Skočiť na obsah

Etymológie


Mgr. L.E.G. von Trips

Odporúčané príspevky

Spoločný pôvod Indo-Európskych jazykov, ktorými dnes rozpráva takmer celá Európa a značná časť Ázie je dobre známym a všeobecne uznávaným faktom. Vychádzajúc z tohto postulátu dostáva sa do pozornosti orázka, či rovnakým spôsobom ako možno sledovať rozvoj jednotlivých jazykov a jazykových skupín a odvodzovať ich pôvod od ustavične rudimentárnejších celkov napokon až k spoločnému pra-jazyku, možno sledovať a odvozdovať, prirovnávať a dávať do semantickej súvislosti aj individuellne lexicálne jednotky.

 

Tu uvádzam niektoré slová v rôznych súčasných IE jazykoch, ktoré vykazujú vzájomnú príbuznosť, či uz v rovine významovej alebo phonologickej a ktorých spoločný pôvod preukazateľne siaha neraz až najsarších čias.

 

V niektorých prípadoch uvádzam aj predpokladaný pôvodný tvar (ktorý najneskorším reconstruovaným tvarom).

 

pozn.

1) Aby som mohol jednotlivé slová nejako zoradiť udávam ich v abecednom poradí podľa Nemecko-Slovenského prekladového slovníka tak, že základné slovo je vždy v jazyku Nemeckom, ak nie je uvedené inak.

 

 

a

 

aar, orol < *ornús

abend, evening < *afand-

abteil, podiel < PrGmc *afdails, PrSlv *pădělъ < PIE *apodoilos

abzűglich, odťahujúc < *-tuH1-

abwurf, odvrh < *-wrp-

acht, eight, osem, okto, astá < PrGmc *axtō, Lat. oktō, PrSlv. *ok^jt(ъm), IndIr. *ok^jtō < PIE *oktō < EPIE *H3‘kteH3

acht, ay, oč < PrGmc *aγuþs, Prslv * ăkь

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Odpovedí 216
  • Vytvorené
  • Posledná odpoveď

Top prispievatelia v tejto téme

  • Mgr. L.E.G. von Trips

    202

  • game

    7

  • mila_i

    1

  • gh0strider

    1

Top prispievatelia v tejto téme

also / also < PrGmc *alswa

alt / old /altus < PIE *altos

an / on / na < PIE *ana

arbeit / robota < PrGmc *arbi6ō / PrSlv *ărbătā < PIE *arb^hotā

apfel / apple / jablko < *PIE abalos

arisch (árijsky) / rajský / airyaħ / honoris < PIE *-orjos, *oirisk^we

arm / rameno < Prmc *armaz / PrSlv *ărmon < PIE *armos

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

atme / dymím / fūmō < PIE *d^hūm-

auch / ozaj / august < PIE *aug^jo-

auf / up < WGmc up

auge / eye / oko / oculus / op^ht^halmos < PIE *ok^w-

aus, out < WGmc ūt

axt / axe / sekera / sochor < PIE*aksarjos

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

b

 

bande / band < WGmc bandu

bär / bear < WGmc baera

barbe / barb < WGmc barbu

barsch / briský < PIE *b^h'resk^wos

bauer / býval < PIE *b^hūwireos

baum / beam < PrGmc *baumaz

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

baude / búda - tu sa samozrejme jedna o ovela neskorsiu vypozicku. slovenske búda i ceske bouda presne zodpovedaju vzorcu, podla ktoreho germanske phoneticke javy prechadzaju do zapadoslovanskych. PrSlv equivalent, ktory mozno zarovno s PrGmc vyrazom odvodzovat od PIE sa zda byt slovo byt. ak je to tak, potom povodny PIE zaklad slova je *b^hūd-. to mozno dobre zdovodnit vo vztahu k zakladu slova s vyznamom bývať, phonologicky mozno Slv [t] < PIE [d] v slove byt oddovodnit stratou znelosti v koncovej pozicii slova, co je v slovanskych jazykoch celkom bezny jav. na druhej strane odvodit moderne nemecke [d] v baude, z [d] v PIE *b^heūd- je velmi problematicke.

