Evolúcia

Nadabil som na dalsi postarsi "vedecky" dokument. Uz ani ta veda nie ziadna záruka istoty, to kto dnes nazyva vedou iny pavedou a naopak. 

https://www.youtube.com/watch?v=c2fvSRmE7O8

Mne je az luto ze niekto s troma doktoratmi trepe take nezmysly

trojhodinový film... pán trojnásobný doktor už ten začiatok mierne - minimálne mierne pokrivil a zavádza, a to je zle.

začína v prvých minútach naším Slnkom vo viere starých egypťanov a podľa biblie - a už tam je problém:

cituje hodne pateticky z básne o bohovi slnka Atonovi, ako ho vyznávali v Egypte... ten problém je v tom, že Aton ako boh slnka bol len malá epizóda v dejinách egypta, pre starých egypťanov nebol boh slnka prvoradý... boha Atona preferoval faraón Achnaton, preniesol hlavné mesto, znížil kredit dovtedajších egyptských kňazov a náboženstvo dávajúce na piedestál boha slnka Atona sa neujalo, po jeho smrti okamžite Atona starí kňazi mazali, rovnako ako meno Achnatona zo stél a nápisov.

V starom egypte, kde slnko páli takmer neustále, nebol Aton konkurencie schopný so starými pôvodnými legendami a bohmi.

pán trojnásobný doktor zavádza hneď na samom začiatku. neviem, čoho všetkého je doktorom, a o čom všetkom napísal 60 kníh, a vlastne ma to už ani nezaujíma. ten začiatok pokazil.
 

Podľa evolučnej teórie vývoj druhov nemá žiadny cieľ. Živé organizmy sa iba snažia replikovať svoju DNA. Okamžite sa vynára otázka, prečo sa živé organizmy snažia replikovať svoju DNA? Na túto otázku už veda odpoveď nemá. Dá sa to akceptovať, ako postulát, ktorý sa nedokazuje. Vo fyzike je postulátom napríklad konštantná rýchlosť svetla a teória relativity je postavená na tomto postuláte. Rovnako Darwinova teória. Prirodzený výber nie je dôvodom, ale je následkom snahy replikovať svoju DNA pohlavným, alebo nepohlavným rozmnožovaním. Prirodzený vyber a pohlavné rozmnožovanie už potom stačí k vysvetleniu, že živé organizmy sa zdokonaľujú, aj keď to nemá žiadny zmysel. To, že žralok má dokonale aerodynamický tvar, alebo že človeku sa vyvinul zložitý mozog, sa dá vysvetliť prirodzeným výberom. Jediné, čo nechápem je krása, ktorá nijako nezapadá do evolučnej teórie. Prečo by mali byť rastliny a živočíchy krásne. (samozrejme nie všetky) . Je otázka, či je krása iba subjektívny pocit, alebo je to objektívna realita, nezávislá na našom vedomí. Ak by sme tu my neboli, bola by príroda krásna?

replikacia mineralov, je to iste co replikacia dna, ak to chces pochopit musis partat po jednoduchsich foriem kopirovania sa seba sameho, rozmnozovanie je iba zlozitejsia forma kopirovania sa ktora obohacuje genom. A ku krase na to je viacero dovodov, napr. sumerne tvary znacia dobre geny, teda v krase sa prejavuje zdravie a vitalita jedinca ci genov, no a potom ta rozmanitost je aj z dovodov zaujat ci vyniknut, aby si ta vsimlo oklolie. takze to nie je na urovni zazracnych postulatov.

 a postulat v evolucii je samovolny vznik fraktalu, ktora ma stabilitu v case, zlozitejsie formy ktore su menej stale v case musia mat zlozitejsi mechanizmus oprav, ci vymeny

