Koľko vzťahov máte za sebou?

Tak mám za sebou 4 vážne vzťahy. Z toho jedno manželstvo. Teraz som už dlhšie rozvedený než som bol ženatý. Po rozvode bolo viac pokusov ale iba 2 boli vážne a nemal som šťastie. Takže 4 ty rok zase sam.

tak za sebou mám jeden vzťah... ktorý som brala za "vážnejší"... :lol:

A koľko týždňov trval?

tú iróniu si nebudem všímať :lol: boli to cca dva roky

možno to znie pre teba smiešne, ale bolo to tak.../pre info: ja mám 17, on zachvíľu 20/

No však napíš rovno 102 týždňov, čo je na tom? :lol:

My za dva mesiace by sme mali zapiť dva roky.

Take vazne vztahy mam za sebou 3. Z toho dva boli aj so ziadostou o ruku :lol:

vazne som mala dva...a myslim, ze je to konecny pocet, s tym druhym chlapcom sme manzelia...

ked nad tym rozmyslam hlbsie, tak 0

 

zvysujem na 1

Take vazne vztahy mam za sebou 3. Z toho dva boli aj so ziadostou o ruku

Ziadost o nohu by asi neznela tak romanticky :vystraseny:

Vzťahov som mala celú hromadu, vážnych tak asi 4, vydatá som prvý, a dúfam že aj poslednýkrát už viac ako 1/4storočie... :)

Päť srdcervúcich a dva nekomplikované. :yes_yes: :yes_yes: :smile2:

3 vazne...

čo presne znamenajú vážne vzťahy?

ale vážne: chodenie spolu niekoľko mesiacov, týždňov, aj zásnuby, aj plánovanie svadby?

nedávno som čítala jeden článok o nevestách, ktoré zrušili svadby - doslova utiekli spred oltára, nielen ako vo filme - zrazu zistili, že ten vážny vzťah nie je ten vzťah, a nechcú ho. naopak, takéto prípady sa stávajú aj mladým pánom - čo je teda vlastne vážny vzťah?

náš fórumácky exkolega Tomáš tu považuje za vážny vzťah aj zdravenie ráno pri autobuse... to je asi tiež hodne individuálny pohľad, čo je vážne, a nakoľko.

:)

podľa dĺžky / povedzme minimum 6-7 mesiaco, ale jeden bez perspektívy/ som mala vážne vzťahy 2.

podľa lásky, keď som bola strašne zamilovaná, 2 - ale jeden z nich bol iný, než z tej druhej dvojice.

... je to komplikované  :)

edit.

keď je to vážne plánovanie budúcnosti, ako to popisuje d'ady, tak jeden, ktorý trvá neskutočne dlho.

tie druhé dva boli svojím spôsobom vážne -ale boli tam veľmi vážne dôvody, pre ktoré nemali perspektívu.

čo presne znamenajú vážne vzťahy?

 

urcite tam patri minimalne spolocne planovanie buducnosti, ked uz nie spolocny zivot aspon nikolko mesiaco, skor vsak niekolko rokov

takze dva, z toho jeden trva uz cca 27 rokov ;)

V minulosti som tu pisala hluposti :) Ale v tej dobe som to videla a citila inak :)

Vazny vztah aktualne chapem tak, ako to opisal D´Ady. Taky som mala iba jeden.

Byvali sme spolu, kupili sme spolu pozemok a planovali aj dom.

Nastastie, iba planovali. Skoda len, ze to trvalo takmer 5 rokov.

Teraz som stastna, konecne mi dava partner vsetko, po com som posledne roky vzdy vo vztahu tuzila.

Aktualne sa pracuje na druhom vaznom vztahu (skaredo to znie :D ).

Čo je to vážny vzťah je relatívne z pohľadu každého. Ak je to v takom štádiu, že už aj rodičia sa navzájom spoznali, tak som mal 1,62 vážneho vzťahu.

Ale napr. taký Tomáš za vážny vzťah by považoval už aj to, keby mu hirošima odzdravila v autobuse.

náš fórumácky exkolega Tomáš tu považuje za vážny vzťah aj zdravenie ráno pri autobuse...

No čo som vravel, dobre toho Tomáša poznáme :zubiska:

Vazny vztah - normalne by si uz po sestnast rokov aj chcel nejak vycuvat. Ak by si mal moznost. Aj ked deti maju len 7 a 9. Dobre do ich dvatsiatky to vydrzim. S nimi. Ale mat zase male? Ved to bude do 65 rokov ,ale co mas robit? Je to vazny vztah.

Najhorsie je ,ze uz bude velky vekovy rozdiel medzi detmi. 8 a desat rokov je vela. Keby boli po dvoch rokoch bolo by to pre mna jednoduchsie. Dufam ,ze to bude chalan. A mozno nie ten terajsi mi uz zhnusi futbal. A budem sa venovat niecomu rozumnejsiemu.

Ako vážne vzťahy by som vo svojom živote hodnotila dva, a čo čert nechcel, v oboch som ten koniec urobila ja.

Prvý bol ešte počas začiatkov štúdia na vysokej škole a druhý k jeho koncu.

Prvá vážna známosť bola z oboch strán naša prvá, a je naozaj aj na čo pekné spomínať, vadila mi však až prílišná ctižiadostivosť partnera.

S odstupom rokov som sa aj zamýšľala, či tomu bolo naozaj tak, či som mu nekrivdila, či to nebol z mojej strany iba nedostatok skúseností, ale keďže sme boli spolužiaci zo strednej školy, stretávali sme sa na pomaturitných stretnutiach, a tak možnosť pozorovania tam bola. Dlhý čas sme si obaja dávali veľký pozor aby sa tam naše cesty ani náhodou neskrížili, ale teraz, keď už, ako sa hovorí naša životná cesta sa kráti, obrúsili sa ostré hrany a dokážeme sa aj normálne porozprávať.

Ale aj teraz po viacerých rozhovoroch mám pocit, že vtedy dávno som s tým rozchodom nepochybila.

Nie je mi však veľmi ľahko na duši, keď pri jeho slovách cítiť podtón, ako mu je to ešte aj dnes veľmi ľúto.

Druhý vážny vzťah bol po skončení školy "ovenčený" manželstvom, z ktorého vzišli dvaja synovia, ale ani deti manželstvo nezachránili. Časté pozerania sa na dno pohárika a agresivita narastajúca s množstvom "grádov", to nie je dobré prostredie pre výchovu detí, a ja som do dnešného dňa neoľutovala, že som životom kráčala s deťmi sama. Mladší syn bol iba o niečo starší ako je dnes jeho dcérka, takže o problémoch, ktoré sa medzi štyrmi múrmi bytu kopili nevie nič. Nikdy som pred deťmi na otca nenadávala, takže syn si vlastne na svoje detstvo zachoval iba pekné spomienky; tie by si rád zachoval, takže rozhovor o tom, čo bolo kedysi dávno je pre nás tabu. Keď vidím, ako sa syn teraz venuje svojej dcérke, je mi veľmi ľúto, že aspoň niečo z toho nezažil aj on sám.

Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že ťažko je žiť samému, ale žiť v zlom manželstve, alebo v partnerstve je oveľa, oveľa horšie ... ale to by už bolo na inú tému.

Ešte malá poznámka k téme na záver ...

... vzťahov, kde som dostala kopačky ja bolo viac, tie však do vážneho vzťahu nestačili prerásť.