Náboženstvo menej vážne - alebo príliš vážne

pred hodinou, tyso napísal:

No skus povedat co ty povazujes za myslienky humanizmu.  Pretoze napriklad sekularny humamizmus vlastne tvrdi ze je humanizmus vlastne teisticky len bez nabozenstva. Krestanske myslienky bez viery.  Nie nieco zasadne odlisne.

zrejme ten od game

“Humanism is a democratic and ethical life stance that affirms that human beings have the right and responsibility to give meaning and shape to their own lives. Humanism stands for the building of a more humane society through an ethics based on human and other natural values in a spirit of reason and free inquiry through human capabilities. Humanism is not theistic, and it does not accept supernatural views of reality.”

— The Minimum Statement on Humanism, Humanists International

Humanists International  su prave sekularni humanisti, ktori zdoraznuju svoju nenabozenskost.  Ale to je minoritna skupinka, bez vplyvu.  Ale co je na tom take humanisticke ?

Tak  zoberme si tu oblubenych migrantov,    z ich pohladu je to jasne,  humanizmus im kaze ist tam kde je lepsie, ale podla tejto definicie  je v poriadku ked ziadnu milosrdnost nepreukazeme,  pretoze by sme tym ohrozili pravo na vlastne pozitky.

Krestanska milosrdnost, taka ta jezisovska  sa sem uz nezmesti a ja sa k takemu humanizmu ani nehlasim. 

nie je Humanists international, poradnym organom pri OSN?

ale co by ma najviac zaujimalo , su humanisti ateisti , alebo sa humanizmus vztahuje aj na teistov .(???) ak by niekto mal po ruke aj zdro.....

toto su ti bojovni co tvrdia ze humanisti su ateisti, ale krestanski humanisti su tu tiez dlho. 

pred 5 hodinami, electric blue napísal:

ktore myslienky humanizmu hlasaju ??? lebo ja mam humanizmus zafixovany trochu inak https://sk.wikipedia.org/wiki/Sekulárny_humanizmus

Milosrdenstvo a láska k blížnemu, ako ju hlásal Ježíš, je aj obsahom humanistických ideí. Je jedno, či sa jedná o Humanizmus, sekulárny humanizmus, alebo humanizmus.

Filozofické vymedzovanie tohoto pojmu iba na racionálnu, vedecky dokázateľnú pravdu, sa snaží dať tomuto pojmu vedecký atribút. Ak by to bol jediný motív Humanistov, nebolo by na tom nič, čo by malo vyvolávať antagonistické postoje. Je to vedecký pojem v slovníku ateistov a veriacim stačí, ak sa budú riadiť milosrdenstvom a láskou k blížnemu.   

Vedecký názor sa snaží zaradiť filozofiu do kategórie vedeckých disciplín, podobne, ako prírodné vedy. To potom filozofii dáva mandát, považovať svoje tvrdenia za vedecké a jedine správne.

Z definície:

"Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus." 

No filozofia pracuje s relatívnymi pojmami, ako blaho, potreby, záujem...  Ak je filozofický názor považovaný za vedecký, každý argument, ktorý tento názor spochybňuje je "odsúdený" do kategórie dogiem. Snaha o získanie atribútu vedeckosti názoru je nebezpečná, preto že ak ho získa, môže násilne presadzovať jeho uplatňovanie aj v legislatíve. Napríklad v minulosti Vedecký komunizmus. Demokracia sa zvrhne k totalite, ak by jediným kritériom uplatňovania legislatívnych zákonov bol vedecký konsenzus. Demokracia musí akceptovať a rešpektovať aj občanov s iným názorom a vytvoriť im priestor. Ak by však svojím konaním ohrozovali, alebo obmedzovali iných, potom má štát právo obmedziť ich osobnú slobodu. 

Pamätám sa za totality, nestačilo iba neohrozovať a neobmedzovať iných. Totalitná spoločnosť vyžadovala aj verejne prejavenú lojalitu k režimu a jeho filozofii. Napríklad podpisom Anticharty. Kto nebol ochotní verejne prejaviť lojalitu k ich vedeckému názoru, stal sa prinajmenej "druhotriednym občanom". Dúfam, že nám to dnes nehrozí, aj keď som si nie celkom istý.

Precitajte si ucebnicu moralneho relativizmu 
https://dennikn.sk/2548533/organizator-konzervativneho-summitu-rozvody-by-som-zakazal-su-jednou-z-najvacsich-tragedii-spolocnosti/?ref=tit1

Citát

 

Organizátor Konzervatívneho summitu: Rozvody by som zakázal, sú jednou z najväčších tragédií spoločnosti

RIA GEHREROVÁ

Juraj Šúst je v konzervatívnom kresťanskom prostredí známy, stojí napríklad za festivalom Bratislavské Hanusove dni, na ktorý tento rok prijal pozvanie aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Je aj dramaturgom relácie Do kríža na RTVS.

V pondelok sa mu podarilo zorganizovať Konzervatívny summit, na ktorom spojil mnohých lídrov konzervatívno-kresťanského sveta zo Slovenska aj z Európy. Prvý ročník summitu sa konal v bývalej budove Národnej rady v centre Bratislavy, otváral ho kňaz Anton Ziolkovský modlitbou a v úvode vystúpili aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO-Kresťanská únia) a maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó (Fidesz).

Juraj Šúst chce, aby sa od seba konzervatívni kresťania učili, ako sa úspešne presadiť, a nemyslí si, že konferencia bez názorových oponentov je nudná.

V rozhovore vysvetľuje:

prečo liberálnu politiku vníma ako ideológiu, ale kresťanskú politiku nie,

prečo nie je zaočkovaný,

čo mu prekáža na rozvodoch a ako si predstavuje svet bez nich,

prečo sa mu nepáčilo, keď hovorca biskupov varoval pred dezinformačnými webmi,

čím dnes môže byť Ján Čarnogurský inšpiratívny.

Váš Konzervatívny summit otvoril predseda parlamentu Boris Kollár. Je konzervatívec?

Myslím, že je tam prekryv s istými konzervatívnymi témami, napríklad jeho nominant na ministerstve práce Milan Krajniak pripravuje dôchodkovú reformu, aby mohli deti prispievať na dôchodok svojim rodičom. Snaží sa tým zastaviť nespravodlivosť voči tým rodičom, ktorí sa starajú o deti alebo voči rodičom s väčším počtom detí, ktorí dnes majú nižšie dôchodky, lebo sa starali o svoje deti. Prekryv vidím aj v otázke migrácie.

Kollár na summite hovoril, že je rázne proti nelegálnej migrácii a že treba uprednostňovať lásku k vlasti a k národu pred solidaritou s cudzincami. Súhlasíte s tým?

Dá sa to povedať aj inak. Ale tá konzervatívna predstava migrácie spočíva v tom, že tí, ktorí prichádzajú do našej krajiny, by nemali zmeniť kultúrny a náboženský ráz krajiny. Teda aby sa dokázali integrovať do spoločenstva, ktoré je prítomné. Migrácia by teda mala byť pozvoľná a nie masová a nárazová, ako počas migračnej krízy.

Páčilo sa vám, ako Boris Kollár komunikoval počas migračnej krízy? Vtedy šlo o utečencov, teda o ľudí, ktorí potrebovali pomoc, lebo utekali pred vojnou.

