Minulosť a prítomnosť - slovom a obrazom

Haiti

Haiti je ostrov v Karibskom mori.

Na ostrove Haiti založil v roku 1493 Krištof Kolumbus prvú španielsku kolóniu v Novom svete. V súčasnosti sa na ostrove nachádzajú dva štáty - Haiti a Dominikánska republika.

na ostrove je zaujímavejší štát Haiti, sužovaný politickými prevratmi a skorumpovanosťou ... Haiti je ostrovný štát v Karibskom mori. Keď na ňom pristál Krištof Kolumbus, bol pokrytý bujným pralesom. Dnes patrí k najchudobnejším štátom na severnej pologuli. Na území veľkom ako polovica Slovenska žije približne sedem miliónov Haiťanov, mnohí z nich v krajnej biede na periférii hlavného mesta Port-au-Prince alebo na vidieku. Prales kolonizátori postupne úplne vyrúbali a pôvodných domorodých obyvateľov nahradili potomkovia guinejských otrokov. Francúzskych kolonizátorov už roku 1830 vystriedala černošská vláda. Aj keď sa 80 percent obyvateľov hlási ku katolicizmu a 16 percent k protestantizmu, asi polovica ich naďalej praktizuje animistické africké náboženstvo vudu.

Dominikánska Republika

(Španielsky República Dominicana) je krajina zaberajúca východné dve tretiny karibského ostrova Hispaniola, hraničiaca s Haiti. Hispaniola je druhý najväčší ostrov Veľkých Antíl a leží západne od Portorika a východne od Kuby a Jamajky. V priebehu dvadsiateho storočia zažila niekoľko režimov, smerovanie k demokracii sa začalo po smrti vojenského diktátora Rafaela Leónidasa Trujilloa v roku 1961. Dominikánci niekedy nazývajú svoju krajinu Quisqueya, čo je názov Hispanioly používaný národom Taíno. Dominikánsku Republiku si niekedy ľudia mýlia s ďalšou karibskou krajinou Dominika.

Kuba

Kuba

Rozprestiera sa v Strednej Amerike na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a ešte na 1600 väčších či menších ostrovoch. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíha pohoria v strede (Escamuray) a na východe (Sierra Maestra) Kuby. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Kubu objavil roku 1492 Kolumbus a nazval ju na počesť španielskeho následníka trónu Juana. Pomenovanie Kuba je miestneho pôvodu, tak sa nazývalo jedno tamojšie sídlo. Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1898. Rozvíjajúci sa priemysel stavia na nerastných surovinách (železná, medená, mangánová, chrómová a niklová ruda, málo ropy). Vedúce priemyselné odvetvie je výroba potravín (cukrovarníctvo) a spracovanie tabaku (cigary Havana). Rozvíja ťažký priemysel, výrobu strojov a chemikálií. Na vyše 50 % obrábanej plochy rastie cukrová trstina. Významné je ale pestovanie tabaku, kávy a citrusov. Kuba je jedným z najväčších chovateľov hovädzieho dobytka v Strednej Amerike. Hospodárstvo krajiny ešte značne závisí od príjmov z exportu cukrovej trstiny.

zmena polohy...Kapverdy

Kapverdy (Cape Verde, cabo verde, Kapverdské súostrovie) - nachádzajú sa v Afrike - je to ostrovný štát - (Kapverdská) republika, po slovensky ich možno nazvať OSTROVMI ZELENÉHO MYSU, sa skladá z 9 väčších a radu malých ostrovov uprostred rovníkového Atlantiku. Najbližšou pevninou je pobrežie afrického Senegalu, ktorá je vzdialená asi 500 km.

Vzhľadom na svoju polohu v južných pasátových moriach sú Kapverdy ideálnym miestom pre odpočinok pri stále teplom mori. Južnejšia poloha napríklad oproti Dominikánskej republike či Jamajke zaručuje teplé a stále počasie.

potrapte sa - PODGORICA

Podgorica

Podgorica je hlavné mesto Čiernej Hory. Do roku 1990 sa volala Titograd (po J. B. Titovi, prezidentovi komunistickej Juhoslávie v rokoch 1945 - 1980). Montenegro - Čierna Hora sa dočkala svojej nezávislosti a rozpad Juhoslávie je týmto uzavretý. Podgorica má cca 160 000 obyvateľov, je skutočne pod horami a v lete je prehriata práve pre tie hory ako panvica ... vraj to hovoria miestni :-)

Tenerife

Tenerife

Tenerife je ostrov večnej jary a svojou rozlohou je najväčší s Kanárskych ostrovov. Hlavé mesto tohto ostrova je Santa Cruz, veľmi dôležité prístavne mesto. V strede Tenerife sa majestátne týči najvyššia hora celého Španielska, sopka Pico del Teide /dodnes činná/.

Madeira

Madeira

Madeira je súostrovie v Atlantickom oceáne západne od Maroka. Jedinými obývanými ostrovami sú Madeira a Porto Santo.

V minulosti Rimanmi nazývané súostrovie Purpurové ostrovy bolo neskôr náhodne znovuobjavené portugalskými moreplavcami a osídlené v roku 1418. V súčasnosti je to autonómna oblasť Portugalska s hlavným mestom Funchal.

