Megalomanské stavby

neviem to nazvať ináč, len ako jeden z vrcholov megalománie.

už len čítať o tom znie obludne ... dosť obludne. :thumbsup:

Čína chce spojením 9 miest vytvoriť 42-miliónovú metropolu

Čínski plánovači chcú spojiť 9 miest v delte Perlovej rieky do jedného.

 

Čína plánuje vytvoriť 42-miliónovú metropolu. Najväčšie mesto sveta, 26-krát väčšie než Londýn, by malo vzniknúť na juhu krajiny spojením deviatich metropol.

 

Jeho plocha bude dvojnásobná v porovnaní s Walesom. Nové megamesto sa má stať ekonomickým centrom Číny s významom, ktorý prevýši aj Šanghaj a Peking. Informovala o tom americká spravodajská televízna stanica CNN a britský denník The Telegraph.

 

Tvrdia, že čínski plánovači chcú spojiť 9 miest v delte Perlovej rieky do jedného. Nové mesto by sa malo rozprestierať od dnešného Kuang-čou (Guangzhou) po Šen-čen (Shenzhen) ležiaci na hranici s Hongkongom.

 

Podľa plánu má vzniknúť mesto s rozlohou 16.000 štvorcových míľ (41.440 štvorcových kilometrov). To znamená, že by sa rozprestieralo na ploche, ktorá je 26-násobkom rozlohy Londýna.

Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5743403/cina-chce-spojenim-9-miest-vytvorit-42-milionovu-metropolu.html#ixzz1CS6w1YPU

 

 

zopakujme si to : priehrada Tri rokliny v Číne,

Skutočnou megalomanskou stavbou je Three Gorges Dam (Priehrada Tri Rokliny), ktorá sa od r. 1993 buduje v centrálnej Číne na rieke Jang c Tiang.

Kvôli tejto priehrade presídlili vyše 1,2 milióna Číňanov a ďalších okolo 250 000 na to ešte čaká (presne sa to aj tak nevie). 12 miest a 144 dedín pre vysťahovalcov bolo znovu postavených.

Priehrada defacto bola dokončená teraz v lete 2006, úplne hotová bude asi o 2-3 roky neskôr.

Energie bude vyrábať toľko že by vysvietila celé Belgicko.

Keďže tento projekt ovpyvnil veľkú časť ekosystému, stal sa veľmi konroverzným a odborníci odhadujú že by mohol spôsobiť geologické problémy v regióne.

Samotná priehrada je široká 2,3 km a je vysoká 175(-185) metrov. Hladinu rieky zdvihne na úseku 600 km.

 

Takto by mala vyzerať v r. 2009 po úplnom dokončení (Číňania tvrdia že to stihnú ešte v r. 2008):

 

ostatné obrázky v pôvodnom príspevku Axela ...

mala byť po každej stránke užitočná, na vodu bohatú , vodu regulujúca a stále malebnú časť toku veľrieky Jang-c'-ťiang, ktorá po prehradení vytvorila 660-kilometrovú vodnú nádrž ...

momentálna skutočnosť je takáto:

Projekt s nákladmi 23 miliárd dolárov si vyžaduje naliehavé kroky na zamedzenie znečistenia životného prostredia a rizík prírodných katastrof.

Čína priznala, že gigantická priehrada Tri rokliny, ktorá je najväčším hydroelektrickým projektom na svete, spôsobila rad environmentálnych, geologických a ekonomických problémov.

 

Projekt s nákladmi 23 miliárd dolárov (17 miliárd eur) je podľa vlády v Pekingu úspešný, vyžaduje si však naliehavé kroky na zamedzenie znečistenia životného prostredia a rizík prírodných katastrof.

 

Potrebné je tiež zlepšenie životných štandardov pre 1,4 milióna ľudí, ktorí boli nútení sa kvôli realizácii projektu vysťahovať.

 

Zriedkavé pripustenie problémov uviedol vládny kabinet v stredajšom vyhlásení.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5900315/cina-priznala-ze-priehrada-tri-rokliny-sposobila-problemy.html#ixzz1Mw2HNrsA

 

giganty sú uchvacujúce, ale malebnosť, sútok, život, voda, predimenzovaný projekt, ekologia, fauna, flóra, geologické posuny, ekonomické problémy, ľudské problémy, jeden a pol milióna ľudí vyusťahovaných zo zaplavených oblastí, ... čo na to Gaia, že jej zasa vŕtajú do útrob ?

je to už priveľká stavba, skutočne predimenzovaná zmena tváre zeme ?

Na Strahovský štadión, ktorý je už spomínaný vyššie som sa pozrela trosku "bližšie".

Je to stavba, ktorá predsa bola kedysi aj "našou históriou" ...

Strahovský stadion v Praze je největším stadionem na světě, ačkoliv už neplní svou původní funkci a několik let chátrá, je dosud největší stavbou svého druhu. V žebříčku nerealizovaných či nefungujících stadionů mu patří druhá pozice.

Strahovský stadion má rozlohu 200 x 300 metrů, byl postaven podle projektu architektů Ferdinanda Balcárka a Karla Koppa. Realizace, která odstartovala v roce 1933, trvala pět let a po dokončení se na ní měly konat sokolské slety. Ty však v roce 1955 nahradila spartakiáda, která se na Strahovském stadionu konala naposledy v roce 1985.

Po skončení spartakiády ztratil stadion své hlavní využití, po revoluci se něm pořádaly koncerty a menší sportovní akce. Později si stadion pronajal pražský klub Sparta na trénink kopané a rozdělil hřiště na osm fotbalových hřišť.

