajúcu vedeckú zvedavosť si rýchlo po zložení skúšok vyskúšal v praxi, keď na Európu udrela epidémia moru. Na rozdiel od svojich kolegov neliečil Nostradamus chorých prikladaním pijavíc, ale hygienou. Vďaka inštrukciám o čistote, vetraní a neustálom vymieňaní posteľnej bielizne nakazených zachránil tisíce ľudí.

Po ústupe epidémie sa v roku 1529 vrátil do Montpellier, aby sa stal doktorom medicíny. Za svoje úspechy pri liečbe moru dostal profesorské miesto, ktoré však musel po vyhrážkach kolegov a inkvizície opustiť. Nasledujúcich desať rokov sa venoval liečbe moru a príprave lekvárov. Je autorom receptov na konzervovanie ovocia v podobe lekvárov.

Napriek svojim vedomostiam nedokázal pred morovou nákazou ochrániť vlastnú rodinu a v roku 1537 osamel. Nasledujúcich šesť rokov strávil na cestách medzi kráľovskými dvormi. Povesť schopného okultistu, liečiteľa a vynikajúceho lekára mu otvárala dvere šľachtických sídel. Páni boli unavení rigoróznou interpretáciou prírody a sveta katolíckou cirkvou.

Počas ciest do Talianska často experimentoval s halucinogénnymi rastlinami. Na Sicílii ho derviši naučili, ako sa priviesť do tranzu pod vplyvom muškátového orecha a sviečky. Na ceste k neortodoxnému poznaniu ho stále ďalej hnala renesančná predstava o človeku ako výsledku duchovných a materiálnych síl. Keď po 30 rokoch uverejnil v roku 1555 svoje proroctvá Storočia rozdelené do 10 kníh (viac ako tisíc štvorverší), bol už Nostradamus na vrchole pod ochranou kráľovského dvora.

Katarína Medicejská ho pozvala na dvor do Paríža, aby čítal budúcnosť jej detí. Stal sa osobným lekárom panovníka Charlesa IX. a tešil sa dôvere Henricha II. Len vďaka tomu ušiel osudu okultného heretika. Medzi jeho blízkych patril najväčší renesančný spisovateľ Rabelais a básnik Ronsard.

Napriek neustálej fascinácii jeho proroctvami sa dnes odborníci zhodujú, že niektoré z nich sa nám intrepretovať nepodarí. Nostradamus bol človekom svojej doby a používal jazyk, ktorý je pre nás z veľkej časti nezrozumiteľný. Ako prorok sa preslávil, keď štyri roky pred turnajom, na ktorom zabil mladý vojvoda Gabriel de Montgomery panovníka Henricha II. - manžela Kataríny Medicejskej - predpovedal jeho smrť.

Nostradamus údajne predpovedal nástup Hitlera, Stalina, zavraždenie Kennedyho alebo tragickú nehodu princeznej Diany. Jeho dielo je v západnej civilizácii čítanejšie ako Biblia.

Dramatická interpretácia jeho poetického diela viedla od čias prvého vydania k rozdeleniu na jeho absolútnych obdivovateľov a odporcov. Samotný Nostradamus bol až do svojej smrti (sám si ju predpovedal na jún 1566) predovšetkým mužom vedy. Jeho myslenie, podobne ako jeho ďalších humanistických spolupútnikov vychádzalo z harmonickej predstavy o svete, kde minulosť a budúcnosť zohrávajú identickú úlohu. Poznačený a sýtený štúdiom kabaly, alchýmie a okultných vied sa Nostradamus dopracoval k poetickej forme prognózy. Jeho záhadný jazyk nie je podľa odborníkov alibistický, vychádza iba z vtedajšieho presvedčenia ľudí, že neznáme veci musia byť zašifrované. Nostradamovi kritici tvrdia, že jeho predpovede majú mnoho slabín. Chýba im presné datovanie (s výnimkou požiaru Londýna a vypuknutia francúzskej revolúcie).

Sám Nostradamus niekoľkokrát priznal, že sa v predpovediach mýlil, no niektorí jeho dnešní interpreti jeho texty vykladajú tak, aby naplnili očakávania ľudí, že budúcnosť neznamená neistotu.

Kto sa chce viac dozvedieť :

http://www.plus7dni.sk/ActiveWeb/11653/kla...stradamus_.html

Nostradamus

Niektoré z predpovedí

Grifin

Grifin

/ aj Griff, Grifon, Grifen / bájne zviera s telom leva a hlavou orla. Z tela mu rastú krídla orla, má štyri nohy s orlími pazúrmi a uši ...

grifoni boli aj mužský aj ženský : mužský je nazývaný keythong v anglosaských manuskriptoch z 15. storočia

využíval sa hlavne v heraldike

Hermes Trismegistos

Hermes Trismegistos -

(po grécky Ἑρμῆς ὁ Τρισμέγιστος) je grécke označenie egyptského boha mesiaca a múdrosti Thotha (Thowt/Thoth/Djehuti), ktoré vzniklo z identifikácie s gréckym bohom Hermom.