Ostrovy sú obľúbenou celoročnou dovolenkovou destináciou. Typické pre toto miesto sú celosvetovo známe Madeirské víno, vyšívané práce, oslavy Nového roku s pôsobivými ohňostrojmi, ideálne podnebie, znamenité scenérie a nádherné kvety.

Kiribati

Kiribati

Kiribati leží v tichomorskej oblasti na rozhraní Mikronézie a Polynézie. Medzi jednotlivými ostrovmi rozhádzanými po obidvoch stranách rovníka sú obrovské vzdialenosti - najsevernejší ostrov od najjužnejšieho delí asi 4 500 km. Hlavým mestom je Baikiri na ostrove Tarawa. Štát tvorí 33 koralových ostrovov a má v súčasnosti takmer 90 000 obyvateľov živiacich sa najmä rybolovom a pestovaním kokosovej palmy a chlebovníka. Takmer tri štvrtiny obyvateľstva sa hlásia ku katolíckej viere, ostatní k adventistom alebo mormónom. Okrajovo sa zachovali aj zvyšky pôvodného animistického náboženstva.

Nová Kaledónia

Nová Kaledónia

Má rozlohu 19 103 km˛ (z toho rovnomenný hlavný ostrov 16 747 km˛) a počet obyvateľov 230 789 (2004). Správne stredisko: Nouméa. Jazyky: francúzsky, melanézsky a polynézske nárečia. Tretina obyvateľstva je európskeho a pätina ázijského pôvodu. Vo vierovyznaní prevláda rímskokatolícka (60%) a protestantské (30%) denominácie.

Pôvodné obyvateľstvo ostrovov tvorili Melanézania. Ostrov Nová Kaledónia objavil v roku 1774 James Cook a v roku 1853 ho anektovalo Francúzsko. Od roku 1946 do roku 1999 bola Nová Kaledónia zámorským územím (TOM) Francúzska, odvtedy je zámorskou správnou korporáciou sui generis. Dvoma zmluvami (1988 a 1998) získala značnú vnútornú autonómiu s možnosťou vyhlásenia nezávislosti uzákonenou francúzskym Národným zhromaždením. Okolo roku 2014 sa má konať referendum o prípadnej nezávislosti.

Barbados

Barbados

Barbados je najjužnejší karibský ostrov, ležiaci severovýchodne od Venezuely, patrí k súostroviu Malých Antíl. Neobývané územie, objavené v roku 1627 britskými kolonizátormi, získalo nezávislosť v roku 1966, no zároveň zostalo súčasťou britskej monarchie. V priebehu 20. storočia bolo hospodárstvo krajiny odkázané na výrobu cukru, rumu a melasy. V 90tych rokoch tieto tradičné odvetvia predstihol turizmus, spracovateľský priemysel, medzinárodné finančné a informačné služby.

skáčete po tej mape ako blchy...

poďme na hlavné mestá... Amsterdam

Amsterdam

Amsterdam je hlavné mesto Holandského kráľovstva. Mesto bolo založené koncom 12. storočia ako malá rybárska dedinka na brehoch rieky Amstel, v súčasnosti je najväčším holandským mestom, jeho finančným a kultúrnym centrom. Amsterdam má 739 295 obyvateľov, spolu s mestskými častami obyvateľstvo predstavuje približne 1,5 milióna.

Amsterdam má jedno z najväčších historických mestských centier v Európe pochádzajúce z 17. storočia, holandského Zlatého obdobia. V tejto dobe bol postavený systém sústredných polkruhových kanálov (krachtov) okolo stredu starého mesta, ktorý dodnes určuje tvár mesta. Pozdĺž kanálov bolo postavených veľa domov, niektoré sú dodnes obývané, v iných sú kancelárie a niektoré slúžia ako verejné budovy. Na nábreží sa raz za 5 rokov koná SAIL Amsterdam - veľkolepá prehliadka historických lodí.

Oslo

Oslo

Oslo leží na juhovýchode Nórska. Je to hlavné mesto, kde sa medzi historické stavby stále viac vnárajú moderné architektonické skvosty. Keďže Oslo je zároveň prístavným mestom, dýcha voľnosťou mora a diaľok.

Dobré dopravné spojenie je trajektom, loďou alebo lietadlom. Ostatné druhy dopravy sú závislé na trajekte. Vďaka Baltskému moru má dobré námorné spojenie s okolitými krajinami. Nóri boli vždy známi moreplavci.

Letecky sa možno dostať do Osla z väčšiny európskych veľkomiest.

Vlakom, autobusom a autom sa možno dostať do Osla z celého Nórska.

V Osle: Dopravná špička je v Osle podobná špičkám v iných veľkomestách. V zime je Oslo často pod snehovou pokrývkou.

Typickým záberom z Osla vysoký monolit . Jeho výška 17 metrov ho radí k majestátnym pamätníkom. Zvláštnosťou sú reliéfne postavy, ktoré zdobia monolit. Na monolite je až 121 postáv. Samotný monolit je umiestnený v parku sochára Vigelanda. Monolit je obklopený kruhovými schodami.

Pred kráľovským palácom stojí jazdecká socha kráľa Karla XIV.