Jazyk je dôležitý a mal by byť rešpektujúci voči všetkým, aj tým, ktorí sú na úteku.

Kollár vo svojom príhovore povedal. „Konzervativizmus považujem za ideu, ktorú potrebujeme v politike rozvíjať. Je na jednej strane racionálny a praktický, na druhej strane nezabúda na dôležitosť pocitov lásky a lojality k žene, rodine, spoločenstvu, národu a vlasti.“ Ako ste tieto jeho slova vnímali?

S prvou časťou jeho výroku sa dá súhlasiť, konzervatívnu politickú filozofiu potrebujeme presadzovať aj prakticky. Súhlasím tiež s tým, že konzervatívny pohľad na svet chráni, zveľaďuje a rozvíja lásku k vlasti, rodine a národu.

Nevyrušuje vás, keď Boris Kollár na Konzervatívnom summite hovorí o „dôležitosti pocitov lásky a lojality k žene a rodine“?

Ak narážate na to, že je to v rozpore s jeho životným štýlom, tak áno, určite ma to vyrušuje. Navyše, lásku vnímam ako objektívnu skutočnosť, je viac ako pocit.

Je Boris Kollár ten typ konzervatívca, pri ktorom chcete, aby vás zastupoval v politike?

Určite je vždy lepšie, keď politik svojím životom reprezentuje to, čo sa snaží politicky presadzovať. Politik, ktorý prakticky žije rodinný život a vernosť svojej manželke, je v tomto hodnovernejší a nevzbudzuje škandál a pohoršenie.

Vzbudzuje vo vás život Borisa Kollára pohoršenie?

Určite to nie je životný štýl, s ktorým by som súhlasil. Naopak. Zároveň to ale vnímam ako ľahký terč. Aj človek, ktorý vo svojom živote veľa zlyháva, v tomto prípade vo vernosti svojej manželke a manželskému zväzku, môže robiť vo verejnom živote niečo dobré alebo mať správne názory.

Boris Kollár to však zrejme nevníma ako zlyhanie.

Áno, komunikuje to ako niečo, na čo je svojím spôsobom hrdý. Je to výzva na posun.

Bol to prvý ročník Konzervatívneho summitu a konal sa v priestoroch bývalej Národnej rady. Čo ak sa zmení predseda parlamentu? Ohrozí to budúcnosť konferencie?

Nemyslím si. Boris Kollár ten summit otváral z pozície predsedu Národnej rady, keďže to bolo v jej priestoroch. A tiež zastupoval vysokých štátnych predstaviteľov, keďže hlavným rečníkom bol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó (Fidesz).

Mohol by váš summit otvárať aj Andrej Danko, ktorý bol predsedom parlamentu?

Z titulu funkcie asi áno, aj keď je to problematické. Mnohé jeho kroky a konanie je v rozpore s tým, čo by konzervatívna politika chcela a mala presadzovať, napríklad jeho diplomová práca. Ale nechcem ľudí kádrovať, máme aj niektoré prieniky.

Mohla by konferenciu otvoriť Veronika Remišová ako predsedníčka parlamentu?

Z postu svojej funkcie asi áno.

Zuzana Čaputová?

Jej politická filozofia je liberálno-progresívna a nie konzervatívna. Asi by bolo divné, ak by otvárala Konzervatívny summit, ale ak by bola predsedníčkou parlamentu, tak by to mohlo byť v poriadku.

Aké ťažké je zorganizovať takúto medzinárodnú konferenciu? Ako dlho trvá ju pripraviť a koľko to stojí?

Je to pomerne náročné, chystali sme ju asi dva mesiace. Zatiaľ nevieme, koľko to stojí, ale odhadujeme to do 25-tisíc eur.

Partnerom summitu bola aj Nadácia Slovakia Christiania. Pred jej webom Christianitas minulý rok varovala aj Konferencia biskupov Slovenska, spolu s ďalšími webmi ho označila za dezinformačný web, ktorý zneužíva kresťanstvo, aby pôsobil dôveryhodnejšie. Vy ste pre ten web tiež napísali zopár textov. Ako ste vnímali toto stanovisko KBS?

Nebolo to stanovisko KBS.

Máte pravdu, to stanovisko vydal ich hovorca.

Vydal to ako svoje osobné stanovisko.

Ale hovorca predsa nemôže na stránke tlačovej kancelárie KBS uverejniť svoje osobné stanovisko bez toho, aby to konzultoval s biskupmi.

Ak by to bol názor KBS, tak by to zverejnili ako svoje stanovisko, nie stanovisko hovorcu. Je tam drobný významový posun.

Ako ste to stanovisko vnímali?

Ako problematické, pretože je veľa médií, ktoré sa rôznym spôsobom odchyľujú od učenia cirkvi a je vždy ošemetné dať do svetla len niektoré z nich.

Podľa vás je web Christianitas a fungovanie nadácie v poriadku?

Na webe sú texty, ktoré sú fajn, ale aj také, ktoré by mohli byť lepšie. O podrobnom fungovaní Nadácie Slovakia Christiania nemám podrobné vedomosti.

Organizovali napríklad prednášky zahraničných rečníkov o liečbe homosexuality, ktoré boli spojené aj s turné kňaza Mariána Kuffu v kostoloch, kde brojil proti Istanbulskému dohovoru. Hovorca KBS o spomenutých weboch v stanovisku hovoril, že šíria aj protipápežské myšlienky a konšpirácie. Toto odporúčanie vás neodradilo od spolupráce s nadáciou?

Viac by sa mi páčilo, ak by tieto weby najskôr riešil biskup v konkrétnej diecéze a dal im požiadavky, čo treba zmeniť a zlepšiť. Teda osobnejší, konkrétnejší a diskretnejší prístup. Bolo by to lepšie ako nejaké všeobecné vyhlásenie. Problém nie je v tom, že na nich nie je čo kritizovať, ale že sa pri tom vyselektovali len niektoré z nich a iné, ktoré môžu byť tiež problematické, sú akoby v poriadku.

Tie weby sa však nemusia zodpovedať biskupovi.

Nie, ale autorita biskupa je nielen formálna, ale aj neformálna. Predstavitelia tých portálov sa navyše, myslím, hlásia k cirkvi a mali by rešpektovať autoritu biskupa.

Píšete ešte pre Christianitas?

Naposledy som pre nich napísal text asi pred rokom.

A ešte napíšete?

Musel by som to zvážiť.

Na summite boli rôzni ľudia. Predseda KDH Milan Majerský, poslankyňa Anna Záborská z OĽaNO, súčasťou panela bol Ján Čarnogurský, summit otváral modlitbou kňaz Anton Ziolkovský a zúčasnil sa ho aj kňaz Marián Kuffa. Viete si predstaviť, že by spolu títo ľudia dokázali vytvoriť nejakú spoločnú platformu a spolupracovať pri tvorbe politiky?

Nemyslím si, že úlohou kňazov je robiť politiku. Summit chce byť skôr platformou pre ľudí v rôznych povolaniach a poslaniach, v cirkvi, v politike, v médiách, v kultúre, na univerzite. Pre každú z týchto oblastí to môže znamenať niečo iné. Zároveň chce podnietiť diskusiu a kultivovať prostredie, preto je otvorené pre všetkých. Som rád, že všetci prijali pozvanie, aj keď spolu možno v niektorých otázkach nesúhlasia.