Strahovský stadion je zapsán na seznamu památek, což vyvolalo rozporuplné názory. Převládá totiž názor, že chátrající stadion by bylo lepší srovnat se zemí a postavit místo něj užitečnější objekt. V červnu 2008 byl dokonce představen návrh z ateliéru M4 architekti, jenž počítal s demolicí stadionu i vysokoškolských kolejí a celkovou revitalizací oblasti.

Zajímavosti:

• býval to největší sportovní stadion na světě, větší kapacitu měl mít pouze nikdy nedokončený nacistický Německý stadion v Norimberku architekta Alberta Speera (400 000 diváků); v současnosti je největším sportovním stánkem světa závodní okruh v Indianapolis (257 325 diváků)

• světovým unikátem byly rovněž reproduktory zapuštěné do plochy cvičiště

• při spartakiádě v roce 1960 se na ploše vystřídalo rekordních 750 000 cvičenců a v ochozech na dva miliony diváků

.

..

S návrhom, celý areál zrovnať som zemou a využiť ho na bytovú výstavbu sa veľmi stotožniť neviem. Ak raz bolo toto územie vyčlenené ako "územie pre šport", bolo by vhodné porozmýšľať, ako sa s tým územím čo najlepšie vysporiadať. Súčasná doba asi veľmi športu nepraje, ale snáď prídu úrodnejšie roky a aj šport bude mať "zelenú".

Zdroj:

Zdroj:

Zdroj:

Stavby v predchádzajúcich príspevkoch sú megalomanské doslova čo sa týka "objemu", rozsahu a aj financií.

Táto je megalomanská asi len svojim návrhom, však ...

Oslňující dům má vše, co si lze přát. Nikdo v něm ale nechce bydlet

Rezidence Updown Court leží uprostřed lesů na londýnském předměstí v obci Windlesham. Má 103 místností, pět bazénů, soukromé kino, privátní bunkr a knihovnu s podlahou zdobenou 24karátovým zlatem. Sídlo ale od roku 2005 stále marně čeká na svého kupce. Cena 122 milionů dolarů je zřejmě příliš vysoká.

 

Na místě současného luxusního sídla Updown Court stála rezidence z roku 1924. Budovu ale v roce 1987 zničil za veliké bouře požár, který způsobil poškozený přívod plynu. Vyhořelé sídlo i s okolními pozemky, zahradami a lesy o rozloze 23 hektarů koupil britský developer Leslie Allen-Vercoe, který budovu vlastní dodnes. Tehdy za ni dal 38,4 milionu dolarů. Dalších 60 milionů dolarů investoval s pomocí irské banky do rozsáhlé stavby své luxusní rezidence, které se ujal arizonský architekt John B. Scholz. Stavět se začalo v roce 2002 a za čtyři roky byl dům v neoklasicistním kalifornském stylu hotový.

 

Updown Court se může pochlubit 103 místnostmi, hosté mohou spát ve 22 ložnicích, každá z nich má svou vlastní koupelnu z různých druhů mramoru speciálně dovezeného z Itálie. Některé podlahy jsou vyzdobené 24karátovým zlatem, honosně zařízené jsou i venkovní terasy. Charakteristickým znakem této rezidence je ohromná vstupní hala. Dominuje jí dvouramenné schodiště, které je podobné schodišti zesnulého módního návrháře Gianniho Versaceho v jeho domě v Miami na Floridě. Součástí sídla jsou garáže s žulovou dlažbou, ve kterých může pohodlně parkovat osm aut. Vede do nich vyhřívaná příjezdová cesta. Pro milovníky sportu je zde připraveno pět bazénů, bowlingová dráha, kurt na squash a venkovní tenisový kurt s osvětlením.

 

Oblíbené filmy si lze užít v kinosále s padesáti křesly. Dům má i vlastní vinný sklep, který pojme 3 000 lahví. Před teroristickými útoky či přírodní katastrofou se může budoucí majitel schovat v soukromém krytu.

Zdroj:

prečo v ňom nikto nechce bývať ? cena za tú nádheru a podlahy zo zlata nie je až taká vysoká, sú vyššie za paláce ...

developer mal zdá sa veľké oči :(

miestneho ducha nemajú ? to bude asi chyba, každý poriadny anglický dom má, aj niekoľko :(

je to sakra veľkolepá stavba, ako superluxusný hotel by bol možno využitý, k tomu najprv musí nájsť majiteľa.

možno že to postavil, na "nesprávnom pozemku"

keby ten "opulentia house" stál v indii alebo číne, kupec by sa na to našiel

keby stál v líbii, bol by už dávno vyrybovaný a vypálený, a jeho majiteľ sa hojdal zavesený za krk na kandelábri pred ním

keďže stojí v európe (jej časti), kde sa naozaj bohatí ľudia, tak akosi naučili, svoje bohatsvo veľmi nezdôrazňovať, "iba" si nemôže nájsť kupca

4 x NAJ zo sveta priehrad + niečo navyše

1/ Čo: Priehrada TRI ROKLINY

Kde: Čína

Dokončená: 2006

Objem zadržiavanej vody: 39,3 km³

Výška hrádze: 185 m /dĺžka 1725 m/

Zaujímavosť: Priehradu je vidieť aj z vesmíru

Už v roku 1919 začínajú projektanti "kresliť" prvé návrhy projektu priehrady na rieke Jang-c'-ťiang. Chýbajú však peniaze, a tak sa začína stavať AŽ v roku 1994. Ekológovia sú zdesení, priehrade musí ustúpiť desiatka miest, viac ako tisícka dedín, stovky pamiatok starších aj viac ako tisíc rokov! Priehradou je zatopené územie s rozlohou 1084 km2 a objem vody v priehrade Tri rokliny by obsiahol toľko vody ako je obsah 54. Orlických priehrad.