Kráľovský palác je postavený v klasicistickom slohu. Dokončený bol v roku 1848.

Turisticky príťažlivá je pevnosť Akershus, ktorá sa rozprestiera na brehoch Oslofjordu. Niekdajšia pevnosť, ktorá vyhorela v 17. storočí je prestavaná do podoby renesančného zámku. Okolie zámku poskytuje možnosť prechádzok s nádherným výhľadom.

Celkom určite neobvyklou stavbou je radnica Osla. Táto netradične riešená stavba architektov Arnsteina Arneberga a Magnusa Poulssona je postavená z pálených tehál. Jej zvláštnosťou sú dve veže, ktoré vyčnievajú nad horizont mesta.

Elegantne pôsobiaca žltá budova parlamentu z 19. storočia patrí k pamiatkam hlavného mesta. Stortinget - parlamentné trávniky sú voľne prístupným miestom pre verejnosť.

Norsko má celosvetových dramatikov. Určite poznáte aspoň Henrika Ibsena. Národné divadlo zahájilo svoju činnosť v r. 1899.

Olympisjký štadión bol otvorený v r. 1938.

Holmenkollen - Tento kopec patrí k obľúbeným miestam vychádzok všetkých priaznivcov zimných športov. Nachádza sa tu známy holmenkollenský skokanský mostík. Pôvodne drevený mostík bol zrekonštruovaný do dnešnej kamennej podoby.

Norsk Folkemuseum je vlastne skanzen, kde možno vidieť domy z celého Nórska. Súčasťou skanzenu sú aj veľmi vzácne drevené kostolíky z 12. storočia.

Múzeum vikingských lodí - V tomto múzeu sú originálne vikingské plavidlá z 9. a 10. storočia.

Múzeum moreplavby - V Osle je niekoľko múzeí, ktorých exponáty súvisia s moreplavcami. Norsk Sjofartsmuseum má vo svojich zbierkach mnoho lodí od úplne malých až po skutočne veľké plavidlá.

Múzeum Kon-Tiki - V múzeu Kon-Tiki môžete vidieť okrem iných exponátov aj vor Thora Heyerdahla Kon-Tiki. Vor sa preslávil tým, že na ňom Thor Heyerdahl preplával Pacifik z Peru do Polynézie, čím dokázali, že na lodi z balzového dreva mohli do Polynézie priplávať obyvatelia z Južnej Ameriky. Ďalšou známou loďou je Ra II, ktorou sa expedícia Thora Heyerdahla dostala za dva mesiace z Maroka na Barbados.

Národná galéria má krásnu zbierku obrazov nórskych maliarov.

Madrid

Madrid je hlavné a zároveň najväcšie mesto Španielska a nachádza sa v strede Pyrenejského polostrova.

Mestom preteká rieka Manzanares.

Historici datujú vznik mesta do 10. Storočia, keď v miestach, kde sa nachádza teraz Národný palác, stál mohutný hrad. V tejto dobe ho ovládali Arabi, ktorý mu dali meno Magerit a z tohto mena hradu bol odvodený názov dnešného hlavného mesta. Arabi vládli v Madride až do roku 1083, keď ho dobyl kastílsky kráľ Alfonso vi. V roku 1329 zvolal kráľ Ferdinand V.do Madridu po prvýkrát zasadanie kortézov. Hlavným mestom Španielska sa stal Madrid až v roku 1606 za vlády Filipa III. Madrid prešiel rozkvetom v 18.storočí, keď bolo postavené množstvo palácov, brán a mostov, ktoré dali mestu osobitý ráz. V dobe napoleonských vojen vládol v Madride Jozef Bonaparte. V máji 1808 vypuklo v Madride ľudové povstanie, ktoré bolo signálom pre vojny za nezávislosť. Francúzi boli definitívne z Madridu vyhnaní anglo-španielskym vojskom 27. Mája 1813. V nasledujúcom roku sa do Madridu vrátil španielsky kráľ Ferdinand VII. Od polovice 19.storočia, za vlády Izabely II, sa značne zlepšila urbanizácia mesta. V roku 1857 bol zavedený vodovod a plynové osvetlenie. Od tejto doby pokračuje urbanizačný proces až do dneška.

Je preslávené výstavnými palácmi, chrámami, umeleckými zbierkami (galéria Prado), múzeami, divadlami.

V jeho blízkosti: kráľovský palác El Escorial s hrobkami španielskych kráľov.

Pamiatky a atrakcie:

Palacio Real - Kráľovský palác zdobí miesto, kde pred rokom 1734 stál Alcázar. Impozantne pôsobí jeho bohato zdobená fasáda.

Puerta del Sol - Nulový stred Španielska.

Paseo de la Florida - Kaplnka, kde odpočíva F. de Goya.

Torre de Madrid - Výšková atrakcia Madridu (124 metrov). Budovu projektoval B. Otamendi.

Námestie Plaza de Espaňa - Na tomto námestí neďaleko Torre de Madrid stojí súsošie dvoch hrdinov - najznámejších bojovníkov proti veterným mlynom Don Quijota a Sancho Panza.

Torre Picasso - Ďalšia výšková atrakcia (155 metrov).