V diskusnom paneli o kultúre bol aj Ján Čarnogurský. Čím dnes dokáže inšpirovať konzervatívnych politikov?

Napríklad tým, že aj keď je váš názor veľmi menšinový, dokážete si za ním stáť, hoci čelíte odmietaniu a výsmechu. Lebo to je niečo, čo sa pánovi Čarnogurskému dostáva. A on mal rovnaké stanovisko pred piatimi aj desiatimi rokmi a nemení ho, v tom je inšpiratívny.

Na konferencii hovoril o ideológii gender a vyzdvihoval alternatívne médiá, medzi nimi aj konšpiračné Hlavné správy.

Myslím, že celý konzervatívny tábor považuje gender ideológiu za niečo, proti čomu sa treba postaviť. To asi nikoho neprekvapuje.

A propagovanie konšpiračného webu?

To je škatuľkovanie. Kultúre na Slovensku by prospelo, ak by sme v tom boli konkrétnejší, a ak o niečom Hlavné správy napísali nepravdivo, treba žiadať nápravu.

Náprava sa zvyčajne nedostaví. Nechcú meniť to, ako fungujú a aký nenávistný slovník volia.

Ja by som si ich nedovolil nálepkovať ako konšpiračný web. Samozrejme, chcem, aby médiá písali pravdivo a neposúvali význam. Ak sa to deje, tak to treba skritizovať, bez ohľadu na to, na akom spektre sa to deje. Ale žijeme v kultúre, kde sa stráca jednotný obraz sveta a aj médiá na liberálnej strane spektra pristupujú k realite veľmi selektívne. Realitu nedeformuje len to, keď niekto prekrúti fakty, ale aj to, keď niekto výraznejším spôsobom nasvetlí istú časť reality, ktorá nie je taká dôležitá. Alebo ak opomenie dôležitú vec. Toto všetko skresľuje realitu, ale nepovažuje sa to za také dôležité veci, ako tie, ktoré sa dajú jednoznačne fakticky posúdiť.

Aké médium na Slovensku považujete za zodpovedné konzervatívne médium?

Partnermi Konzervatívneho summitu bol Štandard a Postoj, takže to sú východzie médiá, kde je veľký prekryv s konzervatívnym pohľadom na svet.

Do Štandardu píšu aj ľudia pochádzajúci z konšpiračného prostredia, napríklad Tomáš Dugovič predtým písal pre Zem a vek.

Aj keby. Prekáža mi, že tých ľudí nálepkujete. Ak by aj niekto v minulosti urobil niečo, čo nebolo správne, tak už nikdy nemôže urobiť správnu vec? Nenálepkujme ho a neznižujme jeho hodnotu ako človeka alebo novinára.

Je vôbec nejaké médium, o ktorom by ste si povedali, že uverejňuje nepravdu, a preto ho napríklad nebudete odporúčať čítať svojim blízkym?

Premýšľam. Asi by bolo dobré, ak by človek čítal viac médií a aby sa snažil vytvárať si celkový obraz. Ale zároveň aby bol opatrný.

Takže ani Zem a vek pre vás nie je konšpiračný?

Nečítam ho. A preto nerozumiem, prečo by som ich mal súdiť.

Na konferencii boli hlavne osobnosti konzervatívneho kresťanstva. Nechceli ste pozvať aj viac sekulárnejších konzervatívcov alebo liberálnejších kresťanov?

Koho napríklad?

Napríklad poslanec Ondrej Dostál z Občianskej konzervatívnej strany (OKS) alebo evanjelická farárka Anna Polcková?

Evanjelikov sme pozývali, ale niektorí nemohli prísť. V zásade sme sa snažili pozývať najmä ľudí, ktorí sa v podstatných otázkach zhodujú s konzervatívnymi princípmi. To znamená, že napríklad chápu rodinu ako muža a ženu.

Nie je taká konferencia, kde sa všetci zhodnú, nudná?

Nie úplne. Cieľom summitu je inšpirovať ľudí, ako tie princípy, na ktorých sa zhodnú, presadzovať aj vo verejnom živote. Rôzne krajiny majú rôzne skúsenosti, a preto sa môžeme inšpirovať aj krajinami, ako sú Poľsko a Maďarsko. V Poľsku ochranou života a v Maďarsku podporou rodiny.

Ako vnímate zóny bez LGBTI v Poľsku?

A ako vy vnímate, že EÚ vníma LGBTI idey a princípy ako mandatórne pre všetky členské krajiny?

To nie je pravda. Európska únia predsa v tejto oblasti nemá právomoci niečo nariadiť.

Tak teda silno odporúča tieto veci a každú chvíľu vydáva deklarácie, napríklad správu Matić, minulý týždeň ďalšiu správu o uznávaní homosexuálnych zväzkov.

Prekáža vám to?

Zóny bez LGBTI v Poľsku vnímam ako reakciu na nátlak Európskej únie a jej snahu mandatórne presadzovať LGBTI svetonázor, a to kultúrne aj legislatívne, a napriek tomu, že kultúrne a historicky je Európska únia dedičstvom kresťanskej Európy. Ako konzervatívec tiež vnímam kriticky postoj EÚ liberalizujúci potraty alebo eutanáziu.

Ale EÚ nemá nijaké právomoci tieto veci silovo zavádzať v členských krajinách.

Momentálne nie, ale používa „soft power“ (mäkkú silu), a to výrazne. Vnímam to ako veľmi nešťastné, rozdeľujúce a oslabujúce vnútorný jednotiaci základ Európskej únie. Pretože nerešpektuje náboženskú a kultúrnu tradíciu Európskej únie, zvlášť krajín v strednej Európe. LGBTI zóny sú drzou reakciou na neprimeraný, nenáležitý a neustály mäkký tlak Európskeho parlamentu.

Je označovanie nejakého územia, že tu nie sú istí ľudia vítaní, v poriadku?

Je zavádzajúce to interpretovať tak, že to vyčleňuje nejakých ľudí. Ja tomu rozumiem tak, že ide o zóny bez LGBTI ideológie. To znamená, že je to územie, kde platí klasické chápanie manželstva či rozdielov medzi mužmi a ženami. To, že Európska únia tieto prirodzené rozdiely ruší a že rod je neobmedzene tvárny, vnímam ako nebezpečné a ohrozujúce ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Považujem to za nespravodlivosť aj voči LGBTI komunite. Pre každého človeka je dôležité, aby nebol pod vplyvom ideológie. Aj keď si myslí, že tá ideológia je pre neho prospešná a dáva mu nejaké výhody. Potrebujeme pravdivý pohľad na realitu, aj keď je pre nás ťažký. Je lepšie čeliť ťažkostiam života, aj keď sú nepríjemné, než sa snažiť prekrúcať realitu tak, aby pre nás bola znesiteľná.

Viete si predstaviť, že by existovali územia bez kresťanskej ideológie alebo bez vplyvu konzervatívnych kresťanských politikov?

Nevnímam kresťanstvo ako ideológiu.

Kresťanov predsa spájajú spoločné idey.