Ja rozumiem, že krása tvaru žraloka je vo vyladeni airodynamickych parametrov jeho tela. To mu umožňuje loviť. Rovnako symetria kryštálov je krásna, lebo je protikadom neusporiadaneho stavu. Perie vtákov je dokonale prispôsobené k letu a udržaniu teploty. No u mnohých druhov má aj nádherné farby a vzory. V podstate to nie je farba, ale štruktúra peria vytvára mriežku, na ktorej dochádza k rozkladu spektra. V evolúciu farieb samčekov rozhodovali samičky, ktoré pragmaticky zostali nenápadné, kôli predátorom. Ale prečo samičky vystavili samčekov potenciálnemu nebezpečenstvu? Bol to od nich podraz, aby prežil ten najschopnejsí?. Lenže to je ľudská interpretácia evolucie a samičky vtákov tak zložito neuvažujú. Ak by malo ísť iba o nápadnost samcekov, to neznamená, že ak musia byť nápadní, budú aj krásny. V každom prípade majú samičky niektorych druhov vkus, ktorý im môžeme len závidieť.

mňa zaujalo tvrdenie, že aj ľudská krv je akoby dôkazom evolúcie...existuje tzv. kosáčiková anémia, kedy červené krvinky majú zahnutý tvar vďaka istej anomálii v molekule. Takéto krvinky prenášajú menej kyslíka ako tie bežné diskovité.

Ale zaujímavé je, že tierto kosáčikovté sa vyskytujú lôen u černochov a vraj sa vyvinuli v oblastiach, kde bola malária, a krvinky takéhoto tvaru chránili tamojších ľudí pred maláriou...

Tak islo o to, ze to co sa ludom na sebe zda pekne, pritazlive suvisi s hodnotenim vitality a zdravia. Podla toho mame aspon nejake predpoklady k lepsiemu vyberu. No to vyrazne sa uplatni hlavne tam asi kde to nejak moc neohrozi prezitie, u vtakov, vacsina je skor prisposobena pre dobre maskovanie. Samozrejme u nizsich foriem nejde o vedome rozhodnutie, tak ako sa krystal nerozhodne kopirovat, preto som uz davno pisal ze u evolucie vznikaju vlastnosti ci ciele spontanne, teda nahodnym usporiadanim a to sa presadi. Ludia dnes maju vedome lebo dospeli do tej zlozitosti kde vedomie a myslenie im umoznuje lepsiu adaptaciu a nie len adaptaciu.

to nie je priamo dokazom evolucie ale je to  ukazka ako pracuje selekcia,   kosacikovita anemia je sposobena mutaciou genu pre hemoglobin,   tato mutacia sa vyskytuje nahodne a je recesivne dedicna.   Ale mimo oblasti kde je malaria ide o ciste negativnu mutaciu a jej nositelia su znevyhodneni a tak sa tato mutacia nesiri a mizne.  Ale v afrike je to opacne, tato mutacia zvysuje sancu organizmu pri nakazeni malariou a tak predstavuje vyhodu a  tak sa v populacii udrziava.

Evolucna teoria je dnes jedina vedecka teolria k vyvoju  druhov, 

a pre opakovanie darwin vychadza z nasledovnych predpokladov :

1. Organizmy sa rozmnožujú geometrickým radom, ale len malé percento z nich prežije až do dospelosti.
2. V populacii sa prejavuje variabilita, pricom vacsiu sanciu na prezitie maju lepsie prisposobene  -  to je prirodzeny vyber.

Neodarwinizmus je  modernejsia synteza,   zdrojom variability su geny, teda DNA.    Existuje variabilita v genofonde vdaka sexu  a variabilita vdaka mutaciam. 

Kedze dnes vieme sledovat vznik mutacii priamo na urovni DNA,  tak predpoklady mame overene prakticky.    To vsak neznamena ze vsetko vieme,  ale o tom sme tu diskutovali davnejsie.