Gigantická stavba, na ktorej pracovalo štvrť milióna robotníkov zhltlo 28 miliónov m3 betónu, spotrebovalo sa 354-tisíc ton betonárskej ocele. Oficiálne náklady na výstavbu sú vyčíslené na 600 miliard korún, šepká sa však, že stavba zhltla trikrát viac ako sa pôvodne predpokladalo. Čína tiež nepriznala žiadne oficiálne úmrtia v súvislosti s výstavbou. Priehrada Tri rokliny sa mala stavať z dvoch hlavných dôvodov ... ako regulátor povodní a na zásobovanie energetického trhu v objeme 10%. Čas však ukázal, že zásobenie sa "scvrklo" na púhe 3% a už rok po dokončení stavby Čína priznala komplikácie, že z okolia priehrady bude potrebné presídliť ďalšie 4 milióny ľudí z dôvodu rozsiahlych zosuvov pôdy a následného znečistenia. V januári zachytila priehrada množstvo odpadu a aj keď pomocou žeriavov denne odstránili 3000 ton, stále to nestačí. V lete tohto roku Čína po prvýkrát sama priznáva, že priehrada Tri rokliny spôsobuje skutočné ekologické a geologické problémy, ktoré boli predtým vrcholnými predstaviteľmi slepo prehliadané.

http://translate.goo...hree_Gorges_Dam

.....

2/ Čo: Priehrada ITAIPU

Kde: Brazília a Paraguay

Dokončená: 1982

Objem zadržiavanej vody: 29 km³

Výška hrádze: 196 m

Zaujímavosť: Na dodržanie plánovanej doby výstavby sedem rokov, na stavbe pracovalo 40-tisíc robotníkov

Priehradu začali stavať v roku 1975 a ďalších sedem rokov na nej makalo 40-tisíc robotníkov. Stavba denne zhltla 338-tisíc m³ betónu, čo sa v "konečnom vyčíslení pretavilo" do 12 800-tisíc m³ betónu ... je to o 15-krát viac ako sa použilo pri stavbe Eurotunelu medzi Britániou a Francúzskom. Použitá oceľ a železo by vystačili na 380 Eiffeloviek. Pred stavbou priehrady bolo potrebné vysťahovať 10-tisíc rodín. Ukončením stavby a zaplnením vzniknutého priestoru vodou vzniklo jazero dĺžky 170 km, priemernej šírky 7 km a rozlohou 1350 km2. V dobe výstavby sa náklady vyšplhali na 20 miliard dolárov. Množstvo elektriny z hydroelektrárne stačí na pokrytie 78% paraguayskej a 26% brazílskej spotreby energie.

http://translate.goo...wiki/Itaipu_Dam

.....

3/ Čo: NURECKÁ priehrada

Kde: Tadžikistan

Dokončená: 1980

Objem zadržiavanej vody: 10,5 km³

Výška hrádze: 300 m

Zaujímavosť: Priehrada zabezpečuje až 98% spotreby energie a zavlažuje 700 km² poľnohospodárskej pôdy.

Údolie stredoázijského Tadžikistanu priam zvádzalo k vybudovaniu hydroelektrárne, pretože tam bol predpoklad získania obrovského potenciálu produkcie elektriny. S myšlienkou postaviť ju v tomto údolí sa stotožnili aj sovietski vysokí štátni predstavitelia, a tak sa Nurecká priehrada doteraz pýši primátom najvyššej hrádze sveta s výškou 300 m.

Priehradu začali s veľkolepými plánmi stavať v roku 1961, dokončená však bola až o 19 rokov neskôr. Jediná zmena je, že priehrada už nepatrí Sovietskemu zväzu, ale od roku 1991 samotnému Tadžikistanu.

Nádrž sa napĺňala súbežne s výstavbou a po dokončení v roku 1980 má vodná plocha dĺžku 70km, šírku maximálne 1km. Objem však má obrovský, pretože priehrada rástla hlavne do výšky, a tak je jej priemerná hĺbka 107m. Vodná plocha sa využíva na rekreačné účely, ale 14 km dlhým tunelom sa voda odvádza a využíva aj na zavlažovanie cca 700 km² poľnohospodárskej pôdy.

http://translate.goo...urek_city.shtml

Poznámka:

Čo sa týka najvyššej hrádze zatiaľ drží prvenstvo Nurecká priehrada, ale na rieke Vachš sa nachádza, ešte stále vo výstavbe priehrada Rogun, kde tadžická vláda plánuje vystavať 335-metrový priehradný múr, ktorý by bol najvyšší na svete. Financovanie mamutieho projektu však zatiaľ stále zabezpečené nie je. Tadžikistan začal plánovať výstavbu priehrady pri meste Rogun v roku 1959, s prácou začali v roku 1976, po rozpade Sovietskeho zväzu však projekt zmrazili. Výstavbou priehrady nie je nadšený sused Tadžikistanu Uzbekistan, ktorý sa obáva, že mu bude Dušanbe môcť kedykoľvek odčerpať vodu. Navrhuje preto, aby projekt preskúmala vopred nezávislá komisia vytvorená z poverenia Svetovej banky.

http://aktualne.cent...html?id=1212706

.....

4/ Čo: Priehrada GRANDE DIXENCE

Kde: Švajčiarsko

Dokončená: 1964

Objem zadržiavanej vody: 0,4 km³

Výška hrádze: 285 m

Zaujímavosť: Jedná sa o najvyššie postavenú priehradu na svete.