Kresťanstvo vnímam ako pravdivé náboženstvo. Ideológia je predsa sekulárny koncept, ktorý Karl Marx definoval ako myšlienkový prúd, prostredníctvom ktorého chce vládnuca moc ovládať masy. Toto je ideológia. Kresťanskú vieru takto určite nevnímam.

Viete si predstaviť, že by existovali zóny bez vplyvu konzervatívnych kresťanských politikov?

Je absurdné to takto povedať. Z vášho pohľadu dávate kresťanský pohľad na svet a LGBTI a progresivizmus na jednu úroveň.

Oba sú politické prúdy.

Ale treba medzi nimi rozlišovať. Žijeme v určitom politickom rámci, kde majú oba tieto prúdy možnosť mať politickú prezentáciu. Ale to neznamená, že medzi nimi nevieme rozlišovať, ktorý je pravdivý a ktorý je nepravdivý. Dnes už sa všetky prúdy hádžu do jedného vreca.

Každý asi považuje prúd, ku ktorému sa hlási, za pravdivý.

Dnes je moderný ten, kto tvrdí, že neexistuje objektívna pravda a každý má tú svoju. S takýmto postojom nesúhlasím.

Na summite viackrát zaznelo, že konzervatívci by sa mohli inšpirovať situáciou v Poľsku alebo v Maďarsku. Poľské súdy matke v roku 2009 odobrali jej štyri deti po tom, čo si našla partnerku, hoci predtým bola ich opatrovníčkou. Pred pár dňami Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že ju súd diskriminoval na základe jej sexuálnej orientácie. Ako vnímate tento rozsudok?

Dnes je tu veľká hrozba odoberania detí aj kresťanským rodičom, najmä v Európe. Máme viacero príkladov z Nemecka alebo z Nórska. V Nemecku odobrali deti rodičom, pretože ich chceli vzdelávať doma. V princípe vnímam odoberanie detí rodičom ako nešťastné.

Mali by mať gejovia a lesby možnosť vychovávať svoje deti?

V nejakom zmysle sa to deje. Dieťa má právo byť vychovávané svojím rodičom, ale štát by mal preferovať klasický model rodiny muža a ženy, lebo ten je pre dieťa najlepší, a nemal by ich stavať na jednu úroveň s novými typmi rodín, alebo s LGBTI rodinami.

Koľko rokov ešte bude musieť prejsť, aby už neboli páry rovnakého pohlavia považované za akési nové typy rodín? Oficiálne sa to deje už desiatky rokov.

Dieťa má právo byť vychovávané matkou a otcom, a nie dvoma mužmi alebo dvoma ženami.

Kde je také právo zakotvené?

V ľudskej prirodzenosti. Takéto je to jednoduché. Alebo nie? Myslíte si, že je lepší svet, v ktorom sa deti môžu vyrábať na objednanie a kupovať ako v supermarkete? Nemalo by byť dieťa niekým, koho vznik je vždy mimo našej kontroly, darom lásky muža a ženy? Nedesí vás, že sa z počatia a z materstva môže urobiť komerčná vec? Svet, kde toto umožňujeme voči bezbranným maličkým, je krutý.

Na Slovensku je v súčasnosti zakázané obchodovať s tkanivami alebo s orgánmi, takže to v dohľadnom čase nehrozí. Navyše, umelé oplodnenia sa netýkajú len párov rovnakého pohlavia, podstupuje ich oveľa viac heterosexuálnych párov, ktoré túžia po deťoch. A teraz si predstavte dieťa, ktoré vyrastá s dvoma mamami alebo otcami a prečíta si vaše slová o tom, ako by to tak nemalo byť, v akom krutom svete žijú. Ako sa majú cítiť?

Samozrejme, že všetkým deťom patrí rešpekt, aj ich rodičom. Ale pre deti je najlepšie prostredie klasickej rodiny, ktorá je harmonická a kde môžu cítiť bezpečie. Potvrdzujú to aj sociálne vedy.

Výskumy ukazujú, že nezáleží na tom, či dieťa vyrastá s matkou a otcom, dvoma mamami alebo dvoma otcami, ak je prostredie harmonické.

To by som netvrdil. Sú výskumy také aj také. Pokiaľ viem, najväčšia štúdia bola Regnerusova. Samozrejme, má aj metodologické nedostatky, pretože vo veľkej náhodnej vzorke bol iba veľmi malý počet stabilných párov rovnakého pohlavia.

Tá štúdia už je predsa dávno zdiskreditovaná.

A diskredituje kto? Ten, kto najhlasnejšie kričí? Vy môžete povedať pravdu, ale keď bude desať ľudí kričať, že to nie je pravda, tak ste ho tým vlastne zdiskreditovali? Ak bol Regnerus zdiskreditovaný, mali tú štúdiu stiahnuť z akademického časopisu, mali mu zrušiť profesorské pôsobenie na univerzite a vylúčiť ho z vedeckých spoločností.

Nebol vylúčený?

Neviem o tom, že by bol vylúčený. Naopak, zostala mu profesúra. A štandardná americká univerzita validovala jeho štúdiu a zistila, že je koherentná. Regnerusovi nedávno vyšla kniha v Oxford University Press o manželstve. A ak si pozriete jeho webstránku, má tam asi 40 karentovaných článkov. Ak médiá s výsledkami jeho štúdie nesúhlasia, a preto ju škandalizujú, tak to predsa nie je dôvod na to, aby bol tento vedec zdiskreditovaný.

Na Regnerusovu štúdiu sa odvoláva množstvo konzervatívnych kresťanov, keď argumentujú proti LGBTI ľuďom. Ale je množstvo iných, väčších štúdií, obrovská metaštúdia, ktorá jeho závery popiera. Zohrávajú vôbec štúdie nejakú úlohu v presvedčovaní jednej alebo druhej skupiny?

Len doplnkovú. To, čo je kľúčové, sú filozofické východiská.

Regnerusova štúdia z roku 2012

Mala dokazovať, že výchova detí gejmi a lesbami deti poškodzuje. Od uvedenej štúdie sa však rázne dištancovala alma mater Marka Regnerusa aj Americká sociologická asociácia, ktorá sa nechala počuť, že „závery, ktoré Regnerus zo svojej štúdie o výchove deťmi homosexuálmi vyvodzuje, sú po metodologickej stránke absolútne chybné“.

Jeho štúdia napríklad nedokázala rozlíšiť medzi vplyvom výchovy párov rovnakého pohlavia na dieťa a vplyvom nefunkčnej rodiny. V roku 2015 vydal ten istý časopis, ktorý publikoval Regnerusovu štúdiu, jej nové zhodnotenie. Autori zmenili metodolódiu posudzovania jeho údajov a prišli k záveru, že deti žijúce s pármi rovnakého pohlavia dosahovali porovnateľné výsledky ako deti z iných typov rodín.

Kotlebovci mali pred pár mesiacmi v parlamente návrh, ktorým chceli zakázať zmenu pohlavia a zakotviť do zákona, že rodičom je otec-muž a matka-žena. V dôvodovej správe hovorili o LGBTI ľuďoch ako o deviantoch a pripúšťali, že v dôsledku ich návrhu by LGBTI ľudia mohli prísť o svoje rodičovské práva. Tento návrh inšpirovaný Maďarskom podporilo 44 poslancov. Boli by ste jedným z nich?