bei / by < PrGmc *-bī (povodna PIE pripona instrumentalu)

bein / bone < PrGmc *bainam

beiße / bite / bodať < PrGmc* beidu, pra-slovansky tvar ma v koreni znizeny ablautovy stupen a chyba formant "j", takze nevznika dvojhlaska. povodny PIE tvar *b^hedeh^w

besser / better < PrGmc *batiza

best / best < PrGmc *batista

bett / bed < WGmc baed

beule / bowl / bobula < PIE *b^hab^hulā

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

beute > booty

beutel > pytel

biber / beaver / bobor < PrGmc *bewariz / PrSlv *băbъrь

biene / bee < PrGmc *bīnō

bier / beer < Lat. birra

biest / beast / beštia < Lat. bēstia

bietet / bídne < PrGmc *beudi6

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

bilden / build / bydlit < PrGmc *b^hūt'lom (bydlo) - tu je zase ten problematicky koren, kde nevieme ci bolo povodne [t] alebo [d]. ale najskor to bolo asi tak, ze povodne PIE [t] nadobudlo v slovanskych znelost az dodatocne. potom by to bolo PIE *b^hūt- na pra-germanske *bū6-, ktore zostupilo, uz celkom pravidelne, do modernej nemciny ako baud-. na druhej strane do pra-slovanskej vetvy mame PIE *b^hūt- na PrSlv *byt-, kde v urcitych poziciach doslo k prehodnoteniu znelosti dentaly [t] na [d]. este treba podotknut, ze v PrGmc doslo k metathese clustra (zhluku spoluhlasok) "6l" na "l6" a tam potom po likvide [l] nastava v zapado-germanskych vytvrdenie dentaly [6] na [d]. to je "l6" > "ld".

billig / bill

bindet / binds < PrGmc *bindi6

birke / birch / breza < PrGmc *birkjō / PrSlv *brezā < PIE *b^hergjā (mhhm, keby kazde slovo prechadzalo tisicrociami tak pekne pravidelne ako toto)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

birne / pear, perry

bis / but (?) < WGmc *[bi + ūtan] vo vyzname 'až na X'

bischof / bishop / biskup < Gr episkopos

biss / bit / bod < PrGmc *bitiz / PrSlv *bъdъ

bittet > pýta / bids / bieda < WGmc bidde6 / StSlv běda < PIE *b^hoid^hā (v slavistike "ě" predstavuje otvoreny dlhy nizsie polozeny vocal v StSlv obdobi blizky skor dlhemu [ä] nez dlhemu [é]. vyvinulo sa bud z PIE dlheho [ē] alebo z dvojhasok [ai], [oi]. neskor sa vsak opat diphtongizovalo (aj ked podla trochu inej schemy nez bolo predtym) a preslo v moderne "ie" [ie] v cestine "ě" [ie]. slovansky zapis "ě" ma teda svoje historicke tradicne opodstatnenie, ale v tom case sa ta hlaska vyslovovala celkom inak, nez to na co sme zvyknuti z cestiny)

blähen / blow - slova su etymologicky pribuzne, ale zatial co anglicke je povodne silne VII. triedy < PrGmc *blōgan, nemecke je slabe odvodene od (quantitativne reducovaneho) zakladu *blag-, ale v theme rozsireneho o signal causativnych slovies [j]. teda < PrGmc *blagjan. tu ked chceme chapat, ako mohol cluster "gj" prejst do [h], musime si uvedomit, ze "g" sa v pra-germanstine, aj neskor este v staro-germanskych jazykoch, v takejto pozicii cita ako velarny fricativ [3]. teda, po slovensky, ma blizsie k [h] nez ku [g].

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

blase / blaze < PrGmc *blasō

blass / bless < PrGmc *bladsijanan (zakrvaviť)

blässe > pleš

blatt > plát

blau / blue / belavý < WGmc *sa blūwa / PrSlv *bьlăwъjь

blech > plech

bleich / black < PrGmc *blakiga - nemecky tvar slova vznikol z progressivnej haplologie tvaru *blachich (blacky). pri anglickom slove treba vychadzat z korena slova bez adjectivizujuceho suffixu (padove koncovky slabeho sklonenia pristupovali bezprostredne ku kmenu); WGmc *blaks > OldE blaec > MidE black.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

(b)leibe / (ver)lof / leave / linquō - nemecky tvar je pra-germanske silne sloveso I. triedy *līfu (pustím) s vyznamobmienajucim prefixom *bi. holansky a anglicky tvar vznikol z qualitativneho ablautu korena a temy complicovanej signalom causativnych slovies "j" = *laifju (pôsobím, že je pustené = nechávam). Lat linquō - je príbuzné s PrGmc korenom *līf- s medzistupnom *līp^h-. obidve z povodneho PIE *leik^w^h-. latinske sloveso tu ma koren rozsireny o nazalny infix "n" na ukor dlzky korenovej samohlasky.