Robopol :  Ludia mozu konat vedome ale je to skor vynimka a ma to dost negativne konotacie,  ide o eugeniku a nie je to dnes moralne akceptovatelne.   A tak pracujuju skor stare vyberove sexualne procesy :), 

ved isteze mas pravdu tyso tak je to definovane u biologickej evolucii a velmi rozumne, ibaze tento druh evolucie je specificky pre zive tvory, evolucia sa vsak da postavit na obecnejsich postulatoch a vysvetli aj nezivu hmotu, ziva je len nasledok tej univerzalnejsej evolucii, to sa snazim propagovat ja pretoze to sa da tiez vysledovat a je to teda hlbsie porozumie prirody.

ja ti v tomto neodporujem ale ani to nehlasam :).   Su priklady kde to tak vyzera a mozno mas pravdu a zase su priklady kde to tak nie je.   Su nelinearne oblasti kde sa obajvuju z chaosu struktury ale nezda sa mi ze by to  pokracovalo dalej,   Napriklad  obrovsky tok entropie je na povrchu slnka,  objavuju sa struktury ale nic nenasvedcuje tomu ze by sa nastartovala evolucia.   Zrejme potrebujes nejaku nadlimitnu komplexnost.

no daj priklad kde to nefunguje? kde to nefunguje tak tam stabilne struktury nenajdes, ja predsa netvrdim ze ich najdes v celej oblasti, najdes ich prave vo specifickych oblastiach a suvisi to s fazovymi prechodmi, sedi to ako rit na serbel, nie je to sice moj napad uplne kedze toto riesi teoria chaosu.

Zober si pekny priklad kde sa struktura stabilna dlhodobo nemoze objavit je jupiterova skvrna, je to stabilny rotujuci utvar a je stabilny pretoze nastali specificke podmienky, pricom v atmosfere pri prudeni nemozes najst z principu stabilnu strukturu, ktora odola casu, resp. vydrzi dlhsie. Lenze my sa nebavime o silne trubuletnych prostrediach, dokazy ze volucia funguje prave tak je velke mnozstvo.

a dnes som si uz aj pomerne isty , ze uvahy dnesnych fyzikov o entropii su zle, je to inak a evolucia vesmiru je dokazom ze to je inak. Nie je vobec pravda ze entropia v case len rastie.

replikacia mineralov, je to iste co replikacia dna, ak to chces pochopit musis partat po jednoduchsich foriem kopirovania sa seba sameho, rozmnozovanie je iba zlozitejsia forma kopirovania sa ktora obohacuje genom. 

Z materialistického hľadiska nemožno oddeliť informáciu od hmotného nositeľa tejto informácie. To je aj dôvod, prečo sa informácia nemôže šíriť väčšou rýchlosťou, ako svetlo. To však nehovorí nič o samotnej informácii. Nenaprogramovaná pamäť má v každej bunke zapísanú rovnakú hodnotu, napríklad 0XFFFF. Pamäť má teda minimálnu entropiu, ktorá sa získala na úkor energie, potrebnej pri jej výrobe. Ak do nej nahrám informáciu, napríklad  „Hello, World!“ tak musím vynaložiť určitú energiu, ale paradoxne entropiu pamäte tým zvýšim. Podobne je to s entropiou pri Veľkom tresku. V termodynamike je to jasné, maximálna entropia znamená nulový gradient teploty, čo vylučuje schopnosť konať prácu. Aplikovať termodynamické zákony na akýkoľvek štatistický súbor? Tomu celkom nerozumiem.