Priehradu začalo vo výške 2365 stavať 3000 robotníkov v rokoch 1953-1964. Samotná hrádza priehrady Grande Dixence sú úctyhodné: výška priehrady je 285m, dĺžka 700m, základná šírka je 200 m a pozvoľna sa k vrcholu zoštíhľuje na 15m. Na samotnú hrádzu bolo potrebných 6-miliónov m³ betónu a váhou 15-miliónov ton je trikrát ťažšia ako Cheopsova pyramída /ta váži 5-miliónov ton/. Ak by mala priehradu v plnom rozsahu naplniť iba rieka Dixence, trvalo by to mnoho desiatok rokov. Preto priehradu napĺňajú aj vody z 35. ľadovcov a naviac je vybudovaných zhruba 100 km potrubí a tunelov, ktorými sa voda do priehrady privádza. Najväčší objem, až 0,4 km³ má priehrada na jar v časoch topiacich sa ľadovcov.

http://translate.goo...nde_Dixence_Dam

________________________________

+ Poznámka na záver a jedna priehrada navyše

Legendou medzi nádržami je americká Hooverova priehrada, ktorá leží na pomedzí štátov Nevada a Arizona. Priehrada je pomenovaná po prezidentovi Spojených štátov Herbertovi Hooverovi /1874-1964/. Priehrada bola postavená v čase hospodárskej krízy v rokoch 1931 až 1936 a jej náklady sa v tom čase vyšplhali na 49-miliónov dolárov. Hrádza je dlhá 379m, vysoká 221m, v základoch má hrúbku 221m, pri vrchole 14m. Za priehradou leží jazero Mead dĺžky 180 km s maximálnou hĺbkou 180m.

ZDROJ: Epocha 20/2011

Štyri megalománske "spackané" čínske projekty

Prvého júla tohto roku oslavovala Čína 90 rokov od vzniku komunistickej strany, štátne budovy sa "odeli" do nového šatu, aj tie najmenšie dedinky boli osviežené kvetmi. Billboardy toto výročie pripomínali na každom rohu. "Ríša stredu", ako Čínu volajú sa naviac chcela pochváliť architektonickými skvostami. V šibeničnom termíne robotníci makali len aby bolo k 1.7.2011 všetko hotové, a tak sa stalo, že nie všetko vyšlo tak, ako sa pôvodne myslelo. Pozrime sa na pár stavieb, ktoré skončili fiaskom.

Projekt prvý – prázdne domy

Kedy: 2010 až 2011

Kde: V celej Číne

Čo: byty a celé nové mesto

Cena: Stovky miliard ČZK

V rámci megalománskeho projektu Čína vybuduje byty, domy, štvrte, ale aj kompletné nové mesto plné bizarnej architektúry. Má to však jeden háčik, vlastne poriadny hák ... skoro nikto tu nebýva! Audit čínskej energetickej spoločnosti v 660 mestách priniesol zarážajúce zistenie, že za druhý polrok 2010 sa v 65 miliónoch /!/ domov neodobral jediný kilowatt elektrickej energie! Podľa ideálneho modelu čínskej rodiny by v týchto nemovitostiach mohlo nájsť domov až 200 miliónov ľudí. Je však paradoxné, že tieto byty ani nie sú bez majiteľov, pretože časť z nich skúpili špekulanti. V bytoch síce nebývajú, ale dúfajú, že časom sa im podarí na nich zarobiť.

Absurdne vyzerá mesto Ordos, ktoré leží 15 km od starého mesta, ale toto mesto zíva prázdnotou. Na 1 milión bytov pripadá zhruba 28-tisíc obyvateľov! Podľa predstáv vlády to má byť mesto mladých, mesto elity národa, ale presvedčiť mladých aby sa do tohto mesta nasťahovali sa vláde nedarí, a tak mesto vyzerá ako mesto duchov. Obchodné domy sú bez obchodov, reštaurácie bez čašníkov, kaviarne bez hostí a personálu, divadlá bez hercov, úrady bez úradníkov ... pripomína to scenár týždňa po apokalypse.

http://www.google.sk...=2&ved=0CCgQsAQ

Projekt druhý - "zádrhel" rýchlodráhy

Kedy: jún 2011

Kde: trasa Peking – Šanghaj

Čo: železničná trať v dĺžke 1318 km

Cena: 557 miliard ČZK

Ak si položíme otázku "ktorá krajina dokáže vybudovať železničnú rýchlodráhu za menej ako tri roky?" ... môžeme si odpovedať - jasné, všetkého schopná Čína. Projekt spojenia miest Peking - Šanghaj logicky zapadá do zoznamu stavieb k oslavám 90. výročia strany. Jedná sa o jednu z najdôležitejších dopravných tepien krajiny, ktorá odľahčí automobilovú dopravu a má sa stať konkurenciou doprave leteckej, však rýchlovlaky prekonajú túto vzdialenosť za čas kratší ako päť hodín! Cena jednosmerného lístka je v rozmedzí 1 až 4,5-tisíc ČZK, zatiaľ čo letenka stojí zhruba 3700 ČZK. Ale predsa je tu problém. Vzorový projekt superrýchlych vlakov nesviští, ale skôr sa zadrháva.

30. júna 2011 - deň pred výročím Komunistickej strany Číny sa s veľkou pompou zahajuje prevádzka rýchlodráhy. Celá sláva trvá týždeň ... príde búrka, blesk udrie do vedenia a je tu dvojhodinový výpadok. Toto sa ešte pochopiť dá, ale ani nie o dva dni je tu výpadok, kde sa na závadu ani nepríde. Tisíce ľudí je niekoľko hodín uväznených v 30. preplnených vlakoch po celej dĺžke trasy. Nefunguje klimatizácia, ľudí nikto neinformuje, na staniciach nefungujú čakárne, nie je občerstvenie ... a ďalšia závada príde na ďalší deň. Tri poruchy za štyri dni! Premiéra sa nejako nevydarila!