Námestie Plaza de Colón - Na tomto námestí stojí krásny stĺp Kolumba. Atrakciu dopĺňa vodopád.

Puerta Grande v Las Ventas - Najdoležitejšie býčie arény v Španielsku.

Titirimundi - Mimoriadne vydarenou atrakciou je bábkový divadelný festival, na ktorom sa zúčastňujú umelci z celého sveta. Táto atrakcia láka návštevníkov od polovice mája do polovice júna.

Parque del Retiro - Oáza pokoja v strede mesta. V parku je viac než 15 tisíc stromov. Pôvodne park patril kráľovskej rodine. V parku sa nachádza aj Krištáľový palác Palacio de Cristal.

Múzeum del Prado - Zbierka španielskeho a flámskeho maliarstva, ktorá nemá konkurenciu na celom svete. Obrazy slávnych umelcov: Velázquez, Goya, El Greco, Tizian, Rafael, Botticelli, Rubens a ďalších sú pýchou múzea.

Múzeum Thyssen-Bornemisza - Zbierka starých majstrov a klasickej moderny. Medzi vystavovanými dielami nájdeme obrazy majstrov Clauda Moneta, Paula Cézanna, Vincenta van Gogha, Paula Gauguina, Vasilija Kandinského, Henriho de Toulouse-Lautreka a mnohých ďalších. Okrem obrazov sú vystavené aj sochy a gobelíny.

Múzeum Reina Sofia - Zbierka moderného umenia, zbierka bude doplnená dielami S. Dalího, P. Picassa a J. Miróa. Už dnes tu návštevníci obdivujú slávny obraz Guernica od Pabla Picassa.

Múzeum Joaquína Sorolly - Múzeum impresionistického maliara, ktorému sa vraví maliar svetla. V múzeu je vystavených 300 diel J. Sorroly.

Archeologické múzeum - Národné archeologické múzeum má vo svojich zbierkach vykopávky z celého Španielska.

Museo de la Ciudad - Mestské múzeum prezentuje umelecké grafiky, fotografie, mestské plány a infraštruktúru.

No a samozrejme je tam jedno z najúspešnejších futbalových mustiev Európy Real Madrid.

Mesto

Kráľovský palác

Perzepolis

Perzepolis

Perzepolis alebo Persepolis (po perzsky Pársa; v slovenčine sa skupina -is- pri skloňovaní zachováva) bolo významné staroveké mesto, sídlo perzských kráľov z rodu Achajmenovcov, v dnešnom juhozápadnom Iráne asi 80 km od Šírázu.

Začal ho budovať Dareios I. okolo roku 520 pred Kr. na umelo upravenej terase ako symbol svojej moci. Hlavným mestom (stredisko administratívy, politickej moci a obchodu) zostali Súsy, Perzepolis bol akési prechodné sídlo kráľa. Nástupcovia Dareia I. vo výstavbe pokračovali. Roku 332 pred Kr. mesto napokon dobyl a zničil požiarom Alexander Veľký.

Mesto bolo architektonický skvost, známa je najmä sochárska výzdoba. V ruinách knižnice sa našlo vyše 30 000 klinopisných tabuliek.

Perzepolis prvýkrát skúmal až roku 1931 a 1939 Chicagský orientálny inštitút, neskôr vo výskume pokračovali Iránci. Vzhľadom na politické pomery v Iráne je nálezisko pre cudzích vedcov v súčasnosti pomerne neprístupné.

Sahara

Sahara

Sahara je najväčšia púšť sveta s rozlohou 9 miliónov km˛ zaberá takmer rovnakú plochu ako Čína alebo USA.

Rozkladá sa cez desať štátov a to Alžírsko, Čad, Egypt, Líbya, Mali, Maroko, Mauritánia, Niger, Sudán a Tunis.

Najvyššími pohoriami, ležiacimi v púšti je Tamanrasset a Tibesti. Okolo týchto pohorí sa tiež nachádza najviac oáz. Hoci je Sahara častokrát predstavovaná ako piesočná púšť, väčšina jej povrchu je kamenistá. Pri severnom pobreží je takmer v rovnakej výške ako morská hladina.

Na Sahare žijú väčšinou Tuaregovia a Berberi. Od 7. storočia obsadili Saharu vojensky Arabi a rozšírili tu islam, čo veľmi výrazne ovplyvnilo kultúru miestnych štátov a ich vzťahy. Niektoré mestá sú vo vnútrozemí 400 km v hlbokej a pustej Sahare. Severné pobrežie je posiate rímskymi pamiatkami.

V saharských krajinách existujú programy podporované UNESCO na skultivovanie Sahary, zúrodnenie a zväčšenie úrodného pobrežného pásu, a tým k zväčšeniu obývateľného územia.

Velkosť

Púštná búrka

Líbyjské útvary

DRUIDI

Druidi

Druid je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid' pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený.

Druidi ochraňovali vedomosti a morálku (druidizmus). Druidi pôsobili vo všetkých keltských krajoch. Ich činnosť utužovala jednotu Keltov.

V činnosti druidov hrali dôležitú úlohu duby, z ktorých v predvečer kultových slávností trhali imelo.