Jeho priezvisko pochádza z gréckeho trěs mégistos a znamená „tri krát veľký“, ako preklad sa objavuje aj "Hermes Tri razy mocný"; ale už v egyptskej mytológii bol občas nazývaný „tri krát veľký“ či „veľký veľký“.

Hermes Trismegistos je tradične považovaný za otca troch hermetických vied: astrológie, alchýmie a mágie; podľa legendy vynašiel umenie, ako uzatvoriť sklenenú trúbku zvláštnou, tajuplnou pečaťou tak, že bola vzduchotesná, teda „hermeticky uzavretá“. Podľa inej legendy má byť aj vynálezcom egyptského písma, hieroglyfov – v Grécku sa neskôr spisy o vedách ako astronómia, matematika a podobne označovali často ako „hermetické knihy“.

Názory na Herma Trismegista ako historickú osobnosť sa rôznia. Nie je napríklad jasné, či v prípade egyptského boha múdrosti Thotha a Herma Trismegista ide o tú istú postavu. Vo väčšine prípadov je Hermes Trismegistos považovaný za Gréka alebo Egypťana, ktorý žil niekedy v Mojžišových časoch. Niekedy býva Hermes Trismegistos stotožňovaný aj s biblickým patriarchom Enochom, siedmym od Adama, ktorý žil v časoch pred potopou. Všetko čo o Hermovi Trismegistovi vieme, pochádza z hermetických náuk, ktorých autorstvo je mu tradične pripisované (aj keď panujú v tomto smere pochybnosti; niektorí vedci považujú hermetické diela za podstatne mladšie a hovoria, že pochádzajú až prvých storočí nášho letopočtu). Zmienky o Hermovi Trismegistovi môžeme nájsť aj v dielach alchymistov, ktorí k nemu vždy prejavovali veľkú úctu a nazývali ho aj otcom filozofov.

V renesancii, kedy Herma pokladali za väčšieho učenca ako Pytagora či Platóna a mysleli si, že žil tri generácie po Mojžišovi, sa mu (podľa slov Klementa Alexandrijského roku 180 po Kr.) pripisovalo 42 kníh, z ktorých 36 obsahovalo všetku egyptskú filozofiu a 6 sa zaoberalo medicínou. Asi roku 1460 Cosimo de'Medici získal kópiu diela Corpus Hermeticum, ktoré pod názvom Poimander preložil Ficino (prvé vydanie 1471, do konca 16. storočia 16 vydaní). Práve Poimander, ale aj ďalšie texty, veľmi ovplyvnili rozvíjajúcu sa alchýmiu, astrológiu, mágiu.

Dnes mnohí vedci usudzujú, že diela, ktoré sa Hermovi pripisujú, v skutočnosti pochádzali od rôznych gnostikov a pokresťanských grécko-rímskych prameňov. Duch hermetických textov však poukazuje na ich egyptský pôvod. Tento názor zastáva aj známy český odborník na hermetizmus a egyptskú filozofiu Jaromír Kozák, ktorý mnohé diela hermetizmu aj preložil do českého jazyka.

Smaragdová deska

"Jest pravdivé, jest jisté, jest skutečné, že to, co jest dole, jest jako to, co jest nahoře a to, co jest nahoře, jest jako to, co jest dole, aby dokonány byly divy jediné věci.

A jako všechny věci byly učiněny z jediného, za prostředkování jediného, tak všechny věci zrodili se z této jediné věci přizpůsobením.

Slunce jest jeho otcem, měsíc jest jeho matkou, vítr nosil jej vy svých útrobách, země jest jeho živitelkou.

On jest otcem universálního telesmatu celého světa.

Jeho síla jest celá, když byla proměněna v zemi.

Oddělíš zemi od ohně, jemné od hrubého, opatrně a nanejvýš moudře.

On vystupuje od země k nebi a zase znova sestupuje z nebe na zemi a příjmá sílu věcí hořeních i doleních.

takto budeš míti slávu celého vesmíru; veškerá hmota prchne před tebou.

Tu sídlí síla, ze všech sil nejmocnější, která překoná každou jemnou věc a pronikne každou věc pevnou.

Takto stvořen byl vesmír.

Odtud vzejdou přizpůsobení podivuhodná, jichž způsob jest zde.

Proto jsem byl nazván Hermes Trismegistos, maje tři části filosofie celého vesmíru.

Co jsem pověděl o magisteriu slunce, jest úplné"

Kryštálová lebka