Pôvodne sa predpokladalo, že rýchlodráha bude spustená v roku 2012, ale to by neboli Číňania, aby neurobili všetko pre to, aby termín bol skrátený, a aby rýchlodráha nebola slávnostne spustená k výročiu strany. Až 80% trate je položenej na betónových pilónoch vo výške 12 m, vyhĺbi sa 21 tunelov, vybuduje sa 288 mostov a dokonca v dĺžke mostov prekoná Čína svoj vlastný svetový rekord. Do roku 2015 chcela pôvodne Čína vybudovať železničnú sieť v celkovej dĺžke 45-tisíc km čím chcela Čína spojiť aj tie najodľahlejšie oblasti krajiny, ale z dôvodu celého radu tragických vlakových nešťastí Čína pozastavila výstavbu všetkých plánovaných stavieb.

Foto: http://www.google.sk...=2&ved=0CDoQsAQ

Projekt tretí - diaľnica na dva dni

Kedy: júl 2011

Kde: provincia Jün-nan

Čo: diaľnica v dĺžke 91,7 km

Cena: 5,3 miliardy korún

Ďalšou stavbou, ktorej otvorenie bolo načasované k "výročiu osláv" bola stavba diaľnice v provincii Jün-nan. Robotníkov poháňali slogany na bilboardoch "pracuj tvrdo, pracuj rýchlo, zostáva 60 dní" ... a na vedenie tlačila hrozba, že ak diaľnica nebude k termínu osláv dokončená, zaplatia celú výstavbu sami a štát nedá na stavbu ani jüan. Darmo kompetentní na stavbe argumentujú, že termín výstavby je šibeničný, že podložie diaľnice je nestabilné, nikto ich argumenty neakceptuje. Stavbu v šibeničnom termíne napokon robotníci predsa len dokončia, komunistické vedenie s veľkou slávou strihajú pásku ... avšak čierne mraky nad diaľnicou sa začali sťahovať. A to nielen obrazne, ale doslova ... v priebehu pár dní prúdy dažďovej vody stekajú do údolia a strhávajú aj časť vozovky. Kompletný úsek diaľnice vydržal iba dva dni!!!

Akurát, že otvorenie sa stihlo včas ...

http://www.youtube.com/watch?v=AFnYzSjStU4&feature=relmfu

Projekt štvrtý - hriadky zeleniny na ceste

Kedy: júl 2011

Kde: predmestie Siang-jang v provincii Chu-pej

Čo: vozovka vedúca ku komerčnej zóne

Cena: nezverejnená

"Malé" faux pas na "regionálnej úrovni" ... ako miestni úradníci mesta Siang-jang v provincii Chu-pej "dopálili" úradníkov z Pekingu. Úradníci sľubujú obchodníkom, že im v komerčnej zóne postavia komunikáciu, ale stavebné povolenie nie a nie získať. Napriek všetkému sa s výstavbou začne a trasa cesty vedie pozemkami farmárov bez toho, aby sa s farmármi niekto dohodol aspoň na nejakej kompenzácii. Veľmi krátko po dokončení sa stavba dostáva na satelitné snímky a mapy, a práve toto je to, čo domácim úradníkom "zlomí väzy". Úradníci z Pekingu žiadajú stavbu zlikvidovať a pôdu vrátiť miestnym farmárom. Keď úradníci z Pekingu prídu na kontrolu vykonania likvidácie stavby zistia, že komunikácia tak, ako bola zrealizovaná ostala, akurát bola prekrytá plastovými pásmi, zasypaná tenkej vrstvy zeminy, do ktorej bola dokonca narýchlo v riadkoch nasadená zelenina ... kamufláž nepomohla a miestnych úradníkov čakala mastná pokuta. Koľko miliónov korún vyšlo navnivoč úradníci starostlivo taja.

Foto: http://zpravy.idnes...._zahranicni_brm

___________________________________

A ešte malá poznámočka na záver ...

• Doposiaľ najľudnatejším mestom na svete /aj s predmestiami/ je Tokio /35 miliónov obyvateľov/.

Čína však o svoje prvenstvo prísť nechce a tak sa chystá "vybudovať" mesto so 42 miliónmi obyvateľov ... Nemalo by ísť o novopostavené mesto, ale išlo by o spojenie deviatich už existujúcich miest v delte Perleťovej rieky. "Novovzniknuté" mesto by nenieslo názov ani jedného z miest. Náklady na "nové" mesto sa odhadujú na 2 bilióny jüanov /približne 5,4 bilióna CZK/

• V auguste 2010 "mazane" riešili úradníci problém v centre provincie Šen-si. Keďže vláda kritizovala miestnych úradníkov, že v centre ich provincie je veľmi málo zelene a žiadala vysadiť určitý počet stromov, miestni úradníci si v nariadení našli skulinku cez ktorú "prekĺzli" a miesto výsadby stromov ich iba namaľovali na holé steny kameňolomu.

Zdroj: Epocha 21/2011

čína naozaj čo sa megalománie týka, vedie a "boduje"

http://www.theatlant...derland/100207/

toto mal byť zábavný park, ktorý mal byť najväčší na svete (už Marco Polo dal svojmu cestopisu názov "Milión")

ale stavebný boom sa skončil, peniaze sa minuli, a tak to tam teraz doslova zarastá

http://vimeo.com/26294923

tá hororová hudba tam fakt pasuje

http://www.washingto...vDAsO_blog.html

V miestach kde rieka Colorado preteká úzkym hlbokým kaňonom neďaleko od súčasného mesta Page je jej prúd prehradený veľkou hrádzou, nazývanou Glen Canyon Dam. Je pomenovaná podľa pôvodného kaňonu, ktorý poskytoval ideálne podmienky pre vybudovanie tak rozsiahleho diela. Priehrada po niekoľkých rokoch plánovania, príprav a stavby bola dokončená v roku 1963 a hrádza sa dvíha do výšky 213 m nad pôvodnú hladinu rieky. Prehradením rieky Colorado vzniklo jazero Lake Powell, pomenované po vojnovom veteránovi a známom prieskumníkovi amerického juhozápadu.