A comu nerozumies? aj tu to uz propagujem dlhu dobu, ze evoluiu je mozne vysvetlit cez teoriu chaosu a komplexnejsie, netreba ziadne ine postulat ako cas a priestor. pretoze cas je pohyb sam ... iba tieto dva postulaty potrebujes a zvysok sa da odvodit. Je to krasny zazrak a ten oceny iba priparevny clovek, clovek bez predsudkov a dogiem.

v evolúcii rastlín urobili v Národnom múzeu v depozitári objav, ktorý tam čakal medzi tisícmi iných objavov 150 rokov, až ho skutočne objavia.

rastlinku našiel ešte pred 150 rokmi Joachim Barrande, vtedy jej nikto nevenoval dostatočnú pozornosť a založili ju do depozitára ako riasu neznámeho pôvodu. vedcom sa dostala do rúk pri vypratávaní depozitárov z dôvodu rekonštrukcie.

nález je skamenelina šesťcentimetrovej stonky suchozemskej rastliny starej 432 miliónov rokov, ktorá je podľa vedcov najstarším nájdeným makroskopickým rastlinným zvyškom na svete.

... je dôkazom toho, že vtedajšia suchozemská flóra už bola schopná produkovať kyslík a musela mať teda zelenú farbu. Vedci o tom informovali vo vedeckom časopise Nature Plants.

 

Podľa múzea je objav zaujímavý nielen pre svoj vek, ale aj svoju veľkosť. Doteraz známe najstaršie rastlinné zvyšky z Írska boli veľké len niekoľko milimetrov a ani ďalšie nálezy z prvohorného silúru z Veľkej Británie alebo Brazílie nepresahovali 2,5 centimetra.

 

„Predpokladalo sa, že taká malá rastlina v sebe nemohla mať pletivo podporné, vodivé a ešte k tomu fotosyntetické. Paleontológ Kevin Boyce dokonca usudzoval, že tieto prvé rastliny nemohli byť zelené. Český nález, ktorý má zhruba šesť centimetrov, túto teóriu vyvracia.

Veľkosť stonky novo opísaného exempláru jednoznačne potvrdzuje, že táto rastlina rozhodne mala dostatok objemu tela na to, aby dokázala zabezpečiť základné funkcie cievnatých rastlín vrátane fotosyntézy, rozvodu vody a živín a bola tak schopná samostatnej existencie,“ uviedlo múzeum, ktoré po otvorení svojej zrekonštruovanej historickej budovy vystaví znovu nájdenú skamenelinu v stálej expozícii.

https://vat.pravda.sk/zem/clanok/469120-v-cesku-nasli-najstarsiu-rastlinnu-fosiliu/

Ak ľudia využívajú mozog vraj na 10%, načo nám evolúcia dala zvyšných 90%?

toto využívanie mozgu na 10 % má húževnatý život :)  dokonca nám v škole o tom rozprávali kedysi v tejto forme, hromady kníh a článkov, všetky to preberali a verili sme tomu a ešte aj veríme.

pred pár rokmi som čítala jednu knihu, kde sa tým zaoberali nejakí vedci úplne ináč.... bolo to vlastne dementi tejto starej pravdy...
a bolo to reálnejšie než naša dlhodobá viera, čo by sme dokázali, keby sme využívali aj ten zvyšok mozgu :)

pozbierali poznatky a
výskumy posledných desaťročí, moderné prístroje a prístupy ukazujú, že napriek tomu, že mozog má svoje mierne podelené centrá - reči, sluchu, strachu, ...... a všeličoho,
nepracuje takto oddelene, pracuje v spolupráci... takmer vždy je zapojený do nejakej činnosti takmer celý mozog... centrum zapojené úplne, ale každú chvíľu pracuje celý mozog.
voľakedajšia predstava, že keď počúvam, tak zbytok mozgu vypne (mierne nadsadene), na dnes neplatí ....

mozog je celok, a prakticky ho využívame celý, aj najstaršie, atavistické časti, komplet... asi tak, že nemusí byť úplne vždy zapojená do činnosti celý a každá čast, ale využívame ho viacmenej celý... :)

Kdesi som videl..

Tých 10% percent s mozgu sú "vyššie kognitívne funkcie" - sebauvedomenie, "ja som", "ja si myslím toto" atď..

Koľko s tých zostávajúcich 90% percent je podvedomie, je dosť nejasné..