Keltská spoločnosť z politického hľadiska pozostávala z konglomerátov (bežných ľud), ktoré viedli králi a z aristokracie, ktorá žila v hradoch podobne ako v stredoveku. Ale basolútna autorita patrila združeniu kňazov. Delili sa na tri kategórie. Druidi tvorili najvyššiu kastu. Boli to tvorcovia mýtov a rituálov, ktoré prevádzali. Filidovia plnili funkciu "právnikov" ktorí zabezpečovali pevné spojenie krajiny s mytológiou a tradíciami. A na koniec Bardovia, vo veršoch ospevovanli vodcov a hrdinov. Podľa Cézara Galskí druidi neverili písmu. Tvrdili, že mŕtve písmo nedokáže uchovať slová, ktoré sú živé. Preto si pamätali obrovské množstvo textov a informácií a niet divu, že vyučenie druida trvalo až 20 rokov. V Írsku však toto obdobie bolo kratšie. Trvalo väčšinou 6 až 7 rokov.

Skýti

Skýti

- príslušníci rôznych iránskych kmeňov, ktoré žili od 8. stor. pr. n. l. v rozsiahlych priestoroch pri severnom pobreží Čierneho mora od ústia Dunaja až po Don. Podľa najdôležitejšieho starovekého svedectva, Herodotovho, sídlili Skýti pôvodne v Ázii a boli odtiaľ vytlačení inými kmeňmi; sami vypudili zo severného Černomoria Kimerijcov do Malej Ázie, tiahli za nimi, dobyli Médiu, Sýriu a Palestínu a vládli niekoľko desaťročí v Prednej Ázii (v severnom Iráne a Amrménsku).

Začiatko 6. stor. pr. n. l. ich odtiaľ vyhnali Médi. V severnom Černomorí vytvorili kmeňový zväz, ktorý zahrnul aj početné miestne kmene a predstavoval v 6. stor. pr. n. l. významnú politickú silu. Na jeho čele bol kočovný kmeň tzv. "kráľovských" Skýtov.

V 6./ 5. stor. pr. n. l. Skýti prenikli až ku Karpatom, do Sedmohradska a Dobrudže. R. 513/12 odolali úspešne vpádu perského kráľa Dáreia I. na svoje územie. R. 495 podnikli odvetnú výpravu na Trácky Chersonésos. So vznikom silnej tráckej ríše boli Skýti zo západného Černomoria vytlačení.

V pol. 4. stor. pr. n. l. sa vytvorilo skytske kráľovstvo so strediskom na dolnom Dnepre (na mieste dnešnej osady Kamenskoje gorodišče).

V 2. pol. 4. stor. pr. n. l. vtrhli do Skýtie Sarmati, ktorí sídlili pôvodne na východ od Donu, a postupne sa jej z väčšej časti zmocnili. Na rozhraní 3. stor. pr. n. l. a 2. stor. pr. n. l. preniesli stredisko skýtskeho kráľovstva do Skýskej Neapole na Taurskom Chersonése (= Kryme). V moci Skýtov zostal stepný Krym a priľahlé územia až asi po Olbiu.

Nápor Skýtov na grécke kolónie v severnom Černomorí koncom 2. stor. pr. n. l. vyvolal zásah pontského kráľa Mithradata VI. Skýti síce boli porazaní, ale skýtske kráľovstvo si aj naďalej uchovalo značnú vojenskú moc, s ktorou musel Rím rátať aj v prvych storočiach nášho letopočtu. Výboje Skýtov zosilnili najmä za vlády rímskeho cisára Nerona (54-68), kedy sa im podrobila Olbia. Keď začali ohrozovať Chersonesos, stretli sa s Rimanmi a boli nimi porazení; od tej doby boli aj na území bosporskej ríše rozmiestnené rímske posádky. Za vlády Antonina Pia (138-161) zaútočili Skýti opäť na Olbiu, ktorej Rimania prišli na pomoc.

Tlak barbarských kmeňov, označovaných prameňmi obycajne ako 'skýtske', na severnom Černomorí sa vystupňoval počas krízy 3. stor., v období tzv. 230-270 (tzv. skýtsko-sarmatske vojny s Rímom). V dobe najväčšej expanzie (267-270) zaútočili barbari aj na Grécko. Rímska ríša však ešte stačila skonsolidovať svoje sily a nápor odrazila. V Skýtskej Neapoli a v mestečkách na dolnom Dnepre si Skýti udržali vládnuce postavenie do 3. stor. n. l., kedy skýtske kráľovstvo zaniklo. V pol. 3. stor. vpadli do severného Černomoria gótske kmene a v posledných desaťročiach 4. stor. Huni.

Noriľsk

Noriľsk

Mesto Noriľsk založili neďaleko od Severného pólu v roku 1935. Vznikol ako jeden z najstarších sovietskych táborov.

Prvými riaditeľmi noriľského konglomerátu boli generáli NKVD, smutne známej tajnej polície v časoch Stalina. Za dvadsať rokov v noriľskom tábore od hladu, zimy a chorôb zahynulo a zastrelili celkom 100 tisíc väzňov.