blind / blind / blud < PrGmc *blindaz / PrSlv *blơdъ < PIE *b^hlnd^hos

blockieren < to block

blume / bloom < PrGmc *blōmu

blut / blood / bloed / bledý < PrGmc *blōdam (z predlzeneho stupna) / PrSlv *blьdъjь (z nulteho stupna)

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

bock / buck < PrGmc *bukka

boden / bottom < WGmc *bo6m

bogen / bow < PrGmc *buga-

bohne / bean < PrGmc *baunu

bohre / bore / borím < PrGmc *bōrōju / PrSlv *bărьjmь

böller / bail < WGmc *boljariz

boltzen / bolt < PrGmc *bulta-

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

boot / boat < PrGmc *baitaz

bord / board < PrGmc *bur6az

borgen / borrow < PrGmc *burgōjan

brand / brandy < PrGmc *bran6iz

braue / brow / brva < PIE *br@wā

braun / brown < PrGmc *brūna

braut / bride < PrGmc *brū6igumō

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

brauchen / bruke < PrGmc *brūkōjan

brechen / break / brekke PrGmc *brekanan

breit / broad / bred < PrGmc *braidaz

breite / bredde < PrGmc *braidju

brett / brad - nemecke mnozne cislo bretter ukazuje, ze plural sa utvoril podla -i- kmenov < AHD (AltHochDeutsch) *bretiz < z WGmc *bradīz. v pripade ze "a" v anglickom brad vzniklo tak, ze na pode MidE (Strednej Anglictiny 1050-1450) doslo k retrakcii (vzadsunutie na horizontale) korenovej samohlasky [a] z < *[ae], moze sa jednat aj o povodny stredny -i- kmen. aj ked to je malo pravdepodobne, pretoze u neutier v nominative obnazeny kmen na konci slova v neprizvucnej pozici zanikal uz v ranych PrGmc (Pra-Germanskych) casoch a nemohol by tak sposobit predpokladanu frontalnu mutaciu (co je predsunutie samohlasky na horizontale v dosledku posobenia vokalnej harmonie) OE *braede < WGmc *bradi. cize thematicka classifikacia (zaradenie slova do prislusnej sklonovacej triedy) tu zostava neobjasnena.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 1 mesiacom...

no mozno sem niekedy napisem trosku konkretnejsie priklady, hlavne zo sucastnej anglictiny, ze odkial maju povod anglicke slova :) nic v zlom LEG :) Snad najdem este zosit z lexikologie :lol:

 

napr. windauga >> window

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

tak dnes som zase po dlhsom case nemal co robit, tak som otvoril nemecky slovnik :lol:

 

brief / brief < Lat. brevis

brocken < PrGmc. *brukja-

briese > bríza

brosche > broš-

brot / bread < PrGmc *braudan

bruch < PrGmc *brukiz

brüchig < PrGmc *brukigō

brücke / bridge < PrGmc *brugju

bruder / brother / frater / brat < PrGmc *brō6ur / PrLat *p^hrāter / PrSlv *bratъ < PIE *b^hrāt∂rs

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

slovenske cena a anglicke coin nemozu byt etymologicke cognaty, ako sa niekedy uvadza, pretoze coin nemoze vobec byt stare anglicke slovo.

 

ak by slovenske cena malo mat etymologicky counterpart v anglictine, tak za predpokladu, ze anglicke slovo by preslo celym germanskym phonologickym rozvojom tak, ako slovenske preslo slovanskym, potom by sme popri slovenskom cena nachadzali v modernej anglictine nieco ako *hone (v nemcine *heine). vsetky tri z PIE *koinā.

 

anglicke coin bude najskor relativne nedavny borrowing (vypozicane slovo z ineho jazyka) z grectiny.

 

pozn. hypotheticke tvary v germanskych jazykoch mohli existovat, no museli zo standardu reci neskor ustupit, kedze v modernych jazykoch nachadzame uz len vypozicky. z fr prix.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 5 mesiacmi...

nič z praslovanskeho < *nьkь(to) a to z praindoeuropskej zaporky *n-, korena interrogativneho zamena *k^wi- a deictickej priklonky *-to.

nikto < PrSlv *nьkъto < PIE *ne+ *k^wo + *to (ako v germ. niemand < *ne + *man)

 

niečo < PrSlv* jьkьto < PIE *je+ *k^wi + *to (prefix *j- je koren vstazneho zamena. ako v germ. jemand < *jai + *man)

niekto < PrSlv *jьkъto < PIE *je+ *k^wo + *to

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 mesiacmi...

jedno z relativne nepatrneho poctu slov, ktorych muzsky rod bol vytvoreny podla zenskeho, je manžel / manželka. to je metathesis zo skorsieho malženka podla nemeckeho das Mahlweib (angl. meal+wife). v druhej casti tej zlozeniny vidno slovo zenka = zena. muzsky rod manzel je potom analogicky vytvoreny podla zenskeho, ktory je v tomto pripade primarny (cize prvotny).