V princípe som proti odoberaniu detí rodičom a vnímam to ako krajnú možnosť. Ale rozhodne súhlasím s tým, že rodičia sú otec-muž a matka-žena.

Mali by mať ľudia možnosť úradne si prepísať pohlavie?

Som kritický k možnosti zmeny pohlavia. Takže nie. Štát by ľudí nemal podporovať v niečom, čo nie je pravdivé.

Ako to myslíte, že to nie je pravdivé?

Existujú ľudia, ktorí pociťujú diskomfort so svojím pohlavím, ale to neznamená, že pohlavie nie je objektívna realita.

Nemali by mať možnosť cítiť sa komfortne?

Mali by sme robiť všetko preto, aby z našej strany necítili disrešpekt, neúctu a nelásku. Ale nie za cenu falšovania reality a skutočnosti. To nie je to, čo potrebujú a čo pomáha.

Necítia diskomfort, neúctu a nelásku práve vtedy, keď im nedôverujete v tom, že vedia, ako sa cítia a čo chcú?

Ale subjektívny pocit nie je ultimátna realita, ktorej by sme mali podriaďovať všetky ostatné voľby.

Nie je subjektívny pocit aj to, keď sa do seba muž so ženou zamilujú a rozhodnú sa žiť spolu a mať deti?

A ak muž sľúbil vernosť žene, a potom cíti subjektívny pocit zamilovanosti k niekomu inému, mali by sme ho podporovať v tom, aby nechal svoju rodinu a opustil ju? Dnes majú slobodu to urobiť. Ale je to správne?

Vy by ste zakázali rozvody?

Áno. Možnosť rozvodov je jednou z najväčších tragédií spoločnosti, ktorá existuje.

Viete si predstaviť, ako by na to zareagovali ľudia?

A vy si viete predstaviť, aké by to bolo pre deti, ak by mali možnosť vyrastať v úplnej rodine s oboma rodičmi?

Mnohé manželstvá sa rozvádzajú, lebo je ten vzťah násilný, manipulátorský. Ani takíto ľudia by nemali mať možnosť sa rozviesť?

Existuje predsa inštitút manželskej odluky.

To je predsa cirkevný inštitút.

Pokojne môže byť aj sekulárny. Rozumiem, že dnešnej sekulárnej optike sa môže zdať neprijateľné nemožnosť sa rozviesť. Ale tento postoj je vlastne veľmi egoistický voči dospelým a krutý voči deťom. Favorizuje silnejších na úkor slabších. Zmyslom rodiny je starostlivosť o deti a my tento zmysel dávame bokom a staráme sa len o city dospelých, ktorí už z nejakého dôvodu nechcú zostať spolu. Len upresním, že domáce násilie považujem za neprijateľné a v takýchto prípadoch je odluka určite namieste. Štát by tiež mal byť na strane tých, ktorým sa ubližuje a mal by im pomáhať a byť na ich strane.

Ak by boli zakázané rozvody, boli by pre deti dobrým vzorom rodičia, ktorí spolu zostávajú len preto, lebo musia?

Vzťah dvoch ľudí ale nie je jedinou hodnotou manželstva. Typicky je tam aj vzťah k deťom, ktorý by mal byť primárny. Ak rodičia majú nejaké problémy, mali by sa snažiť čo najmenej ich prenášať na svoje deti. Rodičia v princípe veľkú časť svojho života obetujú svojim deťom. A štát by mal motivovať rodičov k tomu, aby boli aj dnes ochotní prinášať takéto obety. A neponúkať im ľahkú možnosť, že keď prídu prvé problémy, tak si môžu založiť inú rodinu a tým rozbiť ďalšiu rodinu. To je tragédia, ktorá sa potom nabaľuje a šíri.

Vravíte, že primárnou hodnotou manželstva je výchova detí. Zakázali by ste sobáše po päťdesiatke?

Určite nie.

Po päťdesiatke už predsa majú ľudia málokedy vlastné biologické deti.

To, že hlavným účelom manželstva je výchova detí, neznamená, že vzťah dvoch ľudí nie je jeho súčasťou. Navyše, vzťah medzi týmito dvoma hodnotami je neoddeliteľný.

Ale ak môžu do manželstva vstupovať aj ľudia, ktorí spolu nebudú vychovávať deti, prečo by to nemohli urobiť aj dve ženy alebo dvaja muži? Aj ich vzťah je hodnotou.

V niečom je to veľmi jednoduché. Pretože ich vzťah nie je nasmerovaný k manželstvu. Nie je tam schopnosť manželského úkonu. Komplementarita existuje len medzi mužom a ženou. To je ten základný dôvod. Samozrejme, že ľudia rovnakého pohlavia môžu byť veľmi dobrí priatelia, ale je to objektívne iný typ priateľstva ako manželstvo.

V čom?

V tom, že len jeden z nich je prirodzene telesne nasmerovaný k manželstvu.

Čo to znamená?

Len zo sexuality muža a ženy môže vzniknúť nový život.

Nie, ak majú obaja po päťdesiatke.

Ale pohľad štátu na nový život nemá byť regulatívny alebo kontrolný. Nepozerá sa na manželstvo ako na typ nejakej pásovej výroby nových ľudí. Manželstvo je láskyplný zväzok dvoch ľudí, pre ktorých dieťa môže byť darom ich manželskej lásky, ktorá zahŕňa aj telesný rozmer. Toto je kľúčové.

Hovoríte o tom, ako sa na manželstvo pozerá kresťanstvo. Rozlišujete manželstvo, ktoré sa uzatvára v kostole, a to, ktoré sa uzatvára na úradoch? Nemohlo by byť úradné manželstvo pre ľudí dostupnejšie?

Manželstvo medzi mužom a ženou je tak kresťanský pohľad na manželstvo, ako aj pohľad prirodzeného rozumu a poctivý filozofický pohľad. Takýto pohľad na manželstvo sa objavuje aj v kultúrach, ktoré neboli pôvodne kresťanské, Grécko, Rímska ríša.

Ale v tradične kresťanskom Španielsku a Írsku už dnes môžu manželstvo uzatvoriť aj dve ženy a dvaja muži. Ako to, že sa tomu tieto krajiny dokázali otvoriť?

Od konca druhej svetovej vojny a od sexuálnej revolúcie žijeme v kultúre, ktorá má pocit, že sa potrebuje oslobodiť od základnej reality manželstva. Západné krajiny dnes proti tejto realite bojujú a vnímam to ako nesprávne a nešťastné pre spoločnosť a všetkých zainteresovaných. Írsko a Španielsko sú, žiaľ, krajiny, kde sa presadil ideologický pohľad na človeka.

Prečo svoj pohľad nevnímate ako ideologický, ale ten, s ktorým nesúhlasíte, áno?

Lebo mám pocit, že s tým pohľadom, s ktorým nesúhlasím, nesúhlasím racionálne. Nie je to môj subjektívny nesúhlas.

Nie je?

To, že je to môj subjektívny nesúhlas, nie je podstatné. Podstatné je to, či je racionálne objektívny. Či sa dajú naše subjektívne pocity objektivizovať a hodnotiť. Nie sme alfou a omegou toho, či je niečo správne alebo nesprávne. Nie sme mierou všetkých vecí. Máme posudzovať, či sú naše pohľady zhodné s realitou, a podľa toho ich usmerňovať a meniť.