Pod povrchom arktickej tundry v tomto mieste sa nachádzalo 35 % objavených svetových zásob niklu, 10% mede, 14% kobaltu, 55% paládia, 20% platiny a tiež veľké zásoby striebra a uhlia. Noriľskij nikeľ tažil z náleziska najbohatšieho z hľadiska koncentrácie rudy, ktorá obsahovala vysoký podiel kovu.

San Marino

San Marino

Je to jedna z najmenších republík sveta s rozlohou 61 kilometrov štvorcových.

Tento malý štátik je najstaršou republikou v Európe (v roku 301 ho založil kresťanský pustovník Marino). Podobne aj jej ústava z roku 1263 je jednou z najstarších na svete.Najdôležitejším zdrojom príjmov je cestovný ruch.

K významným zložkám národného hospodárstva okrem cestovného ruchu patrí vydávanie poštových známok a mincí na numizmatické účely.Priemysel predstavujú malé textilné a potravinárske závody, továrne na výrobu skla, keramiky.V San Maríne sa tiež jazdia preteky F1. Veľmi rýchli okruh v Imole bol v roku 1994, kedy tu zomreli Ayrton Senna a Roland Bassa, podstatne prestavaný. Znížila sa tak rýchlosť a zvýšili sa nároky na brzdy.

Imola

San Marino

http://www.libertas.sm/geografia/Titano_ph...te_Titano_0.htm

Asasíni

Asasíni

Prvým organizovaným zoskupením, ktoré systematicky využívalo vraždu, boli asasíni - šiítski moslimovia. Riadili sa učením Hassan-i Sabaha a vraždu chápali ako posvätnú povinnosť.

Starec z Hory, boli pravidelne pod vplyvom drog , bola im podávaná pravdepodobne THC Canabis /čaras, hašiš/... sekta utlačovaná Sunnitmi...

Starci z hory a asasíni :

Teror starcov z hory

V roku 1090 sa objavil v horách na juh od Kaspického mora Hasan-i Sabbáh. Ušiel z Egypta a získal skupinu fanatických prívržencov. Čoskoro ovládol horskú pevnosť Alamut a zmenil ju na základňu svojho hnutia. Postupne vzniklo na severozápade Iránu a juhu Afganistanu niekoľko rovnako nedostupných horských hniezd teroristov, odkiaľ Hasan posielal agentov a vrahov na územie, ktoré vtedy ovládali Seldžukovia. Vodca hnutia sa schovával v pevnosti až do svojej smrti v roku 1124. V rovnakom spôsobe života pokračovali i jeho nasledovníci. Boli tajomní a nedostupní pre zvyšok sveta, prostredníctvom najatých vrahov rozhodovali o životoch pohlavárov a vládcov na Blízkom i Strednom východe. "Starci z hory" vyvolávali v tejto oblasti poverčivý strach.

Organizácia assasinov mala prísnu hierarchickú štruktúru s rôznymi stupňami zasvätenia do záležitostí sekty. Priamo "starcovi z hory" boli podriadení "veľkí misionári", "dájovia", ktorým podliehali radoví misionári vysielaní do všetkých kútov moslimského sveta. Pravdepodobne existovali aj ďalšie články tejto hierarchie, na konci ktorej boli fedajjíni, "obetujúci sa" vykonávatelia rozsudkov smrti, ktoré vynášal "starec z hory" a jeho rada. Boli poslušnými nástrojmi slepo vykonávajúcimi rozkazy, o ktorých sa nediskutovalo. Títo fanatici páchali vraždy v nádeji, že sa čoskoro, po spravidla nevyhnutnej smrti, ocitnú v raji.

Assasini na vyšších stupňoch vôbec neboli náboženskí fanatici, ale skôr politickí kalkulátori. Stávalo sa, že uzatvárali dohody s rozličnými nielen šiitskými, ale aj sunnitskými skupinami, ba boli k dispozícii aj križiakom, ak zaplatili primeranú sumu. "Starci z hory" sa vyhlasovali za pravoverných moslimov. Keď sa jeden z vládcov obrátil na alamutského "starca z hory" s otázkou, aká je podstata náboženských dogiem assasinov, dostal odpoveď v duchu ortodoxného islamu. S assasinmi skoncoval vpád Mongolov, ktorí vedeli byť krutejší a fanatickejší než oni. Ich posledné útočisko v Sýrii zničil v roku 1273 egyptský sultán Bejbars.

ináč aj: Hašašíni; Hašišíni - anglický názov pre vrahov pochádza z tohto slova ....

zrejme sa až tak veľa nezmenilo :

Konfucius

Konfucius

Žil v rokoch 552/551 pred Kr.- 479 pred Kr. (Buddha, Pythagoras bol najslávnejší mysliteľ, politik a štátnik a sociálny filozof Číny, ktorého učenie a filozofia hlboko ovplyvnili život a myslenie Východnej Ázie.

Jeho morálna filozofia bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť.

"V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom. V tridsiatke som nadobudol pevné názory. V štyridsiatke som prestal pochybovať. V päťdesiatke som poznal vôľu nebies. V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd. V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá." Konfucius zomrel ako 72 ročný.