Mozog musíme využívať na 100%, ináč by sa nemal dôvod vyvinúť. Navyše ak je to jeden z najväčších žrútov energie, ak by mal žrať zbytočne, evolúcia by nás ho zbavila veľmi rýchlo. Akurát je len možné, že ten zvyšok fakt ovládame len tým podvedomím alebo dokonca nevedomím. Takže tých 90% sa len zle interpretuje.

Na vychádzke môj pes občas dostane „záchvat“ a obrovskou rýchlosťou kľučkuje medzi stromami a kríkmi. Je to úctyhodný výkon, preto, že si hľadá novú neznámu cestu. Jeho mozog príma zrakové informácie, na základe ktorých musí vyriešiť optimálnu cestu. Ak beží rýchlosťou 36 km/s, prejde 10m/s. Ak by tento výkon mal napodobniť robot s čiernobielou kamerou s rozlíšením 640x480 pixelov, musel by byť schopný spracovať minimálne 12 snímkou za sekundu na jednom metri. https://en.wikipedia.org/wiki/Nyquist%E2%80%93Shannon_sampling_theorem Pre priestorové videnie je nevyhnutné spracovať posunutý obraz dvoch kamier. Takže dostávame dátový tok 640x480x2x12=7.4 Megabit za sekundu, iba zo zrakového orgánu. Lenže to je len informácia, ktorá sama o sebe nemá žiadny zmysel, ak nie je nejakým algoritmom vyhodnotená a nepôsobí spätnou väzbou na svaly. Pritom živočíchy „nevidia“ obraz na sietnici, obraz sa vytvára až v mozgu, na základe elektrických signálov z receptorov v oku. Takže tu prebieha transformácia elektrických signálov na ilúziu obrazu. Bežné počítače pracujú s rýchlosťou jednej operácie trvajúcej cca 0,000000001s a fyziologické procesy 0,01s. Ako to teda mozog „stihne“? V počítačoch sa používajú „vlákna“, ktoré riešia kvázi paralelné spracovanie udalostí. Pri jednojadrových počítačov to bolo vždy riešenie na úkor rýchlosti procesoru. Preto sa architektúra počítačov orientuje na viacjadrové procesory. Mozog pravdepodobne funguje podobne, to znamená, že vykonáva paralelne viac operácií. Ak sa pozriem na využitie môjho PC, tak pracuje obyčajne priemerne na 12% svojej kapacity. Sem tam na 40%, ale iba veľmi krátku dobu. Zrejme aj preto máme podobne nevyužitú kapacitu mozgu. Ale bez nej by sme asi neboli schopní fungovať.

 

Ako to teda mozog „stihne“?

- nespracúva celý "dátový tok" z očí, ale len informácie o polohe a veľkosti jednotlivých objektov, ostatné informácie "zahadzuje"

- nespracúva "snímku" za snímkou, ale zrejme funguje diferenciálne spracovanie, kedy vyhodnocuje len zmeny voči predošlej "snímke" - tým si vystačí s menšou "šírkou pásma"

- pri spracúvaní informácií, tak ako píšeš, funguje paralelizácia procesov

- využíva šablóny, ktoré má vytvorené z predošlých skúseností

- na rozdiel od mirko-procesora nedopočítava dráhu na centimeter presne, ale priebežne ju koriguje

asi som niečo vynechal, ale myslím že takto nejako by to mohlo fungovať ...

- nespracúva celý "dátový tok" z očí, ale len informácie o polohe a veľkosti jednotlivých objektov, ostatné informácie "zahadzuje"

- nespracúva "snímku" za snímkou, ale zrejme funguje diferenciálne spracovanie, kedy vyhodnocuje len zmeny voči predošlej "snímke" - tým si vystačí s menšou "šírkou pásma"...