Na konzervatívnom summite ste mali 22 rečníkov a z toho len dve ženy. Prečo?

Nehodnotíme rečníkov podľa pohlavia a nesnažíme sa o umelé kvóty. Nevnímame ženy ako občanov druhej kategórie, ktorí si zaslúžia pozitívnu diskrimináciu. Medzi ženami a mužmi nerobíme žiaden rozdiel. Rečníkov vyberáme podľa témy a podľa expertízy. V politickom spektre sa tiež pohybuje viac mužov ako žien.

Veľmi málo žien pozývate aj do diskusnej relácie Do kríža, kde ste dramaturgom. Nezaujíma vás, ako niektoré témy vidia ženy? Tým, že majú inú životnú skúsenosť, by mohli do diskusie priniesť iný pohľad.

Zaujíma ma to. A osobne by som sa veľmi potešil, ak by tam boli. Páči sa mi, keď je v debate žena, lebo je potom v niečom jemnejšia.

V jednej vašej relácii Do kríža sa stretla Oľga Pietruchová a právnička Konferencie biskupov Slovenska Jana Michaličková. Priniesli tieto hostky do debaty jemnosť?

Nie vždy sa to musí stať. Ale v princípe to tak platí.

Ste zaočkovaný?

Nie.

Prečo?

Z dvoch dôvodov. Prvý je morálno-etický. Považujem za neprijateľné, že vo vedeckom výskume sa rutinne používajú bunkové línie z potratených detí, napríklad aj na výrobu vakcín. Je to nedôstojné. Druhý dôvod je ten, že bezpečnosť vakcín ešte stále považujem za otvorenú otázku a som v tom opatrnejší. Zdá sa mi, že sa začali používať príliš skoro.

Nepresvedčilo vás ani to, že sa dal zaočkovať pápež František a aj jeho predchodca Benedikt XVI.? Pápež František o očkovaní povedal: „Prispieť k tomu, aby väčšina ľudí bola zaočkovaná, je činom lásky. Lásky k sebe, lásky k svojej rodine a priateľom a lásky ku všetkým ľuďom.“ Súhlasíte s tým?

Asi mám na vakcíny odlišný pohľad než František. Pre sekulárny svet je prekvapivé, že aj v cirkvi existuje diskusia o rôznych praktických implikáciách sociálneho učenia cirkvi. Očkovanie je v princípe záležitosťou slobodného rozhodnutia a zváženia okolností. Samozrejme, za predpokladu starosti o spoločné dobro, teda bez neúmerného riskovania, nezodpovednosti a bez podieľania sa na rozširovaní vírusu. Myslím si, že toto je niečo, pri čom máme v katolíckej cirkvi slobodu.

Nie je nezodpovedné nedať sa zaočkovať a vystaviť sa riziku ochorenia? V horšom prípade môžete v nemocnici zabrať lôžko niekomu, kto to bude potrebovať.

Myslím, že je to veľmi zavádzajúci argument. Riziko je aj na druhej strane. Ľudia môžu mať ťažké následky aj po očkovaní. A obe skupiny sa navyše musia naďalej chrániť pred vírusom a starať sa o svoje zdravie.

Nechceli ste vidieť pápeža, keď bol na Slovensku?

Jasné, že som chcel. Aj som sa hlásil do OTP sektora (sektor pre očkovaných, testovaných a ľudí po prekonaní ochorenia – pozn. aut.), ale už bol naplnený.

Ani návšteva pápeža vás teda nepresvedčila, aby ste sa dali zaočkovať?

Bolo veľmi nedôstojné, že sa návšteva Svätého otca zneužila na motivovanie ľudí, aby sa dali zaočkovať. Nemôžem povedať, že toto bol úmysel, ale navonok to tak vyzeralo.

Boli to davy ľudí blízko seba počas pandémie.

Podávate to veľmi sugestívne a chcem sa voči tomu ohradiť. Aj takéto podujatia viete urobiť tak, aby sa minimalizovalo šírenie vírusu, obzvlášť na voľnej ploche na verejnom priestore. Neviem posúdiť, nakoľko sa to v Šaštíne udialo, ale myslím, že tie veci sa dajú robiť rozumne. Nemyslím si, že je na mieste, aby sme spoločnosti podsúvali, že 40 percent nezaočkovaných sú všetko nezodpovední ľudia druhej kategórie, ktorých treba nejakým spôsobom ostrakizovať.

Majú len obmedzenejšie možnosti, lebo nie sú chránení vakcínou.

A to presne vedie k rozdeleniu spoločnosti.

Na summit ste púšťali aj nezaočkovaných?

Áno, fungovali sme v režime OTP.

Na summite bola viackrát kritizovaná politická korektnosť, pre ktorú konzervatívci nemôžu naplno prejavovať svoje názory, presvedčenia a politiku. Ako sa to prejavuje na Slovensku?

Presadzovať klasický pohľad na človeka je dnes považované takmer za škandalózne. A ak sa chce niekto vyhnúť škandálu, tak si rozmyslí, čo povie.

Bojíte sa hovoriť svoje názory?

Vidím vo svojom okolí veľa ľudí, ktorí majú túto dilemu a hľadajú v sebe odvahu.

Pýtam sa to aj preto, lebo krajiny, od ktorých sa chcete inšpirovať, ako sú napríklad Maďarsko či Poľsko, zasahujú do slobody druhých oveľa výraznejšie ako nejaká politická korektnosť a s tým súvisiaca autocenzúra. Orbán predsa zatvoril veľké liberálne noviny a tie menšie skúpili s ním spriaznení oligarchovia. Je toto niečo, čím by sa mohli inšpirovať konzervatívni kresťania pri napĺňaní svojej politiky?

Médiá plnia svoju funkciu vtedy, keď sú oddelené od politickej moci a neslúžia jej. Keď sa dnes pozrieme na veľké mainstreamové médiá, tak je v nich veľká presila liberálno-progresívnych postojov. V niečom je preto dobré, že popri liberálnych existujú aj nezávislé konzervatívne médiá. Malo by to znamenať, že je jedno, kto sa dostane v politike k moci, stále bude niekto, kto ich bude vedieť kontrolovať. V tomto zmysle vnímam situáciu na Slovensku ako veľmi nádejnú. Aj keď vnímam, že liberálny pohľad má stále prevahu a tá prevaha je asymetrická k hodnotovému nastaveniu spoločnosti.

Maďarská vláda v auguste zakázala predávať knihy s LGBTI tematikou v blízkosti škôl a kostolov. Knihy by sa mali predávať v časti obchodu oddelenej od ostatných publikácií, mali by byť zabalené do uzavretého obalu. Obchody by mali byť vzdialené viac ako 200 metrov od školy či kostola. Ako toto opatrenie vnímate?

A je správne, aby sa v blízkosti škôl nepredávali erotické alebo pornografické publikácie?

Prečo hovoríte o pornografickom materiáli, keď hovoríme o LGBTI komunite?

Ide mi len o princíp. Asi ide o to, aby deti nemali prístup k pornografii. Lebo to ničí ľudskú dôstojnosť, škodí to. A deti sú veľmi zraniteľné.