Po dokončení hrádze v roku 1963 trvalo celých 17 rokov kým sa priehrada naplnila. Maximálnu úroveň hladiny dosiahla po prvýkrát v roku 1980. Vzniknuté jazero sa rozkladá v neuveriteľnej dĺžke 298 km.

Priehrada reguluje prietok v Colorade, zabraňuje jarným povodniam a zabezpečuje celoročný stály prísun vody do oblastí po prúde. Voda je využívaná k zavlažovaniu celej rozsiahlej oblasti, ale aj na výrobu elektriny.

Priamo pri hrádzi sa klenie cez údolie kovový most, ktorý slúžil už v časoch stavania priehrady. Postavený bol v rokoch 1957-1959, je dlhý 388 m a oceľový oblúk je umiestnený vo výške 213 m nad hladinou rieky. Je to druhý najvyšší oblúkový most Ameriky.

Samotná hrádza je verejnosti prístupná a prehliadky sa konajú každý deň. Trasa prehliadky vedie aj do samotnej elektrárne, každý návštevník prechádza prísnou bezpečnostnou kontrolou a do vnútorných priestorov nesmie vstúpiť so žiadnou batožinou, ani fotobrašnou či väčšou kabelkou.

Na jeseň 2003 klesla hladina jazera na dlhodobé minimum a mnoho zatopených miest sa ocitlo opäť na súši. Na skalách vďaka bielej vrstve vápenatých usadením bolo veľmi zreteľne vidieť úroveň pôvodne napusteného jazera.

http://www.google.sk/search?q=glen+canyon&hl=sk&lr=lang_sk&sa=X&tbs=lr:lang_1sk&prmd=imvns&tbm=isch&tbo=u&source=univ&ei=VgoMT_aLCZGgOpnbxKUH&ved=0CCwQsAQ&biw=1079&bih=747

http://www.pedleynets.net/PNHistory.html

http://www.highestbridges.hk/wiki/index.php/Glen_Canyon_Dam_Bridge

http://pietruchova.wordpress.com/2009/04/10/stratena-rieka-v-krajine-navahov-ii/

takto skončilo megalomanstvo v Grécku - 8 rokov po... :http://www.architizer.com/en_us/blog/dyn/46742/haunting-photos-of-athens-eight-years-after-the-olympics/

bolo im treba ako hrb na chrbát, tí jasnozrivejší boli triezvi už keď sa uchádzali. dodnes splácame ešte aj toto, všetci

keď si pomyslím, že naši megalomani túžili po tom istom, až mi nedobre prišlo.. otcovia národa...

chvíľu som premýšľať, či to nedať do kultúrneho dedičstva ako vtip, ale je to taká megalománia, akú zvládnu len Číňania - doslova naklonovať historickú Rakúsku dedinu (prosím, nemýľte si ma s istým postarším spevákom, ja proti Číne naozaj nič nemám :angel:): http://www.stumbleupon.com/su/ACgwuq/inhabitat.com/worlds-first-cloned-village-in-china-is-now-open-to-visitors/

o tomto som už kdesi čítala ... možno by nám malo lichotiť, že nielen expanduje čína do sveta, kúsok tej nedokonalej európy im dokonca až takto učaroval :)

aj tak je to kvalitne praštený nápad ... ale parádny :D

Pred pár rokmi /desaťročiami/ sme sa učili a za vzor nám bola dávaná krajina, o ktorej sa u nás hovorilo, že je to ... země, kde zítra znamená již včera ... veľká Čína bola niekde "v úzadí". Dnes nám internet otvára obzory, umožňuje nám dostať sa k rôznym informáciám z rôznych kútov sveta a vieme oveľa viac aj o megalomanských projektoch tejto veľkej krajiny. Internet nám priniesol nielen informáciu, že ...

Čínští developeři zkopírovali další evropské město. Po Paříži a Florencii postavili na jihu Číny kopii rakouského Hallstattu, který je na seznamu UNESCO.

Zdroj: http://bydleni.idnes..._zahranicni_abr

... ale tiež informáciu o ďalšej zvláštnej prepychovej stavbe, ktorá by mala byť ukončená do roku 2014. Touto stavbou by mal byť hotel Shimao-Internacional, ktorý budujú v opustenom a zatopenom lome neďaleko Šanghaja. Luxusný, 19-poschodový, päťhviezdičkový hotel má návštevníkov šokovať predovšetkým umelým vodopádom šírky 75 m, ktorý sa za doprovodu rytmickej hudby a svetelných efektov bude pozdĺž stien hotela bude rútiť do hĺbky 45 m. Projektanti z čínskej firmy Shimao Property Group v spolupráci s britskými inžiniermi chceli predstaviť niečo originálneho, čo zatiaľ nemá vo svete obdobu. Zdroj neuvádza koľko bude celá stavba stáť, ale do dnešných dní bolo preinvestovaných 555-miliónov dolárov.

Zdroj: Epocha 16/2012

Peking pod Pekingom ... prečo Mao Ce-Tung nechal podkopať mesto?

Čínsky vodca Mao Ce-Tung sa veľmi bojí veľmocí, a tak necháva 300 000 mužov, žien a detí podkopať hlavné mesto. V roku 1969 vzniká Peking pod Pekingom, obrí podzemný kryt ako ochrana pred útokom, ktorý ale nikdy nepríde.

Ak dnes žije v hlavnom meste Číny skoro 20-miliónov obyvateľov, v roku 1969 ich v Pekingu bolo mnohonásobne menej. Aj preto Mao rozhodol vybudovať pod Pekingom ešte jedno mesto, ktoré malo mať funkciu gigantického podzemného krytu aký svet nevidel. Na kolosálnu úlohu akou bolo vybudovanie siete podzemných tunelov bola v rokoch 1969 až 1979 vyčlenená celkom slušná armáda robotníkov - asi 300 000 mužov a žien, ale pridať sa museli aj žiaci. Všetci dohromady za desať rokov stvorili niečo výnimočné ... takzvaný podzemný Veľký čínsky múr. Účel je na chlp rovnaký ako u najslávnejšej stavby Číny – Čínskeho múru - ochrániť krajinu pred "barbarmi".