Obraz si "vymýšla" mozog, na základe predošlých skúseností. Takže áno, nespracúva celú informáciu, ale na základe nejakých hrubých informácií zo zrakového centra im priraďuje pravdepodobné obrazy. Tento zjednodušený algoritmus funguje veľmi dobre a napočudovanie rýchlo. Predstav si, že hľadáš v dave ľudí (štadióne, divadle...) na vzdialenosť 30 m známu tvár. Ľudská tvár nech je cca 30cm a na vzdialenosť 30m to predstavuje uhol asi 1,15 stupňa. Zóna ostrého videnia oka je 1,5 až 2 stupne. Pohybom očí dosiahneme uhol ostrého videnia zhruba 60 stupňov. To znamená, že bez otočenia hlavy musíme presunúť zónu ostrého videnia na zhruba cca 2700 objektov (ak by boli tváre tesne vedľa seba) . Na tvári je veľa detailov, ale mozog z nich zrejme vyberá len určité charakteristické črty. Poznáme stovky tvári ale mozog nemôže fungovať algoritmom, nie je to Jožo, nie je to Peter, nie je to Alena....je to Jano. Samozrejme dokážu to aj dnešné počítače, lenže ako dlho by im to trvalo, keby bola ich rýchlosť zmeny bitu 0,01s? Alebo naopak, čo by dokázali dnešné počítače, keby mali tak efektívnu architektúru a algoritmy, aké vytvorila evolúcia.

aj toto má volebné právo?

 

 

KKKKKKKKKKKK
Evolúcia prebieha
Kto toto napísal musí byť riadne mimo
Dokonca že lykožrút nezozerie všetkok smrek
Účelovo ochranári ničia naše lesy a ešte sa obhajujú
Hanba
A evolúcia?
To mám chápať že za niekoľko pokolení budú stromy rozprávať chodiť ?

•  

  XXXXXXXXX
  Keby neexistovala evolúcia boli by tu dinosaury, mamut a človek neandertálsky. Geologické epochy , momentálme máme štvrtohory v ktorých naďalej existuje a prebieha evolúcia. A čo Vy žijete ešte v časoch keď podľa človeka bola Zem plochá ?? Evolúciu dostatočne objasnila veda a už ju prijala aj cirkev vo svojom ponímaní.

•  
•  

  KKKKKKKKKKKK
  Pane XXXXXXXXXX
  Ako je potom možné že človek vznikol podľa evolúcie z opice a opice stále pobehujú
  Ryba latimeria vraj vyhynula pred miliónmi rokov no zatiaľ ju stále lovia
  Nemala by byť podľa evolúcie na vyššom stupni inteligencie ako človek keď je podstatne staršia?
  Atď....

a este veri tomu ze nie je ofca :)

toto dietko božie dokonca vie naisto, že nie je ofca.

Evolúcia vytvorila aj humor. Latiméria, alebo žralok sa volučne nezmenili možno 100 miliónov rokov. Ale nie sú to šampióni v evolučnom konzervativizme. Vážky, dokonale prispôsobené prostrediu, tu lietali už pred 320 miliónmi rokov. Evolučný vývoj človeka za posledný milión rokov je v porovnaní s nimi okamih. Paradoxne, odkedy sa človek už neprispôsobuje prostrediu, ale mení ho na „svoj obraz“, stále viac obdivuje neporušenú prírodu. Ale tej je vďaka jeho aktivite stále menej. No nie je to oximorón. Kto by ale obdivoval dokonalosť prírody, keby tu nebol človek. Možno je boh „trochu ješitný“, keď tu stá miliónov rokov nemal inteligentného pozorovateľa svojho diela, ktorý má aj estetické cítenie. Stá miliónov rokov sa tu pozerať iba na tie "tupé tvori"... A tak trochu „popohnal“ našu evolúciu na svoj obraz. Vo vesmíre je dosť nuda a tak sa mu ani nedivím, že nás tu na Zemi pred 2000 rokmi aj osobne navštívil. Aj napriek tomu, že dopredu vedel, ako to s ním v ľudskej spoločnosti dopadne.