Povedľa vypracovania vlastnej filozofie, ktorú však sám nikdy nevydával za pôvodný výtvor, preto ju vždy označoval len za vypovedanie toho, čomu sa naučil od bájnych cisárov najstaršej doby, je Konfuciovou veľkou zásluhou, že zhromaždil najstaršie podanie čínskej kultúry a zachoval ho potomstvu.

http://web.axelero.hu/dob10638/keptar/imag...onfucius_16.jpg

René Descartes

René Descartes,

známy aj ako Cartesius (* 31. marec 1596, La Haye – † 11. február 1650, Štokholm) bol francúzsky filozof, matematik predstaviteľ racionalizmu, špeciálnovedný bádateľ vo viacerých prírodovedných odboroch. Hlboko ovplyvnil celú novovekú vedu.

Postupom od metodického pochybovania k nepochybnému Cogito ergo sum (Myslím, teda som) začal obrat k subjektu, k vlastnej filozofii Ja. Descartes sa tým stal predovšetkým priekopníkom v oblasti kritiky poznania.

Descartes začína s bezprostredne danou subjektívnou skúsenosťou jednotlivca.

Jeho cieľom bolo založiť jednotnú vedu na matematickej báze. Descartes rozpracoval metódu získavania vedeckých poznatkov alebo racionálne zdôvodneného názoru: išlo tu o heuristickú metódu alebo výskumnú techniku (ars inveniendi = umenie objavovať), ktorá spočíva v postupnosti krokov zameraných na riešenie bádateľských problémov (v matematike, prírodných vedách, náboženstve i etike). Táto Descartova metóda kombinuje analýzu a syntézu, pričom analýza predstavuje rozklad problému alebo zložitého predmetu na jeho najmenšie, intuitívne rozoznateľné súčasti a syntéza ho rekonštruuje pomocou prísne logických operácii (dedukcie). Sledujúc pravidlá tejto metódy, Descartes hľadá posledné, základné, večné pravdy. Existencia týchto právd je podľa Descarta daná pravdugarantujúcim bohom (veracitas Dei). Sú však vlastnosti tohto boha nepochybné? V čom môže spočívať istota môjho poznania? Descartes radikalizoval svoju skepsu (pochybovanie) až k - podľa neho - nepochybnému, evidentnému východisku, ktoré sformuloval vo vete, ktorú by sme po slovensky mohli sformulovať takto: Mám vedomie, teda existujem (Cogito, ergo sum).

V matematike zaviedol pojem premennej, funkcie, sústavu súradníc (tzv. kartezsku) a založil analytickú geometriu.

taoizmus

Taoizmus

je jedným zo základných smerov staročínskej filozofie. Jeho vznik sa datuje zhruba do 5.storočia pr.n.l., jeho vplyv bol najväčší predovšetkým v 3.-10 .storočí n.l., keď sa stal štátnym náboženstvom. Neskôr ho vytlačili iné filozoficko-náboženské smery, a to predovšetkým buddhizmus a konfucianizmus. Jeho vplyv však cítiť i naďalej, pretože mnohé jeho prvky boli prebraté neskoršími smermi. Vo svete je známy predovšetkým vďaka svojmu symbolu (jin-jang, môžeme ho vidieť na pozadí stránky), ktorý predstavuje jeho základnú črtu - protiklady. Taktiež mnohé bojové umenia sú ovplyvnené jeho princípmi.

V čínštine slovo tao znamená "cesta". Touto cestou sa jednoducho povedané rozumie cesta prirodzenosti. Taoisti chápu prírodné cykly a neustále premeny v prírodnom svete ako pozemské prejavy veľkej univerzálnej sily. Túto silu nazývajú Tao.

Niektorý taoisti chápu Tao ako najťažšiu skutočnosť, čosi, čo existovalo pred vznikom vesmíru a čo neustále riadi svet a všetko, čo je v ňom. Tao je niekedy stotožňované s Matkou lebo je tiež zdrojom všetkých vecí. Týmto zdrojom však nie je boh alebo najvyššia bytosť, pretože taoizmus na rozdiel od kresťanstva, islamu a judaizmu nie je monoteistický. Jeho vyznávači neuctievajú jedného boha, ale svoje úsilie zameriavajú na dosiahnutie harmónie s princípom Tao.

Na rozdiel od iných náboženstiev taoizmus nemá žiadneho zakladateľa ani inú ústrednú postavu, ako je Ježiš, Buddha, Mohammed či Konfucius. Má ale mnoho majstrov. Veľký taoistický majstri učili taoizmus, písali o ňom, alebo spisovali komentáre ku knihám majstrov. Taoisti sa snaží pomocou štúdia ich kníh nájsť "cestu". Nie je to však jednoduché, pretože podľa taoistických majstrov je možné sa Tao učiť, ale je nemožné Tao vyučovať.

Taoisti tvrdia, že Tao, ktoré sa dá vyjadriť slovami, nie je skutočné či "večné" Tao. Majstri a autori kníh o taoizme môžu ukázať záujemcovi cestu, ale každý človek si musí nájsť svoje vlastné Tao sám.