Ale tu nejde o pornografiu.

Je dobrým princípom vytvárať verejný priestor, ktorý formuje k zdravému životnému štýlu. Ale neviem, či k tomu môže prispieť toto nariadenie. Asi sa o tom dá pochybovať. V princípe je asi dobré, aby bol politický verejný priestor formovaný zdravou politickou filozofiou. Viem si predstaviť nariadenie, vďaka ktorému bude štát cieľavedomejšie a razantnejšie vytvárať podmienky pre rodinný život a zdravú morálnu výchovu.

Napríklad také, pre ktoré by slovenské kníhkupectvá museli schovávať v špeciálnej miestnosti a obale knihy, v ktorých sa objaví nejaký gej?

Toto asi nie je to nariadenie, ktoré môže niečomu pomôcť.

Išlo aj o to, že by sa museli škrtať viaceré knihy z povinnej literatúry.

Určite som proti cenzurovaniu povinnej literatúry, to je určite kontraproduktívne. Liberálny svet ale podľa mňa odmieta uznať, že vidíme postupnú vulgarizáciu sexuality, ktorá zasahuje čoraz mladšie vekové ročníky. Napríklad film Cuties na Netflixe o 11-ročnom moslimskom dievčati, ktoré sa dostalo do tanečnej skupiny s veľmi liberálnym prístupom k sexualite. Je podľa mňa nehanebné sexualizovať takéto mladé deti a detský svet. Toto je však dnes v mainstreamovej kultúre veľmi prítomné. Preto je podľa mňa na mieste, aby to štáty mohli regulovať a chrániť deti.

V utorok sa v parlamente hlasovalo o uznesení niekoľkých poslancov OĽaNO, ktoré odsudzovalo diskrimináciu menšín a nenávistné prejavy voči nim. Uznesenie však podporilo len 55 poslancov. Prečo dnes poslanci nie sú ochotní odsúdiť nenávisť?

Neviem. Považovalo to uznesenie za diskrimináciu aj to, že gejovia nemôžu uzavrieť manželstvo?

Zámer vznikol po tom, čo v centre Bratislavy skupinka mladých mužov napadla skupinku gejov, jedného pre nalakované nechty bili teleskopickou tyčou a zasahovala aj polícia. Predkladatelia sa tiež ohradili proti maďarskému zákonu, ktorý v školách zakazuje hovoriť o LGBTI ľuďoch.

To sú dve trocha odlišné veci. Samozrejme, že každý odsúdi fyzický útok na geja aj na kohokoľvek iného. Ale pes je zakopaný v detailoch. Neviem, či do toho uznesenia niekto nezakomponoval čosi, prečo sa na to dá pozerať ideologicky.

Szíjjartó na summite povedal, že kresťanstvo je najviac napádané náboženstvo na svete. Je to tak?

Môže to tak byť. Napríklad na Blízkom východe alebo v Indii či Pakistane.

Na Slovensku?

Nie v zmysle fyzickej hrozby. Ale videli sme, že na niekoľko mesiacov boli zakázané bohoslužby, pretože štát ich odmietol uznať za súčasť podstatnej infraštruktúry spoločnosti a dával ju na jednu úroveň so zábavnými, umeleckými a športovými podujatiami. Aj po posprejovaní fasád bratislavských kostolov bola reakcia niektorých politikov a autorít vlažná.

Potrebujeme splnomocnenkyňu vlády pre ochranu slobody vierovyznania, ktorou sa nedávno stala pani poslankyňa Anna Záborská?

Určite. Existujú reporty o prenasledovaní kresťanov vo svete, venujú sa tomu organizácie OpenDoors alebo ACN a vydáva ho aj jeden inštitút vo Viedni. Je toho dosť, čo sa deje. Považujem to za dobrý krok a myslím si, že aj v tejto oblasti by sa mohlo Slovensko učiť viac od Maďarska a intenzívnejšie pomáhať prenasledovaným kresťanom vo svete.

V čom by ste sa od Poľska alebo Maďarska nechceli inšpirovať?

Pri presadzovaní tradičného chápania rodiny by som privítal menej populistickú rétoriku. Jemnocit vo verejnom živote je dôležitý.

Aké vyjadrenia vám prekážajú? Keď Orbán hovorí o nelegálnej migrácii alebo jeho živenie antisemitizmu na plagátoch s Georgom Sorosom?

Presne tak. Hoci, nie som si istý, že Orbán naozaj použil antisemitské alebo dehonestačné výroky, ale ak to tak bolo, určite s tým nesúhlasím. Krátkodobo to možno pomáha, ale dlhodobo to škodí kultúre danej krajiny. Dehonestovať politického oponenta sa nesmie a aj Soros si zaslúži úctu. Aj o masovej migrácii vieme hovoriť rešpektujúcim a ľudským jazykom.

Juraj Šúst (1980)

V Bratislave spoluorganizoval Konzervatívny summit. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa, stojí za festivalom Bratislavské (a Košické) Hanusove dni. Vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite. Je šéfredaktorom časopisu Verbum, píše pre denník Štandard a je dramaturgom relácie Do kríža na RTV

 

S. Verejne vystupuje ako pro-life aktivista.

nemala som ani len zďaleka nervy dočítať všetky tie kydy, prieniky, prekryvy a podliezania latiek v prípade potreby. jeho a ich potreby.
tento chlap je postihnutý, niekto ho zrejme v detstve pustil na hlavu a zhodou okolností to bolo v kostole rovno na dlažbu.
ámen.

Priznam sa, uz ma trochu nudi moje skostanene agnosticke vierovyznanie a dnes som narazil na toto:

Veci sa maju tak, ze Svedkovia Liehovovi v zastupeni pipeza Archnaleja Gabrileja poziadali vymenovanu splnomocnekynu vlady pre nabozensku slobodu Annu Zaborsku o pomoc pri registracii cirkvi a ona ich poslala do pecka. Rozhodli sa teda, ze vezmu veci do vlastnych ruk a zozbieraju 50 000 podpisov smadiacich:

https://liehovisti.sk/ako-vstupit-do-cirkvi/    

no a teraz rozmyslam, ci to neskusit (ale bol by som iba vlaznym veriacim)

Ja ich asi tiez podporim,

ale chapem, ze u teba je to dilema...este ani nevzniknu a uz budes prvy kacir

ked tak rozmyslam, tolko kostolov by nemala ziadna ina cirkev 

Ved to..a kedze davno krestania zaberali aj pohanske chramy..teraz by sa im to mohlo vratit a svedkovia liehovovi by  s pomocou Zaborskej mohli obsadit kostoly..ved v kazdom sa nejake vino najde..a ked je najhorsie tak aj dezinfekcia sa da vypit

ja mam cestou do kostola tri krcmy, tam by nebolo co riesit

Ja byvam oproti krcme a moja mama sa roky modli, nech sa dam na cestu viery a nie som pohan. Ak sa pridam ku svedkom..budu jej modlitby tym padom vyslysane ?

Biskup Halko videl v televizore pusu "podla marxistickej ideologickej prirucky" (to musi potesit aj informatora) a mal z toho taku traumu, ze o tom musel natocit video (ktore uz medzitym zmazal) No a takto si katolici prezivaju svoju sexualitu.

Pohoršenie je výsledkom odsúdenia. Ak niekoho súdim, vychádzam z toho, že môj názor je správny. Ak súdim iného, na základe zákonov biblie, opieram sa o autoritu Boha. Ak súdim iného, na základe morálky, opieram sa o spoločenský konsenzus. Ježiš ale povedal "Nesúďte, aby ste neboli súdení".    

Som vo veku, kedy už smrť nie je niečím vzdialeným, ale blížiacou sa realitou. Otázkou je, či je lepšie vytesňovať myšlienky na smrť a žiť tak, ako by som tu mal byť večne, alebo sa s tým zmieriť. Nemám žiadne zdravotné problémy, alebo iné obmedzenia, ale stále sa konfrontujem s pocitom, aký to má ešte zmysel, keď niečo robím. Dnes, na vychádzke zo psom, som sa pozeral, ako si užíva život. Chcel som mu povedať, máš pred sebou maximálne 10 rokov života... 

 Keď premýšľam o svojom živote, tak za svet považujem to, čo som ja zažil, čo je súčasťou môjho vedomia. Lenže to nie je svet, to sú len moje informácie o svete. Ak niekto zomiera, zrejme cíti frustráciu, že tieto informácie budú stratené. V zomierajúcom človeku to evokuje dilemu, ako je možné, že môj svet tu už onedlho nebude, ale ten reálny svet tu zostane.

Pri takýchto úvahách ma upokojuje myšlienka na čas plynúci v horizonte stoviek miliónov rokov na tejto planéte. V tomto časovom horizonte sa mi zdá vlastná existencia úplne bezvýznamná, ako život húsenice, alebo komára pred miliónmi rokov.  

@Tono ...alebo akejkoľvek ľudskej generácie pred nami.

Komár ani pred miliónmi rokov nemyslel. Umieranie mu bolo šumafuk.

Ten spôsob, ako píšeš, sa mi zdá správny. Veĺmi blízko mojim myšlienkam.

Pre mna su katolici hlavne z Orave Ci este viac  s Kysuc ci Bardejova.  Prremna su ti ludia politicky aktivny a co ich volia. Absolutna spodina. 

U nas katolici su ini. Zena a dve deti. Mozes byt katolik ci kolvek,ale mi nebudes robit zle, nebudes mysliet len na seba.

Neviem si predstavit zit na Kysuciach, Orave, ci Bardejove. Ci v Prievidzi. Keby som sa tam narodil by som musel emigrovat aspon do Bratislavi.

-------

Inak sused dnes ako nam povedal, ze treba pracovat,takto on ide pracovat. Ja s otcom som sedel. mali sme porobene. 

Sme sa na seba pozreli... sa snim nerozpravame a nikdy rozpravat nebudeme. Nieje o com. Sem tam mu zabehne jeho pes do mojej zahrady, kludne si ho moze vybrat. Za to sa nestrielame.

------------------------------------

Ja ani nemam tazke srdce na suseda, ani mi nic neurobil. Ale mne sa snim neche ani debatovat. Ved rok sa nerozpravam ani s matkou. A nechcem ju vidiet u seba. Ten sused je v pohode.

pred 3 hodinami, game napísal:

@Tono ...alebo akejkoľvek ľudskej generácie pred nami.

Komár ani pred miliónmi rokov nemyslel. Umieranie mu bolo šumafuk.

Keď pozerám na komára, ktorý je zakonzervovaný v živici, vidím okamihy jeho posledného zápasu o život, ktorý nastal pred stovkami miliónov rokov. Iste, komár nie je človek a zrejme si ani neuvedomoval, že zomiera. Fascinujúce na tom je to, že vidíš posledné okamžiky života komára v čase, ktorý je pre nás tak vzdialený, že si to ani nevieme prestaviť. V kontexte stoviek miliónov rokov je čas nášho života iba epizódou, podobne ako čas života komára, uviaznutého v živici.

Človek v svojej podstate nedokáže akceptovať časové limity svojej existencie. Bez ohľadu na to, či je veriaci, alebo nie. Človek dokáže žiť iba za predpokladu, že pre neho existuje pojem zajtra. Ten, kto je na prahu smrti sa ťažko vysporiada s faktom, že zajtra už svet pre neho "nebude existovať". To je ten paradox, svet sme si vytvorili v našom vedomí, ale to nie je svet, je to len obrazom sveta v našom vedomí. Ten pominie, ale ten skutočný svet tu zostane aj po našej smrti. V mnohých zomierajúcich to možno evokuje pocit nespravodlivosti, frustrácie, strachu... Možno aj preto náboženstvo sľubuje "večný život". Pre mňa je ale predstava "večného života" skôr porušením kontinuity.

Je tu ale problém, týkajúci sa ateistov. Podľa fyziky sa informácia nemôže stratiť. To znamená, že ani naša informácia o tomto svete sa po našej smrti nemôže stratiť. Otázkou je, ak človek zomrie a jeho telo podľahne entropii, informácia v jeho mozgu už nebude viazaná na neuróny v jeho mozgu.    

pred 13 hodinami, Tono napísal:

Podľa fyziky sa informácia nemôže stratiť.

To naozaj? 

O tom počujem teraz prvý krát. 

A nejako sa mi to nezdá.

To je vlastnost priamo  zakladnych rovnic,  ale znie to dramatickejsie ako to je.   Fyzikalne rovnice umoznuju  spocitat aka bola minulost zo sucasnosti,  pretoze v nich cas moze plynut opacne. Ak mas napriklad rozbitu vazu, tak vies spocitat aka bola ta povodna vaza a co sa stalo. teda aspon teoreticky.  Informacia sa nestraca ale na druhej strane mame entropiu a straca sa usporiadanost. 

pred 4 hodinami, tyso napísal:

Informacia sa nestraca ale na druhej strane mame entropiu a straca sa usporiadanost. 

Nuž, pri rozbitej váze si to dokážem predstaviť, ale pri zničenom detskom hrade z piesku si to predstaviť nedokážem. Nikto nemá šancu z kopy piesku vypočítať, ako vyzeral hrad, ktorý bol z neho uplácaný predtým.

teoreticky ano, prakticky to narazi na neschopnost merania, pretoze potrebujes polohy piesku, ich energiu. Ale ked postavis vsetky rovnice, tak staci nechat cas nech ide do minulosti, to je vlastne determinizmus do minulosti.

Aha. Tak tomu by som rozumel. 

Ale ak takto chápeme informáciu, tak to zjavne je iba tá časť informácie, ktorá je viazaná na merateľnú hmotu, prípadne plus merateľnú energiu.

Príde mi, že teda ten fakt, že "informácia sa nemôže stratiť", platí tak, že tú informáciu by som nazval "mechanickou":  Nejakú množinu objektov je treba rozdeliť na nejaké základné čiastky a tie detailne kompletne popísať v priestore a čase a potom urobiť časový priemet smerom do minulosti, kde by akože bolo možné vysledovať všetky stavy minulé - a toto sa zrejme nazýva informáciou, existujúcou v priestore a čase.

Vychádzajúc z takejto predstavy potom akiste niektorí ľudia veria, že keby sa týmto spôsobom dali zmapovať základné čiastky ľudského mozgu, získali by sme z nich aj informáciu o ľudských predstavách - je tak?