Vyhĺbených bolo celkom 30 km tunelov v podloží hlbokom 8-18 m, čo bolo dosť na to, aby v nich boli ľudia v bezpečí pred radiáciou aj jadrovým spádom. Vykopaných bolo 70 studní, ktoré mohli pohodlne vodou zásobiť až 40 % obyvateľov mesta. V reči čísel ... do podzemných tunelov by sa zmestil milión obyvateľov.

Ale ani Mao nepočítal s tým, ako rýchlo Peking vyrastie!

Kde ale vziať materiál? ... pýtali sa na začiatku stavby inžinieri. Keby to bolo kdekoľvek inde, bol by to problém, ale v Číne nie. Inšpirovali sa minulosťou a podobne ako na iných stavbách aj tu sa recyklovali staršie budovy. Kedysi vznikla spústa domov rozkrádaním Veľkému čínskemu múru, teraz v podzemí parazitujú na mestských bránach. Podzemný Veľký múr je naozaj stavba výnimočná a Číňania v čase hrozby myslia na všetko – okrem obytných častí tiež na sýpky, nemocnice, reštaurácie, školy, knižnice, a dokonca jedno divadlo s klziskom. Všetko v podzemí!

Desať rokov práce za miliardy jüanov je nakoniec k ničomu. Svet sa z jadrovej horúčky vyliečil, a tak sa v Číne najskôr pustili do opráv, ale nakoniec sa na podzemie skoro zabudlo a znovu sa "objavilo" až na začiatku 3. tisícročia. Dnes je podzemný Veľký čínsky múr otvorený turistom vstupom neďaleko námestia Nebeského pokoja za vstupné 20 jüanov /60 korún/.

Zdroj: Epocha 17/2012

Ak sa v Číne má niečo postaviť, určite to nebude žiadna stavba "v malom" ...

... v súčasnosti v čínskom meste Čcheng-tu vyrastá na ploche 1,7 milióna m² nové Globálne centrum nového storočia /New Century Global Centre/. Stavba 100m vysoká, 500m dlhá a 400m trikrát presiahne americký Pentagon a údajne môže dvadsaťkrát "pojať" Operu v Sydney.

Hoci 14-milionové mesto Čcheng-tu leží ďaleko od pobrežia, dominantnou témou stavby je more, čo je zrejmé zo zvlneného tvaru preskleného gigantického komplexu, ktorý má podľa architektov pripomínať morské vlny. Vo vnútri potom centrum oživujú fontány, obrí vodný park a umelá pláž.

Zdroj: http://bydleni.idnes.cz/nejvetsi-budova-na-svete-0xf-/architektura.aspx?c=A121220_120920_architektura_web

http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/v-cine-ma-vyrast-najvacsia-budova-sveta.html

zaujímavé vysvetlenie, vzťahu číňanov ku kopírovaniu

http://bydleni.idnes...rchitektura_web

 

Jde o nutkání, které má kořeny hluboko v čínské architektonické tradici datující se tisíce let zpátky. Tehdejší císaři rádi demonstrovali svou dominanci napodobováním či kopírováním rivalských území například v podobě rozlehlých parků s flórou a faunou dovezenou ze vzdálených ostrovů.

Ve třetím století před naším letopočtem první císař Čchin Š' Chuang-ti oslavil dobytí šesti znepřátelených říší tím, že poručil, aby byly v hlavním městě postaveny přesné repliky jejich paláců.

dnes je najkopírovanejšou budovou v číne "biely dom"..

je megalománia, neoddeliteľnou súčasťou čínskej kultúry?

Itaipu – najväčšia vodná elektráreň

Na pomedzí Argentíny, Brazílie a Paraguaja neležia iba najkrajšie vodopády na svete, ale srdce technicky zameraným jedincom tu môže zaplesať aj nad jedným z technických divov sveta; je ním gigantická hydroelektráreň Itaipu.

Síce čínska hydroelektráreň má najväčší inštalovaný maximálny výkon 22,5 GW a Itaipu "len" 14 GW, ale dôležitejším údajom ako je maximálny možný výkon, je celkové množstvo vyrobenej energie a tu stále vedie, hoci len veľmi tesne, Itaipu. V roku 2012 vyrobila Itaipu celkom 98,3 TWh elektrickej energie, čo je absolútny svetový rekord v množstve vyrobenej elektrickej energie počas jedného roka, zatiaľ čo Tri rokliny "len" 98,1 TWh. Rieka Paraná, na ktorej Itaipu leží, má totiž oveľa vyrovnanejší prietok vody ako čínska Jang-c'-ťiang. Preto Tri tiesňavy môžu využiť svoj ​​ďaleko väčší inštalovaný maximálny výkon len po malú časť roka, kedy je najviac vody.

Itaipu Binacional, ako sa táto elektráreň oficiálne volá, sa stavala v rokoch 1975-1984. Na jej výstavbe sa dohodla Brazília a Paraguaj, pretože rieka Paraná v týchto miestach tvorí hranicu medzi oboma štátmi. Stavba stála skoro 20 miliárd dolárov a pracovalo na nej 40 tisíc robotníkov. Hrádza priehrady je 196 m vysoká a 7 700 m dlhá. Spustená bola v roku 1984, ale až v roku 2007 sa rozbehla na plný výkon.

Elektrinu vyrába 20 obrovských turbín, ktoré zaisťujú 19 % spotreby elektrickej energie Brazílie a 90 % spotreby Paraguaja. O energiu sa oba štáty delia rovným dielom, avšak  Paraguaj svoju polovicu nespotrebuje, a tak časť svojej elektrickej energie predáva Brazílii, ktorá si tak vlastne čiastočne kupuje elektrinu z vlastnej elektrárne.

Elektráreň samozrejme nepriniesla iba pozitíva, jej výstavba spôsobila značné ekologické škody. Zničené boli okrem iného nádherné vodopády Guaíra, najvodnatejší vodopády Južnej Ameriky, ktoré dokonca držali svetový rekord v maximálnom prietoku vody - v čase najvyššieho stavu vody nimi pretekalo až 50 tisíc m³ vody za sekundu. Navyše v Brazílii a Paraguaji sa radšej taktne mlčia o tom, že pri výstavbe Itaipu bolo zo svojich domovov presídlených celkovo 4,4 milióna ľudí ...

Najzaujímavejšie je však vnútro elektrárne ... efektná je jej chodba v dĺžke 969 m, šírke 99 m a výške 112 m.

Keď v nej technici niečo kontrolujú, musia jazdiť na bicykloch, pretože inak by sa "ušliapali" k smrti.

Zdroj: http://cestovani.idnes.cz/itaipu-a-nejvetsi-vodni-elektrarna-sveta-fpn-/kolem-sveta.aspx?c=A130327_114234_kolem-sveta_tom

Nielen v krajine, kde ako nás učili ... zajtra znamená už včera,

ale aj vo veľkej Číne musia mať všetko NAJ!

Čínsky výťahový unikát ... tri koľajnice, tri kabínky a tri svetové naj

Keď v roku 1992 do skalnatého pohoria Wu-ling-jüan v provincii Chu-nan zavítala honosná delegácia organizácie UNESCO a "po svojich" sa vyštverala na vrchol hory, s otvorenými ústami pozerala na prírodný unikát, ktorý mala možnosť sledovať z vtáčej perspektívy.

Následne už nič nebránilo a oblasť Wu-ling-jüan zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ale o sedem rokov neskôr dostali Číňania nápad, ktorým by "pracný" výstup na vrchol skál vyriešili a výstup by sa tak skrátil z niekoľkých hodín na niekoľko minút ... rozhodli sa postaviť výťah!

K jednej zo skál pripojili oceľovú konštrukciu, po ktorej sa do výšky 326m dostávajú nahor presklené kabínky s návštevníkmi. Tento čínsky unikát nazvali Paj-lung a dostal sa dokonca aj do Guinnessovej knihy rekordov ... jedná sa o najvyšší vonkajší, najdlhší dvojpodlažný a najrýchlejší osobný výťah s najväčšou kapacitou na svete.

Oceľové monštrum stálo cca 384 miliónov korún a jeho prevádzka bola zahájená v roku 2003.

Argumenty a výhrady ekológov a ochrancov prírody boli "hravo" zmetené zo stola ... ročne sa predsa výťahom nechá vyviezť nahor 5-miliónov turistov. To, čo predtým museli prekonávať namáhavou, viac ako dvojhodinovou túrou teraz predsa prekonajú za niekoľko minút!

Zdroj: Epocha 10/2013

áno, hanbím sa, patrične, ale keby ma ešte pod ten výťah doniesli v nosidlách, tým výťahom by som už vyšla aj sama ...

Uznávam, že v tejto téme sa nachádzajú stavby úplne iného charakteru, ale k najväčším "stavbám" patrí aj:

Najväčší cintorín na svete ... "hostí milióny nájomníkov"!

Sväté mesto Najaf/Nadžaf v srdci Iraku so 600-tisíc obyvateľmi je jedným z najväčších sídiel v krajine. To však nie sú jediní obyvatelia rozsiahleho údolia. Viac ako 9 km² tu zaberá moslimské pohrebisko Wadi al-Salaam,

... najväčší cintorín na svete, navyše doteraz stále "využívaný".

Na večný odpočinok sem mŕtvych začali ukladať pred viac ako 1400 rokmi a pokračujú až do dnešných dní. Presný počet pochovaných známy nie je, ale odhaduje sa, že je ich niekoľko miliónov. Pochovaní sú tu nielen obyčajní ľudia, ale aj slávni učenci, šľachtici, sultáni i proroci. Je tu možné nájsť jednoduché náhrobky z pálenej hliny, ale aj mauzóleá a rodinné hrobky ... a nové náhrobky "susedia" s hrobkami storočnými.

Vo vojnovom konflikte v roku 2003 sa medzi hrobmi ukrývali nepriateľské vojská a do dnešných dní je na toto obdobie pamiatka v podobe zbúraných častí hrobov a ciest. Práve konflikt v roku 2003 výrazne prispel k dramatickému rozšíreniu pohrebiska; podľa neoficiálnych údajov malo po celej zemi padnúť viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí svoju pozemskú púť skončili práve v tomto Údolí pokoja.

S pochovávaním v lokalite Wadi al-Salaam sa začalo zhruba v rokoch 600-661; aj niekoľko storočí staré hrobky zostávajú neporušené, sú hodne podobné hrobkám moderným a aj preto je táto lokalita svetovým unikátom. V roku 2011 UNESCO toto územie zapísalo na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva ... v praxi to však takmer žiadny význam nemá, pretože moslimovia si na jedno z najsvätejších miest svojej viery siahať nenechajú a zvedavý turista či pamiatkár sa môže maximálne tíško pozerať.

Je to výhľad k nezaplateniu, alebo nočná mora?

Zdroj: Epocha 16/2013

http://www.google.sk/search?q=wadi+al+salam&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=vMH8UbjFMonFswbhyoCgCg&ved=0CDYQsAQ&biw=1156&bih=695