Taoizmus postihuje nielen intelektuálny a duchovný život svojich stúpencov, ale preniká aj do ich telesného života. V taoistickom videní sveta je ľudské telo mikrokozmom, zmenšeným modelom vesmíru. Taoisti si kladú otázku, ako by človek mohol dosiahnuť súlad z všehomírom, keď nemá v harmónii ani vlastné telo Veria, že zdravé telo je prvým nutným krokom k dosiahnutiu výsostných duchovných stavov. S taoizmom sa preto od počiatku spájajú určité liečebné a stravovacie praktiky. Mnoho z myšlienok a metód, ktoré ľudia na považujú za čínske alebo ázijské, majú svoj pôvod v taoizme. Napríklad akupresúra a akupunktúra, metódy orientálnej medicíny, ktoré sa stali v posledných rokoch predmetom štúdia západného lekárstva, vyvinuli taoistický majstri a používali ich po storočia.

Taoistický majstri zaznamenali liečebné využitie tisícich rastlín a zaoberali sa otázkami správnej výživy. Odporúčali prostú, vyváženú stravu vhodnú pre udržanie zdravia a dosiahnutia dlhého života. Taoistické názory na správnu výživu sú celkom odlišné od stravovacích pravidiel, ktoré predpisujú náboženstvá ako judaizmus alebo hinduizmus, vyžadujúce ako súčasť náboženského života odmietanie určitých pokrmov. Taoisti nič nezakazujú, len odporúčajú vyhýbať sa látkam, ktoré telu škodia.

Nedeliteľnou súčastí taoistických praktík je tiež cvičenie. Podľa legendy jeden z prvých taoistických majstrov Čang San-feng pozoroval pohyby zvierat a vtákov a hľadal spôsob, ako ich napodobniť a priblížiť sa tak prirodzenému stavu. Preslávi sa ako zakladateľ tchaj-ťi-čchuanu, starovekej formy čínskych cvičení. Cvičenie tchaj-ťi využíva ovládanie čchi čiže "dychu", nevyhnutné zložky ľudského života, ktorý je pre taoistov základom duševného a telesného zdravia. Cviky z ohýbaním a preťahovaním sa snažia napodobniť prirodzený pohyb zvierat, uvoľniť prúdenie čchi a odstrániť telesné napetie, ktoré ľuďom bráni v nájdení vnútorného mieru a spojenia s Taom.

Taoistická meditácia sa používa k dosiahnutiu harmónie s najzazšia skutočnosťou univerza. Ústrednou myšlienkou taoistickej meditácie je koncepcia wu-wej čiže "nečinenie". Táto koncepcia v praxi znamená dosiahnutie stavu vnútorného pokoja, zanechanie všetkých myšlienok a činností týkajúcich sa vonkajšieho sveta, tak aby mohlo vstúpiť Tao. Veta wej wu-wej v preklade znamená "činiť aniž činíte" alebo "jednať aniž jednáte", avšak tento doslovný preklad nevystihuje jeho plný význam. Wu-wej vyjadruje myšlienku existencie bez vedomého úsilia alebo, inak povedané, jednať bez zasahovania do prirodzeného chodu vecí.

Taoisti veria, že čas strávený v meditácii predlžuje život. To je dôležité, lebo čím dlhšie jedinec žije, tým väčšie sú jeho šance dosiahnuť úplnej harmónie s princípom Tao. Dokonalý človek sa môže stať nesmrteľným a vystúpiť na nebesia, a to nielen duchovne ale aj fyzicky. Mnoho legendárnych a historických postáv údajne dosiahlo tohto stavu nesmrteľnosti nazývaného sien. Veriaci prosia nesmrteľných o pomoc, rovnako ako kresťania prosia o pomoc svojich svätých.

Zdokonaľovaním tela a mysle sa taoisti neustále usilujú o dosiahnutie tohto stavu sien, jednoty s univerzom.

Majster Lao-C`

Parsifal

Parsifal

je trochu široké zadanie ....

1. Parsifal a Lancelot sú v starých legendách rytieri hľadači grálu

2. Parsifal je opera Richarda Wagnera

3. Parsifal je postavou v mnohých románoch, básňach

4. Parsifal je planétka s priemerom 44 km, ktorú objavil Cornelis Johannes van Houten, Ingrid van Houten- Groeneveldová, Tom Gehrels 24. septembra 1960.

.....

Merlin

Game

myslel som 1

Merlin

sa považuje za Artušovho učiteľa a vychovávateľa. V Camelote kolovali chýry, že bol dieťaťom mníšky, ktorú zviedol diabolský duch, ale svoje nadprirodzené schopnosti využíval iba v prospech dobra.

Merlin bol obdarený mimoriadnou mocou nad kovmi, vodou a kameňmi. Dokázal vraziť meč do kamenného bloku, utíšiť more, donútiť hradby Camelotu,aby zo seba strasli nepriateľov. Vedel sa urobiť neviditeľným, videl to čo bolo ukryté a vedel predpovedať budúcnosť.

Ale ani Merlinove sily ho nedokázali ochrániť pred ľudskými slabosťami. Napríklad ho zviedla morská panna Vivian a donútila ho prezradiť niektoré kúzla. Keď Vivian dosiahla čo chcela, tak na čas premenila Merlina na dub. Ten však unikol kliatbe, pretože je nesmrteľný a dodnes sídli vo svojom sídle na morskom dne.

Je považovaný aj za druida a jedna z legiend tvrdí, že Stonehenge je jeho svätyňa.

Nicolas Flamel