 

naopak je tomu u slov female, woman v inych ide jazykoch, ktore boli povodne vnimane ako odvodeniny od primarneho muzskeho tvaru.

female < fe(mina)+mascul(us) /cez vulgarnu latinu a potom franc./, prve slovo zlozeniny - femina, -ae "stehienko", z lat. femur, -is, upravuje vyznam zakladneho masculus, -i "muzsky" od *mās, māris "muz".

zas vseobecne-germanske woman od vyznamu der Weib+Mann (pragerm. *hwīf(an)+manwaz, -esa, -asa), kde prva cast je pomenovanie zenskeho pohlavia, ktore upravuje vyznam druheho slova *manwaz, -asa "bytost, ktora mieni".

 

 

Etymologie;

 

muž < mơž-ь < *man-g^h-ios "bytost, ktora mieni"

Mann / man < *manw-az < *man-g^w^h-os "bytost, ktora mieni"

žena < žen-ă < *g^wen-āx2 "mnohé (pô)rody" povodne mnozne cislo stredne, neskor zensky singular

Weib / wife < *hwīf-an < *k^weip- "p!ca", v germanskych jazykoch jednotne cislo (preto dodnes stredny rod - das Weib), v ostatnych sa sprvoti drazal plural, ktory neskor, ako aj ine mnozne neutra, presiel v zensky rod s koncovku -a)

Mahl / meal < *mē-l-an "čas na jedlo"

masculus < *mas-kol-os "muzsky"

femina - fem-in-a z femur, -is.

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

  • Pred 2 týždňami...

dobrý < dobrъjь < prslv. *bodrъ < ide. *b^hodros

 

/bodrý, nem. besser, angl. better

 

pozn. ono "r" v anglickych a nemeckych slovach je priponou druheho stupna pridavneho mena a ma povod v OE betra (AHD besra) < pragerm. *batizō < ide. *b^hodisōh3,

zatial co "r" v slovenskom slove je slovotvorny formant /formāns, -antis/ (viz. vyssie).

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

jazyk < jezykъ < prslv. *ęzykъ < ide. *(d)ng^j^hū-

 

/lat. lingua, nem. e Zunge, angl. tongue

 

v slovanskych zostal povodny -u- kmen; jazyk < jezykъ < prslv. *ęzy- < protoslv.

*(d)ng^j^hū-s. neskor s priponou podla -(V)kъ (kde V predstavuje lubovolnu samohlasku, ale kedze samotny kmen bol este v prslv. zakoncneny vokalicky na -y, pripajalo sa iba -kъ ).

 

v latincine vznikol stredny plural (neskor z toho prirodzene zensky singular a deklinacia -a- kmenova); lat. lingua < protolat. *dng^hw-ah2.

 

v germanskych sa lexikalny koren zaradil medzi -n- kmene;

nem. zunge < pragerm *tungō < protogerm. *dng^hw-oh3

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

smrť < smrtь < prslv. *sъmrtь < ide. *su-mrtis "dobrý skon" (povodne len prirodzena smrt)

 

/lat. mors, -rtis

 

alternacie;

 

1) *mr- / mŕtvy < prslv. *mrtъvъ-jь < ide. *mrtwos, lat. mortuus < *mortwos

 

2) *mьr- / mriem, mru < prslv. *mьrơ

 

3) *mir- (predlzeny koren *mьr) / umieram < prslv. *ơmirơ

 

4) *mer- / mrel < prslv. *merlъ

 

5) *mor- / moriť < prslv. *moriti

 

nepatria sem vsak slova na márny, zmariť etc. tie maju iny povod.

 

 

Odkaz na príspevok
Zdieľať na iných stránkach

Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky

Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom

Vytvoriť konto

Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!

Zaregistrovať si nové konto

Prihlásiť sa

Máte už konto? Prihláste sa tu.

Prihlásiť sa teraz

×
×
  • Vytvoriť nové...

Dôležitá informácia

Táto stránka používa súbory cookies, pre zlepšenie používania stránok tohto webu. Pre viac informácií kliknite sem. Ďalšie informácie nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov